Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-407-2015.pdf
PDF · 100.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/407/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:36 613 843, proti žalovanej : L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.O. XXXX/XX, Ž., o zaplatenie 708,04 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobou zo dňa 31.08.2015 sa právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 708,04 eur a úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 708,04 eur od 16.07.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2.Žalobu odôvodnil tým, že veriteľ ako banka uzavrel s dlžníkom dňa 02.02.2009 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len ..Zmluva"), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 31428499. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,68 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 896,24 eur a bola povinná platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 29,87 eur. Dlžný zostatok predstavuje celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 30.06.2015 výpis z bankovej knihy s konečným stavom na úhradu vo výške 1.195,96 eur predstavujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady. Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z účtu klienta, t.j. do dňa 15.07.2015 a dlžný zostatok predstavuje sumu 708,04 eur. Okrem toho mu vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení vo výške určenej Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.07.2015 do zaplatenia.
3. Vzhľadom na to, že žalovaná pohľadávka bola postúpená na žalobcu po podaní žaloby, súd uznesením č.k. 13C/407/2015-42 zo dňa 08.12.2015 pripustil zmenu žalobcu.
4. Žalovaná sa k veci písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 09.02.2016 a uviedla, že nikto ju vopred neinformoval, že podáva na ňu žalobu na súd, iba jej bolo oznámené, že pohľadávka bola
odpredaná novému veriteľovi. Dňa 24.09.2015 sa telefonicky dohodla s veriteľom na splátkach vo výške 85,- eur mesačne, ktoré uhrádzala. V roku 2015 neobdržala ani jeden mesačný výpis a ani nevedela, koľko si veriteľ účtuje poplatky a úroky. Nepoprela, že je ešte niečo dlžná, ale určite nie toľko, koľko je žalované. Doložila doklady o úhradách zo dňa 24.07.2015, 20.08.2015, 16.09.2015 a 15.10.2015 po 85,- eur.
5. Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu aj žalovaná. Žalobca požadoval, aby súd rozhodol s prihliadnutím na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 zn. C - 42/15 a žalovaná sa vyjadrila v tom smere, že ponecháva rozhodnutie na súde, nakoľko paragrafom nerozumie.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
7. Súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaná vyplnila a podpísala dňa 02.02.2009 žiadosť o vydanie splátkovej karty Quatro, na základe ktorej v rámci schváleného úverového rámca 27.000 Sk (896,24 eur) a štandardnej mesačnej splátky 900 Sk (29,87 eur) požiadala o vydanie karty.
8. Podľa výpisu z pôžičkovej karty Quatro od č.l. 8 po č.l. 15 boli od 05.02.2009 do 30.06.2015 vykonané transakcie (debetné a kreditné operácie), pri vyznačení počiatočného stavu 0,- eur, konečného stavu k 30.06.2015 - 708,04 eur pre kartu s vyznačením konečného čísla 7695 bez uvedenia účtu, ku ktorému mala byť karta zriadená. Sumár debetných transakcii bol uvedený vo výške - 3.262,32 eur a kreditných transakcii + 2.554,28 eur.
9. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. a žalobcom dňa 01.10.2015 ( po podaní žaloby) postúpil pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, v dôsledku čoho súd aj pripustil zmenu žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 22.10.2015 ( č.l. 51).
10. Zákonné ustanovenia:
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 2, písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
11. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 02.02.2009 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úverový limit vo výške 896,24 eur.
12. Súd po preskúmaní úverovej zmluvy zistil, že jej obsahom je len dohoda o výške úverového rámca a štandardnej mesačnej splátky. Z výpisu z kartového účtu však vyplýva, že žalobca na jeho ťarchu účtoval aj úroky a poplatky. Neurčenie úrokov a poplatkov v spotrebiteľskej zmluve má v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. za následok, že žalobca takéto úroky a poplatky nemôže od spotrebiteľa požadovať.
Je vysoko pravdepodobné, že spotrebitelia pri uzatváraní zmluvy podrobne neskúmajú obchodné podmienky ani cenníky, a preto zákon ako podmienku pre uplatnenie týchto nárokov vyžaduje, aby boli uvedené priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a tým umožnili spotrebiteľovi získať informáciu o týchto nákladoch spojených s úverom. Veriteľ v danom prípade navodzoval dojem, že dlžník je povinný vrátiť len poskytnutý úverový rámec. 13. Súd okrem toho zistil, že v zmluve neboli uvedené, okrem účtovaných úrokov a poplatkov, ani ďalšie náležitosti, a to: konečná splatnosť úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g/, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i/, ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. j/, priemerná hodnota RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. k/ cit. zákona a z uvedených dôvodov (čo i len pri absencii jednej z týchto náležitostí) sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V konečnom dôsledku, v zmluve nie je uvedená ani výška úrokovej sadzby podľa § 4 ods. 2 písm. h/ cit. zák., nakoľko na liste 2 zmluvy v pravo dole malým písmom sa síce uvádza úroková sadzba 22,68% ročne, ale uvedené je len príkladmé („ za predpokladu, že bude schválená takáto úroková sadzba, bude RPMN taká, ako je tam uvedené“), a teda z uvedeného jednoznačne nevyplýva, či aj v tomto konkrétnom prípade daný predpoklad platí, a teda či aj v tomto prípade bola žalovanej schválená úroková sadzba 22,68% ročne a či sa tento predpoklad na ňu vôbec vzťahuje.
14. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaná podľa predložených listinných dôkazov z úveru čerpala sumu 1.085,34 eur, pričom uhradila sumu 2.554,28 eur (do začatia konania) a po začatí konania uhradila preukázateľne ešte sumu 544,- eur, mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca by mal právo žiadať len čistú nesplatenú istinu bez úrokov a poplatkov, ktorá však, ako vyplýva z uvedeného, bola žalovanou v celom rozsahu uhradená, resp. ňou preplatená. Keďže niet nesplatenej istiny, ktorú by bolo možné žalobcovi priznať, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to aj spolu s úrokmi z omeškania, pretože ak niet dlžnej istiny, na ktorú by sa úroky z omeškania viazali, nie je možné priznať ani príslušenstvo z nej. 15. Súd pre úplnosť poukazuje na to, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a v zmysle ktorého, nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na istinu, úroky či iné poplatky. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. a pred jeho platnosťou aj zákonom č. 258/2001 Z.z. prijatým za účelom implementácie tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem a rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp právnej istoty. To znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem. Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetom rozsudku Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty a nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. I napriek uvedenému, keby aj absencia náležitostí: konečná splatnosť úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g/ či výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. cit. zákona, nemala spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, neuvedenie RPMN riadnym a jednoznačným spôsobom vzťahujúcim sa na konkrétne parametre úveru (teda nielen indikatívnym, teda príkladným výpočtom RPMN), resp. aj neuvedenie celkových nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom a neuvedenie ročnej úrokovej sadzby, by aj tak spôsobilo bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, a to aj podľa výkladu rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, pretože tento v bode 69, 70 a 72 prakticky konštatoval to, že porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera nákladov (táto v prejednávanej veci nebola jednoznačne a určito uvedená), resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktorý v zmluve absentoval, je nepochybne takým údajom, ktorý má vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, keďže tento pri uzavretí zmluvy nevie, o koľko vlastne úver preplatí. Rovnako tak to platí aj pre uvedenie úrokovej sadzby, keďže aj to je údaj majúci jednoznačne vplyv na posúdenie rozsahu záväzku dlžníka (v % vyjadrení určuje, o koľko bude musieť dlžník úverovú istinu preplatiť). Rovnako je súd toho názoru, že aj neuvedenie priemernej hodnoty RPMN je dôležitým indikátorom výhodnosti úveru, ktorý v konečnom dôsledku napomáha posúdeniu rozsahu dlžníkovho záväzku v porovnaní s obdobnými úverovými produktmi poskytovanými na finančnom trhu. Čiže aj keby súd povedal, že splátka nemusí byť rozčlenená na istinu, úroky a poplatky a že konečná splatnosť úveru nemusí byť uvedená v zmluve, resp. že nemusí byť uvedená presná splatnosť jednotlivých splátok, stále by bol úver bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve chýbajú iné náležitosti, ktoré aj vo svetle predmetného rozsudku Súdneho dvora EÚ bezúročnosť a bez poplatkovsť úveru spôsobujú, pretože bez týchto ostatných náležitostí spotrebiteľ len ťažko môže posúdiť rozsah svojej povinnosti voči veriteľovi.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalovaná bola plne úspešná, keďže súd žalobu zamietol, a preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.