Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14Csp-126-2016.pdf
PDF · 85.06 KB
Case nature
Subarea
14Csp/126/2016
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobkyne: U. M. M., nar. X.XX.XXXX, občianka SR, bytom A., X. č. XXX/XX, práv. zast. AKK Advokátska kancelária Kubínyiová s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická č. 9, IČO: 36 863 891 proti žalovaným: 1/ Fakultná nemocnica Trenčín, so sídlom v Trenčíne, Legionárska č. 28, IČO: 00610470 a 2/ PROFI CREDIT Slovakia , s.r.o. so sídlom v Bratislave 26, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného obsahu: I. "Žalovanému 2/ s a u k l a d á odo dňa doručenia tohto neodkladného opatrenia povinnosť zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalobkyne a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 08.2010."
II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
III. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania 50%.
VI. Súd poučuje stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej, pričom okruh účastníkov je žalobca a žalovaný 2/ uvedený v tomto uznesení a predmet konania plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere a platnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 6.12.2016 domáhala, aby súd zakázal žalovanému 1/ odo dňa doručenia tohto neodkladného opatrenia vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.8.2010 a uložil žalovanému 2/, aby sa odo dňa doručenia tohto neodkladného opatrenia zdržal uplatňovania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.8.2010. Uviedla, že žalovaný 2/ uzatvoril so žalobkyňou dňa 27.8.2010 Zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalovaný 2/ poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1500€. V skutočnosti poskytol dňa 6.9.2010 len úver vo výške 1.284,25€. Výška poskytnutého úveru je uvedená na karte klienta v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 14C/17/2014. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na 80,37€ a konečná splatnosť úveru bola 28.2.2014, RPMN bola 69,53%, ročná úroková sadzba 79,21%, sadzba pre úroky z omeškania 9% p.a., denná zmluvná pokuta pri omeškaní bola 0,065%, teda 23,725% ročne. Celková čiastka , ktorú mala žalobkyňa vrátiť za 26 mesiacov bola 3.375,54€, teda 225% sumy úveru ( z reálne poskytnutej sumy 1.284,25€ je to 262%). Žalovaný 2/ podal na tunajšom súde dňa 4.11.2013 pod sp.zn. 14C/17/2014 žalobu o zaplatenie tejto pohľadávky z revolvingového úveru a konanie sa malo skončiť zastavením pre späťvzatie žaloby; pričom žalobkyňa o späťvzatí žaloby nebola informovaná a nebolo jej ani doručené uznesenie o zastavení konania. V tejto žalobe žalovaný 2/ uvádzal ,že žalobkyňa splatila úver 919,18€ a žaloval sumu 2.456,36€ s prísl. a nárok žalovaného 2/ musel byť založený prevažne na príslušenstve úveru, na zmluvných pokutách,
úrokoch z omeškania a rôznych poplatkoch. Žalobkyňa spochybňuje výšku splateného úveru, pretože časť mesačných splátok odovzdávala ( ako bola u žalovaného 2/ bežná prax ) k rukám obchodného zástupcu p. T. O. a neskôr p. U., pričom žalobkyňa p. O. asi rok platila v hotovosti len mesačné splátky a jednorazovo zaplatila v roku 2013 sumu 900€, ktoré si požičala. P. O. tieto peniaze žalovanému 2/ neodvádzala a toto sa žalobkyňa dozvedela až z karty klienta, kde bola uvedená nižšia suma, než bola uhradená. Žalovaný 2/ vzal žalobu vo veci 14C/17/2014 späť v celom rozsahu, čo svedčí o tom, že žalovaný 2/ by v spore neuniesol dôkazné bremeno. V rovnakom období došlo k vymáhaniu tvrdenej dlžnej čiastky žalovaným 2/ mimo súdneho konania, uplatnením Dohody o zrážkach zo mzdy, čo žalobkyňa považuje za špekulatívne uplatňovanie práv, v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa pokiaľ chcela predmetný revolvingový úver dostať, musela uzatvoriť so žalovaným 2/ dohodu o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov). Dňa 30.9.2016 doručila spol. ANACO s.r.o. ako splnomocnený zástupca žalovaného 2/ túto dohodu o zrážkach zo mzdy žalovanému 1/ a uviedla, že neuhradená, splatná pohľadávka ku dňu 26.9.2016 je v sume 3.033,64€ a výška pôvodnej mesačnej splátky je 80,37€. Žalovaný 1/ na základe tejto dohody zrazil žalobkyni zo mzdy za 10/2016 v 11/2016 sumu 224,71€, pričom žalobkyni uviedol, že na základe požiadavky spol. ANACO môže zraziť maximálnu možnú čiastku. List tejto spoločnosti žiadajúcej vykonávať zrážky zo mzdy nelimituje celkovú sumu, do ktorej sa majú zrážky vykonávať a tiež neukladá povinnosť žalovanému 1/ uskutočňovať zrážky v inej sume ako 80,37€ a žalobkyňa nesúhlasila s inou výškou zrážok, okrem situácie uvedenej v čl. II dohody, ktorá je nejasná a nie je aplikovateľná na túto situáciu. Žalobkyňa poukázala na to, že spolu s už zaplatenou sumou a vykonanými zrážkami je už úver splatený v minimálnej sume 1.224,26€. Žalobkyňa namieta výšku dlhu u žalovaného 2/ a neprijateľné zmluvné podmienky v tejto zmluve o úvere. Poukazuje na to, že je matkou 3 maloletých detí vo veku 2,5 a 12 rokov a mal. syn S., nar. XX.X.XXXX je po operácii mozgu. Priemerný mesačný príjem žalobkyne je cca 830€, vrátane nadčasov, práce vo sviatok a v noci. Zrážky zo mzdy realizované žalovaným 1/ sú v rozpore s uzatvorenou dohodou o zrážkach zo mzdy a nebol mu doručený ani originál tejto dohody. Zrážky zo mzdy vo vysokej miere ovplyvňujú kvalitu života rodiny žalobkyne, zhoršujú psychický stav jej členov, majú negatívny dopad na duševný stav žalobkyne, starajúcej sa o vážne choré dieťa a na uspokojovanie základných materiálnych potrieb rodiny. Žalobkyňa má v úmysle domáhať sa vo veci samej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere a vydanie bezdôvodného obohatenia. Má za to, že sledovaný cieľ nie je možné dosiahnuť inak, ako nariadením neodkladného opatrenia. Predložila listinné dôkazy : výpis zo štatistického registra organizácií žalovaného 1/, výpis z obchodného registra žalovaného 2/, kartu klienta k zmluve č. XXXXXXXXXX, zmluvu o revolvingovom úvere a oznámenie o schválení úveru, výpis z bankového účtu žalobkyne preukazujúci výšku poskytnutého úveru, dohodu o zrážkach zo mzdy, list žalovanému 2/ zo dňa 26.9.2016, výplatné pásky.
2. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
6. Podľa § 336 ods.1, 2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
7. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení: a/ neodkladné opatrenia, ktorých účelom je bezodkladná úprava pomerov strán. Potreba takejto bezodkladnej úpravy pomerov musí byť pritom naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať i na čas minulý, b/ opatrenia nariadené v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch skupinách neodkladných opatrení bude potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Podstatou
novej právnej úpravy neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je upustenie od dočasnosti neodkladných opatrení, účelom čoho je odstránenie nedostatkov súvisiacich s nadväzným exekučným konaním, a upustenie od charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení neodkladných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia niekomu inému ako strane, kým predchádzajúca práva úprava (Občiansky súdny poriadok) takúto možnosť zakladala v prípade, ak to bolo možné od tejto osoby spravodlivo žiadať. V zmysle CSP má súd možnosť, a nie povinnosť nariadiť navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby v súdom určenej lehote podal žalobu vo veci samej. Súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, a to výlučne na návrh, iba v prípade, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená. Rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v civilnom konaní treba považovať za integrálnu súčasť základného práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, keď cieľom tohto návrhu je dosiahnuť požadovanú súdnu ochranu a v danom kontexte má právna úprava zaručiť účinnosť poskytnutej súdnej ochrany.
8. V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, doručenom súdu 06. 12. 2016 žalobkyňa uviedla, že so žalovaným 2/ uzatvorila dňa 27. 08. 2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný 2/ poskytol úver v skutočnej výške 1.284,25€, ktorý sa zaviazala spolu s úrokom uhradiť v mesačných splátkach vo výške 80,37€ počas 26 mesiacov. Na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere účastníci zmluvy uzatvorili ako samostatnú zmluvu, v tento istý deň 27.8.2010 - Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú z dôvodu, že bez tejto dohody by jej nebol úver poskytnutý. Vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k zásahu do majetkových práv žalobkyne bez vydania súdneho rozhodnutia. Žalobkyňa ako dlžníčka nedokáže tieto zrážky priamo voči zamestnávateľovi zastaviť, a to aj napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Súd pripojil spis tunajšieho súdu sp.zn. 14C/17/2014 a žaloba v konaní o zaplatenie sumy 2.456,36€ s prísl. z tohto revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, podaná žalovaným 2/ na Okresnom súde v Trenčíne pod sp.zn.14C/17/2014, ktorou sa žalovaný 2/ domáhal ( v pozícii žalobcu zaplatenia tohto revolvingového úveru) bola bez udania dôvodu žalobcom vzatá späť. Všetka moc nad majetkom žalobkyne je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jej majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Na základe uvedených skutočností sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku.
9. S ohľadom na skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vo veci rozhodol tak, že návrhu čiastočne , vo vzťahu k žalovanému 2/ vyhovel. Vychádzajúc zo skutočností uvedených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i z obsahu pripojeného spisu 14C/17/2014 a listín predložených vo veci súd dospel k záveru, že základné atribúty dôvodnosti neodkladnej úpravy vo forme neodkladného opatrenia žalobkyňa osvedčila. Žalobkyňa osvedčila existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, keď primárne osvedčila existenciu žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo strany žalovaného, adresovanú zamestnávateľovi žalobkyne. Súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a žalobkyni povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP ( podať žalobu vo veci samej) neuložil, pretože je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú nápravu pomerov medzi stranami. Preto podľa § 337 ods.1 CSP poučil stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a lehotu na podanie žaloby súd neurčil.
10. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, súd dodáva, že túto dohodu je možné vo všeobecnosti uzavrieť ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká nárok na náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na uplatnenie nároku (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky len v prípade, že medzi stranami existuje platný záväzkový vzťah, z ktorého táto pohľadávka vznikla, a tým sa bude zaoberať súd pri rozhodovaní o návrhu vo veci samej, na základe podanej žaloby. Z hľadiska úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však bolo preukázané, že je tu právny vzťah medzi stranami sporu, a že tento právny vzťah vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov vo forme nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2/, v žalobkyňou požadovanom znení. Neodkladným opatrením možno ukladať povinnosť zásadne len strane konania. Uloženie povinnosti inej osobe Civilný sporový poriadok, na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016, nepripúšťa. Keďže Civilný sporový poriadok nedovoľuje nariadiť neodkladné opatrenie niekomu inému ako strane konania, bolo potrebné návrh vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne - žalovanému 1/ zamietnuť.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala v konaní úspech len čiastočný, preto jej súd priznal 50% trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie, dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.