Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Er-2022-2011.pdf
PDF · 79.39 KB
No categories available
9Er/2022/2011
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Mliekárenská 10, 824 96 Bratislava, proti povinnému: K. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. I. XXXX/X, XXX XX U. Š., v konaní právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, vedenej pod sp. zn. EX 1274/11 súdnym exekútorom: JUDr. Júliou Kubjatkovou, Exekútorský úrad Brezno, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 11, 977 01 Brezno, o vymoženie 2 763,36 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e ju.
II. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania o zastavení exekúcie.
III. Súd súdnemu exekútorovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v rozsahu 100 %.
IV. Súd priznáva povinnému nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd poverením číslo 5613 * 044993 zo dňa 01.02.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 2 763,36 €, trov predchádzajúceho konania 49,79 € a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., č.k. 207/05/10 zo dňa 17.05.2010.
2. Povinný podaním doručeným súdu dňa 08.11.2016 navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu, že rozhodcovská doložka, resp. zmluva je neplatná, pretože obsah rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred pripravený a povinný jej obsah nemohol ovplyvniť, a preto rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom po stránke formálnej aj materiálnej. Dňa 08.11.2016 podal návrh na odklad exekúcie.
3. Súd zo zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej dňa 27.03.2009 medzi oprávneným a povinným zistil, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže oprávnený ju uzavrel v postavení dodávateľa a povinný mal postavenie spotrebiteľa, nakoľko nekonal v rámci predmetu jeho obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
4. Okresný súd Žiar nad Hronom počas exekučného konania v štádiu nariadenej exekúcie po udelení poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie prijal záver, že otázkami, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), či exekučný titul uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch
ide v jeho prípade o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať), je oprávnený sa zaoberať nielen vo fáze, keď súdny exekútor požiada exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale táto právomoc mu prináleží aj v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 456/2011-19, zo dňa 23. 11. 2011)
5. Súd preskúmaním všeobecných úverových podmienok oprávneného zistil, že vo všeobecných podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v článku 18. Riešenie sporov, bod 18.2 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle predmetného ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok: „ akékoľvek spory,nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: a) JUDr. Gustáv Ret, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0978, so sídlom Tomášikova 30, P.O.BOX 85,830 00 Bratislava 3, b) JUDr. Michal Krnáč, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 2083, so sídlom Konevova 3, 034 01 Martin, c) Mgr. Erik Končok, advokát,zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 4375 so sídlom Koceľova 9, Bratislava
6. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ,ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať
7. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie(z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, sp. zn. C-168/05, bod 25; zo 04. júna 2009, Pannon GSM, sp. zn. C-243/08, bod 22, a zo 06. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones, sp. zn. C-40/08, bod 29) vyplýva, že systém ochrany zavedený Smernicou č. 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Práve také znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán zaväzuje členské štáty (najmä čl. 6 ods. 1 Smernice č. 93/13) stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ako ďalej vyplýva už z vyššie citovanej judikatúry, ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
12. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
13. Dojednania, ktoré by vylučovali uplatnenie predpisov na ochranu spotrebiteľa, resp. umožňovali zmluvu nepodriadiť režimu spotrebiteľských zmlúv sú neplatné (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
14. Zmluva o revolvingovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, nemôže obsahovať neprijateľné podmienky a ak také podmienky obsahuje, sú absolútne neplatné. Takou podmienkou je podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednania či už uzavretého formou rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012) od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neplatnosť takejto doložky (zmluvy) je však potrebné posudzovať z hľadiska jej dôsledkov nie možnosti. Teda rozhodcovská doložka (zmluva) je neprijateľnou a neplatnou aj keď spotrebiteľovi umožňuje sa svojich práv domáhať nielen na rozhodcovskom súde, pokiaľ v prípade ak sa rozhodcovské konanie začne na návrh dodávateľa je spotrebiteľ povinný sa rozhodcovskému konaniu podrobiť. A o takúto rozhodcovskú doložku (zmluvu) sa jedná aj v tomto prípade.
15. Podľa § 57 ods. 1 pís. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
16. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
17. Súd posúdil, že danom prípade je dojednaná rozhodcovská doložka (zmluva) neplatná. Rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť a ním vydaný rozhodcovský rozsudok sa nemôže stať vykonateľným a z toho dôvodu súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú zastavil.
18. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
19. Súd súčasne povolil odklad exekúcie s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.
20. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
21. Súd o trovách exekučného konania rozhodol tak, že tieto s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku znáša oprávnený, a to v plnom rozsahu, keďže podal návrh na exekúciu na základe nevykonateľného exekučného titulu.
Vzhľadom na dvojinštančnosť rozhodovania o trovách konania, ktorú zaviedol Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 01.07.2016, súd v súvislosti s rozhodovaním o trovách exekučného konania rozhodol najprv o nároku na ich náhradu /§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku/. V druhej fáze rozhodovania o trovách exekučného konania, rozhodne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 58 odsek 5 Exekučného poriadku v spojení s § 357 písmeno m) Civilného sporového poriadku a § 359 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).