Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/132/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu M. S., D.. XX. XX. XXXX, N. G., D. XX/XXX, v konaní zastúpeného opatrovníčkou Ľ. S., D.. XX. XX. XXXX, N. G., D. XX/XXX, v konaní zastúpenej JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Zvolen, Nám. SNP 70/36, proti žalovanému SOFTIP, a.s., so sídlom Business Center Aruba, Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 36 785 512, v konaní zastúpeného MENKE LEGAL s.r.o., so sídlom Gorkého 3, Bratislava, IČO: 47 258 799, za účasti intervenienta Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej v konaní Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Nám. SNP 98/2, Zvolen, o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 335 939,06 Eur, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému a intervenientovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

Štát má právo od žalobcu na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou zo dňa 29. 11. 2002 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal žalovaného a pôvodne aj žalovaného v 2/ rade O. B., D.. XX. XX. XXXX, N. D. A., X. D. XX/X, aby mu zaplatil pôvodne sumu 10 120 500,- Sk, t. j. 335 939,06 Eur z titulu náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a mimoriadneho zvýšenia týchto náhrad.

2. V priebehu konania zobral žalobca späť svoju žalobu voči označenému žalovanému v 2/ rade, t. j. O. B., pričom súd takémuto návrhu vyhovel a konanie voči nemu zastavil svojim rozhodnutím zo dňa 11. 02. 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 04. 2005.

3. Žalobca je nespôsobilý k právnym úkonom, preto ho v konaní na základe rozhodnutia Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 18. 01. 2002 pod č. k. P12/02 - 29 zastupuje opatrovníčka Ľ. S., D.. XX. XX. XXXX, ktorá je jeho manželkou a má oprávnenie ho zastupovať aj v konaní pred súdom. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 02. 2002.

4. Žalobca vo svojej žalobe žiadal súd, aby mu priznal náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 335 939,06 Eur z toho dôvodu, že dňa 26. 01. 2001 bol účastníkom dopravnej nehody, ktorej vodičom zraňujúceho motorového vozidla bol pôvodne označený žalovaný v 2/ rade O. B., ktorý v čase dopravnej nehody bol zamestnancom žalovaného označeného pôvodne v 1/ rade. Na

základe takejto dopravnej nehody utrpel závažné poškodenia zdravia. Na základe takejto dopravnej nehody utrpel závažné poškodenia zdravia.

5. Žalovaný vyjadril so žalobou nesúhlas najmä z dôvodov, že závažné poškodenie zdravia u žalobcu si tento spôsobil sám svojou činnosťou v čase tesne pred dopravnou nehodou.

6. Podobný záver vyjadril aj intervenient na strane žalovaného, ktorý vstúpil do konania svojím podaním zo dňa 28. 07. 2016, kedy svoj právny záujem na výsledku konania odôvodnil tým, že v zmysle vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je krytá náhrada škody spôsobená žalovaným tretím osobám a preto rozhodnutia súdu v danej právnej veci bude dotknuté právne postavenie intervenienta, teda jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva.

7. Podľa ustanovenia § 28 ods.3 zákona č. 381/2001 Z. z., práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú dňom 1. januára 2002 na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. Pričom s účinnosťou od 01. 01. 2003 došlo k zlúčeniu spoločnosti Allianz a Slovenská poisťovňa, a.s.

8. Týmto spôsobom teda do konania ako intervenient na strane žalovaného vstúpila Slovenská kancelária poisťovateľov, v konaní zastúpenej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava.

9. Žalobca sa svojho nároku domáhal na tom skutkovom základe, že dňa 26. 01. 2001 v čase od 19.40 hodine na ceste I/64 v kilometri 136,5 pri obci Zemianske Kostoľany okres Prievidza došlo k dopravnej nehode, pri ktorej osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia evidenčného čísla: N. XXXAE, G. S. S. O. B., zamestnanec žalovaného, ho zachytilo a zrazilo ako chodca ľavou prednou časťou vozidla v strede vozovky, dôsledkom čoho žalobca utrpel vážne devastujúce zranenia. Na základe takejto dopravnej nehody utrpel žalobca závažné poškodenie zdravia, na základe ktorého žalovaný zodpovedá v zmysle § 427 ods.2 a § 428 Občianskeho zákonníka. Zároveň svoju žalobu odôvodnil ustanovením § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka ohľadne skutočnej škody a § 444 Občianskeho zákonníka ohľadne odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca pri tejto dopravnej nehode utrpel rozsiahle ťažké a devastujúce zranenia hlavy, pomliaždenie mozgu mnohopočetné s prerušením axónov mozgovej kôry, zlomeninu rebier s krvácaním do pohrudnicovej dutiny, trieštivú zlomeninu kosti píšťaly vľavo vnútrokĺbového typu, roztrhnutie lýtkového nervu vpravo, prerušenie dýchacej trubice - iatrogénne v rámci resuscitácie a traumaticko-hemoragický šok. Na základe takto utrpených zranení bol postupne opakovane hospitalizovaný na oddeleniach ARO a ODCH v Nemocnici s poliklinikou v Prievidzi, v Nemocnici s poliklinikou v Bratislave - Kramároch, následne v Bratislave v Podunajských Biskupiciach.

10. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané z listinných dôkazov a to najmä oznámením poškodeného o dopravnej nehode adresovaného Slovenskej poisťovni a. s., protokolu o nehode v cestnej premávke, znaleckým posudkom zo dňa 28. 10. 2002, lekárskych správ, ktoré v konaní predložil žalobca. Súd zároveň vykonal dokazovanie rozhodnutím Sociálnej poisťovne v Bratislave z 10. 10. 2001 a Okresného úradu v Prievidzi zo dňa 12. 07. 2002. Z týchto listinných dôkazov ďalej zistil, že na základe rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 10. 10. 2001 pod č. XXX-XXXX-XXXX/XXXX bol žalobcovi priznaný plný invalidný dôchodok a na základe rozhodnutia Okresného úradu v Prievidzi zo dňa 12. 07. 2002 pod č. XXXX/XXXXX-XXX/XXXXX Z. bola žalobcovi priznaná miera funkčnej poruchy 100 % s tým, že sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu. Na základe znaleckého posudku zo dňa 28. 10. 2002 znalcom z odboru zdravotníctva odvetvie chirurgie vypracovaného MUDr. Jaroslavom Gregom súd zistil, že tento znalec ustálil bolestné žalobcu na jeho zranenia v rozsahu 736,25 bodov, čo predstavuje škodu vyjadrenú v peniazoch sumu 44 175,- Sk, pričom toto bodové ohodnotenie zvýšil na 1 190,25 bodov predstavujúcich sumu vyjadrenú v peniazoch 71 415,- Sk. Zároveň znalec vyčíslil sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu a to za apalický syndróm obmedzenia pohyblivosti kolenného kĺbu ťažkého stupňa, poúrazovú epilepsiu a obrnu kmeňa ihlicového nervu s postihnutím inervovaných svalov na základnú výmeru 2 075 bodov, čo predstavuje sumu 124 500,- Sk. Toto bodové ohodnotenie znalec zvýšil na 3 275 bodov, čo predstavuje vo vyjadrení v peniazoch sumu 196 500,- Sk.

11. Žalobca vychádzal z toho, že základná výmera bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje spolu 2 811,25 bodov, t. j. 168 675,- Sk. Z dôvodu ťažkého

zdravotného postihnutia žalobcu, keby je v plnej miere handicapovaný v každej činnosti pracovného, spoločenského, športového života navrhoval zvýšiť toto základné bodové ohodnotenie na 60-násobok, t. j. na sumu 10 120 500,- Sk, čo predstavuje spolu 335 939,06 Eur.

12. Súd vo veci vypočul už v postavení svedka - vodiča motorového vozidla Š. T. - O. B., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že bol účastný dopravnej nehody v januári roku 2001 pred obcou Zemianske Kostoľany, kedy značne opitý chodec prechádzal priečne cez cestu, kde nebol vyznačený prechod pre chodcov, ľavou stranou vozidla ho zachytil a zranil. Uviedol, že v tomto období išiel služobným motorovým vozidlom, kedy bol zamestnancom obchodnej spoločnosti SOFTIP, a. s. v čase po pracovnej dobe. Na túto cestu však mal povolenie riaditeľky pobočky. Uviedol, že dopravná nehoda sa stala asi o 19-tej hodine, bolo šero resp. už tma. Počasie bolo chladné, nepamätal si ďalšie podrobnosti, avšak uviedol, že mal dve spolujazdkyne, a to svoju priateľku G. L. V. M. A. I. B.. Uviedol, že akou rýchlosťou v inkriminovaný okamih išiel, si už nepamätá, pričom šírka tejto cesty je 5 alebo 6 metrov. Jazdné pruhy sú od seba oddelené prerušovanou deliacou čiarou. Uviedol, že mal zapnuté stretávacie svetlá a pred ním išlo motorové vozidlo dodávka, pričom vzdialenosť medzi týmito motorovými vozidlami bola väčšia ako 5 metrov. V čase tesne pred stretom, toto motorové vozidlo urobilo vyhýbací manéver doprava a v tom momente sa mu odkryl pohľad na chodca, ktorého zrazil. Pre krátkosť času už nemohol urobiť nijaký iný manéver a chodec bol v tej časti, tam, kde je stredové dopravné značenie vozovky. Uviedol, že chodec bol podľa jeho názoru otočený tak, ako keby prechádzal z ľavej časti vozovky na pravú. Svedok ďalej uviedol, že podľa jeho názoru táto cesta nie je osvetlená, nepamätal si to, či prichádzali nejaké autá z protismeru a týmto spôsobom by osvetľovali časť komunikácie, kde došlo k dopravnej nehode.

13. Z výpovede svedka Ľ. C. súd zistil, že, v deň, kedy sa stala dopravná nehoda, cestoval zo Zemianskych Kostolian do Novák a v oblasti, kde je elektráreň Nováky, videl počas jazdy v strede cesty, tam, kde je dopravné značenie v lome svetiel nejakú prekážku, aj keď presne nevedel ju identifikovať. Spomalil a následne videl, ako telo chodca letí povetrím s tým, že smerovalo do časti jeho smeru jazdy. Musel prudko pribrzdiť až do zastavenia, pričom strhol alebo skrútil volant, pretože tento chodec mu vytvoril prekážku a keby takýto manéver neurobil, zrejme by došlo takisto k stretu jeho vozidla s týmto chodcom. Uviedol, že bol január, bola tma, sucho, nesnežilo ani nepršalo, išiel sám rýchlosťou asi 70 km/h. Uviedol, že videl, že pred autom, ktoré tohto chodca zrazilo, išlo iné auto, ktoré však identifikovať nevedel a nevedel ani povedať, či sa jednalo o osobné, nákladné resp. iné dodávkové auto. Uviedol, že po zastavení pri krajnici cesty z auta vystúpil, volal políciu a prišiel k chodcovi, ktorý krvácal zo zadnej časti hlavy a keď sa nad neho sklonil, bolo z neho cítiť alkohol. Uviedol ďalej, že na stredovej čiare ležala taška, ktorú prirovnal k robotníckej aktovke.

14. Svedkyňa I. B. vo svojej výpovedi uviedla, že bola svedkyňou dopravnej nehody, ktorá je predmetom sporu, pretože cestovala v motorovom vozidle spolu s O. B.. Uviedla, že na okolnosti dopravnej nehody si už presne nepamätá, vie však, že bezprostredne po tom, čo došlo k stretu s týmto chodcom, vystúpila a dala mu prvú pomoc. Uviedla, že sedela na zadnom sedadle a k dopravnej nehode došlo asi okolo 19.00 h. Uviedla ďalej, že pred nimi išlo nejaké nákladné auto a pokiaľ si sama spomína, tak ten chodec ako keby padol na ľavú stranu tohto vozidla, pričom začal vodič brzdiť. Uviedla, že nemá dôvod meniť spôsob svojej výpovede, avšak presne na okolnosti si s odstupom času nepamätala.

15. Súd ďalej vo veci vypočul ako svedka O. V., v čase dopravnej nehody mal tento službu v skupine dopravných nehôd Policajného zboru Slovenskej republiky. Tento uviedol, že potom čo mu bola dopravná nehoda oznámená, išiel na miesto dopravnej nehody, zistil, že došlo k stretu motorového vozidla Škoda Felícia s chodcom, ktorý už v čase jeho príchodu tam nebol, bol odvezený sanitkou. Uviedol, že úradný záznam zo dňa 26. 01. 2001 spísal on a jedná sa o bezprostrednú výpoveď vodiča Škody Felicie. Uviedol, že polohu chodca, ktorú určil, hoc tam chodec už nebol, vykonal na základe výpovedí obidvoch vodičov a to teda vodiča Škody Felície a vodiča toho motorového vozidla, ktoré išlo v protismere a zastalo pri krajnici. Uviedol, že boli zistené brzdné stopy, pričom on zistil jednu krátku stopu, ktorá bola prerušená, a potom nasledovala brzdná stopa väčšej intenzity. Uviedol, že si pamätá na tú okolnosť, že chodec mal tašku, jej poloha bola zakreslená, a uviedol ďalej, že fotografický materiál, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu, vyhotovoval on. Uviedol, že on sám pri rekonštrukcii, ktorá bola vykonaná dňa 05. 06. 2001 a 20. 11. 2001 nič nemenil, neprispôsoboval a vychádzal jednoznačne z výpovedí vodičov.

16. Z výpovede svedkyne G. L. súd zistil, že táto išla v motorovom vozidle, ktoré viedol O. B. smerom na Zemianske Kostoľany a v mieste, kde na pravej strane je autobusová zastávka, došlo ku kolízii s

osobou, ktorá buď stála na stredovej čiare alebo blízko nej v jazdnom pruhu, ktorým oni prechádzali. Uviedla, že sedela na prednom sedadle a túto osobu videla tesne predtým, ako došlo k zrážke, pričom túto osobu odhodilo od motorového vozidla, pričom na motorovom vozidle sa neviezla. Uviedla, že išli na ceste v kolóne, teda bolo tam viacej áut, pričom pred nimi išlo nejaké väčšie motorové vozidlo, ktoré už bližšie identifikovať nevedela. Uviedla, že po náraze O. B. brzdil a bližšie sa k motorovému vozidlu, ktoré išlo pred nimi, vyjadriť nevedela.

17. Z výpovede svedka O. N. súd zistil, že, v období, kedy sa stala dopravná nehoda, pracoval na Obvodnom oddelení Policajného zboru Nováky ako starší inšpektor poriadkovej služby, pričom do jeho povinností patrilo aj zabezpečovať dopravné nehody do príchodu dopravnej polície. Uviedol, že po príchode k miestu dopravnej nehody, chodec ležal v strede cesty na tých miestach, kde je stredová čiara. On urobil také úkony, že mu poskytol prvú pomoc, zakreslil krvnú stopu, čiapku aj tašku, avšak nič nemeral, ani nevykonával skúšku na alkohol, nerobil fotografie ani nákresy. Uviedol, že s účastníkmi dopravnej nehody sa nerozprával, aj keď zakreslil brzdné stopy, ktoré patrili motorovému vozidlu, ktoré bolo účastné dopravnej nehody.

18. Súd ďalej vo veci nariadil znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom bol znalecký posudok č. 16/2009 vyhotovený L.. V. Y., avšak vzhľadom k tomu, že znalec vo svojom posudku prihliadol aj na také dôkazy, ktoré súd sám nevykonal, spôsobom ustanoveným vtedy Občianskym súdnym poriadkom a tieto dôkazy vykonával sám, súd na závery tohto znaleckého posudku neprihliadal.

19. Vzhľadom k tomu, že súd v tomto konaní nie je viazaný oslobodzujúcim rozsudkom vydaným v trestnom konaní, ani dôvodmi, ktoré súd konajúci v trestnej veci viedli k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby v danom prípade vodiča O. B., avšak bolo potrebné sa zaoberať konaním vodiča a správne ustáliť priebeh dopravnej nehody, súd vykonal dokazovanie aj znaleckými posudkami, ktoré boli vykonané v rámci trestného konania bez ohľadu či vplyvu na to, či závery z týchto znaleckých posudkov boli dôvodmi, ktoré viedli k oslobodzujúcemu rozsudku vydanému v trestnom konaní, pričom súd vychádzal z toho, že sa jedná o znalecké posudky, ktoré boli vydané v čase ešte pred vyhlásením takéhoto oslobodzujúceho rozsudku, boli nariadené na základe rozhodnutia súdu resp. iných orgánov činných v trestnom konaní a majú svoju výpovednú hodnotu najmä vo vzťahu k ustáleniu konania vodiča v čase dopravnej nehody a správneho ustálenia priebehu dopravnej nehody. Súd teda vykonal takéto dokazovanie týmito znaleckými posudkami bez ohľadu na to, k akému záveru na základe nich dospel súd v trestnom konaní k svojmu rozhodnutiu.

20. Súd teda takéto dokazovanie vykonal z dôvodu zistenia čo najpresnejších okolností konania vodiča a správneho ustálenia priebehu dopravnej nehody a to aj v súvislosti s ďalším nariadeným dokazovaním, ktoré bolo vo veci vykonané. Zo znaleckého posudku, ktorý spracoval L.. O. Z. A. Č.. XXXX-XX/XXXX zo dňa 24. 06. 2001 súd zistil, že technika a spôsob jazdy vodiča B. bola správna, na spozorovanie chodca pohybujúceho sa z ľavej strany na pravú stranu reagoval včas brzdením, naopak správanie sa chodca Vidu bolo nesprávne, pretože stál, resp. pohyboval sa v oblasti stredovej čiary, svojim správaním vytvoril vodičovi náhlu prekážku. Rýchlosť vozidla pred dopravnou nehodou vodiča B. bola 51 km/h, pričom sa jednalo o rýchlosť primeranú a v danom úseku bola povolená rýchlosť maximálne 90 km/h. Z tohto posudku vyplýva záver o tom, že vodič B. reagoval na situáciu správne, pri zvolenej technike a rýchlosti jazdy a výhľadových pomeroch za idúcim vozidlom nemohol nehode zabrániť, pričom jej mohol zabrániť len ak by išiel rýchlosťou nižšou ako 28 km/h. Chodec mohol nehode zabrániť, ak by zostal pri spozorovaní vozidla na stredovej čiare a nevstúpil by do jazdného koridoru vozidla. Z ďalšieho znaleckého posudku č. 61/2002, ktorý tvorí doplnok k predchádzajúcemu znaleckému posudku, ktorý bol spracovaný na základe opakovaného vyšetrovacieho pokusu, pričom znalec mal odpovedať opätovne na tie isté otázky, ako boli zodpovedané v predchádzajúcom znaleckom posudku, je z tohto zrejmé, že znalec uviedol, že vzhľadom na tvrdenia o existencii vozidla, ktoré jazdilo pred vodičom B., bola technika a spôsob jazdy správna, na spozorovanie chodca pohybujúceho sa z ľavej strany na pravú stranu reagoval včas brzdením, správanie sa chodca Vidu bolo nesprávne, pretože stál resp. sa pohyboval v oblasti stredovej čiary a svojím správaním vytvoril vodičovi náhlu prekážku. Súd ďalej vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 33/2004, ktorý tvoril doplnok k predchádzajúcim dvom znaleckým posudkom, ktorého zadaním bolo opätovne na základe vyšetrovacieho pokusu posúdiť priebeh dopravnej nehody a zodpovedať opätovne na totožné otázky, pričom záver tohto znaleckého posudku bol tak isto totožný s predchádzajúcimi znaleckými posudkami.

21. Po zrušení predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozhodnutím pod č. k. 17Co/89/2011-762 zo dňa 30. 01. 2012 uviedol, že okresný súd má posúdiť, či žalovaný zodpovedá ako prevádzateľ (prevádzkovateľ) motorového vozidla za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka.

22. Vzhľadom k tomu, že žalobca už spor nevedie proti vodičovi motorového vozidla, ktorého zrazilo, ale iba voči prevádzateľovi motorového vozidla, napriek tomu je potrebné zaoberať sa konaním vodiča a správne ustáliť priebeh dopravnej nehody za účelom zistenia, či škoda bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla alebo okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke z dôvodu, že „výlučné zavinenie poškodeného môže viesť k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzateľa za škodu, avšak len v tom prípade, ak škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky podľa § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka, ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke podľa § 428 Občianskeho zákonníka.“ Teda ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, nemôže sa prevádzateľ zbaviť zodpovednosti a to ani s poukazom na neodvrátiteľný úkon tretej osoby. Zavinenie poškodeného je dôvodom na liberáciu prevádzateľa v prípade ak škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Pod pojmom osobitná povaha prevádzky je treba rozumieť, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Medzi okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke sa radí napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba, ale aj nedostatky na strane vodiča. Prevádzateľ sa môže podľa § 428 Občianskeho zákonníka zbaviť zodpovednosti, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Vynaloženie všetkého úsilia teda znamená každú možnú starostlivosť, ktorú bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. O neodvrátiteľnosť škody pôjde a prevádzateľ sa oslobodí od zodpovednosti vtedy, ak škode nebolo možné za súčasného stavu rozvoja, techniky zabrániť žiadnym opatrením.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ďalej uviedol, že pokiaľ znalci L.. Z. V. L.. Y. konštatovali, že vodič O. B. nemal dostatočný rozhľad pre pred ním idúce vozidlo a preto zbadal chodca pohybujúceho sa po ceste až po uhýbacom manévri pred ním idúceho vozidla v tak krátkom čase, kedy už technicky nebolo možné dopravnej nehode zabrániť a záver o tom, že ak by vodič jazdil za pred ním idúcim motorovým vozidlom v dostatočnej vzdialenosti, mohol by zbadať chodca skôr a zabrániť vzniku dopravnej nehody, je preukázaný tým, že pred ním idúce vozidlo chodca nezachytilo a dokázalo sa mu vyhnúť. Okolnosti, že sa vozidlo žalovaného pohybovalo za tmy rýchlosťou 51 km/h vo vzdialenosti 12m za iným vozidlom, cez ktoré nemal vodič druhého vozidla výhľad na takú vzdialenosť, aby mohol vozidlo bezpečne v prípade potreby zastaviť, považuje odvolací súd za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke (vnútorné okolnosti na strane osôb na prevádzku použitých), ktoré vylučujú úplnú liberáciu prevádzateľa motorového vozidla podľa § 428 Občianskeho zákonníka.

24. Zároveň Krajský súd v Banskej Bystrici vyslovil, že takýto právny názor bude pre okresný súd záväzný len v prípade, že po doplnení dokazovania sa rozhodujúcim spôsobom nezmení doteraz ustálený skutkový stav. Napriek tomu, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, je podľa názoru odvolacieho súdu stále sporné, aký bol pohyb chodca na vozovke, či sa skutočne pohyboval zľava doprava z pohľadu vodiča motorového vozidla žalovaného alebo sprava doľava ako tomu nasvedčujú závery znaleckého posudku O.. M. R., podľa ktorého žalobca v čase nárazu vozidla stál otočený ľavou stranou k nárazníku auta a hľadel na ľavú stranu vozovky z pohľadu vodiča.

25. Vzhľadom k tomu, že neboli v konaní odstránené pochybnosti o pohybe chodca na vozovke a priebehu nehodového deja Krajský súd v Banskej Bystrici nariadil doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru cestná doprava, prípadne aj z odboru zdravotníctva za účelom ustálenia priebehu dopravnej nehody. Zároveň Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že ustanovený znalec resp. znalci budú vychádzať len zo skutkového stavu zisteného z dôkazov doteraz vykonaných prvostupňovým súdom a dôkazov obsiahnutých v spise Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 2T/176/2005. Krajský súd v Banskej Bystrici teda uložil prvostupňovému súdu, aby prostredníctvom znaleckého dokazovania sa vyporiadal aj s doteraz neposudzovaným možným priebehom nehody, že chodec sa pohyboval na vozovke sprava doľava z pohľadu vodiča vozidla, ktorým bola žalobcovi škoda spôsobená. Následne ustáli mieru zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla a poškodeného žalobcu na vzniknutej škode.

26. Na základe takéhoto záveru rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici potom súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia, traumatológia O.. Z. V. L. zo dňa 27. 06. 2012 pod č. k. 13C/132/2002-789, ktoré doplnil uznesením pod č. k. 13C/132/2002-802 zo dňa 12. 09. 2012 o ďalšie otázky, ktoré mal znalec vo svojom znaleckom posudku zodpovedať.

27. Súd pri zadávaní znaleckých úloh znalcovi vychádzal z návrhu sporových strán ohľadne otázok resp. okolností či oblastí, ku ktorým sa mal znalec vyjadriť v tomto znaleckom posudku.

28. Úlohou znalca teda bolo uviesť druh a rozsah poranení žalobcu utrpených pri dopravnej nehode dňa 26. 01. 2011, uviesť priebeh a mechanizmus vzniku jednotlivých zranení žalobcu pri tejto nehode, uviesť v akej polohe t. j. postavení, resp. pohybe bol žalobca pri prvom kontakte s vozidlom vedeným O. B., pričom bolo žiadané osobitne uviesť postavenie žalobcu vo vzťahu k tomuto vozidlu a naopak postavenie vozidla k žalobcovi. Ďalšou otázkou, na ktorú mal znalec odpovedať bolo uviesť, či zranenia žalobcu utrpené pri dopravnej nehode zodpovedajú jeho pohybu zľava doprava alebo sprava doľava z pohľadu vodiča alebo chôdzi po strede cesty priamo nasmerovanej oproti idúcemu vozidlu Škoda Felicia tesne pred stretom. Zároveň znalec mal uviesť, či je možné vylúčiť zapotácanie sa žalobcu pri smere chôdze zľava doprava z pohľadu vodiča a jeho následné natočenie sa smerom späť k stredovej čiare pri zohľadnení všetkých okolností napr. požitého alkoholu. Znalec mal ďalej uviesť, aký vplyv malo požitie alkoholu na správanie a reakciu žalobcu. Opísať a zdôvodniť prípadný pohyb tela žalobcu pri nehode na zraňujúcom vozidle a následné odhodenie tela mimo tohto vozidla na miesto zadokumentované políciou v protismernom jazdnom pruhu vozidla. Zároveň mal znalec ustáliť intenzitu pôsobenia zraňujúceho vozidla, resp. jeho časti na telesnú integritu žalobcu.

29. Ustanovený znalec vo veci podal znalecký posudok č. 18/2012 zo dňa 22. 04. 2013.

30. Podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku tak ako z neho vyplýva, boli písomné materiály spisu Okresného súdu Banská Bystrica, zdravotnej dokumentácie žalobcu, pričom podrobný zoznam materiálov z daného spisu a dostupnej zdravotnej dokumentácie je uvedený v posudkovej časti znaleckého posudku.

31. Zo záveru tohto znaleckého posudku, ktorý obsahoval odpovede na položené otázky vyplývajúce zo zadania súdu vyplynulo, že znalec na otázku ohľadne druhu a rozsahu zranení žalobcu utrpených pri dopravnej nehode dňa 26. 01. 2001 uviedol, že z predloženého spisového materiálu je možné konštatovať, že žalobca utrpel dňa 26. 01. 2001 následkom dopravnej nehody tržnozhmoždenú ranu ľavej temennej oblasti hlavy, pomliaždenie a opuch mozgu ťažkého stupňa, zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia, zlomeninu tretieho rebra vpravo. Čo sa týka odpovede na otázky ohľadne priebehu a mechanizmu vzniku jednotlivých zranení žalobcu pri tejto nehode znalec uviedol, že môže konštatovať, že zranenia žalobcu vznikli v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, kedy žalobca bol zrazený ako chodec idúci po miestnej komunikácii osobným motorovým vozidlom Škoda Felícia. K dopravnej nehode došlo takým spôsobom, že žalobca pohybujúci sa ako chodec idúci po miestnej komunikácii bol zrazený oproti idúcim motorovým vozidlom zn. Škoda Felícia. Podľa charakteru zranení znalec konštatuje, že tieto vznikli ako následok priameho pôsobenia vonkajšieho mechanického násilia strednej a vyššej intenzity. Znalec ďalej uviedol, že k prvému kontaktu žalobcu s osobným motorovým vozidlom došlo tak, že vozidlo najprv narazilo ľavou stranou predného nárazníka do ľavej dolnej končatiny žalobcu ako chodca. Tento kontakt bol dostatočne silný na to, že mal jednoznačne za následok zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia. Po tomto kontakte nasledovalo vyloženie tela žalobcu na prednú kapotu s tým, že pravdepodobne ľavou stranou tela dopadol na kapotu a ľavou stranou hlavy narazil do ľavého okraja čelného sklad tesne pri ľavom prednom stĺpiku, pričom fotodokumentácia potvrdzuje typické koncentrické rozbitie čelného skla. Tento prudký nekontrolovaný náraz ľavou temennou oblasťou hlavy spôsobil tržnozhmoždenú ranu na koži v mieste nárazu. Zároveň došlo k ťažkému poškodeniu mozgového tkaniva. Potom ako vozidlo zabrzdilo a jeho rýchlosť sa znížila až zastalo, telo žalobcu bolo odhodené v smere jazdy vozidla, pričom potom ako nekontrolovane letel vzduchom dopadol pravdepodobne pravou stranou tela na vozovku. Tento prudký pád na tvrdý povrch vozovky mal za následok zlomeniu tretieho rebra vpravo.

32. Znalec ďalej odpovedal na otázku v akej polohe či postavení resp. pohybe bol žalobca pri prvom kontakte s vozidlom s tým, že mal osobitne uviesť postavenie žalobcu vo vzťahu k tomuto vozidlu a

naopak postavenie vozidla k žalobcovi. Znalec vo svojej odpovedi uviedol, že podľa charakteru a povahy zranení žalobcu konštatuje, že zraňujúce násilie spôsobilo v prvej fáze prevažne na ľavú stranu tela, predkolenie a hlavu, následne v druhej fáze do oblasti pravej strany hrudníka. Tento záver vyplynul aj z viditeľných poškodení motorového vozidla. Je evidentné, že k poškodeniu ľavého predného reflektora a predného nárazníka došlo po kontakte s ľavým predkolením žalobcu resp. k zlomeniu oboch kostí ľavého predkolenia došlo po náraze do predkolenia predným nárazníkom a ľavým predným reflektorom osobného motorového vozidla. Žalobca sa pravdepodobne pohyboval resp. kráčal oproti vozidlu, ktoré ho zrazilo. Mohol ale byť mierne pootočený doprava voči prednej časti resp. smeru pohybu vozidla, prípadne pri chôdzi dostupoval na ľavú nohu, ktorá sa týmto dostala pred úroveň jeho tela o cca 40 cm a pravú nohu mohol mať zdvihnutú už vo vzduchu. V oboch prípadoch by po náraze do ľavého predkolenia došlo k miernej rotácii tela okolo svojej osi doprava a jeho telo by bolo vyložené na prednú kapotu vozidla, pričom by dopadol ľavou stranou tela na kapotu a do čelného skla by narazil ľavou stranou vlasatej časti hlavy. Vplyvom zabrzdenia a zastavení vozidla bolo jeho telo odhodené v smere pohybu vozidla tak, že na vozovku dopadol pravou stranou tela. V časti pohybu vozidla znalec uviedol, že predpokladá, že sa pohybovalo oproti žalobcovi, čiže v protismere pohybu žalobcu. Na ďalšiu otázku ohľadne zranenia žalobcu utrpeného pri predmetnej dopravnej nehode a či tieto zodpovedajú jeho pohybu zľava doprava alebo sprava doľava z pohľadu vodiča alebo chôdze po strede cesty priamo nasmerovanej oproti idúcemu vozidlu Škoda Felícia tesne pred stretom znalec uviedol, že nepredpokladá, že žalobca sa pohyboval prísne zľava doprava, ale tak isto ani sprava doľava z pohľadu vodiča vozidla, ktoré ho zrazilo. Uviedol, že má za to, že žalobca sa pohyboval - kráčal stredom vozovky resp. viac v jazdnom pruhu vozidla, ktoré ho zrazilo s tým, že pravdepodobne kráčal oproti tomuto vozidlu.

33. Zároveň znalec uviedol, že vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode a žalobca bol v čase nehody pod vplyvom požitého alkoholu, prípadné zapotácanie pri prípadnom pohybe zľava doprava z pohľadu vodiča a jeho následného natočenia sa smerom späť k stredovej čiare, tak takúto okolnosť s určitosťou vylúčiť nemôže. Jednoznačne však môže konštatovať, že požitý alkohol mal výrazný a rozhodujúci vplyv na chôdzu resp. smer pohybu žalobcu v čase nehody. Znalec uviedol, že podľa spisového materiálu mal žalobca v čase dopravnej nehody hladinu alkoholu v krvi 2,31 promile, pričom v danom prípade sa jedná o druhé štádium opitosti a čo sa týka stupňa jedná sa o ťažkú opitosť. Hladina alkoholu v krvi v hodnote 2,31 promile znamená, že táto osoba je silne pod vplyvom alkoholu, čo sa prejavuje tak, že má blábolivú reč, má výrazné poruchy chovania - agresivita, nekritičnosť, hlučnosť, sklon ku konfliktom, prípadne spavosť. Takáto osoba má reflexy spomalené, pohyby nekoordinované, smer jej pohybu je nevyspytateľný. Chovanie je často nepremyslené, jednanie impulzívne. Chôdza je tackavá, má poruchu rovnováhy, môže mať závrate. Znalec na základe uvedeného konštatoval, že je predpoklad, že žalobcova chôdza bola tackavá, pohyby nekoordinované, reflexy neprimerané - spomalené, čo dáva predpoklad k tomu, že žalobca nemohol primerane reagovať na novovzniknutú situáciu, ktorá predchádzala nehode a tejto nedokázal zabrániť.

34. Na otázku opisu a zdôvodnenia prípadného pohybu tela žalobcu pri nehode na zraňujúcom vozidle a následné odhodenie tela mimo tohto vozidla na miesto zdokumentované políciou v protismernom jazdnom pruhu vozidla znalec uviedol, že sa nevie s určitosťou vyjadriť, či v momente nehody sa jednalo o úplné obrysové prekrytie obrysu tela a vozidla, resp. čiastočné. Vzhľadom na zranenia a ich lokalizáciu a rozsah, a tak isto aj stôp zanechaných na vozidle, predpokladá, že sa skôr jednalo o neúplné obrysové prekrytie tela a vozidla, kedy prvotný náraz smeroval prevažne do ľavej strany žalobcu do ľavého predkolenia a pravá strana tela mohla byť mimo obrysu vozidla. Po zabrzdení vozidla a po jeho zastavení nasledovalo odhodenie tela žalobcu v smere pohybu vozidla, kedy dráha letu mohla byť ovplyvnená natočením tela pri náraze ako aj v dôsledku toho, že dopadol na šikmé plochy - kapotu a čelné sklo, ktoré mohli zmeniť smer odhodenia. Ak by žalobca bol zrazený vozidlom s iným tvarom karosérie, napr. autobus, kamión, pravdepodobne by nebol odhodený do protismerného jazdného pruhu, ale dopadol by presne v smere pohybu vozidla do jeho jazdného pruhu. K poškodeniu ľavého spätného zrkadla mohlo dôjsť po kontakte zrkadla s aktovkou - taškou, ktorú mohol žalobca zvierať v pravej ruke, ktorá mu ale po nehode z ruky vypadla.

35. K otázke intenzite zraňujúceho vozidla na telesnú integritu žalobcu znalec uviedol, že intenzita zraňujúceho násilia bola prevažne vysoká, pričom išlo o kontakt dvoch telies s rozdielnymi vlastnosťami, navyše pohybujúce sa rôznymi rýchlosťami. V prvej fáze sa jednalo o vysokú intenzitu násilia, ktoré pôsobilo do oblasti ľavého predkolenia, kedy došlo ku kontaktu tvrdého poruchu predného nárazníka a ľavého predného svetla vozidla na mäkké a elastické tkanivá ľavého predkolenia. Nakoľko náraz

smeroval spredu prípadne z vonkajšej strany ľavého predkolenia, nebol možný pohyb resp. ohnutie v kolene, preto došlo k pákovitému ohnutiu kosti predkolenia, až došlo k ich zlomenine. Navyše rýchlosť pohybu vozidla bola niekoľko násobne vyššia ako pohyb žalobcu ako chodca, čo malo tak isto vplyv na vznik zlomeniny predkolenia. V druhej fáze nasledovalo vyloženie tela žalobcu na prednú kapotu, kde tak isto išlo o kontakt tvrdého rovného povrchu prednej kapoty s pomerne mäkkými elastickými pružnými tkanivami ľavej strany trupu žalobcu, kde však k vážnejším zraneniam nedošlo, nakoľko jeho telo bolo iba prevalené cez prednú kapotu, keďže táto plocha zviera s vozovkou cca 15 stupňový ostrý uhol a pohyb tejto časti vozidla bol takmer rovnobežný s pohybom trupu žalobcu, takže intenzita pôsobiaceho násilia bola menšia ako v prvej fáze. Tento záver však neplatil pri náraze ľavou strany hlavy do čelného skla, kde s vozovkou zviera cca 45 stupňový uhol a pohyb hlavy bol v protipohybe pohybu vozidla a teda aj čelného skla, čiže hlava narazila do pevnej tvrdej prekážky pohybujúcej sa skoro rovnakou rýchlosťou aká bola rýchlosť pohybu hlavy. Náraz hlavou bol rýchly, prudký a intenzita pôsobiaceho násilia bola veľká. V tretej fáze sa prudko znížila rýchlosť pohybu vozidla po zabrzdení a telo žalobcu bolo odhodené smerom dozadu z jeho pohľadu čiže v smere pohybu vozidla a intenzita nárazu pri dopade bola vysoká, išlo o kontakt tvrdého rovného povrchu miestnej komunikácie s pomerne mäkkými pružnými tkanivami pravej strany trupu žalobcu.

36. Súd vo veci vypočul ako znalca O.. Z. V. L., ktorý vo svojej výpovedi zotrval na záveroch z písomne vypracovaného znaleckého posudku č. 18/2013, pričom vo svojej výpovedi sa neodklonil od záverov, ktoré boli prezentované v rámci tohto znaleckého posudku, pričom uviedol, že pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal zo spisového materiálu doručeného zo súdu teda spisu žalovanej veci a z odbornej literatúry. V priebehu výsluchu znalec zodpovedal otázky položené zo strany súdu a jednak zo strany sporových strán, pričom z jeho výpovedí vyplynulo, že presne nevie zodpovedať na otázku, či poškodený prechádzal kolmo na smer jazdy vozidla, teda prechádzal cez cestu sprava doľava alebo zľava doprava, resp. teda kráčal stredom vozovky oproti tomuto vozidlu, vzhľadom k tomu, že z medicínskeho hľadiska a vzniknutých zranení sa to nedá zistiť. Zistiteľné však je a túto okolnosť môže jednoznačne konštatovať, že náraz určite išiel do ľavej strany tela žalobcu. Na otázku ohľadne názoru o tom, že keby náraz do žalobcu smeroval spredu, muselo by dôjsť k poškodeniu jabĺčka, vzniklo by viacero zlomenín, k čomu však nedošlo s tým, že žalobca stál otočený ľavou stranou k nárazníku auta, teda hľadel na ľavú stranu vozovky z pohľadu vodiča, kde nárazník spôsobil zlomeninu ľavého predkolenia z ľavej bočnej strany, svedčí preto charakter zlomenina píšťaly, tvar úlomkov, rozdrvenie hlavičky ihlice a porušenie ihlicového nervu prechádzajúceho tesne vedľa hlavičky ihlice a následne došlo k pretočeniu tela žalobcu tak, že ľavou stranou hlavy v oblasti temennej kosti narazil do predného skla a stĺpika, znalec uviedol, že takéto závery sú hypotetické, pretože tu pôsobí veľa faktorov na vznik zranení a nie je zrejmé, či tieto zranenia vznikli priamo pri náraze alebo v časti vyloženia tela na kapotu vozidla, resp. pádu, čo vplývajú aj ďalšie faktory ako napríklad konštrukcia tela, fyzická zdatnosť a podobne. Takýto záver sa jednoznačným spôsobom nedá ustáliť. Uviedol ďalej, že k zlomenine jabĺčka nemuselo dôjsť, avšak tie polohy poškodeného, kde je náraz spredu je predpoklad, že dôjde k zlomenine oboch lýtkových kostí predkolenia, keď by bol náraz zľavu, tak môže dôjsť k zlomenine ihlice, keby bol náraz zozadu tak v podstate k zlomenine ani nemusí dôjsť a vzhľadom na tú kinetickú energiu nárazov do tela ohyb kĺbov v podstate mohlo dôjsť k vyloženiu tela na kapotu. Je predpoklad, že keď dôjde k zrážke motorového vozidla idúceho rýchlosťou 50 k/h, dôjde k zlomenine týchto oboch kostí, teda pri náraze aj spredu aj pri náraze zľava. Znalec ďalej uviedol, že boli zlomené obe kosti ľavého predkolenia, čerpá zo znaleckého posudku, pričom sa jednalo o trieštivú zlomeninu píšťaly, kedy nepredpokladá, že by tenká kosť ako ihlica v podstate nebola zlomená. Opačný názor alebo ten záver je možný v tom, že je tu trieštivá zlomenina ihlica, avšak píšťala nie je poškodená. Uviedol, že sa nestretol s tým, že by existovala trieštivá zlomenina píšťaly, čo je silná kosť a nedošlo by k zlomeniu ihlice, čo je tenká kosť v rozmere 1 cm. Uviedol ďalej, že z charakteru zlomeniny po nehode teda jednotlivých trieštivých zlomenín a úlomkov a ich orientácie sa nedá nič usudzovať, pretože sa nedá vychádzať z tohto postavenia, pretože zraňujúci dej ďalej pokračoval. Vysvetlil to tým spôsobom, že keby došlo k trieštivej zlomenine a nehodový dej by sa dal zastaviť ako film, zistilo by sa aké je postavenie týchto jednotlivých úlomkov, čo však nie je možné, pretože noha sa ďalej pohybovala ako keby plávala, nič ju nedržalo, takže takýto dej pokračoval ďalej a z jeho následku sa teda nedá nič usudzovať, pričom v danom prípade je možné skôr skúmať mäkké časti alebo zranenia kože. Znalec ďalej uviedol, že v súčasnej dobe v stave zrastenej kosti nie je možné usudzovať a nič vyvodzovať, akým spôsobom prebiehal nehodový dej, pretože zrast kostí v súčasnosti nie je možné posudzovať vo vzťahu určenia tohto nehodového deja. Uviedol, že žiadny znalec v podstate nebude schopný vymedziť presný pohyb či postoj chodca v čase zrážky a je v podstate možné vylúčiť tú okolnosť, že z pohľadu by tento chodec prechádzal zľava doprava, pretože sú tu zranenia na tej ľavej

strane končatiny a tak isto hlavy. Je však zrejmé, že sa dá povedať, že žalobca určite neležal, nebol na štyroch, a tú okolnosť či bol v pohybe alebo v stoji sa nedá jednoznačne určiť, pričom do takéhoto deja mohli vstupovať ďalšie okolnosti ako to, že sa napríklad zapotácal, mohol vykročiť, mohol zastať, mohol nejakým spôsobom reagovať na toto vozidlo a podobne. Zároveň uviedol, že hladina alkoholu v krvi žalobcu v rozsahu 2,31 promile sú charakterizované vo všeobecnosti ako ťažká opitosť a podľa jeho názoru je navonok evidentne viditeľný rozdiel medzi triezvym človekom a človekom pod vplyvom alkoholu, aj keď do takéhoto deja vstupuje určite metabolizmus každej jednotlivej osoby.

37. Súd ďalej vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave L.. Ľ. N., svojím rozhodnutím zo dňa 18. 05. 2015 pod č. k. 13C/132/2002-943. Úlohou znalca bolo zodpovedať na otázky položené v tomto rozhodnutí, pričom znalec mal vychádzať zo skutkového stavu zisteného z dôkazov doteraz vykonaných prvostupňovým súdom a dôkazov obsiahnutých v spise Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 2T/176/2005.

38. Výsledkom takéhoto nariadenia znaleckého dokazovania potom bol znalecký posudok č. 16/2015 spracovaný ustanoveným znalcom zo dňa 29. 09. 2015.

39. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že znalec v ňom zodpovedal na otázky, ktoré mu boli v rozhodnutí o nariadení znaleckého dokazovania položené, pričom podkladmi na spracovanie znaleckého posudku boli spisy Okresného súdu Banská Bystrica 13C/132/2002 a spis Okresného súdu Prievidza 2T/176/2005.

40. Z vykonaného znaleckého dokazovania vo forme znaleckého posudku potom súd zistil, že znalec skúmal východiskové hodnoty pre analýzu tak, ako sú tieto spracované v bode 2.5 na strane č. 30 a to za účelom zistenia vzájomnej polohy vozidla a chodca v čase zrážky, čo je okolnosť rozhodujúca pre analýzu nehodového deja. V tejto súvislosti znalec vychádzal z fotodokumentácie tak, ako táto bola vyhotovená v trestnom konaní, pričom z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k zraneniam chodca popísaného vo vykonaných znaleckých posudkoch zodpovedajú zraneniam dolnej ľavej končatiny, kontaktu s nárazníkom vozidla s následným kontaktom svetla a tlakom prednej kapoty s jej deformáciou. Na prednej kapote neboli zdokumentované poškodenia na jej ploche okrem poškodenia prednej časti nad svetlom, z čoho je možné konštatovať, že nedošlo k markantnejšiemu tlaku na kapotu. Tlak bol následne na čelné sklo. Z hľadiska priestorového usporiadania zdokumentovaných deformácií na vozidle Škoda Felícia je možné konštatovať, že tieto sa nachádzajú v jednej línii s malou odchýlkou voči pozdĺžnej osi vozidla, t. j. presadenie prvej zdokumentovanej kontaktnej stopy voči stope od hlavy na čelnom skle je minimálne. Zároveň znalec vychádzal z postavenia chodca podľa informácií vodiča tak, ako táto vyplynula z rekonštrukcie dňa 05. 06. 2001, z rekonštrukcie zo dňa 20. 11. 2001 a pri vyšetrovacom pokuse zo dňa 14. 06. 2004. K tejto otázke sa vyjadril aj O.. N. spracovateľ predchádzajúceho znaleckého posudku, ktorý uviedol, že vzhľadom na poškodenia žalobcu sa mohol tento nachádzať v polohe tak, ako je zachytený pri tomto vyšetrovacom pokuse.

41. Znalec zároveň uviedol, že pokiaľ O.. M. R. určil v znaleckom posudku polohu chodca odlišne od prechádzajúcich postavení, tento znalec uviedol, že žalobca stál otočený ľavou stranou k nárazníku auta, teda hľadel na ľavú stranu vozovky z pohľadu vodiča. Znalec však k uvedenému názoru uviedol, že tak ako je zakreslená situácia na plániku v znaleckom posudku O.. R. je potrebné uviesť, že postavenie vozidla v čase kontaktu nekorešponduje so zdokumentovaným stavom stôp a ponehodovej polohy vozidla.

42. Na základe vykonaných simulácií teda znalec uviedol, že najpravdepodobnejšia poloha žalobcu bola v stoji čelom k vozidlu čiastočne natočená vpravo proti smeru vozidla. S postavením ľavej nohy pred ľavým svetlom vozidla v oblasti zanechania ľavej brzdnej stopy. Pri danej polohe dochádza k technickej prijateľnej rotácii tela, kontaktu s čelným sklom, hlavom a pravou rukou ku kontaktu s ľavým spätným zrkadlom vozidla. Graficky takéto vzájomné postavenie znalec spracoval v časti analýza. Priečne postavenie vozidla na vozovke je podrobne zadokumentované zanechanými stopami. Postavenie chodca voči vozidlu v momente kontaktu je zdokumentované poškodením s tým, že chodec sa nachádzal v čase kontaktu v oblasti ľavého predného svetla, kde sa nachádza stopa oteru pod svetlom, poškodenie svetla a deformácia prednej kapoty.

43. V ďalšej časti znaleckého posudku pod bodom 2.6 analýza nehodového deja znalec dochádza k záveru, že pre analýzu nehodového deja nie je možné uvažovať jednoznačným pohybom charakterizovaným smerom a rýchlosťou chodca, nakoľko tak ako je uvedené v posudku O.. L. nie je možné vylúčiť zapotácanie chodca a jeho spomalené reakcie. Z hľadiska zadokumentovaných poškodení na vozidle, kde deformácie po prvom kontakte na vozidle v oblasti ľavého predného svetla a deformácie po kontakte hlavy sa nachádzajú skoro v jednej rovine s malou odchýlkou je možné predpokladať, že rýchlosť pohybu chodca kolmo na pohyb vozidla bola minimálna resp. rovná nule. Vzhľadom k popisovanému zapotácaniu je možné uvažovať s pomocným premiestnením do jedného metra za sekundu.

44. K pohybu neznámeho vozidla pred vozidlom Škoda Felícia znalec uviedol, že takýto pohyb tohto vozidla a prípadné stopy nie sú v spisovom materiáli zdokumentované, nachádzajú sa tu len informácie od vodiča a svedkov a informácie z rekonštrukcie, čo bude podkladom pre analýzu pohybu a vzhľadom na absenciu podstatných informácií bude možný pohyb vozidla hodnotiť len v teoretickej rovine.

45. Znalec vo svojom znaleckom posudku v časti 2.6.6, kde analyzoval nehodový dej uviedol, že pre výpočet pohybových veličín nehodového deja použil matematickosimulačný program Virtual Crash 2.2, ktorý umožňuje viacnásobné variantné riešenia pohybu vozidla a modelovanie rázu. Čo sa týka pohybu vozidla Škoda Felícia od začiatku reakcie a kontakt s chodcom znalec uviedol, že v čase reakcie vodiča na vozidle sa nachádzalo cca 18 metrov od stredu intervalu miesta stretu a cca 16 metrov od jeho krajnej hranice. Vlastníkom tak vozidla s chodcom je možné vzhľadom k popisovaným zraneniam a poškodeniam vozidla hodnotiť ako kontakt s čiastočným prekrytím, kde vzdialenosť priečneho odhodenia chodca je v priamej súvislosti s rotáciou. Pri pohybe chodca po kontakte s vozidlom je technicky prijateľný jeho kontakt jeho končatinou s ľavým spätným zrkadlom vozidla Škoda Felícia. Uvedené je viditeľné na sekvenciách pohybu tela v simulačnom programe. Pričom postavenie chodca zodpovedá popisovaného postaveniu s natočením chodca pravo. Priečna vzdialenosť odhodenia chodca je závislá od rotácie, do ktorej sa dostane telo chodca po kontakte.

46. Znalec posúdil pohyb chodca v časti 2.6.8, kedy vychádzal z informácií nachádzajúcich sa v spisovom materiáli popisu zranení a vykonaných simulácií, kedy konštatoval, že ku kontaktu s chodcom došlo s najväčšou pravdepodobnosťou pri čiastočnom prekrytí s miernym natočením do pravej strany, pri pohľade protismeru pohybu vozidla. Tento chodec sa mohol pohybovať aj náhodile vzhľadom na vplyv alkoholu. Ako technicky prijateľné je možné hodnotiť informáciu o pohybe chodca proti pohybu vozidla. Taktiež za časový interval od spozorovania chodca po kolíziu je možno ako technicky prijateľné hodnotiť deklarované zapotácanie do strany alebo strán. Časový interval od reakcie ku kontaktu bol minimálne jedna sekunda.

47. Znalec vykonal analýzu situácie aj pri zohľadnení prítomnosti neznámeho vozidla a vozidla vodiča C. v časti 2.6.10 a zároveň vykonal takúto analýzu aj bez neznámeho vozidla v časti 2.6.12.

48. Znalec vo svojom znaleckom posudku vykonal analýzu možnosti zabránenia dopravnej nehody a to v časti 2.7.1 priestorové zabránenie z pôvodnej rýchlosti, kedy uviedol, že aby vodič vozidla Škoda Felícia zastavil pred miestom zrážky, teda priestorové zabránenie nehode, potom by musel pri rýchlosti cca 52 km/h, ktorou sa pred zrážkou pohyboval, začať reagovať vo vzdialenosti cca 30,8 m pred miestom zrážky, t. j. 2,89 sekundy pred zrážkou. V tomto okamihu by sa chodec podľa posudku určeného najpravdepodobnejšieho náhodného pohybu v oblasti stredovej čiary nachádzal pri rýchlosti pohybu 1 m/s, cca 2,9 m pred miestom zrážky, ak nie sú uvažované možné zmeny pohybu zapotácaním. Na danú vzdialenosť 30,8 m vzhľadom k zisteným vzdialenostiam dohľadnosti vodič vozidla nemal možnosť reagovať, nakoľko chodca v danej vzdialenosti nemohol vidieť. V časti 2.7.2 ohľadne priestorového zabránenia skoršou reakciou a nižšou rýchlosťou znalec uviedol, že vzhľadom k zisteným vzdialenostiam je možné konštatovať, že vodič vozidla Škoda Felícia reagoval na podnet vyvolaný situáciou, t. j. nemal technickú možnosť skôr reagovať, pretože nemal podnet na reakciu. Pre priestorové zabránenie z nižšej rýchlosti vzhľadom k zistenej dohľadnosti na chodca (statická 20 m a dynamická 16 m) by sa vozidlo muselo pohybovať rýchlosťou do cca 31,5 km/h, aby zastavilo pred začiatkom intervalu miesta zrážky pri zohľadnení minimálnej dohľadovej vzdialenosti v mieste a čase nehody.

49. Znalec ďalej posudzoval techniku jazdy u vodiča vozidla Škoda Felicia, pričom zo znaleckého posudku vyplýva, že vodič vozidla Škoda Felicia sa pohyboval v danom úseku rýchlosťou 52 km/h, čo

bola rýchlosť výrazne nižšia ako v danom úseku maximálne povolená rýchlosť, t. j. 90 km/h. Z hľadiska maximálnej povolenej rýchlosti je preto možné techniku jazdy vodiča vozidla Škoda Felicia považovať za správnu. V zmysle príslušných zákonných ustanovení sa má vodič pohybovať takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Rozhľadová vzdialenosť pri jazde vozidla s rozsvietenými stretávacími svetlami je možné stanoviť v rozpätí cca 40 až 50 metrov. V danom prípade rýchlosť primeraná rozhľadu na vzdialenosť 40 až 50 metrov sa pohybuje v rozmedzí od 61 do 70 km/ h. Vodič vozidla Škoda Felicia sa pohyboval v čase reakcie rýchlosťou cca 52 km/h, teda nepohyboval sa rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť primeraná rozhľadu. Na otázku včasnosti reakcie vodiča znalec uviedol, že vzdialenosť, na ktorú bol kráčajúci chodec rozpoznaný sa pohybovala od 12,6 do 14,5 m pri postavení vozidla pri chodcovi a oproti idúcemu vozidlu bola nameraná vzdialenosť 20 metrov. Pri zohľadnení dynamických vplyvov je potrebné redukovať nameranú vzdialenosť o cca 20 %. Dynamická dohľadová vzdialenosť je teda cca 16 metrov, ktorú je možné vzhľadom na prítomnosť oproti idúceho vozidla považovať za minimálnu. Vodič reagoval vo vzdialenosti od 15,2 do 17,2 metra, čo je možné považovať za reakciu primeranú.

50. Znalec sa ďalej zaoberal rýchlosťou pre daný úsek a jeho primeranosťou, kedy uviedol, že minimálna vzdialenosť, za ktorú mohol byť chodec pohybujúci sa po vozovke viditeľný z vozidla Škoda Felicia bol cca 16 metrov. Jednalo sa teda o minimálnu dohľadovú vzdialenosti. Tejto vzdialenosti odpovedá rýchlosť priemerná dohľadu 32,5 km/h. V danom prípade, kedy možno rozpoznať tmavo oblečeného chodca na vozovke a minimálna vzdialenosť, na ktorú bolo možné chodca rozpoznať bola 16 metrov a teda bola rýchlosť primeraná tejto skutočnosti 32,5 km/h. Znalec uviedol, že konečné posúdenie, či za znížených rozhľadových a dohľadových podmienok mal vodič Škoda Felicia predpokladať pohyb tmavo oblečeného chodca v oblasti stredovej čiary a teda jazdiť rýchlosťou do 32,5 km/h je otázkou právnou, ktorú znalec nehodnotil. Znalec ďalej uviedol, že vodič sa má pohybovať vpravo, ak tomu nebránia osobitné okolnosti pri pravom okraji vozovky. Vodič vozidla Škoda Felicia pred dopravnou nehodou sa pohyboval vo vzdialenosti 0,3 metra od stredu vozovky. Konečné posúdenie, či za daných podmienok, kedy k nehode došlo v blízkosti autobusovej zastávky nachádzajúcej sa na pravej strane vozovky, mal vodič vozidla povinnosť jazdiť pri pravom okraji vozovky je otázkou právnou, ktorú túto nehodnotil. 51. Znalec posudzoval vzdialenosť medzi vozidlami, kedy sa pred vozidlom Škoda Felicia malo pohybovať neznáme vozidlo, kedy z informácií vodiča vyplynulo, že táto vzdialenosť medzi vozidlami bola 10 až 12 metrov. Pri rekonštrukcii sa vychádzalo z postavenia cca 11 metrov. V zmysle príslušných právnych predpisov je vodič povinný jazdiť za vozidlom idúcim za ním a dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol znížiť rýchlosť jazdy prípadne zastaviť vozidlo ak vodič pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví vozidlo. Pri rýchlosti v čase reakcie cca 52 km/h je bezpečná vzdialenosť medzi vozidlami za podmienok identickej hodnoty dosiahnuteľného brzdového spomalenia pre obidve vozidla 14,44 m. Podľa popisovaného priebehu deja svedkami vozidlo nebrzdilo, neboli ani zdokumentované iné stopy na mieste dopravnej nehody, okrem stôp vozidla Škoda Felicia s tým, že vodič reagoval na chodca na poslednú chvíľu a znemožnil vodičovi jazdiacemu za sebou reagovať na vzniknutú situáciu. Je potrebné uviesť, že bezpečná vzdialenosť medzi vozidlami nie je totožná s bezpečnou vzdialenosťou na rozhľad, nakoľko pri jazde vozidiel vzniká časový a dráhový priestor spomaľovaním prvého vozidla, kde pri statickej prekážke sa tento priestor vytvára. Znalec zároveň hodnotil spôsob použitia komunikácie chodcom ako nesprávny.

52. Záverom analýzy znalec uviedol, že technickou príčinou dopravnej nehody boli skutočnosti vyplývajúce z toho, že vodič vozidla Škoda Felicia jazdil v danom úseku, kde je povolená rýchlosť 90 km/ h a na pravej strane sa nachádzala zastávka autobusu. Pohyboval sa rýchlosťou cca 52 km/h, pričom z pohľadu rýchlosti pre daný úsek primeranej, kde bolo vzhľadom k nočnej dobe a tmavému oblečeniu chodca ho možné rozpoznať na vzdialenosť minimálne 16 metrov, čomu zodpovedá rýchlosť 32,5 km/h. Znalec uviedol, že je otázkou právneho posúdenia, či malo v danom úseku predpokladať, že na vozovke sa bude nachádzať tmavo oblečený chodec a jazdiť rýchlosťou nižšou ako 32,5 km/h. Ak mal vodič takúto povinnosť, potom technickou príčinou bolo nedodržanie primeranej rýchlosti rozhľadu pre daný úsek. Vodič vozidla jazdil v pravom jazdnom pruhu v jeho ľavej časti vzdialený od stredu vozovky cca 0,3 metra. Je otázkou právneho posúdenia, či mal vzhľadom k blízkosti autobusovej zastávky na pravej strane vozovky jazdiť pri pravom okraji. Ak túto povinnosť mal, je možné konštatovať, že jazda pri strede vozidla bola technickou príčinou dopravnej nehody. Zo strany chodca je možné ako technickú príčinu dopravnej nehody hodnotiť nesprávny pohyb chodca po komunikácii.

53. Z uvedenej analýzy vypracovanej znalcom v podanom znaleckom posudku potom vyplynul záver, na základe ktorého znalec zodpovedal otázky položené mu v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania. Znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že analýza priebehu nehodového deja je spracovaná v kapitole 2.6.6, v čase reakcie vodiča vozidla Škoda Felicia na vozidlo sa nachádzalo od miesta stretu a pohybovalo sa rýchlosťou cca 52 km/h. Vodič reagoval na chodca v intervale vyšetrovacími pokusmi ustálených vzdialeností rozpoznateľnosti chodca. Vodič vozidla Škoda Felicia jazdil v danom úseku, kde je povolená rýchlosť 90 km/h rýchlosťou 52 km/h, čo bola rýchlosť nižšia ako rýchlosť primeraná rozhľadu. Rýchlosť pre daný úsek primeraná, kedy bolo vzhľadom k nočnej dobe a tmavému oblečeniu chodca ho bolo možno rozpoznať na vzdialenosť minimálne 16 metrov, bola maximálna 32,5 km/h. Znalec sa ďalej vyjadril, že je otázkou právnou, či vodič mal v danom úseku predpokladať vo vozovke pohyb chodca, ktorý bol tmavo oblečený a pokiaľ áno, prekročenie rýchlosti primeraného dohľadu na chodca je možno hodnotiť ako technickú príčinu vzniku kolízie. Ako technickú príčinu je možno označiť aj jazdu vozidla pri strede vozovky, pričom je otázkou právnou posúdiť, či v danom mieste v dôsledku blízkosti zastávky na pravej strane sú vytvorené osobitné okolnosti brániace jazde pri pravom pruhu. Z pohľadu chodca bolo technickou príčinou nesprávne použitie komunikácie. Stretu vozidla s chodcom došlo s najväčšou pravdepodobnosťou v postavení čelom k vozidlu s miernym natočením vpravo. Prvý kontakt bol do oblasti kolien nárazníkom vozidla. Druhý kontakt bol ľavou stranou plecom a hlavou do oblasti čelného skla a stĺpika vozidla a pravou rukou bolo kontaktované ľavé spätné zrkadlo. Pred nehodovým dejom vozidlo vedené vodičom O. B. sa pohybovalo rýchlosťou 52 km/h. V čase zrážky vozidla s chodcom bola technická prijateľná rýchlosť vozidla v intervale od 42 do 52 km/ h. Vozidlo sa teda pohybovalo pred dopravnou nehodou rýchlosťou cca 52 km/h. Uvedená rýchlosť bola nižšia ako rýchlosť pre daný úsek povolená, t. j. 90 km/h. Taktiež rýchlosť 52 km/h bola nižšia ako rýchlosť primeraná rozhľadu, t. j. rýchlosť, v ktorej je možné zastaviť na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Z uvedeného pohľadu je možné hodnotiť rýchlosť vozidla ako primeranú. Chodec pred dopravnou nehodou sa nachádzal v tmavom oblečení v strede komunikácie, bol vplyvom alkoholu, pričom plynovou chromatografiou bolo v krvi zistené 2,31 promile alkoholu. V zmysle záverov znaleckého posudku O.. L. je predpoklad, že chôdza bola tackavá, pohyby nekoordinované, reflexy neprimerané - spomalené, čo dáva predpoklad k tomu, že chodec nemohol primerane reagovať. Vzhľadom k uvedenému je možné konštatovať, že chodec sa správal pred dopravnou nehodou náhodile. Vodič motorového vozidla by mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by v danom úseku sa pohyboval rýchlosťou nižšou ako 32,5 km/ h, čo je rýchlosť primeraná rozhľadu na vzdialenosť zistenú pri vyšetrovacom pokuse s prítomnosťou protiidúceho vozidla s rozsvietenými stretávacím svetlami. Chodec by dopravnej nehode mohol zabrániť tým, ak by sa nepohyboval v strede komunikácie a ostal by stáť na stredovej čiare a nevkročil by do jazdnej dráhy motorového vozidla Škoda Felicia. V čase dopravnej nehody bola tma, vozovka nebola osvetlená. Pri vyšetrovaní dopravnej nehody boli vykonané tri vyšetrovacie pokusy, pri ktorých bola zisťovaná vzdialenosť, na ktorú bol chodec viditeľný. Vzdialenosť bola meraná pri stacionárnom pozorovaní. Vodič podľa vyšetrovacích pokusov mohol chodca zaregistrovať v prípade bez postavenia protiidúceho vozidla na vzdialenosť, na ktorú bol kráčajúci chodec rozpoznaný a táto sa pohybovala od 12,6 do 14,5 metra bez vozidla v protismere. Pri postavení vozidla v protismere s rozsvietenými stretávacími svetlami a postavenie vozidla pri chodcovi bol chodec viditeľný na vzdialenosť 20 metrov. Za minimálnu vzdialenosť, na ktorú mohol vodič spozorovať chodca pri zohľadnení dynamických vplyvov jazdy, čo je možné vyjadriť znížením vzdialenosti o cca 20 %, je možné považovať 16 metrov. Vodič B. pri vykonaní analýzy reagoval na chodca na vzdialenosť minimálne 15,2 metra od krajnej technickej prijateľnej polohy miesta zrážky pri zdokumentovanej taške v strede vozovky, čo je možné hodnotiť vzhľadom k posudku uvedeným skutočnostiam ako primeranú reakciu. Z dostupných informácií nie sú známe reakcie chodca na vzniknutú situáciu.

54. Znalec ďalej uviedol, že chodec sa pohyboval v oblasti stredovej čiary, pričom popis jeho správania je uvedený v odpovedi na otázku č. 7, kedy chôdza v čase zrážky bola s najväčšou pravdepodobnosťou čelne proti vozidlu s miernym natočením vpravo. Ohľadne určenia priebehu nehodového deja, analýzy pohybu vozidla Škoda Felicia v priestore a v čase pred a počas nehody znalec uviedol, že vozidlo vodiča B. sa pred reakciou pohybovalo podľa zanechaných stôp v oblasti 0,3 metra od stredovej čiary. Vodič začal reagovať na vzdialenosť cca 15,2 metra od začiatku technicky prijateľného intervalu v oblasti stretu v čase cca 1 sekundy pred začiatkom technicky prijateľného intervalu oblasti stretu. Na začiatku reakcie malo vozidlo rýchlosť 52 km/h. Ku kontaktu s chodcom došlo s najväčšou pravdepodobnosťou v oblasti nábehu bŕzd až do začiatku plného brzdného spomalenia. Vozidlo začalo zanechávať brzdné stopy po nábehu bŕzd, pričom je technicky prijateľné, že pravá brzdná stopa je dlhšia ako ľavá, čo nemalo vplyv na súmernosť brzdenia, čo je zrejmé zo zanechania rovných brzdných stôp s postavením

vozidla. Chodec v čase kontaktu s vozidlom s najväčšou pravdepodobnosťou sa nachádzal v polohe čelne k vozidlu s miernym natočením vpravo proti pohybu vozidla. Kontakt s vozidlom bol čiastočným prekrytím. Čiastočné prekrytie pri kontakte s vozidlom udelilo telu rotáciu v ľavom smere, ktorá prispela k odhodeniu chodca. Postavenie čelné resp. s miernym natočením vpravo dáva predpoklad kontaktovania ľavého spätného zrkadla pravou hornou končatinou. Odhodenie chodca v priečnom smere je viditeľné na simuláciách v posudkovej časti znaleckého posudku. Pohyb chodca po vozovke bol v oblasti stredovej čiary, kde v pravom jazdnom pruhu cca 0,6 metra došlo ku kontaktu. Na otázku technického hľadiska a posúdenia tvrdení vodiča B. ohľadne existencie a spôsobu jazdy údajného vozidla jazdiaceho pred vozidlom O. B. znalec uviedol, že pre posúdenie prítomnosti neboli zaznamenané žiadne stopy na vozovke, absencia stôp na vozovke ale nevylučuje, že pred vozidlom sa nemohlo nachádzať iné vozidlo a urobiť vyhýbací manéver bez zanechania stôp, nakoľko existuje technická možnosť realizácie vyhýbacieho manévru tak ako je to uvedené v posudku v kapitole č. 2.6.10. Znalec ďalej uviedol, že na základe informácií vykonal analýzu pohybu vozidla vodiča C. VW Passat, kde vozidlo podľa udávaných informácií sa nachádzalo 75 metrov od miesta stretu, tieň chodca mohol vodič vidieť vo svetle reflektorov prvého neznámeho vozidla, vo svetle reflektorov svojho vozidla nemohol vodič vidieť chodca, nakoľko tento sa nachádzal ešte mimo vzdialenosť dosvitu a rozpoznania. V čase kontaktu chodca s druhým vozidlom sa mohla byť vzdialenosť vozidla VW Passat od miesta stretu cca 38 metrov.

55. Na základe procesného návrhu na doplnenie znaleckého dokazovania súd nariadil doplniť znalecký posudok č. 16/2015 o odpoveď na otázku, či postihnutý chodec svojím ohybom vytvoril vodičovi osobného vozidla prekážku na vzdialenosť, na ktorej už vodič nemohol vozidlo bezpečne zastaviť, t. j. či mu z technického hľadiska vytvoril prekážku náhlu. Na takúto položenú otázku znalec uviedol, že vozidlo O.. B. sa pohybovalo pred dopravnou nehodou rýchlosťou 52 km/h. Uvedená rýchlosť bola nižšia ako rýchlosť pre daný úsek povolená, kde takáto rýchlosť je 90 km/h. Taktiež rýchlosť 52 km/h bola nižšia ako rýchlosť primeraná rozhľadu, t. j. rýchlosť, z ktorej je možné zastaviť na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Z uvedeného pohľadu je možno rýchlosť vozidla hodnotiť ako primeranú. Rýchlosť 52 km/ h bola vyššia ako rýchlosť, na ktorú mohol rozpoznať prekážku, v danom prípade tmavo oblečeného chodca. Takáto rýchlosť bola stanovená na 32,5 km/h. Znalec uviedol, že je otázkou právnou posúdiť či vodič mal povinnosť predpokladať, že na vozovke sa bude nachádzať chodec pohybujúci sa v rozpore s pravidlami cestnej premávky tmavo oblečený. Pokiaľ takúto povinnosť mal, tak rýchlosť vyššiu ako rýchlosť primeraná rozhľadu je možno považovať za technickú príčinu vzniku kolízie situácie na strane vodiča. Vodič by mal možnosť tejto kolízii zabrániť, ak by v danom úseku sa pohyboval rýchlosťou nižšou ako 32,5 km/h pri zohľadnení výsledkov vyšetrovacieho pokusu s prítomnosťou osvetleného protiidúceho vozidla. Ak vodič nemal povinnosť predpokladať, že na vozovke sa bude nachádzať chodec pohybujúci sa v rozpore s pravidlami cestnej premávky, tak potom je možné konštatovať, že príčinou dopravnej nehody bolo to, že chodec mu vytvoril prekážku z technického hľadiska náhlu.

56. Súd vo veci vypočul znalca L.. Ľ. N., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na záveroch tak, ako boli spracované v znaleckom posudku č. 16/2015 a dodatku k tomuto znaleckému posudku označený ako znalecký úkon č. 7/2016. Z jeho výpovedi súd zistil najmä tú okolnosť, že pokiaľ znalec zodpovedal otázky strán sporu, vyjadril sa v tom zmysle, že vozidlo môže brzdiť a pri tom nezanechať stopu na vozovke, pričom takúto stopu zanecháva až v čase, kedy v podstate dochádza k šmyku tohto kolesa a treniu o asfalt a následnému odoberaniu materiálu. Brzdná stopa sa teda nachádza na vozovke vtedy, keď je to stopa po plnom brzdnom spomalení do zastavenia a v čase nábehu nedochádza k zanechávaniu brzdnej stopy. Tento čas je vo výpočte zohľadnený ako dráha na obehu. Znalec ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že údaj ohľadne nábehu bŕzd 0,2 sekundy vychádza z odbornej literatúry, je to akýsi štatistický údaj, ktorý zodpovedá jednoduchým hydraulickým brzdám pri Škode Felicia. Jedná sa teda o čas, ktorý sa nazýva alebo môže byť označený ako technické oneskorenie bŕzd, teda je to čas od dotyku nohy pedála po začiatok účinku brzdenia. Čo sa týka brzdnej dráhy, tak z technického hľadiska v podstate nie je možné vylúčiť, že to brzdenie začalo už nejako skôr, ale v podstate na to sa ani nedá odpovedať, pretože to nie je nejakým spôsobom zdokumentované. Znalec uviedol, že je možné, že vozidlo prejde aj niekoľko stoviek metrov, kedy je v podstate pribrzďované, teda znižuje sa rýchlosť a táto okolnosť nikde nie je zaznamenaná a preto sa o tom môže uvažovať len v teoretickej rovine. Znalec ďalej uviedol, že čo sa týka kontaktu vozidla s telom, tak určite to bolo v časti, kde je nárazník vozidla, došlo k nadvihnutiu tohto tela s tým, že to rozbitie predného skla spôsobil náraz pleca, ramena a následne hlavy tohto chodca tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku nákresov na strane 50 až 52. Jedná sa o stotiny sekundy, kde priestorový pohyb vozidla je v rozsahu asi 1 metra.

57. Na otázku právneho zástupcu žalobcu ohľadne stopy, ktorá sa nachádza 1,7 metra pred stopami brzdnými tak, ako boli zaznamenané v zápisnici z polície a označujú sa ako oter pneumatiky, znalec uviedol, že z hľadiska vzdialenosti, na ktorej bola oterová stopa zaznamenaná a rýchlosť vozidla, ten čas je tak malý, že pri konštrukcii vozidla, ktoré bolo bez systému ABS technicky nie je možné zvládnuť brzdenie, odbrzdenie vozidla na takom krátkom čase s reakčnou dobou pre ďalšie brzdenie, ktoré je tam až s nábehom bŕzd. Zanechanie brzdných stôp, ktoré sú zanechané v prvom rade šmykové prednými brzdami z hľadiska konštrukčného tak, aby bola zachovaná ovládateľnosť vozidla. Z technického hľadiska vozidlo Škoda Felicia nemá technické ani časové predpoklady, aby zanechalo takýto oter. Znalec na otázku právnej zástupkyne žalovaného uviedol, že hodnoty reakčného času, hmotnosti posádky alebo adhézie sú otázkami technickými, ktorá vychádza z tabuliek, ktoré sa využívajú pokiaľ sa skúma technická prijateľnosť. Plánik, ktorý bol spracovaný a z neho čerpal v znaleckom posudku O.. R., je plánom takým, že toto postavenie vozidiel nekorešponduje s dokumentovaným stavom. Teda takéto postavenie nebolo reálne a nezodpovedalo ponehodovej polohe vozidla. Jednalo sa len o akési dokreslenie týchto materiálov, ktoré použil pri svojom znaleckom posudku a takým spôsobom sa aj k nim vyjadril. Na ďalšiu otázku znalec uviedol, že otázka ohľadne vozidla, ktoré malo ísť pred vozidlom Škoda Felicia pre rozhľadové pomery, ktoré boli zdokumentované, nie je podstatné, či takéto vozidlo tam bolo resp. nebolo vo vzťahu k spozorovaniu chodca zo strany vodiča B.. Teda vzhľadom na závery znaleckého posudku nemalo vplyv to, či pred vozidlom Škoda Felicia vodiča B. takéto motorové vozidlo išlo alebo nešlo. Čo sa týka reakčného času znalec uviedol, že tento je stanovený na jednu sekundu s tým, že vodič B. reagoval na chodca, čiže musel reagovať na nejaký podnet. Musel to byť teda čas, počas ktorého teda tu bol nábeh bŕzd a následne došlo ku kontaktu. Jednalo sa o to, že za tento čas, teda čas, počas ktorého sa spracuje podnet, na ktoré telo alebo mozog reaguje s tým, že vlastne výsledkom je nejaký úkon, teda pohyb volantom alebo brzdenie. Teda akým spôsobom je vyhodnotená táto situácia.

58. Znalec teda uviedol, že aby vodič mohol zabrániť takémuto stretu v danom konkrétnom prípade, musel by reagovať v čase, kedy ešte vlastne by nevedel načo reaguje, pretože takéhoto chodca ešte ani nevidel.

59. Žalobca zastúpený svojím právnym zástupcom vo svojich písomných vyjadreniach, resp. ústnych prednesoch na pojednávaní uviedol, že v danom prípade sa jedná o zodpovednosť žalovaného, ktorá je objektívna a v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke a vodič sa nimi nespravoval, a to najmä z dôvodu, že nejazdil pri pravom okraji cesty tak ako je táto povinnosť uložená v § 7 ods.1 vtedy platného zákona č. 315/1996 Z. z. Tak isto vzdialenosť medzi vozidlami, ktoré viedol O. B. a údajným vozidlom, ktoré sa malo nachádzať pred ním v rozsahu 10 až 11 metrov nebola taká ako to ustanovuje právny predpis už citovaný v § 16. Ďalšia okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke a nebola dodržaná zo strany vodiča je ustanovenie § 3 ods.2 citovaného zákona, kedy jazdil pri autobusovej zástavke teda v priemyselnej zóne, kde je zvýšený pohyb chodcov. V tejto súvislosti poukázal právny zástupca žalobcu aj na ustanovenie § 15, kedy vodič je povinný svoju rýchlosť prispôsobiť aj ďalším okolnostiam a teda rýchlosť vozidla je obmedzená aj týmto ustanovením, nielen najvyššou prípustnou dovolenou rýchlosťou. Uviedol, že závery znaleckého dokazovania majú subjektívnu povahu s tým, že znalci nevykonali žiadne samostatné šetrenia, vyšetrenia, merania a tieto boli prevzaté z iných znaleckých posudkov, resp. z výsledkov trestného konania.

60. Žalobca teda navrhol vykonať vo veci ďalšie dokazovanie, nariadiť vo veci znalecké dokazovanie z odboru doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej doprave a to nezávislým a nestranným znalcom, ktorý by sa mal vyjadriť k vzniku úrazu žalobcu tým, že ako podklad majú slúžiť objektívne skutočnosti a zistenia. Ďalej navrhol dopočuť ako svedka vodiča motorového vozidla O. B., uskutočniť na mieste kolíznej situácie ohliadku s tým, že na mieste nehody sa zrekonštruuje jej priebeh za účasti strán, ich právnych zástupcov, svedkov nehody, so zabezpečením potrebných dopravných prostriedkov za aspoň približne rovnakých pomerov a podmienok ako v dobe nehody. Zároveň žiadal vykonať dokazovanie vyžiadaním si RTG snímky a inými zobrazovacími metódami získané zobrazenia zranení žalobcu.

61. Takýto procesný návrh vyplýval z toho, že v priebehu konania žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vniesol námietky voči znaleckým posudkom spracovaným znalcami O.. L., F.. L.. N.. Uviedol, že znalecký posudok spracovaný L.. L. nevychádzal zo zdravotnej dokumentácie, tento znalec neurobil žiadne vyšetrenia a žalobcu nevidel. Uviedol, že telesná konštrukcia žalobcu je mimoriadne silná napriek zdravotnému stavu, ktorý dokumentoval fotografiami. Uviedol ďalej, že výhrady má žalobca

aj k znaleckému posudku Ing. Bielika, ktorý mal vypracovať technickú analýzu na základe objektívnych zistení, pričom podľa jeho názoru nebolo prijateľné, aby ako odbornú otázku sa vyjadroval k pohybu chodcov a vytvorenie náhlej prekážky z jeho strany. Poukázal na to, že okolnosti ako prechody pre chodcov, autobusové zástavky na ceste sú jednými z povinností vodiča, ktoré je povinný predvídať a zohľadniť ich. Poukázal taktiež na nesprávnu techniku jazdy vozidla, ktorú prevádzkoval žalovaný tým spôsobom, že jazdil pri stredovej čiare, nebola dodržaná vzdialenosť odstupu od vozidla, ktoré ho predchádzalo a teda z tohto dôvodu existujú také zaviňujúce prvky zo strany vodiča prevádzkovateľa, na základe ktorých neprichádza do úvahy prípadná liberácia.

62. Z uvedeného potom vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania utrpel žalobca v roku 2001 ujmu, ktorá bola uplatnená voči prevádzkovateľovi. V danom prípade nie je možné vyvinenie a liberácia neprichádza do úvahy. Pri stanovení náhrady výšky škody vychádza z bodového ohodnotenia lekárskeho posudku O.. B., ktorý v konaní rozporovaný relevantným spôsobom nebol s tým, že bola žiadaná len akási aktualizácia. Žalobca sa teda domáhal svojím návrhom odškodnenia bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. a jeho zvýšenia v zmysle ustanovenia § 7 ods.3 citovaného právneho predpisu. Právny zástupca žalobcu uviedol, že tento je absolútne vyradený zo svojho života s tým, že v návrhu poukázali na určitý podiel spoluviny vzhľadom na požitý alkohol z jeho strany. Uviedol, že žalobca sa v čase pred dopravnou nehodou bol zdravým slušným človekom, ktorý žil manželským rodinným životom, mal svoje zázemie, práce, koníčky a následkom takéhoto zranenia bol v podstate vyradený zo života absolútnym spôsobom. Uviedol, že zavinenie zo strany žalovaného je preukázané nesprávnou technikou jazdy, kedy mal tento jazdiť pri pravej strane krajnici, pričom jeho jazda bola vedená stredom, nebol dodržaný požadovaný odstup od vozidla, o ktorom bolo tvrdené, že malo jazdiť pred ním. Z tohto dôvodu žiadal žalobca návrhu vyhovieť. Zároveň žalobca poukázal na objektívnu zodpovednosť v zmysle § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka, ktorá nie je založená na zavinení a z tejto objektívnej zodpovednosti sa nie je možné vyviniť s poukazom na to, že prevádzkou jeho vozidla bola spôsobená škoda a to vlastnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Tieto vlastnosti žalobca videl v nesprávnej technike a nesprávnej jazde vodiča zraňujúceho vozidla, teda v okolnostiach, ktoré majú pôvod v prevádzke a neumožňujú vyvinenie sa žalovaného.

63. Žalovaný vo svojich výpovediach na pojednávaní resp. písomných vyjadreniach uviedol, že žalobný návrh žalobcu popiera čo do dôvodu a jeho výšky s tým, že žalobca svoj nárok opiera o také skutkové tvrdenia, ktoré boli v priebehu konania vyvrátené okrem iného aj znaleckým dokazovaním. Z tohto dôvodu je preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda jeho skutkové tvrdenia neboli potvrdené vykonaným dokazovaním a dokonca ním boli aj priamo vyvrátené. Z tohto dôvodu si nemôže žalobca uplatňovať nárok. Žalovaný uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu o tom, že nebolo doteraz spoľahlivo bez pochybností ustálený pohyb žalobcu pred nehodou a po zrážke, pretože v priamom rozpore k takýmto tvrdeniam sú zistenia zo znaleckých posudkov spracovaných vo veci O.. L. V. L.. N.. Žalovaný uviedol, že O.. L. určil, že žalobca sa pohyboval resp. kráčal oproti vozidlu, ktoré ho zrazilo, pričom nie je vylúčené, že mohol byť aj mierne pootočený doprava voči prednej časti resp. smeru pohybu vozidla, prípadne pri chôdzi dostupoval na ľavú nohu. Predpokladá, že došlo skôr k pohybu kráčaním stredom vozovky viac v jazdnom pruhu vozidla, pričom takéto zistenia sa zhodujú aj so zisteniami iných znalcov a svedkov konkrétne tvrdenými O.. N., L.. Y., S. O. B. V. G.D. B.. Znalec vo veci ustanovený L.. N. odmietol postavenie chodca žalobcu tak, ako vo svojom stanovisku uvádzal O.. R., na ktorého vyjadrenie odkazoval žalobca za účelom spochybnenia zistení skutkových okolností priebehu nehody. Podľa znalca postavenie vozidla nekorešpondovalo so zdokumentovaným stavom stôp a ponehodovej polohy vozidla, čím sa vyvrátila akákoľvek jeho relevancia pre ustálenie priebehu nehody. Zo znaleckého posudku predloženého L.. N. vyplynulo, že vodič žalobcu sa nepohyboval takou rýchlosťou, ktorá by nebola neprimeraná rozhľadu. Vodič sa pohyboval dokonca nižšou rýchlosťou a to 52 km/h. Pričom významné je to, že na danom úseku bola povolená rýchlosť vo výške 90 km/h. Vodič žalovaného teda išiel nižšou rýchlosťou ako je rýchlosť primeraná rozhľadu. Teda znalec uviedol, že vodič žalovaného zohľadnil povolenú rýchlosť ako aj povinnosť viesť vozidlo takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Žalovaný sa zároveň vyjadril k včasnosti reakcie vodiča a teda reakčnej doby, ktorá podľa znalca bola primeraná a podľa znaleckých záverov pre zabránenie stretu v danom konkrétnom prípade by musel vodič žalovaného reagovať v čase, kedy by ešte nevedel na čo reaguje, lebo chodca nevidel. Hranica, na ktorú mohol vodič žalovaného vidieť bola 16 metrov, pričom objektívne nemal technickú možnosť reagovať skôr, teda vodič žalovaného jednoducho nemal podnet na prípadnú reakciu. Žalovaný poprel, že by žalobca mal v čase nehody oblečenú vetrovku so svetlými fosforeskujúcimi (reflexnými pásmi), pričom táto skutočnosť nie je v konaní preukázaná, neexistuje o

tom žiadny záznam v rámci trestného konania. Za dôležité žalovaný považoval taktiež skutočnosti o tom, akým spôsobom sa správal chodec - žalobca v čase dopravnej nehody resp. pred tým, kedy jeho správanie vykazovalo znaky náhodilosti a nemohol primerane reagovať, bol oblečený v tmavom oblečení a nachádzal sa v strede komunikácie, pričom žalobca mohol dopravnej nehode zabrániť tým, že by sa nepohyboval v strede komunikácie alebo by ostal stáť na stredovej čiare a nevkročil by do jazdnej dráhy vozidla žalovaného. Teda zo záveru znaleckého dokazovania vyplýva, že jedinou osobou, ktorá mohla nehode zabrániť bez akýchkoľvek ďalších podmienok bol práve chodca - žalobca, keďže vodič žalovaného nemohol predvídať pohyb chodca na mieste, ktoré nie je určené pre priechod pre chodcov. Znalecké dokazovanie teda potvrdilo, že chodec vytvoril svojím pohybom a správaním kolíznu situáciu, vytvoril prekážku náhlu, pričom vodič žalovaného nemohol predpokladať, že na vozovku bude vstupovať a pohybovať sa po nej chodec. Nemohol tak isto predpokladať jeho zapotácanie ako prejav náhodilosti jeho pohybu.

64. Žalovaný uviedol, že v zmysle predchádzajúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovil odvolací súd názor, že okolnosť, že sa vozidlo žalovaného pohybovalo za tmy rýchlosťou 51 km/h vo vzdialenosti 12 metrov za iným vozidlom, cez ktoré nemohol vodič druhého vozidla výhľad na takú vzdialenosť, aby mohol vozidlo bezpečne v prípade potreby zastaviť, považuje za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke, teda vnútorné okolnosti na strane osôb na prevádzku použitých, ktoré vylučujú úplnú liberáciu prevádzateľa motorového vozidla podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaný však v danej súvislosti uviedol, že odvolací súd limitoval záväznosť jeho právneho názoru tým, že takáto právna záväznosť bude daná iba vtedy, ak sa po doplnení dokazovania rozhodujúcim spôsobom nezmení doteraz ustálený skutkový stav. Žalovaný uviedol, že v konaní sa preukázali také skutočnosti, ktoré neumožňujú nasledovať právny názor odvolacieho súdu, nakoľko odvolací súd vychádzal zo skutočností, že vodič žalovaného nemal dostatočný rozhľad pre pred ním idúce vozidlo, pričom sa pohyboval od tohto vozidla v rýchlosti a vo vzdialenosti, ktoré mu neumožnili mať výhľad na takú vzdialenosť. Znalecké dokazovanie však preukázalo, že bolo irelevantné, či pred vozidlom žalovaného išlo iné vozidlo alebo nie, pretože zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že neboli zistené pochybenia na strane vodiča žalovaného, pričom odvolací súd považoval za sporné, akým spôsobom sa pohyboval žalobca po vozovke, pričom takýto pohyb bol preukázaný znaleckými posudkami O.. L. V. L.. N.. Žalovaný teda uvádzal, že právny názor odvolacieho súdu pre účely rozhodnutia v tejto právnej veci sú za daného skutkového stavu nezáväzné. Za takéhoto skutkového stavu potom neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka.

65. V zmysle tohto ustanovenia musí byť škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V tomto prípade sa jedná o zásah „zvonku“ a nie okolnosti s prevádzkou dopravného prostriedku priamo súvisiace, nakoľko žalobca ako chodec vstúpil do jazdného pruhu vozidla žalovaného a vytvoril tak náhlu prekážku, ktorej sa tento jej už nemohol vyhnúť. Znalec z odboru doprava cestná uviedol, že skoršia reakcia vodiča žalovaného bola vylúčená, nakoľko nemohol reagovať skôr ako vznikol podnet na reakciu. Správanie žalobcu predstavuje subjektívnu skutočnosť, ktorá je výhradne a objektívne spätá s jeho konaním. Za okolnosti majúce pôvod v prevádzke je považované napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, odpadnuté koleso, nedostatočná údržba a nedostatky na strane vodiča ako napr. zraková vada, zdravotná indispozícia a podobne. Žiadne takéto okolnosti však v rámci tohto konania preukázané neboli, nakoľko vodič žalovaného dbal na zvýšenú opatrnosť nižšou rýchlosťou ako bola povolená, správne a včas reagoval na žalobcu, ktorý ako chodec vytvoril náhlu a nepredvídateľnú prekážku a zrážke teda nemohol zabrániť.

66. V zmysle § 427 Občianskeho zákonníka, musí byť škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v osobitnej povahe prevádzky, pričom takáto prevádzka a jej osobitnosť spočíva v tom, že pre okolitý svet predstavuje zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťami a pohybom dopravného prostriedku. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ ani vodič nemôžu mať vplyv, kedy ide o materiálové vady, únavu materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a podobne. Vzhľadom k tomu je tu daná objektívna zodpovednosť. S odkazom na takéto závery žalovaný tvrdil, že jeho vozidlo nemožno za týchto okolností označiť za zdroj zvýšeného nebezpečenstva a pre právne posúdenie je rozhodujúce, že výlučné zavinenie žalovaného vylučujú aplikáciu oboch ustanovení. Takýto názor žalovaného vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, z ktorého vyplýva, že škoda spôsobená výlučne konaním poškodeného je celkom vylúčená zo zodpovednosti prevádzkovateľa podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka, avšak nie z dôvodov zbavenia sa jeho zodpovednosti z takzvaných liberačných dôvodov podľa ustanovenia

§ 428 vety druhej Občianskeho zákonníka, ale z dôvodov chýbajúcej príčinnej súvislosti medzi okolnosťami, za ktorú prevádzkovateľ objektívne zodpovedá a vznikom ujmy na strane poškodeného.

67. Žalovaný teda uviedol, že vodič za preukázaných okolností nemohol predpokladať pohyb tmavo oblečeného náhodného chodca, teda žalobcu na komunikácii, kde je povolená rýchlosť 90 km/h. Okrem toho nemohol viesť motorové vozidlo pri pravom okraji cesty vzhľadom na blízkosť autobusovej zastávky, teda na pravej strane mu v jazde bránili osobitné okolnosti. Splnenie týchto podmienok od vodiča žalovaného nemožno požadovať, nakoľko nemohol a nemal predvídať pohyb chodca, v tmavom oblečení, ktorý nebol označený vo večernej dobe, pod vplyvom alkoholu v rozpore s pravidlami cestnej premávky, kedy prechádzal cez miesto, ktoré nebolo určené pre priechod chodcov a jeho pohyb bol náhodilý. Práve táto aktívna a nepredvídateľná činnosť žalobcu bola základom pre vznik dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobcu. Žalobca si teda škodu spôsobil výlučne svojím nezodpovedným a nepredvídateľným konaním pod vplyvom alkoholu. Výlučnou príčinou dopravnej nehody bol nesprávny spôsob použitia komunikácie zo strany žalobcu pod vplyvom alkoholu, čím sa vylučuje zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu.

68. Intervenient po vstupe do konania vo svojich písomných vyjadreniach resp. ústnych prednesoch na pojednávaní vo veci uviedol, že v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že pre okolnosti, že sa vozidlo žalovaného pohybovalo za tmy rýchlosťou 51 km/h vo vzdialenosti 12 metrov za iným vozidlom, cez ktoré vodič druhého vozidla nemal výhľad na takú vzdialenosť, aby mohol vozidlo bezpečne v prípade potreby zastaviť, považuje odvolací súd za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke, teda vnútorné okolnosti na strane osôb na prevádzku použitých, ktoré vylučujú úplnú liberáciu prevádzkovateľa motorového vozidla podľa § 428 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na to, že z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že takýto právny názor bude pre okresný súd záväzný len v prípade, že sa po doplnení dokazovania rozhodujúcim spôsobom nezmení doteraz ustálený skutkový stav.

69. Intervenient uviedol, že s takýmto právnym názorom odvolacieho súdu nesúhlasí v zmysle, že pre riešenie danej veci je potrebné postupovať pri právnom posúdení nároku žalobcu v zmysle ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka. Intervenient uviedol, že vzhľadom na potrebu rozlišovať ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka do ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka vyplýva tá skutočnosť, že pokiaľ z ustanovenia § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka hovorí o škode vyvolanej osobitnou povahou prevádzky, v ustanovení § 428 Občianskeho zákonníka sa jedná o škodu spôsobenú okolnosťami majúci pôvod v prevádzke, ktorý pojem je celkom iný. Pojem okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke je užší ako pojem škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Podmienkou objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravným prostriedkom je predpoklad, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Osobitnosť povahy prevádzky každého dopravného prostriedku je špecifická podľa druhov jednotlivých dopravných prostriedkov. Osobitná povaha prevádzky motorového vozidla je charakterizovaná rôznymi okolnosťami ako je napríklad rýchlosť, hlučnosť, konštrukcia a podobne. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj keď stojí, ale v chode je jeho motor. Teda prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a prostredné výkony po ukončení jazdy. Okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke dopravného prostriedku sa také okolnosti, ktoré sa síce vyskytujú pri tejto prevádzke, ale do určitej miery presahuje jej bežný rámec v tom, že nie sú podmienkou umožnenia činnosti tejto prevádzky a vyskytujú sa ojedinele, obyčajne nezávisle od vôle osoby, ktorá uvádza do činnosti alebo v nej udržuje dopravný prostriedok, vykonáva jeho opravu či údržbu. Za okolnosti majúce pôvod v prevádzke je potrebné považovať všetky okolnosti vo vnútri vlastnej prevádzky, najmä zlyhanie bŕzd, vady či nedostatku materiálu, ale aj nespoznateľné, ako technická závada, odpadnuté koleso, nedostatočná údržba, či nedostatky na strane vodiča ako zraková vada alebo zdravotná indispozícia. Pokiaľ medzi okolnosti, ktoré majú v prevádzke sa radí napr. zlyhanie bŕzd, či vada materiálu, ale aj nedostatky na strane vodiča, majú sa tým na mysli nedostatky na strane vodiča, nezávisle od jeho vôle, napr. omdletie vodiča, zaspanie vodiča, zdravotná indispozícia vodiča, avšak nie prípadné porušenie ustanovení zákona č. 315/1996 Z. z. v prípade, že dôjde k dopravnej nehode tým, že vodič porušil príslušné ustanovenie tohto zákona.

70. Intervenient teda uviedol, že podľa jeho názoru je potrebné predmetnú dopravnú nehodu posudzovať v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka ako osobitná povaha prevádzky a nie podľa ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka (okolnosti majúce pôvod v prevádzke), kde úplná liberácia prevádzkovateľa motorového vozidla nie je možná. V zmysle § 428 druhej vety sa prevádzkovateľ zbaví zodpovednosti len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého

úsilia, ktoré možno požadovať. Pod pojmom vynaloženie všetkého úsilia treba rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. Škoda, ktorú nemôže odvrátiť, môže mať svoj pôvod buď v prírodnej udalosti alebo v ľudskom správaní.

71. Zo znaleckého posudku L.. N. vyplýva, že vozidlo žalovaného by sa muselo pohybovať rýchlosťou do 32,5 km/h, aby zastavilo pred začiatkom intervalu miesta zrážky. Je relevantné, či takéto úsilie možno od žalovaného požadovať, pričom intervenient vyslovil názor, že od žiadneho prevádzkovateľa motorového vozidla za daných okolností nebolo možné požadovať, aby na úseku, kde bola povolená rýchlosť 90 km/ h a rýchlosť primeraná rozhľadu 61 až 70 km/h jazdil práve rýchlosťou do 32,5 km/h.

72. Z uvedeného potom vyplýva právne hľadisko, že zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi je potrebné posudzovať v zmysle ustanovenia § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka, t. j. že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky a nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke (ustanovenie § 428 prvá veta a teda prichádza do úvahy výlučné zavinenie žalobcu, čo vedie k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti žalovaného. 73. Intervenient ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že z vykonaného znaleckého dokazovania a predloženým znaleckým posudkom O.. L. vyplynuli skutkové zistenia o tom, že žalobca sa pohyboval resp. kráčal oproti vozidlu, ktoré ho zrazilo, mohol byť mierne pootočený doprava voči prednej časti smeru pohybu vozidla prípadne pri chôdzi dostupoval na ľavú nohu, ktorá sa dostala pred úroveň jeho tela o cca 40 cm a pravú nohu mohol mať zdvihnutú už vo vzduchu. Znalec nepredpokladal, že sa žalobca pohyboval prísne zľava doprava alebo sprava doľava z pohľadu vodiča vozidla, ale mal za to, že žalobca sa pohyboval stredom vozovky tak, že ním kráčal viac v jazdnom pruhu vozidla, ktoré ho zrazilo, teda pravdepodobne kráčal oproti tomuto vozidlu. Zároveň znalec konštatoval, že požitý alkohol mal výrazný a rozhodujúci vplyv na jeho chôdzu. Zároveň intervenient poukázal na to, že k záverom znaleckého posudku O.. R. je možné uviesť len to, že postavenie vozidiel v čase kontaktu nekorešpondovalo so zdokumentovaným stavom stôp a ponehodovou polohou vozidla, z čoho je možné vyvodiť, že znalec O.. R. vychádzal zo skreslených vstupných informácií poskytnutých právnym zástupcom žalobcu, čo viedlo k nesprávne znaleckým záverom, pričom takéto tvrdenie je podporené aj znaleckým posudkom O.. L. V. L.. N..

74. Intervenient ďalej uviedol, že zo znaleckého posudku spracovaný L.. Ľ. N. vyplýva ustálenie priebehu dopravnej nehody, pričom intervenient poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 7 ods.1 zákona č. 315/1996 Z. z. vyplýva, že na ceste sa jazdí vpravo ak tomu nebránia osobitné okolnosti pri pravom okraji vozovky. Poukázal na to, že vodič O. B. sa pohyboval v pravom jazdnom pruhu cca 3 metra od stredovej čiary, pričom túto situáciu vodič vysvetlil tým, že nejazdil pri pravom okraji vozovky z dôvodu, že na danom úseku je autobusová zastávka s výskytom chodcov po pravej strane a teda autobusová zastávka vedľa hlavnej cesty je tou okolnosťou, ktorú možno považovať za takú, ktorá bránila vodičovi jazdiť pri pravom okraji vozovky. Poukázal na to, že je logické predpokladať pohyb chodcov pri pravej krajnici vozovky, avšak neočakáva sa neobvyklý pohyb chodca pri stredovej čiare vozovky.

75. Z ustanovenia § 16 zákona č. 315/1996 Z. z. vyplýva, že vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví. Intervenient uviedol, že ku kolízii s vozidlom idúcim pred motorovým vozidlom vodiča O. B. nedošlo a preto nie je možné sa odvolať na porušenie tohto ustanovenia vodičom žalovaného. Zo záverov posudku L.. N. vyplýva, že vzdialenosť medzi vozidlami jazdiacimi za sebou mohla byť väčšia ako udávaná vzdialenosť vodičom O. B. na základe získaných daných informácií nie je možné zodpovedne posúdiť relevantnosť vplyvu vzdialenosti medzi vozidlami na vznik kolíznej situácie. Bezpečná vzdialenosť nie je totožná s bezpečnou vzdialenosťou na rozhľad, nakoľko pri jazde vozidiel vzniká časový a dráhový priestor spomaľovaním prvého vozidla, kde pri statickej prekážke sa tento priestor nevytvára. Zo záverov znaleckého posudku a najmä z výpovede znalca L.. N. na pojednávaní vyplýva, že na techniku jazdy nemalo vplyv to, či takéto vozidlo sa pred vozidlom Škoda Felícia vodiča O. B. nachádzalo alebo nenachádzalo.

76. Intervenient ďalej uviedol, že vodič O. B. prispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, kedy jazdil v jazdnom pruhu cca 0,3 m od stredovej čiary z dôvodu, že v danom úseku bola autobusová zastávka. Aby vodič O. B. mohol zastaviť pred miestom zrážky, musel by pri rýchlosti cca 52 km/h, ktorou sa pred zrážkou pohyboval, začať reagovať vo vzdialenosti 30,8 m pred

miestom zrážky, t. j. 2,89 sekundy pred zrážkou. Na danú vzdialenosť 30,8 m vzhľadom k zisteným vzdialenostiam dohľadnosti vodič vozidla nemal možnosť reagovať, nakoľko chodca v danej vzdialenosti nemohol vidieť. Hranica, na ktorú mohol vodič vidieť chodca je 16 metrov, teda vodič reagoval na chodca pri predpoklade úkroku chodca v reakčnej dobe 1 sekundy vo vzdialenosti 15,2 m do 17,2 m. Vzhľadom k zisteniu vzdialenostiam je možné konštatovať, že vodič vozidla Škoda Felicia reagoval na podnet vyvolanou situáciou, t. j. nemal technickú možnosť reagovať skôr, pretože nemal podnet na takúto reakciu. Intervenient zároveň poukázal na to, že vodič O. B. jazdil v čase zrážky rýchlosťou 52 km/h, čo je rýchlosť výrazne nižšia ako povolená pre daný úsek, jazdil rýchlosťou nižšou ako rýchlosť primeraná rozhľadu, ktorá bola 61 až 70 km/h a minimálna vzdialenosť, na ktorú mohol chodca na vozovke vidieť bola 16 metrov a takejto vzdialenosti zodpovedá rýchlosť primeraná dohľadu 32,5 km/h. Intervenient vyjadril názor v tom zmysle, že vodič vozidla nemá povinnosť predvídať pohyb chodca, ktorý je v rozpore s pravidlami cestnej premávky a tiež nie je možné od vodiča reálne požadovať, aby v mieste, kde je povolená rýchlosť 90 km/h jazdil rýchlosťou 32,5 km/h.

77. Z týchto dôvodov jedinou technickou aj právnou príčinou dopravnej nehody bol nesprávny pohyb chodca - žalobcu po komunikácii, ktorý vytvoril vodičovi O. B. z technického hľadiska prekážku náhlu, nakoľko vodič nemal povinnosť predpokladať, že na vozovke sa bude nachádzať chodec pohybujúci sa v rozpore s pravidlami cestnej premávky. Z tohto dôvodu žiadal intervenient žalobný návrh žalobcu zamietnuť.

78. Podľa § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

79. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

80. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

81. Podľa § 3 ods.2 zákona č. 315/1996 Z. z., v znení platnom ku dňu dopravnej nehody, účastník cestnej premávky je ďalej povinnosť správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam,

82. Podľa § 7 ods.1 citovaného zákona, na ceste sa jazdí vpravo, a ak tomu nebránia osobitné okolnosti, pri pravom okraji vozovky.

83. Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

84. Podľa § 16 ods.1 citovaného zákona, vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.

85. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za preukázané, že dňa 26. 01. 2001 o 19.40 h pri obci Zemianske Kostoľany došlo k dopravnej nehode, pri ktorej osobné motorové vozidlo Škoda Felicia vedené vodičom O. B., vtedy zamestnancom žalovaného, zrazilo žalobcu, v dôsledku čoho žalobca utrpel vážne devastujúce zranenia, ktoré zanechali na jeho zdravotnom stave také zdravotné poškodenia, že tento je plne invalidný, odkázaný na starostlivosť tretích osôb.

86. Po zrušení predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia Krajským súdom v Banskej Bystrici z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že v konaní neboli odstránené pochybnosti o pohybe chodca na vozovke a priebehu nehodového deja a teda Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací nariadil doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru cestná doprava, prípadne aj

z odboru zdravotníctvo za účelom ustálenia priebehu dopravnej nehody. Zároveň uviedol, že vzhľadom na odstup času ustanovený znalec resp. znalci budú vychádzať len zo skutkového stavu zisteného z dôkazov doteraz vykonaných prvostupňovým súdom a dôkazov obsiahnutých v spise Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 2T/176/2005. Takéto znalecké dokazovanie malo byť nariadené z dôvodu odstránenia pochybnosti a ustálenia priebehu nehodového deja tak, aby bolo preukázané, či chodec v danom prípade žalobca sa pohyboval na vozovke sprava doľava z pohľadu vodiča vozidla, ktorým bola žalobcovi škoda spôsobená a následne sa ustáli miera zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla a poškodeného žalobcu na vzniknutej škode.

87. Na základe uvedeného pokynu odvolacieho súdu súd prvostupňový vo veci nariadil znalecké dokazovanie jednak znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia O.. Z. V. L. a taktiež znalecké dokazovanie znalcom z odboru doprava cestná, nehody v cestnej doprave L.. Ľ. N..

88. Uvedení znalci vo svojich znaleckých posudkoch vychádzali presne podľa zadanej znaleckej úlohy, pričom im súd zadal aj pokyn, aby pri spracovaní znaleckého posudku vychádzali len z dôkazov zistených a doteraz vykonaných prvostupňovým súdom a dôkazov obsiahnutých v spise Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 2T/176/2005. Teda úlohou znalcov nebolo vykonať žiadne iné úkony pri spracovaní svojich znaleckých posudkov a striktne mali dodržať postup a vychádzať len zo skutkových zistení, ktoré boli takýmto spôsobom špecifikované. Námietka žalobcu o tom, že títo mali postupovať iným spôsobom, resp. pri spracovaní znaleckého posudku mali vychádzať z vlastných vyšetrení, súd hodnotil ako nedôvodné.

89. Na základe vykonaného dokazovania znaleckým posudkom O.. L. mal súd za preukázané, že žalobca utrpel pri dopravnej nehode dňa 26. 01. 2001 zranenia a to tržnozhmoždenú ranu ľavej temennej oblasti hlavy, pomliaždenie a opuch mozgu ťažkého stupňa, zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia a zlomeninu tretieho rebra vpravo. Takéto zranenia žalobcu vznikli v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, kedy k dopravnej nehode došlo tým spôsobom, že žalobca sa pohyboval ako chodec po miestnej komunikácii, pričom z charakteru zranení znalec konštatoval, že tieto vznikli ako následok priameho pôsobenia vonkajšieho mechanizmu násilia strednej a vyššej intenzity. Znalec uviedol a súd v konaní mal túto skutočnosť za preukázanú, pričom od svojich záverov z písomného spracovaného znaleckého posudku sa znalec neodklonil ani vo výpovedi pred súdom na pojednávaní, došlo tým spôsobom, že vozidlo, ktoré viedol O. B. najprv narazilo ľavou stredného nárazníka do ľavej dolnej končatiny žalobcu ako chodca. Tento kontakt bol dostatočne silný na to, že mal jednoznačne za následok zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia. Po tom kontakte nasledovalo vyloženie tela žalobcu na prednú kapotu s tým, že pravdepodobne ľavou stranou tela dopadol na kapotu a ľavou stranou hlavy narazil do ľavého okraja čelného sklad tesne pri ľavom prednom stĺpiku. Tento prudký nekontrolovateľný náraz ľavou temennou oblasťou hlavy spôsobil tržnozhmoždenú ranu na koži v mieste nárazu. Zároveň došlo k ťažkému poškodeniu mozgového tkaniva a potom ako vozidlo zabrzdilo a následne zastalo, telo žalobcu bolo odhodené v smere jazdy vozidla, pričom tento potom nekontrolovateľne letel vzduchom a dopadol pravdepodobne pravou stranou tela na vozovku. Tento pád na tvrdý povrch vozovky mal za následok zlomeninu tretieho rebra vpravo. Znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že žalobca sa pohyboval resp. kráčal oproti vozidlu, ktoré ho zrazilo, mohol byť mierne pootočený doprava voči prednej časti resp. smeru pohybu vozidla, prípadne pri chôdzi dostupoval na ľavú nohu, ktorá sa týmto dostala pred úroveň jeho tela o cca 40 cm a pravú nohu mohol mať zdvihnutú až do vzduchu. V oboch prípadoch by po náraze do ľavého predkolenia došlo k miernej rotácii tela okolo svojej osi doprava a jeho telo by bolo vyložené na prednú kapotu vozidla, pričom by dopadol ľavou stranou tela na kapotu a do čelného skla by narazil ľavou stranou vlasatej časti hlavy. Po zabrzdení a zastavení vozidla bolo jeho telo odhodené v smere pohybu vozidla tak, že na vozovku dopadol pravou stranou tela. Znalec uviedol, že nepredpokladá, že by žalobca sa pohyboval po komunikácii prísne zľava doprava, ale tak isto ani sprava doľava z pohľadu vodiča vozidla, ktoré ho zrazilo. Znalec uviedol, že žalobca sa pohyboval - kráčal stredom vozovky, resp. viac v jazdnom pruhu vozidla, ktoré ho zrazilo s tým, že pravdepodobne kráčal oproti tomuto vozidlu.

90. Znalec sa taktiež vyjadril k vplyvu požitia alkoholu na správanie sa žalobcu na cestnej komunikácii a vzhľadom k tomu, že požitý alkohol mal výrazný a rozhodujúci vplyv na jeho chôdzu resp. smer pohybu žalobcu v čase nehody uviedol, že nemôže vylúčiť aj prípadné zapotácanie sa v prípadnom pohybe zľava doprava z pohľadu vodiča a jeho následné natočenie sa smerom späť k stredovej čiare. Uviedol, že

hladina alkoholu v krvi tak ako bola zistená u žalobcu, teda v hodnote 2,31 promile, je možné označiť, že v danom prípade sa jedná o druhé štádium opitosti a čo sa týka stupňa sa jedná o ťažkú opitosť, pričom v danom prípade je chôdza tackavá, existuje tu porucha rovnováhy, môže dochádzať k závratom a teda vo všeobecnosti takáto chôdza je tackavá, pohyby nekoordinované, reflexy neprimerané - spomalené, čo dáva predpoklad k tomu, že žalobca nemohol primerane reagovať na novú vzniknutú situáciu, ktorá predchádzala nehode a teda nedokázal nehode zabrániť.

91. Závery tak ako vyplynuli zo znaleckého posudku spracovaného O.. L. len potvrdili predchádzajúce dôkazy, ktoré boli vykonané v tomto konaní resp. v konaní pred Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 2T/176/2005. Jednalo sa najmä o znalecký posudok spracovaný O.. N. zo dňa 23. 09. 2001, ktorý dospel pri svojom znaleckom skúmaní k podobným záverom ako znalec ustanovený v tomto konaní.

92. Súd poukazuje na to, že len jeden z dôkazov, ktoré boli v konaní predložené a to znalecký posudok O.. R. mal iný záver, avšak z vykonaného ďalšieho dokazovania mal súd za preukázané, že vstupné údaje, z ktorých O.. R. vychádzal, nekorešpondovali s dokumentovaným stavom stôp a ponehodovej polohe vozidla, preto znalec vychádzal zo skreslených vstupných informácií, čo viedlo k nesprávnym znaleckým záverom. Súd preto v ďalšom na okolnosti, ktoré vyplynuli z takéhoto znaleckého dôkazu neprihliadal. 93. Súd ďalej poukazuje na to, že v konaní bol ako svedok vypočutý O. B., ktorý vypovedal ako svedok teda súd hodnotil jeho výpoveď z tohto pohľadu, načo súd poukazuje v súvislosti s tvrdením právneho zástupcu žalobcu o tom, že O. B. vypovedal aj v postavení obvineného resp. obžalovaného, kedy mal možnosť skresľovať svoje tvrdenia, resp. mohol klamať, pričom tento vo svojej výpovedi uviedol, že stretu medzi jeho motorovým vozidlom, ktoré viedol a chodcom došlo v časti, kedy chodec sa nachádzal tam, kde je stredové dopravné značenie vozovky. Takéto tvrdenie vyplýva aj z výsluchu Kataríny Ivaničovej, ktorá vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že došlo ku kolízii motorového vozidla, ktoré viedol O. B. a osoby, ktorá buď stála na stredovej čiare alebo blízko nej v jazdnom pruhu, ktorým oni prechádzali.

94. V súhrne týchto dôkazov mal súd za preukázaný pohyb chodca, t. j. žalobcu na vozovke, a to tým spôsobom, že kráčal oproti vozidlu, ktoré ho zrazilo s tým, že mohol byť mierne pootočený doprava voči prednej časti, resp. smeru pohybu vozidla, prípadne pri chôdzi dostupoval na ľavú nohu, ktorá sa dostala pred jeho úroveň a pravú nohu mohol mať zdvihnutú vo vzduchu. Teda kráčal oproti zraňujúcemu vozidlu, pričom jeho pohyb nie je možné striktne charakterizovať ako prísne zľava doprava alebo sprava doľava z pohľadu vodiča vozidla. Súd zároveň nemal pochybnosť o tom, že požitý alkohol v hodnote 2,31 promile, ktoré predstavovalo druhé štádium opitosti, t. j. ťažkú opitosť, sa prejavil na správaní sa či chôdzi žalobcu v čase dopravnej nehody. Je zrejmé, že osoba, ktorá je v štádiu ťažkej opitosti sa prejavuje spomalenými reflexami, nekoordinovanými pohybmi resp. nevyspytateľným smerom pohybu. Je možné predpokladať, že takáto chôdza žalobcu bola tackavá, jeho reflexy neprimerané a pohyby nekoordinované.

95. Súd ďalej v konaní vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 16/2015 znalca L.. Ľ. N., z ktorého mal za preukázaný priebeh nehodového deja, pričom závery takto zistené sa neodklonili od dôkazov, ktoré boli vykonané v predchádzajúcej časti konania ohľadne priebehu dopravnej nehody a znalec sa od záverov, ktoré spracoval v znaleckom posudku neodklonil ani pri ústnej výpovedi na pojednávaní.

96. V súvislosti s ustanovením znalca L.. Ľ. N. a jeho podaným znaleckým úkonom súd konštatuje, že tento vyhotovil znalecký posudok na základe rozhodnutia súdu, pričom je znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov tak, ako je vedený Ministerstvom spravodlivosti SR pre odbor doprava cestná, nehody v cestnej doprave, technický stav cestných vozidiel a odhad hodnoty cestných vozidiel, pričom okolnosti o tom, že tento bol v minulosti zamestnancom intervenienta súd nepovažoval za dostatočné na prípadné vylúčenie znalca zo znaleckého úkonu tak, ako to namietal právny zástupca žalobcu. Napokon súd svojím rozhodnutím na pojednávaní rozhodol o tom, že znalca z takéhoto znalca úkonu nevylučuje. Samotná okolnosť o tom, že znalec v minulosti pracoval v spoločnosti intervenienta, neznamená automaticky jeho zaujatosť, ktorú by bol prípadne znalec povinný oznámiť pokiaľ by túto okolnosť považoval za tak vážnu, pre ktorú by znalecký úkon nemohol objektívne spracovať. Z tohto dôvodu preto súd nevyhovel ani návrhu právneho zástupcu žalobcu na nariadenia ďalšieho nového znaleckého dokazovania znalcom z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave a takýto procesný návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania zamietol a dokazovanie nenariadil. Na základe vykonaného dokazovania, ktorého závery boli prezentované v znaleckom posudku č. 16/2015 mal potom súd za

preukázané, že vodič vozidla Škoda Felicia O. B.Á. jazdil rýchlosťou 52 km/h, t. j. pod hranicu dovolenej rýchlosti, ktorá bola v danom úseku povolená maximálne 90 km/h, pričom sa nepohyboval rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť primeraná rozhľadu a na prekážku reagoval vo vzdialenosti od 15,2 do 17,2 metra, čo je možné považovať za reakciu primeranú dohľadu. Pokiaľ by vodič vozidla Škoda Felicia mal zastaviť pred miestom zrážky, musel by pri rýchlosti 52 km/h, ktorou sa pred zrážkou pohyboval, začať reagovať vo vzdialenosti cca 30,8 metra pred miestom zrážky, t. j. 2,89 sekundy pred zrážkou. Na danú vzdialenosť teda 30,8 metra vzhľadom k zisteným vzdialenostiam dohľadnosti vodič vozidla nemal možnosť reagovať, nakoľko chodca v danej vzdialenosti nemal vidieť. Hranica, na ktorú mohol vodič vidieť, bola určená znalcom na 16 metrov, vodič reagoval na chodca pri predpoklade úkroku chodca a reakčnej dobe 1 sekundy vo vzdialenosti od 15,2 do 17,2 metra. Vzhľadom k zisteným vzdialenostiam je teda možné konštatovať, že vodič vozidla Škoda Felicia reagoval na podnet vyvolanou situáciou, teda nemal technickú možnosť skôr reagovať, pretože na takúto reakciu nemal podnet. Z uvedeného vyplýva logický záver o tom, že pokiaľ takýto podnet u vodiča nebol, tento nemal na čo reagovať, pretože chodca nemohol vidieť. Vzhľadom k zistenej dohľadnosti na chodca by vozidlo sa muselo pohybovať rýchlosťou cca do 32,5 km/h, aby zastavilo pred začiatkom intervalu miesta zrážky pri zohľadnení minimálnej dohľadovej vzdialenosti v mieste a čase nehody. Teda pre priestorové zabránenie stretu motorového vozidla s chodcom by sa vodič motorového vozidla musel pohybovať rýchlosťou cca do 32,5 km/h. Je zrejmé, že vodič jazdil v úseku, kde je povolená rýchlosť 90 km/h rýchlosťou 52 km/h, čo bola teda rýchlosť nižšia ako rýchlosť povolená, ale aj ako rýchlosť, ktorá bola primeraná rozhľadu. Rýchlosť pre daný úsek bola primeraná vzhľadom k večernej dobe a k tmavému oblečeniu chodca, ktorého nebolo možné rozpoznať vo vzdialenosti minimálne 6 metrov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že napriek tvrdenej avšak v konaní nepreukázanej skutočnosti o tom, že žalobca mal oblečenú tmavú vetrovku s fosforeskujúcimi prvkami (reflexnými pásmi) sa táto skutočnosť nepreukázala, ba práve naopak, z trestného spisu a výpovede Ľ. S. dňa 10. 12. 2013 vyplynulo, že žalobca mal oblečenú tmavú vetrovku, na ktorých sa nachádzali len biele pásy našité na rukávoch. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že zo strany chodca bolo možné zabrániť dopravnej nehode tým spôsobom, že by sa nepohybovalo v strede vozovky, resp. by neurobil pohyb smerom do jazdnej dráhy vozidla, nakoľko idúce osvetlené vozidlo bolo rozpoznateľné z väčšej vzdialenosti z akej mohol vodič vozidla rozpoznať chodca.

97. Súd mal ďalej za preukázané skutočnosti ohľadne techniky jazdy zo strany vodiča, kedy pre rýchlosť pre daný úsek bola maximálne dovolená rýchlosť 90 km/h, pričom sa toto motorové vozidlo pohybovalo rýchlosťou 52 km/h, teda z hľadiska maximálne povolenej rýchlosti je možné techniku jazdy vodiča vozidla Škoda Felicia považovať za správny. Zo strany rýchlosti primeranej rozhľadu sa jednalo o primeraný rozhľad na vzdialenosť 40 až 50 metrov a pohybuje sa v rozmedzí od 60 do 70 km/h, pričom vodič vozidla sa pohyboval rýchlosťou 52 km/h, teda sa nepohyboval rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť primeraná rozhľadu. Čo sa týka včasnosti reakcie vodič nemusí mať dohľad na všetky prekážky a vzdialenosť, na ktorú bol kráčajúci chodec rozpoznaný sa pohybovala od 12,6 do 14,5 metra. Dynamická dohľadová vzdialenosť bola teda 16 metrov, ktorú vzhľadom k prítomnosti oproti idúceho vozidla považoval znalec za minimálnu. Preto pokiaľ vodič reagoval vo vzdialenosti od 15,2 do 17,2 metra je možno považovať za reakciu primeranú dohľadu. Naopak pohyb chodca, t. j. žalobcu po vozovke aj na základe teda záverov znaleckého dokazovania súd hodnotil ako nesprávny.

98. Zo znaleckého posudku ďalej vyplynul záver o tom, že technickou príčinou dopravnej nehody zo strany chodca je možné konštatovať jeho nesprávny pohyb po komunikácii. V prípade vodiča vozidla Škoda Felicia, ktorý jazdil v danom úseku, kde je povolená rýchlosť 90 km/h a na pravej strane sa nachádza zastávka autobusu rýchlosťou 52 km/h, pričom z pohľadu rýchlosti pre daný úsek primeranej, kde bolo vzhľadom k večernej dobe a tmavému oblečeniu chodca ho možné rozpoznať na vzdialenosť minimálne 16 metrov, čo zodpovedá rýchlosti 32,5 km/h. Je otázkou právneho posúdenia, či mal v danom úseku predpokladať, že na vozovke sa bude nachádzať takto tmavo oblečený chodec a teda mal jazdiť rýchlosťou nižšou ako 32,5 km/h, potom technickou príčinou bolo nedodržanie primeranej rýchlosti rozhľadu na daný úsek. Zároveň pokiaľ vodič vozidla jazdil v pravom jazdnom pruhu v jeho ľavej časti vzdialenej od stredu vozovky cca 0,3 metra, znalec uviedol, že je otázkou právneho posúdenia, či mal vzhľadom k blízkosti autobusovej zástavky na pravej strane vozovky jazdiť pri pravom okraji. Pokiaľ takú povinnosť mal, je možné konštatovať, že jazda pri strede vozovky bola technickou príčinou dopravnej nehody.

99. Podľa § 53 ods. 2 citovaného zákona, na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Mimo priechodu sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Pred vstupom na vozovku chodec sa musí presvedčiť,

či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádzajú vozidlá s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí vozidlám bez meškania uvoľniť priestor na prejazd.

100. K uvedenému právnemu posúdeniu technickej príčiny dopravnej nehody súd vychádzal z toho, že okrem povinností, ktoré sú uložené vodičom motorových vozidiel, sú takéto povinnosti uložené aj chodcom tak, ako sú vyjadrené v konkrétnom prípade v ustanovení § 53 ods.2 citovaného zákona. Súd mal v konaní za preukázané a vyjadruje právny názor v tom zmysle, že vodič Škody Felicia v danom úseku nemohol predpokladať, že na vozovke sa bude nachádzať chodec v tmavom oblečení a teda mal jazdiť rýchlosťou nižšou ako 32,5 km/h. Takúto povinnosť vodič motorového vozidla nemá z dôvodu, pretože nemôže predvídať pohyb chodca, ktorý v rozpore s pravidlami cestnej premávky sa pohybuje na vozovke v mieste, kde je povolená rýchlosť 90 km/h tak, aby jazdil rýchlosťou nižšou ako 32,5 km/h. Opačný názor by postrádal akúkoľvek logiku a znamenal by asi toľko, že každý vodič motorového vozidla bez ohľadu na prípadnú povolenú rýchlosť mal vždy a za každých okolností jazdiť rýchlosťou rádovo nižšou z dôvodu, že za každých okolností musí predpokladať, že po vozovke sa bude pohybovať chodec, resp. chodci. Práve z tohto dôvodu zákon stanovuje povinnosť pre chodcov v tom zmysle, že po vozovke sa nesmú pohybovať, nesmú cestnú premávku obmedzovať, nesmú sa na vozovke bezdôvodne zastavovať, resp. zdržiavať. Pred vstupom na vozovku sa teda musia presvedčiť, či cez vozovku môžu prejsť bezpečne, pričom z ustanovenia § 53 ods.3 posledná veta vyplýva, že chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechod určený pre chodcov len s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel tak, aby tieto vozidlá nedonútili na zmenu smeru alebo rýchlosť jazdy. Súd z uvedeného potom vyvodzuje, že tu neexistuje absolútne právo chodcov pri prechádzaní vozovky tak, že vodiči motorových vozidiel museli za každých okolností a v každom čase predpokladať, že na vozovke sa takíto chodci nachádzajú. Nie je možné preto spravodlivo požadovať, aby každý vodič motorového vozidla predvídal pohyb chodca v mieste, kde nie je prechod pre chodcov, tento je oblečený v tmavom oblečení bez reflexných prvkov, silne pod vplyvom alkoholu a z toho dôvodu je jeho pohyb nevyspytateľný, pohyby nekoordinované a náhodilé.

101. Z tohto dôvodu preto súd za technickú príčinu dopravnej nehody zo strany vodiča vozidla Škoda Felicia nepovažoval.

102. Súd zároveň konštatuje, že v konaní bolo za preukázané a postup vodiča motorového vozidla Škoda Felicia považuje za logický v tom zmysle, že pokiaľ v mieste, kde sa nachádza autobusová zastávka vedľa hlavnej cesty a je možné očakávať pohyb osôb, tento nejazdil pri pravej strane svojho jazdného pruhu a naopak tak, ako to vyplýva zo záverov znalca, ale aj výpovedí samotného vodiča, tento sa pohyboval v pravom jazdnom pruhu cca 0,3 m od stredovej čiary. Súd považuje za úplne logické, že práve v takomto mieste zvolil vodič motorového vozidla techniku jazdy nie pri pravom okraji svojho jazdného pruhu a vzhľadom na očakávanú možnosť pohybu chodcov na tejto autobusovej zastávke, pričom naopak je logickým vyústením to, že neočakával pohyb chodca pri stredovej čiare vozovky. Z tohto dôvodu preto súd ani za technickú príčinu dopravnej nehody nepovažoval to, že vodič motorového vozidla jazdil v ľavej časti svojho jazdného pruhu od stredu vozovky v rozmedzí cca 0,3 metra.

103. Na základe vyššie uvedeného potom súd konštatuje, že zodpovednosť z prevádzky dopravného prostriedku patrí do osobitné prípady zodpovednosti za škody spôsobenú prevádzkou a je založená na princípe objektívnej zodpovednosti teda zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Dôvodom pre takýto záver je to, že prevádzka dopravných prostriedkov je zdrojom zvýšeného nebezpečenstva a zvýšenej možnosti vzniku škôd. Zodpovednostným subjektom sú potom fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú dopravu. Dopravnými prostriedkami podľa § 427 Občianskeho zákonníka sú teda jednoznačne aj motorové vozidlá. Prevádzateľom dopravného prostriedku, ktorého občiansky zákonník pojem nijako nevymedzuje, ide o osobu fyzickú či právnickú, ktorá má právnu a faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom, a ktorá ho organizovane užíva. Pričom užívajúca osoba je zo zákona alebo zo zmluvy oprávnená dopravný prostriedok na ten účel používať.

104. Predpokladmi vzniku zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka je teda udalosť, ktorá bola vyvolaná osobitnou prevahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi takouto udalosťou a vznikom škody. Podmienkou zodpovednosti prevádzateľa nie je protiprávne konanie, teda porušenie pravidiel cestnej premávky, ale škoda vyvolá osobitnou povahou prevádzky. Takýto pojem teda osobitná povaha prevádzky nie je v občianskom zákonníku vymedzená.

Pri výklade takéhoto pojmu je však potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti, a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. V ustanovení § 428 Občianskeho zákonníka je zakotvená možnosť zbavenia sa prevádzateľa zodpovednosti, t. j. liberácia. Svoje zodpovednosti sa prevádzateľ nemôže zbaviť ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Z takéhoto ustanovenia potom vyplýva, že škoda, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, môžu byť tzv. vonkajšie okolnosti prevádzky, resp. spôsobené tzv. neodvrátiteľnou udalosťou, teda zásahom zvonku a taktiež liberačný dôvod vyplýva aj z ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka.

105. Teda úprava zodpovednosti za škodu spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov podľa citovaných zákonných ustanovení je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, pričom postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne uľahčená tým, že nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti škodu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravného prostriedku, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku. Zodpovednosť za náhradu škody podľa citovaných zákonných ustanovení potom vyplýva, že neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ktorú však občiansky zákonník nedefinuje a ak motorové vozidlo v čase vzniku škody riadil prevádzateľ dopravného prostriedku, spravidla jeho vlastník, vždy zodpovedá za škodu podľa citovaného zákonného ustanovenia. Teda tá osobitná povaha prevádzky, kde sa prejavujú typické vlastnosti, ktoré spočívajú v určitej nebezpečnosti, a ktoré sú spôsobilé vyvolať škody, charakterizujú práve pojem osobitná povaha prevádzky. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po zrušení predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia vo svojom rozhodnutí uviedol právny názor v tom zmysle, že potom čo súd v konaní bude mať za preukázané konanie vodiča a správne ustáli priebeh dopravnej nehody za účelom zistenia, či škoda bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke z dôvodu, že výlučné zavinenie poškodeného môže viesť k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzateľa za škodu, avšak len v tom prípade, ak škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky podľa § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka, ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke podľa § 428 Občianskeho zákonníka. Teda ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, nemôže sa prevádzateľ zbaviť zodpovednosti a to ani s poukazom na neodvrátiteľný úkon tretej osoby. Zavinenie poškodeného je dôvodom na liberáciu prevádzateľa v prípade, ak škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Takáto osobitná povaha prevádzky znamená, že pre okolitý svet je zdrojom zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Medzi okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke sa radí napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba vozidla, ale aj nedostatky na strane vodiča. Prevádzateľ sa môže podľa § 428 Občianskeho zákonníka zbaviť zodpovednosti, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Pod takýmto pojmom je možné rozumieť každú možnú starostlivosť toho konkrétneho daného prípadu, ktorú bolo možné vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. O neodvrátiteľnosť škody pôjde a prevádzateľ sa oslobodí od zodpovednosti vtedy, ak škode nebolo možné za súčasného stavu rozvoja a techniky zabrániť žiadnym opatrením.

106. Krajský súd v Banskej Bystrici vyslovil právny názor o tom, že pokiaľ sa vozidlo žalovaného pohybovalo za tmy za iným vozidlom, cez ktorého nemal vodič druhého vozidla výhľad na takú vzdialenosť, aby mohol vozidlo bezpečne v prípade potreby zastaviť, považoval to za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke (vnútorné okolnosti na strane osôb na prevádzku použitých), ktoré vylučujú úplnú liberáciu prevádzateľa motorového vozidla podľa § 428 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd ustálil, že takýto právny názor bude záväzný len v takom prípade, pokiaľ po doplnení dokazovania rozhodujúcim spôsobom sa nezmení doteraz ustálený skutkový stav.

107. Súd na základe takéhoto právneho názoru v prejednávanej veci vykonal ďalšie dokazovanie, na základe ktorého sa preukázalo aký bol pohyb chodca na vozovke, teda že tento pravdepodobne kráčal oproti vozidlu, ktoré ho zrazilo, mohol byť mierne pootočený doprava voči prednej časti resp. smeru pohybu vozidla, prípadne pri chôdzi dostupoval na ľavú nohu, ktorá sa týmto dostala pred jeho úroveň jeho tela o cca 14 cm a pravú nohu mohol mať zdvihnutú vo vzduchu. V konaní sa teda nepreukázalo, že by sa žalobca pohyboval prísne zľava doprava alebo sprava doľava z pohľadu vodiča vozidla, ba naopak

preukázalo sa, že žalobca sa pohyboval, kráčal stredom vozovky, resp. viac v jazdnom pruhu vozidla, ktoré ho zrazilo s tým, že pravdepodobne kráčal oproti tomuto vozidlu. Súd vo veci neakceptoval závery zo znaleckého posudku O.. M. R., ktorý dospel k iným skutkovým záverom, ako k nemu dospeli ďalší znalci, a to z toho dôvodu, že postavenie vozidla, z ktorého vychádzal tento znalec nekorešpondovalo so zdokumentovaným stavom stôp a ponehodovej polohe vozidla, teda tento znalec vychádzal zo skreslených vstupných informácií, čo viedlo k nesprávnym záverom v jeho znaleckom posudku. Takýto záver bol potvrdený výsledkom znaleckého dokazovania znaleckými posudkami vo veci podanými O.. L. V. L.. N..

108. Súd za takto zisteného skutkového stavu potom mal za to, že v danom prípade teda nie je právny názor krajského súdu pre rozhodnutie právne záväzný. Z vykonaného dokazovania a to najmä z výpovede znalca, ktorý bol po podaní znaleckého posudku v konaní vypočutý vyplynulo, že na jeho závere nemalo vplyv to, či vozidlo, ktoré sa malo pohybovať pred vozidlom žalovaného tam v skutočnosti bolo alebo nie. Znalec túto okolnosť vysvetlil aj tým spôsobom, že bezpečná vzdialenosť medzi vozidlami je teda taká, že v prípade kolízie medzi týmito vozidlami bolo tu možné bezpečne pre druhé vozidlo znížiť rýchlosť, resp. zastaviť vzdialenosť 14,4 metra, avšak v danom prípade tu nedošlo ku kolízii týchto dvoch motorových vozidiel, ale motorového vozidla žalovaného s chodcom, t. j. žalobcom, teda sa jednalo o situáciu inú, kedy došlo ku kolízii vozidla žalovaného a statického predmetu teda chodca.

109. Pokiaľ by aj súd vychádzal z toho, že právny názor, ktorý vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom zrušujúcom rozhodnutí je právne záväzný, neexistujú tu teda vnútorné okolnosti na strane osôb na prevádzku použitých, teda okolnosti majúcich pôvod v prevádzke, ktoré by vylučovali úplnú liberáciu prevádzateľa motorového vozidla podľa § 428 Občianskeho zákonníka. To znamená, že v danom prípade potom platí, že je možné konštatovať, že škoda bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, čo má za následok výlučné zavinenie poškodeného, ktoré vedie k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzateľa za škodu.

110. K takémuto názoru je možné dospieť aj úvahou o tom, že osobitná povaha prevádzky motorového vozidla, ktorá je charakterizovaná okolnosťami ako je napríklad rýchlosť, hlučnosť, konštrukcia a technické vybavenie motorového vozidla je pojmom širším ako je pojem okolností, ktoré majú pôvod v prevádzke, ktoré je možné charakterizovať tak, že sa jedná o okolnosti, ktoré sa síce vyskytujú pri prevádzke, ale do určitej miery presahujú jej bežný rámec v tom, že nie sú podmienkou umožnenia činnosti tejto prevádzky a vyskytujú sa ojedinele, obyčajne nezávisle od vôle osoby, ktorá uvádza do činnosti alebo v nej udržuje dopravný prostriedok. Takouto vnútornou okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke je okrem napr. zlyhania bŕzd, vady materiálu alebo nedostatočnej údržby vozidla, aj nedostatky na strane vodiča, avšak tieto nedostatky je potrebné charakterizovať ako také, ktoré sú nezávislé od jeho vôle, napr. zaspanie vodiča, omdletie vodiča alebo iná zdravotná indispozícia vodiča. Za takéto nedostatky na strane vodiča nie je možné považovať prípadné porušenie zo zákonných povinností vodiča tak, ako to vyplýva z právneho predpisu vtedy platného a účinného teda zákona č. 315/1996 Z. z. Z tohto dôvodu v súlade s právnym názorom aj žalovaného resp. intervenienta súd konštatuje, že dopravnú nehodu, v zmysle ktorej vznikla žalobcovi škoda, je potrebné posudzovať v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka a nie podľa ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka. Je teda možné dospieť k záveru, že zodpovednosť žalovaného za škodu žalobcovi je potrebné posudzovať v zmysle § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka, teda že škoda vznikla a bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, avšak nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke tak, ako to ustanovuje § 428 prvá veta Občianskeho zákonníka a teda prichádza do úvahy výlučné zavinenie žalobcu, čo vedie k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti žalovaného.

111. Aj keby bolo možné uvažovať o zbavení sa úplnej zodpovednosti žalovaného v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka, súd uvádza, že k takémuto zbaveniu môže dôjsť len pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné požadovať. Takéto úsilie je potrebné vykladať tým spôsobom, sa jedná o každú možnú starostlivosť, ktorú bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. Pričom škodu, ktorú nemožno odvrátiť môže mať buď pôvod v nepredvídanej prírodnej udalosti resp. ľudskom správaní, v danom prípade aj nevyspytateľným správaním sa chodca. V konaní bolo preukázané, že žalovaný by sa musel pohybovať rýchlosťou 32,5 km/h tak, aby zastavil pred miestom zrážky, pričom od žalovaného nebolo možné spravodlivo požadovať, aby svoje motorové vozidlo riadil na úseku, kde bola povolená rýchlosť 90 km/h a rýchlosť primeraná rozhľadu 61 až 70 km/

h, aby jazdil práve takouto rýchlosťou 32,5 km/h za stavu, kedy sa v smere pohybu takéhoto vozidla pohyboval žalobca v čase nehody, pričom na jeho pohyb mal bez pochyby výrazný a rozhodujúci vplyv požitý alkohol v čase pred dopravnou nehodou. Zo strany vodiča motorového vozidla žalovaného na základe znaleckého dokazovania vyplynulo, že by musel pri rýchlosti cca 52 km/h, ktorou pred zrážkou sa pohyboval začať reagovať vo vzdialenosti 30,8 metra pred miestom zrážky, t. j. 2,89 sekundy pre zrážkou. Na danú vzdialenosť teda vzdialenosť 30,8 metra vzhľadom k zisteným vzdialenostiam dohľadnosti vodič vozidla nemal možnosť reagovať, nakoľko chodca v danej vzdialenosti nemohol vidieť. Hranica, na ktorú mohol vodič vidieť chodca bola stanovená na 16 metrov, pričom vodič reagoval na chodca pri predpoklade úkroku chodca a reakčnej doby 1 sekundy vo vzdialenosti od 15,2 metra do 17,2 metra. Vzhľadom k zisteným vzdialenostiam je teda možné konštatovať, že vodič vozidla žalovaného reagoval na podnet vyvolanou situáciou, t. j. nemal technickú možnosť reagovať skôr, pretože nemal podnet na takúto reakciu. Pokiaľ vodič reagoval vo vzdialenosti 15,2 do 17,2 metra, je možné takúto reakciu považovať za primeranú dohľadu, pričom takéto skutkové zistenia vyplynuli zo znaleckého dokazovania. Súd teda uzatvára, že jedinou technickou, ale aj právnou príčinou dopravnej nehody bol nesprávny pohyb žalobcu po komunikácii, ktorý vozidlu žalovaného z technického hľadiska vytvoril prekážku náhlu, nakoľko vodič nemal povinnosť predpokladať, že na vozovke sa bude nachádzať chodec pohybujúci sa v rozpore s pravidlami cestnej premávky v tmavom oblečení, bez reflexných prvkov a v značne podnapitom stave.

112. Pokiaľ teda súd konštatoval na základe vykonaného dokazovania výlučné zavinenie poškodeného na vzniku jeho škody, existuje tu potom aj ďalší dôvod, pre ktorý nebolo možné žalobnému návrhu vyhovieť. Pretože ak škoda bola spôsobená výlučne konaním poškodeného, je potom celkom vylúčená zodpovednosť prevádzkovateľa, t. j. žalovaného, avšak nie z dôvodu zbavenia sa jeho zodpovednosti podľa niektorých z liberačných dôvodov, ale z dôvodu, že v danom prípade potom chýba jeden prvok pre úspešné priznanie náhrady škody, ktorá je uplatnená a to príčinná súvislosť medzi okolnosťami, za ktoré žalovaný objektívne zodpovedá a vznikom ujmy na strane poškodeného. Takýto názor by vyplynul potom z toho, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá je upravená v § 427 Občianskeho zákonníka je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzateľ ani vodič nemôžu mať vplyv. Môže ísť o materiálové vady, únavu materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu alebo bŕzd. Z tohto dôvodu je tu daná objektívna zodpovednosť. Teda zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa posudzuje podľa § 427 Občianskeho zákonníka iba vtedy, keď je táto škoda spôsobená osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a nie vtedy, keď bola porušením právnej povinnosti v súvislosti s dopravným prostriedkom spôsobená škoda nevyvolaná povahou tejto prevádzky. Pričom k porušeniu takejto právnej povinnosti v danom prípade došlo zo strany žalobcu.

113. Súd teda záverom uvádza, že na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov a právnych záverov, ku ktorým súd na základe takýchto skutkových a právnych záverov dospel, bolo potrebné vzhľadom k tomu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre priznanie náhrady škody žalobcovi takúto žalobu zamietnuť, čo našlo svoj výraz aj v rozhodnutí prvostupňového súdu o tom, že žalobný návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu.

114. Súd zároveň rozhodol v zmysle § 255 o tom, že priznal žalovanému a intervenientovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože títo boli v celom rozsahu v konaní vo veci úspešní.

115. Súd zároveň priznal takúto náhradu trov štátu voči žalobcovi vzhľadom k tomu, že v priebehu konania ešte za účinnosti predchádzajúceho právneho predpisu vznikli štátu náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.