Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-486-2015.pdf
PDF · 101.76 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/486/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: Mgr. Peter Arendacký, Čapkova 2, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu M.I. Stav, spol. s r.o., Pezinská 2336, Senec, IČO: 36 610 640, zastúpeného JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, Železničiarska 13, Bratislava, proti žalovanému: KVALSTAV , spol. s r.o., Pribinova 13, Senec, IČO: 34 115 242, zastúpeného MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432, o zaplatenie 30 349,25 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 35 916,66 eura od 20. 12. 2011 do 03. 02. 2012 v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 18. 12. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 30 349,25 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 29 930,55 eura od 03. 02. 2012 do zaplatenia.
2. Žalobca svoju žalobu prostredníctvom svojho právneho zástupcu odôvodnil tým, že žalobca bol uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. 07. 2014 č.k. 2K/19/2014 ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu M.I. Stav, spol. s.r.o., IČO: 36 610 640. Úpadca v roku 2011 vykonal na základe objednávky žalovaného stavebné práce na akcii „Výstavba bytových jednotiek - Senec centrum“, a to za dohodnutú cenu prác vo výške 35 916,66 eura vrátane DPH. Uvedenú odmenu úpadca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 10110026 zo dňa 05. 12. 2011 s dátumom splatnosti 19. 12. 2011. Žalovaný dňa 03. 02. 2012 uhradil bankovým prevodom zo sumy fakturovanej mu faktúrou č. 10110026 časť ceny vo výške 5 986,11 eura. Zvyšok fakturovanej sumy žalovaný úpadcovi neuhradil. Vzhľadom na uvedené bol žalovaný v omeškaní s úhradou ceny stavebných prác vo výške 35 916,66 eur od 20. 12. 2011 do 03. 02. 2012 a naďalej je v omeškaní s úhradou zostatku ceny za dielo vo výške 29 930,55 eura od 03. 02. 2012. Úroky z omeškania zo sumy 35 916,66 eura za obdobie od 20. 12. 2011 do 03. 02. 2012 predstavujú sumu 418,70 eura.
3. Žalobca ako dôkazy predložil nasledovné dôkazné prostriedky: uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 2K/19/2014 zo dňa 30. 07. 2014 o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, faktúru úpadcu č. 10110026, krycí list čerpania, výpis z účtu úpadcu zo dňa 03. 02. 2012, zápisnicu o osobnom poskytnutí
vysvetlení zo strany p. H. zo dňa 16. 12. 2015, zápisnicu o osobnom poskytnutí vysvetlení zo strany p. L. zo dňa 30. 10. 2014, nevypísaný príjmový pokladničný blok, nevypísaný výdavkový pokladničný blok, a výpisy z obchodného registra spoločností úpadcu a žalovaného.
4. Žalovaný vo svojej obrane prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že dňa 03. 02. 2012 žalovaný uhradil úpadcovi v hotovosti sumu vo výške 29 930,55 eura bez DPH, ktorá predstavovala cenu za vykonané stavebné práce na akcii „Výstavba bytových jednotiek - Senec centrum“. Zo strany úpadcu mu bol vydaný príjmový doklad č. P P-020001 zo dňa 03. 02. 2012, na základe ktorého je jasne preukázané, že úpadca prijal od žalovaného vyššie uvedenú sumu. Žalovaný riadne a včas uhradil úpadcovi v hotovosti sumu vo výške 29 930,55 eura podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase vykonania úhrady, nakoľko zákon č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti v platnom znení nadobudol účinnosť až dňa 01. 01. 2013 a v čase zrealizovania predmetnej úhrady neexistoval ani žiaden iný obdobný právny predpis, ktorý by zakazoval žalovanému uhradiť úpadcovi dlžnú sumu v hotovosti. Žalovaný ďalej dňa 02. 02. 2012 uhradil bankovým prevodom na bankový účet úpadcu sumu vo výške 5 986,11 eura, ktorá predstavovala 20% DPH zo sumy vo výške 29 930,55 eura, čo uznal aj žalobca v žalobnom návrhu zo dňa 15. 12. 2015. Z vyššie uvedených skutočností a dôkazov e zrejmé, že dňa 03. 02. 2016 bola uhradená cena v plnej výške. Žalovaný dňa 14. 04. 2015 reagoval emailom na predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa 27. 02. 2015 na úhradu údajnej dlžnej sumy vo výške 29 930,55 eura a žalobcovi oznámil, že táto suma už bola žalovaným uhradená v hotovosti, na dôkaz čoho mu zaslal ako prílohu e-mailovej správy kópiu príjmového dokladu číslo: P P-020001 zo dňa 03. 02. 2012.
5. Žalovaný ako dôkazy predložil nasledovné dôkazné prostriedky: kópiu príjmového dokladu číslo: P P-020001 zo dňa 03. 02. 2012, výpis z účtu úpadcu zo dňa 03. 02. 2012, čestné vyhlásenie O. L. zo dňa 20. 04. 2016, čestné vyhlásenie M. H. zo dňa 20. 04. 2016 a mailovou správou D. N. zo dňa 14. 04. 2015.
6. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že žalovaný nepreukázal, že žalovanú istinu úpadcovi zaplatil. Z výpovede svedkyne H. je zrejmé, že dôkazy predložené žalovaným boli vyprodukované, pretože v účtovníctve úpadcu sa nenachádzal originál príjmového dokladu, ktorý by sa vzhľadom na povinnosti vo vedení účtovníctva mal nachádzať v originále, tak isto bol žalovaný vyzvaný na predložene originály výdavkového dokladu, ktorým v zmysle účtovníctva by mal disponovať, pričom žalovaný predložil iba overenú kópiu príjmového dokladu, ktorá v čase farebných kopírok nemá silu originálu. Svedkyňa H. pred správcom konkurznej podstaty prehlásila, že výnimočne podpisovala výdavkové doklady a nikdy neprijímala peniaze na zaplatenie, pričom pri výsluchu nevedela uviesť rozpor medzi týmto tvrdením v čestnom prehlásení a svojou výpoveďou, pričom výslovne poprela, že by úpadcovi priniesla peniaze. K úpadcovi nešla za účelom vyplnenia dokladov a prítomnosti pri odovzdávaní peňazí, ale z dôvodu, aby sa mohla porozprávať s účtovníčkou žalovaného. Ani jedna zo svedkýň nepotvrdila, že by boli prítomné pri odovzdávaní peňazí, pričom svedkyňa H. nevedela vysvetliť skutočnosti ohľadom údajného pomýlenia sa pri podpísaní príjmového dokladu. Žalovaný nezdokladoval, prečo tak vysokú sumu neplatil bezhotovostným prevodom, ale osobne.
7. Právny zástupca žalovaného titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že dlžná sumu bola uhradená žalobcovi bankových prevodom v časti cca 5900,- eura a zvyšok bol hotovostne vyplatený konateľovi úpadcu. V danom čase ešte neexistovala právna úprava prikazujúca formu úhrady, preto bolo v plne v kompetencii žalovaného akú formy úhrady úpadcovi zvolí. Svedkyňa N. potvrdila, že žalovaný vyplácal DPH bezhotovostne a zvyšnú časť hotovosťou. Žalovaný predložili v konaní fotokópiu príjmového dokladu, pričom konateľ žalovaného nepredložil originál tohto dokladu z dôvodu, že ho chcel mať pre podobné situácie k dispozícii. Ak v účtovníctve úpadcu chýbali nejaké doklady, za takéto vedenie účtovníctva žalovaný nezodpovedá. Účtovníčka úpadcu uviedla, že žalovanú pohľadávku eviduje ako vyplatenú a konateľ úpadcu potvrdil, že prevzal celú sumu od žalovaného, pričom zároveň uvádzal, že evidoval všetky dlžné sumy. Všetci svedkovia vedeli z akého dôvodu sú prítomní u žalovaného v daný deň, pričom svedkyňa H. tam bola z dôvodu spracovania účtovných dokladov. Skutočnosť, že suma bola uhradená preukazuje aj to, že inak by úpadca nevystavoval príjmový doklad.
8. Strany sporu ani ich právni zástupcovia nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 14. 11. 2016 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd po záverečných vyjadreniach podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia tohto rozsudku na deň 12. 12. 2016, na ktorom podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a následne podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov M. H., L.. O. L. a I. N., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 2K/19/2014 zo dňa 30. 07. 2014 o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, faktúrou úpadcu č. 10110026, krycím listom čerpania, výpisom z účtu úpadcu zo dňa 03. 02. 2012, zápisnicou o osobnom poskytnutí vysvetlení zo strany p. H. zo dňa 16. 12. 2015, zápisnicou o osobnom poskytnutí vysvetlení zo strany p. L. zo dňa 30. 10. 2014, nevypísaným príjmový pokladničný blok, nevypísaným výdavkový pokladničný blok, kópiou príjmového dokladu číslo: P P-020001 zo dňa 03. 02. 2012, čestným vyhlásením O. L. zo dňa 20. 04. 2016, čestným vyhlásením M. H. zo dňa 20. 04. 2016, mailovou správou D. N. zo dňa 14. 04. 2015 a výpismi z obchodného registra spoločností úpadcu a žalovaného, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.
10. Svedok M. H. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že má vedomosť o tom, že predmetná faktúra bola uhradená. DPH bola uhradená bankovým prevodom a zvyšok v hotovosti. Išli s majiteľom úpadcu do firmy žalovaného, kde s p. N. vypísali doklady a p. L. prevzal peniaze. Išli tam autom, svedkyňa bola s p. N. v jednej kancelárii a konateľ úpadcu išiel do druhej kancelárie. Nepamätala si, či ona vypisovala príjmové pokladničné doklady a ktoré vypisovala p. N.. Svedkyňa žiadne peniaze neprevzala ani to nikdy netvrdila. Čestné vyhlásenie podpísala, ale žiadne peniaze neprevzala. Nepamätala si, či podpísala príjmový doklad. Môže byť, že na príjmovom doklade bola podpísaná svedkyňa, že som prijala peniaze, pretože tento príjmový doklad podpísala, lebo sa pomýlila. Nevedela, prečo príjmový doklad nepodpísal p. L.. Peniazmi v pokladni vo firme disponoval p. L.. Príjmový doklad mali vytlačený z počítača. Nevedela dôvod prečo sa neplatilo prevodom, ale v hotovosti. Väčšinou príjmové doklady podpisoval konateľ, mohlo sa stať, že svedkyňa niektoré podpísala. Peniaze na základe príjmového dokladu boli riadne zaevidované v spoločnosti úpadcu. Či sa táto platba zaevidovala si zisťovala svedkyňa v roku 2014 sama doma na počítači a nikto ju o to nežiadal. Urobila tak následne po návšteve správcu konkurznej podstaty, pretože jej kládol otázky ona si nebola istá.
11. Svedok L.. O. L. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že podľa evidencie firmy bola predmetná suma zaplatená čiastočne cez účet a čiastočne v hotovosti. Týmto spôsobom bola suma zaplatená, nakoľko nikdy nie je dosť peňazí a svedok apeloval, aby bola zaplatená aspoň DPH, k čomu prišlo prevodom a neskôr bola suma v hotovosti doplatená. Povedali im, že môžu prísť a že im môžu zaplatiť, a tak po peniaze išli k žalovanému. Účtovníčku svedok zobral so sebou na vyplatenie peňazí, nakoľko sa poznali s účtovníčkou žalovaného. Sídlo žalovaného pozostáva z dvoch kancelárií. Svedok išiel do kancelárie konateľa žalovaného, kde sa vyplatili peniaze a p. H. išla do vedľajšej kancelárie p. N., s ktorou sa poznali a papiere určite vybavili. Peniaze prevzal svedok, pričom si nepamätal, či o tom podpísal potvrdenie, zväčša toto robila kolegyňa. Priamo pri vyplácaní peňazí okrem svedka a konateľa žalovaného nebol nikto prítomný. Svedok prijal od konateľa žalovaného sumu uvedenú v príjmovom doklade, určite jeho firma vystavila príjmový doklad, väčšinou tieto doklady vystavuje kolegyňa, niekedy keď svedkovi niekto dáva na ulici peniaze, tak príjmový doklad vystavím svedok. Predmetná suma je riadne evidovaná v účtovníctve úpadcu. V rozhovore zo správcom konkurznej podstaty sa dozvedel, že majú pohľadávku, čo bolo pre svedka prekvapenie, a nakoľko mu vykradli firmu, tak volal kolegyni, ktorá mu povedala ako to je. . 12. Svedok I. N. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že peniaze si odovzdávali konatelia vo vedľajšej kancelárii a ona s p. H. dávali papiere do poriadku, peniaze si konatelia odovzdávali. P. H. si doklady doniesla so sebou a svedkyni dala príjmový doklad, ktorý svedkyňa zahrnula do účtovníctva. V tom čase sa výdavkové doklady robili ručne a svedkyňa ich výdavkový doklad o tejto platbe založila do šanónu do pokladne, pričom výdavkový doklad považovala za ich interný doklad a nepovažovala za potrebné ho zaslať ho správcovi konkurznej podstaty, pretože za dôležitejší považovala príjmový doklad druhej firmy. V tom období stavali byty, zákon v tom čase umožňoval prijímať od kupujúcich peniaze za byty v hotovosti. Viac krát takto prijaté peniaze použili na platby firmy. Nakoľko sa DPH odvádzala cez účet, preto v prípade aj tejto firmy aj iných firiem DPH zaplatili cez účet a zvyšok v hotovosti. Platba prebehla v dvoch častiach, menšia časť cez účet a väčšia v hotovosti, preto si dala záležať, aby som o platbe v hotovosti mala príjmový doklad. Správcovi konkurznej podstaty po jeho predžalobnej výzve naskenovala doklad o zaplatení a mailom ho poslala spolu s oznámením, že neeviduú predmetnú sumu ako nezaplatenú.
13. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
14. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
15. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
16. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
17. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
18. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
19. Podľa ust. § 536 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.
20. Podľa ust. § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany, v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
21. Podľa ust. § 546 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
22. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
23. Podľa ust. § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
24. Podľa ust. § 369 ods. 1 veta prvá, druhá Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
25. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
26. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
27. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
29. Súd mal v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka za to, že aj úpadca, aj žalovaný pri vzniku záväzkového vzťahu, ktorým bola zmluva o dielo, boli podnikateľmi ako osoby zapísané do obchodného registra, preto sa podľa ust. § 261 ods. 1 a 8 Obchodného zákonníka na tento záväzkový vzťah úpadcu a žalovaného použili ustanovenia Obchodného zákonníka.
30. Súd mal na základe zisteného skutkového stavu a vyjadrení strán za to, že skutkový stav nebol stranami sporu sporný, nakoľko žalobca zhodne so žalovaným zhodne tvrdili, že úpadca v roku 2011 vykonal na základe objednávky žalovaného stavebné práce na akcii „Výstavba bytových jednotiek - Senec centrum“ za dohodnutú cenu prác vo výške 35 916,66 eura vrátane DPH. Uvedenú odmenu úpadca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 10110026 zo dňa 05. 12. 2011 s dátumom splatnosti 19. 12. 2011. Žalovaný dňa 03. 02. 2012 uhradil bankovým prevodom zo sumy fakturovanej mu faktúrou č. 10110026 časť ceny vo výške 5 986,11 eura. Uvedené skutočnosti má súd preukázané nie len zhodnými tvrdeniami strán sporu, ale aj z faktúry úpadcu č. 10110026, krycieho listu čerpania a výpisu z účtu úpadcu zo dňa 03. 02. 2012.
31. V spore bola spornou iba otázka zaplatenia či nezaplatenia zostatku ceny diela vo výške 30 349,25 eura žalovaným ako objednávateľom úpadcovi ako zhotoviteľovi.
32. Je pravdou, že svedkyňa M. H. pri podávaní vysvetlenia správcovi konkurznej podstaty úpadcu uviedla, že nikdy v mene úpadcu ani jeho konateľa finančné prostriedky nepreberala a keď aj výnimočne nejaký pokladničný doklad podpísala, tak iba do kolónky „vyhotovil“, a nie do kolónky „prijal“ alebo „schválil“, naproti tomu v čestnom vyhlásení zo dňa 20. 04. 2016 podpísala vyjadrenie, že od žalovaného prijala dlžnú istinu. Pri týchto rozporoch v tvrdeniach sa súd ohľadom jej svedeckej výpovede vo vzťahu k riešeniu podstatnej spornej otázky tohto sporu (ktorou bolo zaplatenie žalovanej istiny žalovaným) riadil najmä jej svedeckou výpoveďou vykonanou na pojednávaní súdu dňa 26. 09. 2016 v ktorej uviedla, že nebola osobne pri odovzdaní peňazí, pričom príjmový doklad podpísala pravdepodobne omylom. Z uvedenej výpovede svedkyne H., rovnako ako svedkyni I. N. súd nemal preukázané zaplatenie dlžnej istiny žalovaným, nakoľko obe svedkyne zhodne potvrdili, že dlžnú istinu si konatelia žalovaného a úpadcu vyplácali v inej miestnosti, ako boli svedkyne, a to bez prítomnosti iných osôb. Obe svedkyne zároveň potvrdili, že mali na starosti zúčtovanie zaplatenia žalovanej istiny a že každá z nich za svojho zamestnávateľa takého ekonomické zúčtovanie urobila a zaniesla do príslušného účtovníctva, čo sa týkalo nie len žalovaného, ale aj úpadcu.
33. Súd mal jednoznačne preukázané zaplatenie žalovanej istiny z výpovede svedka L.. O. L., ktorý bol v čase uvedenej transakcie štatutárnym zástupcom úpadcu a ktorý jednoznačne vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že prijal žalovanú istinu od konateľa žalovaného v kancelárii žalovaného bez prítomnosti ďalších osôb, a že táto prijatá istina zodpovedá sume uvedenej v príslušnom príjmovom doklade. Súd mal z uvedeného tvrdenia konateľa úpadcu, ktorý bol veriteľom žalovaného za jednoznačne preukázané, že si žalovaný týmto zaplatením dlžnej sumy úpadcovi splnil svoju povinnosť zaplatiť cenu diela v zmysle ust. § 536 ods. 3 a § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podporne tomuto jednoznačnému potvrdeniu konateľov úpadcu o zaplatení žalovanej istiny žalovaným svedčí aj príjmový doklad č. P P-020001 zo dňa 03. 02. 2012, ktorý síce žalovaný nepredložil v originály, ale predložil ho v notárom overenej kópii, na základe čoho súd nemal o tomto listinnom dôkaze a jeho pravosti žiadne pochybnosti, pričom z neho vyplynuli skutočnosti tvrdené konateľom úpadcu, teda že v uvedený deň žalovaný úpadcovi zaplatil celú cenu diela.
34. Na základe uvedeného mal som za to, že žalovaný zaplatil dňa 03. 02. 2012 úpadcovi celý zostatok ceny diela vo výške žalovanej istiny čo jednoznačne potvrdil konateľ úpadcu L.. L., ktorý uvedenú skutočnosť v podaní vysvetlenia správcovi konkurznej podstaty úpadcu nepotvrdil len z toho dôvodu, že sa v čase podávania tohto vysvetlenia nevedel k tejto otázke vyjadriť.
35. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie istiny za nedôvodný, takže ho zamietol, keďže žalovaný úpadcovi žalovanú istinu titulom ceny diela zaplatil ešte pred podaním žaloby.
36. Žalovaný sa nezaplatením dohodnutej ceny diela vo výške 35 916,66 eura včas (v lehote splatnosti faktúry úpadcu č. 10110026) dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku ako dlžník, čím
vzniklo úpadcovi právo na úrok z omeškania od žalovaného. Nakoľko zmluvné strany nemali dohodnutý úrok z omeškania pre prípad omeškania dlžníka v predmetnej zmluve o dielo, ktorá bola ústna, súd výšku úroku z omeškania stanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v čase omeškania podľa § 768f a § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka za použitia ust. § 3 a 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Na základe tohto úpadcovi patril úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne, čo bolo o 8 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (čo bol deň 20. 12. 2011, kedy základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala výšku 1,25 % ročne). Ako prvý deň omeškania žalovaného s platením v tom čase dlžnej sumy (fakturovanej faktúrou úpadcu č. 10110026) vo výške 35 916,66 eura súd uznal deň nasledujúci po dni splatnosti predmetnej faktúry úpadcu č. 10110026, čo bol deň 20. 12. 2011 (splatnosť faktúry bola úpadcom stanovená na deň 19. 12. 2011). Súd zároveň zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi (ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu) úroky z omeškania v uvedenej výške do dňa reálneho zaplatenia zaplatenej časti, čo bolo vo výške 5 986,11 eura dňa 03. 02. 2011 (bankovým prevodom).
37. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko mal žalovaný neúspech v spore iba v časti príslušenstva (úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 35 916,66 eura od 20. 12. 2011 do 03. 02. 2012), pričom o ich samotnej výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.