Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-78-2016.pdf
PDF · 86.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4P/78/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou vo veci starostlivosti o maloleté deti A.: A., G.. XX.XX.XXXX Q. P., G.. XX.XX.XXXX, obidve deti bytom ako rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., deti rodičov: matky V. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., M. XXX, toho času bytom B., Q. XXX, okres P. a otca P. A., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.Q., M. XXX, toho času bytom B., Q. XXX, U. P., v konaní o návrhu matky na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje nasledovnú rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom:
Maloletá A. A., nar. XX.XX.XXXX a maloletý P. A., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.
Obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX a maloletého P. A., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/ 2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na každé z obidvoch detí, vždy do 28. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky detí, od 20.09.2016.
Zročné výživné za obdobie od 20.09.2016 do 30.11.2016 otcovi nevzniklo.
Styk otca s maloletou A. A., nar. XX.XX.XXXX a maloletým P. A., nar. XX.XX.XXXX, sa neupravuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 20.09.2016 sa matka maloletých detí domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: A. A., nar. XX.XX.XXXX a P. A., nar. XX.XX.XXXX tak, že maloleté deti budú zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
2. Na pojednávaní dňa 12.12.2016 rodičia maloletých detí uzavreli rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku, potom, čo otec uviedol, že sa plánuje zamestnať mimo miesta bydliska.
3. Pri schvaľovaní dohody rodičov súd vo veci vykonal tiež dokazovanie výsluchom obidvoch rodičov a oboznámením sa s listinami, a to fotokópiami rodných listov maloletých detí, potvrdeniami ÚPSVaR P., správou Daňového úradu Banská Bystrica, kontaktné miesto P., vrátane daňového priznania otca maloletých detí za rok 2014, správou Soc. poisťovne, správami Mesta B., správou ÚPSVaR P. zo šetrenia pomerov v domácnosti, v ktorej vyrastajú maloleté deti a správou spoločnosti YURA Corporation vrátane mzdového listu otca, za účelom zistenia skutočného stavu veci, zohľadňujúc záujmy maloletých detí, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Matka na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletých detí nevychádza dobre. Spočiatku, keď sa im narodili deti, bolo ich spolužitie dobré. Po tom, čo otec nastúpil do práce do Hnúšte, začali medzi nimi vznikať nezhody. Všetko mu na nej prekážalo, všetko robila zle, a najčastejšie jej vyčítal, že nemá prácu a míňa jeho peniaze. Spočiatku nevedela pochopiť zmenu jeho správania. Neskôr sa jej priznal, že má inú. Asi v auguste tohto roku odišiel do Českej republiky a s deťmi ostala sama. Po tom, čo z práce v Českej republike vyhodili, prišiel naspäť domov. Odvtedy nežijú ako partneri, každý žije zvlášť v inej izbe. Otec sa v domácnosti zdržiava málokedy, väčšinou býva v domácnosti s deťmi sama. V byte žijú obidvaja len preto, že ani jeden z nich nemá kde ide bývať. Byt platia na polovicu.
5. Otec na pojednávaní nerozporoval tvrdenia matky o dôvodoch ich nezhôd, ani to, že v zamestnaní si našiel priateľku. Potvrdil i to, že spolu s priateľkou v priebehu tohto roka odišli za lepšou prácou do Českej republiky. Po tom, čo im robota nevyšla, vrátili sa domov. S priateľkou, ktorá sa volá G. P., teraz čakajú, že ich zoberú späť do Hnúšte. Priateľka žije s matkou a svojim bratom v dvojizbovom byte v Hnúšti, preto sa nemôže k nim nasťahovať. Domov som sa vrátil preto, že byt v B. je od mesta a je písaný na neho. Má tam aj všetky svoje veci. V domácnosti je podľa vlastných slov iba kvôli deťom, a tiež preto, aby im nezobrali byt.
6. S prihliadnutím na veľmi nízky vek maloletých detí, keďže ide o deti vo veku X rokov a X roky, súd názor maloletých detí nezisťoval, ani maloleté deti neinformoval o prebiehajúcom konaní, keďže mal za to, že s prihliadnutím na ich rozumovú a vôľovú vyspelosť nie sú schopné pochopiť jeho význam.
7. Kolízny opatrovník navrhol dohodu uzavretú medzi rodičmi na pojednávaní schváliť, nakoľko mal za to, že je v záujme maloletých detí aj vzhľadom na dokazovanie vykonané na pojednávaní.
8. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
10. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 221 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán (účastníkov konania) alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie.
24. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine súd schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku. Súd nezistil rozpor uzavretej dohody so záujmami maloletých detí a nevidel žiadnu prekážku, ktorá by bránila schváleniu takejto rodičovskej dohody, preto boli splnené podmienky pre uvedený postup.
25. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže účastníci konania si náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti prvému výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie.
Proti druhému výroku rozsudku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa tohto práva vzdali. Keďže proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie, a zároveň sa všetci účastníci konania vzdali práva podať odvolanie proti výroku o trovách konania, nadobudne rozsudok právoplatnosť dňom doručenia poslednému z účastníkov (§ 227 ods. 1, 2 Civilný sporový poriadok).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.