Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Cb-49-2011.pdf
PDF · 204.84 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/49/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., Pezinská 56, Malacky, IČO: 34 116 125, zastúpeného JUDr. Lýdiou Botorče, advokátkou, Štúrova 884/24, Šaľa, proti žalovanému: DEVELOP GROUP a. s., Nobelova 34, Bratislava, IČO: 44 174 764, zastúpeného JUDr. Renátou Fardousovou, advokátkou, Hlavná 6, Šaľa, o zaplatenie 10 000,- eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o výške trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 29.10.2010 sa právny predchodca žalobcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10 000,- eura spolu s úrokom z omeškania od 01.07.2010 do zaplatenia.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že pohľadávka vznikla z titulu neuhradenia predmetnej sumy za vykonané práce na 1. podzemnom podlaží polyfunkčnej budovy v Šale spoločnosťou IN VEST s.r.o., Areál Duslo, objekt č. 21-07, Šaľa, IČO: 36 553 671 ako zhotoviteľom (ďalej v texte rozsudku aj ako „zhotoviteľ“) tejto stavby na základe zmluvy o dielo na dodávku stavby „Šaľa - Polyfunkčná budova“, uzavretou medzi touto spoločnosťou a žalovaným ako objednávateľom dňa 10.03.2010, pričom tento zhotoviteľ ako postupca postúpil predmetnú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.09.2010 na spoločnosť INVEST IN, s.r.o. v likvidácii, IČO: 31 438 431 ako postupníka, ktorá si ju žalobou uplatnila na súde (ďalej v texte aj ako „pôvodný žalobca“) a ktorá ju dňa 10.09.2012 postúpila zmluvou o postúpení žalobcovi, ktorého súd pripustil do konania ako aktuálneho žalobcu namiesto pôvodného žalobcu uznesením zo dňa 09.11.2012. Žaloba bola odôvodnená tým, že predmetom zmluvy o dielo bol záväzok zhotoviteľa vykonať pre žalovaného dielo a záväzok žalovaného dielo prevziať a zaplatiť za jeho vykonanie. Po ukončení prác výstavby pre 1. podzemné podlažie zhotoviteľ v zmysle čl. VII. bodu 2 zmluvy o dielo vyzval žalovaného k prevzatiu ukončených častí 1. podzemného podlažia zápisom v stavebnom denníku zo dňa 28.05.2010. Na túto výzvu však žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, čím si zhotoviteľ uplatnil fikciu súhlasu v zmysle čl. VI. bodu 6 zmluvy o dielo a mal za to, že žalovaný vykonané práce na 1. podzemnom podlaží prevzal riadne a včas. Zhotoviteľ za vykonané práce na 1. podzemnom podlaží vystavil žalovanému faktúru č. 90100077 na sumu 214 200,- eura, splatnú dňa 30.06.2010, z ktorej výška zádržného predstavovala 18 000,- eura a splatná časť pohľadávky sumu 196 200,- eura, pričom po postúpení pohľadávky vyplývajúcej z vyššie uvedenej faktúry zo zhotoviteľa ako postupcu na pôvodného žalobcu ako postupníka si tento uplatnil žalobou z titulu predmetnej pohľadávky len istinu vo výške 10 000,- eura s príslušenstvom.
2. Súd vo veci samej vydal platobný rozkaz č.k. 33Rob 1354/10-46 dňa 29.12.2010, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že neeviduje žiadny dlh voči žalobcovi s tým, že všetky oprávnené záväzky zo zmluvy o dielo si žalovaný riadne splnil. Zároveň uviedol, že pôvodný žalobca nepreukázal, že žalovaný dielo prevzal alebo ho bol povinný prevziať, pričom fikcia súhlasu v zmysle čl. VI. bodu 6. zmluvy o dielo sa podľa žalovaného vzťahovala iba k zisťovaciemu protokolu, pričom platilo, že ak sa žalovaný k tomuto zisťovaciemu protokolu nevyjadril do 10 dní od jeho prevzatia, nastala fikcia súhlasu žalovaného s týmto zisťovacím protokolom, a teda fikcia súhlasu nemala žiadny vplyv na prevzatie diela, pretože odovzdanie diela sa viazalo na odovzdávací protokol, ktorý musel byť podpísaný oboma zmluvnými stranami. Podľa žalovaného však žalobca takýto odovzdávací protokol podpísaný oboma stranami, teda objednávateľom a zhotoviteľom, do spisu nedoložil. Žalovaný uviedol, že mu zisťovací protokol zhotoviteľom nebol daný na vedomie alebo doručený a že nebol zhotoviteľom na prevzatie diela nikdy vyzvaný, pričom zápis v stavebnom denníku v zmysle čl. VII. bodu 2 zmluvy o dielo nemá za následok výzvu na prevzatie diela. Navyše predmetná časť diela nebola ukončená, čo žalovaný preveril ohliadkou dňa 05.05.2011 za prítomnosti osôb P. T., G.. Q. T., U. Č.Ž. a P. J.. Zhotoviteľ bol na tejto ohliadke zastúpený p. F., ktorý podľa tvrdenia žalovaného uviedol, že stavbu odovzdať nemôže.
3. Žalobca k tvrdeniam žalovaného ešte uviedol, že v zmysle čl. VI. bodu 7 zmluvy o dielo nebola dohodnutá forma pre odovzdanie časti diela, pričom čl. VII tejto zmluvy upravuje odovzdanie diela ako celku. Podľa zápisu zhotoviteľa v stavebnom denníku, G.. P. vyzval na prevzatie časti diela. K formálnemu odovzdaniu časti diela neprišlo, pretože k nemu nebolo v zmysle čl. VI. bodu 7 zmluvy o dielo potrebné vyhotovovať protokol a na výzvu v stavebnom denníku žalovaný nereagoval. Ďalej poukázal na čl. VI. bodu 6 zmluvy o dielo, v ktorom bolo uvedené, že prílohou faktúry mal byť súpis objednaných a vykonaných prác, čo zmluva vykladala tak, že išlo o zisťovací protokol, pričom žiadnu inú prílohu k faktúre zmluva neevidovala, tým pádom faktúra č. 90100077 bola vystavená v súlade so zákonnými ustanoveniami a zmluvou o dielo, pričom túto faktúru žalovaný zhotoviteľovi nevrátil a preto platilo, že faktúra bola oprávnená. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný bol predžalobnými upomienkami vyzvaný na plnenie, ale žiadnym spôsobom na tieto upomienky nereagoval a ani toto požadované plnenie nenamietal, čím potvrdil pravosť svojich záväzkov voči žalobcovi. Žalovaný si z predmetnej faktúry uplatňoval nárok na odpočítanie DPH, čo preukázal znaleckým posudkom č. 16/2011 súdneho znalca T.. G.. U. W., PhD., vypracovaného v trestnom konaní vedenom pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície pod č. ORP-3/OEK-SA-2011, čím podľa názoru žalobcu žalovaný akceptoval predmetnú faktúru tým, že ju zaradil do svojho účtovníctva a uplatnil si z nej odpočet DPH.
4. Žalovaný na margo argumentov žalobcu ešte uviedol, že vystavenie faktúry č. 90100077 zhotoviteľom bolo na preukázanie zmluvného nároku nepostačujúce, pretože faktúra je iba daňový doklad, nie dôkaz o poskytnutí zmluvného plnenia. Žalovaný uviedol, že táto faktúra bola vystavená v rozpore so zmluvou o dielo s odvolaním sa na čl. VI. bodu 6 tejto zmluvy, nakoľko k odovzdaniu časti diela v zmysle čl. IV. bodu 3 zmluvy o dielo neprišlo, keďže mal byť vyhotovený odovzdávací protokol podpísaný zmluvnými stranami a ten mal byť ako príloha doložený k faktúre, pričom zhotoviteľ tento odovzdávací protokol k faktúre nepripojil. Žalovaný ďalej namietol prípustnosť a opodstatnenosť znaleckého posudku č. 16/2011, keďže voči žalovanému v predmetnom trestnom stíhaní nebolo vznesené obvinenie a žiadal súd, aby takýto dôkaz nepripustil, resp. naň neprihliadal. Žalovaný tvrdil, že zhotoviteľ nedokončil dielo v dohodnutom čase v zmysle čl. V. bodu 3 zmluvy o dielo, čím žalovanému vznikla škoda, nakoľko s viacerými dodávateľmi pouzatváral zmluvy o dodaní dôležitých prvkov stavby ako okná, dvere a pod., pričom v dôsledku zhotoviteľovho nedokončenia diela v zmluvne dohodnutom čase nastala pre týchto dodávateľov objektívna nemožnosť plnenia a zároveň došlo k odstúpeniu plánovaných nájomcov a tým pádom k značnej škode pre investora. Žalovaný dňa 25.01.2011 odstúpil od zmluvy o dielo z dôvodu, že dielo, ktoré bolo predmetom zmluvy o dielo nebolo zhotovené a žalovanému odovzdané v lehote stanovenej v tejto zmluve, čo žalovaný považoval za podstatné porušenie zmluvných podmienok. Žalobca však toto odstúpenie od zmluvy neakceptoval, pretože podľa jeho názoru žalovanému nevznikol nárok na odstúpenie od zmluvy o dielo, nakoľko nedošlo k neoprávnenému omeškaniu zhotoviteľa, a preto žalobca považoval toto žalovaného odstúpenie od zmluvy za neúčinné a neplatné.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného a svedkov H. P., P. F., U. Č., P.. P. T., F.., G.. Q. T., F. M., G.. G. O., P. J., a tiež listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi zhotoviteľom a žalobcom dňa 29.09.2010, oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 29.09.2010, zmluvou o dielo zo dňa 13.03.2010, faktúrou č. 90100077, rekapituláciou čerpania stavebného materiálu za obdobie od 01.05.2010 do 31.05.2010, zisťovacím protokolom č. 4 o vykonaných prácach, súpisom vykonaných prác za obdobie od 01.05.2010 do 31.05.2010, kópiou záznamu zo stavebného denníka zo dňa 28.05.2010 a 29.05.2010, rekapituláciou čerpania stavebného objektu z obdobia od 01.04.2010 do 30.04. 2010, zisťovacím protokolom č. 3 o vykonaných prácach, súpisom vykonaných prác za obdobie od 01.04.2010 do 30.04.2010, kópiou záznamu zo stavebného denníka zo dňa 03.06.2010, odstúpením žalovaného od zmluvy o dielo zo dňa 25. 01. 2011, odpoveďou na odstúpenie odporcu od zmluvy o dielo zo dňa 23.02.2011 spolu s kópiou podacieho lístka a doručenky, znaleckým posudkom č. 16/2011, listom o vrátení faktúry č. 90100077 žalovaným zo dňa 29. 04. 2011, kópiou záznamu zo stavebného denníka zo dňa 26.07.2010 a 19.07.2010, zmluvou o postúpení pohľadávky medzi pôvodným žalobcom a žalobcom zo dňa 24. 09. 2012, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 24.09.2012, listom o zaslaní oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2012, kópiou podacieho lístku a doručenky tohto oznámenia, odovzdávacím a preberacím protokolom staveniska a rozostavanej stavby zo dňa 05.05.2011, fotografiami zo stavby, súpisom vykonaných prác zo dňa 24.09.2010, objednávkou výťahovej šachty zo dňa 19.07.2010, súpisom vykonaných prác str. 0102, faktúrou č. 90100151, stavebným povolením zo dňa 16.07.2009, výpismi z obchodného registra spoločností zhotoviteľa a strán sporu, ako aj ďalšími dokladmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci a za použitia ust. § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 2 písm. a), § 261 ods. 1, § 272 ods. 1, § 536 ods. 1 až 3, § 537 ods. 1 a 2, § 542 ods. 1 a 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 a 5, § 555 ods. 2 až 4 Obchodného zákonníka (všetky), § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 120 ods. 1 až 4 Občianskeho súdneho poriadku, aplikovaných na zistený skutkový stav, rozsudkom č.k. 23Cb 49/2011-477 zo dňa 30. 10. 2013 žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, na základe čoho uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, trovy právneho zastúpenia a štátu vzniknuté výdavky, ktoré v priebehu konania boli hradené zo štátnych finančných prostriedkov.
6. Súd prvej inštancie svoj rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný ako objednávateľ a spoločnosť IN VEST s.r.o., IČO: 36 553 671 ako zhotoviteľ, obaja ako podnikatelia, uzatvorili podľa ust. § 261 ods. 1 a § 536 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 10.03.2010 zmluvu o dielo na dodávku stavby „Šala - Polyfunkčná budova“. Predmetom tejto zmluvy o dielo bol v zmysle čl. III ods. 1 predmetnej zmluvy záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo a záväzok objednávateľa toto dielo prevziať a zaplatiť za jeho vykonanie dohodnutú cenu, ktorá bola v zmysle ust. § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka v zmluve dohodnutá v súlade so zákonom č. 18/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, že táto cena bola pevná vo výške 900 000,- eura bez DPH, pričom za každé jednotlivé podlažie (dielo bolo rozdelené na 5 podlaží) bola stanovená cena na 180 000,- eura bez DPH. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že v zmysle čl. VI. bodu 7 zmluvy o dielo bol zhotoviteľ oprávnený vystaviť jednotlivé faktúry po odovzdaní časti diela podľa čl. VI bodu 1 tejto zmluvy v zmysle podmienok dojednaných v tomto článku tejto zmluvy. Zmluva o dielo v čl. VI. bode 6 ustanovovala aké náležitosti a prílohy musí vystavená faktúra obsahovať. Ako prílohu mala každá faktúra obsahovať súpis vykonaných a objednávateľom odsúhlasených prác a odovzdávací protokol, ktorý musel byť podpísaný oboma zmluvnými stranami, teda zhotoviteľom a objednávateľom (žalovaným), čím sa zároveň vyvrátili tvrdenia žalobcu, že zmluva o dielo okrem zisťovacieho protokolu - súpisu vykonaných prác - žiadnu inú prílohu k faktúre nevyžadovala, pričom pri súpise vykonaných a objednávateľom odsúhlasených prác, inak nazvanom aj zisťovací protokol, si zhotoviteľ mohol uplatniť fikciu súhlasu v prípade, ak sa objednávateľ k predmetnému zisťovaciemu protokolu v lehote do 10 dní od jeho doručenia nevyjadril. Pre prípad, že by faktúra nemala požadované náležitosti, zmluva o dielo v tomto odseku oprávňovala objednávateľa faktúru bez požadovaných náležitostí vrátiť zhotoviteľovi bez toho, aby sa objednávateľ dostal do omeškania s úhradou takejto faktúry. Podľa čl. VI. bodu 9 neoprávnenú, nesprávne účtovanú, neúplnú alebo príslušnými dokladmi nedoloženú faktúru mal objednávateľ právo zhotoviteľovi vrátiť v lehote najneskôr do 5 dní od jej doručenia, pričom na neskoršie námietky či reklamácie sa nemal brať ohľad. Podľa súdu prvej inštancie v zmysle uvedeného bolo teda zrejmé, akým spôsobom a postupom v zmysle zmluvy o dielo malo prísť k vystaveniu faktúry, teda v zmysle ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikom nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny za dielo a následnej povinnosti žalovaného zaplatiť zhotoviteľovi cenu za dielo. Ako prvá a najzákladnejšia podmienka, ktorá musela byť splnená na to, aby zhotoviteľ bol oprávnený vystaviť faktúru v zmysle čl. VI. bodu 7 zmluvy o dielo, bolo odovzdanie časti diela, teda na to, aby bol zhotoviteľ oprávnený vystaviť faktúru, ktorá bola predmetom tohto sporu, musel odovzdať 1. podzemné podlažie. Samotné odovzdanie diela, resp. jeho časti upravoval čl. VII. zmluvy o dielo tak, že v zmysle bodu 2 predmetného článku zmluvy o dielo bol zhotoviteľ
povinný objednávateľovi oznámiť zápisom v stavebnom denníku ukončenie vykonávania diela a vyzvať objednávateľa na prevzatie diela minimálne 10 pracovných dní vopred, pričom v zmysle ust. § 555 ods. 2 Obchodného zákonníka pred odovzdaním a prevzatím diela sa mali vykonať kvalitatívno-technické kontroly odovzdávaného diela. Podľa bodu 3 tohto článku zmluvy o dielo bol zhotoviteľ povinný najneskôr v deň oznámenia ukončenia vykonávania diela odovzdať objednávateľovi projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia, geodetické zameranie zhotovených prác, zápisy a osvedčenia o vykonaných skúškach a revíziách a ďalšie dokumenty uvedené v bode 3 čl. VII. zmluvy o dielo. Podľa bodu 4 tohto článku zmluvy o dielo mali zmluvné strany o odovzdaní a prevzatí diela spísať zápisnicu, pričom odovzdania a prevzatia diela sa museli zúčastniť oprávnení zástupcovia zmluvných strán uvedení v čl. I. zmluvy o dielo. V prípade, ak by dielo malo vady a nedorobky, bol povinný zhotoviteľ v zmysle bodu 6 tohto článku zmluvy o dielo tieto vady a nedorobky odstrániť do 30 dní od odovzdania, pričom po odstránení týchto vád a nedorobkov mali zmluvné strany spísať obdobnú zápisnicu o odovzdaní a prevzatí diela, ktorá by obsahovala vyhlásenie objednávateľa týkajúce sa stavu diela a jeho zistených vád a nedorobkov. V prípade, ak by k odstráneniu týchto vád a nedorobkov zo strany zhotoviteľa v dodatočnej lehote nedošlo, mohol by objednávateľ zabezpečiť ich odstránenie treťou osobou, pričom v prípade ojedinelých a drobných nedostatkov sa v zmysle bodu 9 tohto článku zmluvy o dielo zhotoviteľ zaviazal dielo aj napriek tomu prevziať. Posledný bod tohto článku upravoval, aké všetky dokumenty bol zhotoviteľ povinný pri preberacom konaní objednávateľovi odovzdať. Podľa súdu prvej inštancie z uvedeného teda vyplýval určitý postup a podmienky, ktoré pri odovzdaní a prevzatí diela, resp. jeho časti mali byť zmluvnými stranami dodržané, pretože iba dodržaním tohto postupu a splnením týchto podmienok mohlo prísť k faktickému odovzdaniu a prevzatiu diela, resp. jeho časti, čo následne oprávňovalo zhotoviteľa vystaviť za odovzdanú časť diela faktúru, keďže sa zmluvné strany dohodli, že fakturácia bude prebiehať po odovzdaní častí diela, teda jednotlivých podlaží. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že postup a spôsob odovzdania diela upravený v čl. VII. zmluvy o dielo sa vzťahuje aj na odovzdanie časti diela. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že zhotoviteľ v zmysle čl. VII. bodu 2 zmluvy o dielo zápisom v stavebnom denníku dňa 28.05.2010 vyzval žalovaného na prevzatie diela. Túto skutočnosť mal súd preukázanú kópiou stavebného denníka, kde sa tento zápis nachádza a aj výpoveďou svedka H. P., ktorý u zhotoviteľa pracoval v období, kedy sa toto dielo realizovalo a ktorý sám predmetný zápis v stavebnom denníku vykonal. Keďže podľa tvrdenia žalobcu žalovaný na túto výzvu nereagoval, aplikáciou fikcie súhlasu v zmysle čl. VI. bodu 6 zmluvy o dielo považoval žalobca toto dielo za odovzdané a na tomto základe následne zhotoviteľ vystavil za toto dielo, resp. jeho časť - 1. podzemné podlažie - spornú faktúru. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca nesprávne aplikoval fikciu súhlasu v zmysle čl. VI. bodu 6 zmluvy o dielo, pretože táto fikcia súhlasu sa vzťahovala len na prípad, keď sa žalovaný ako objednávateľ nevyjadril k zisťovaciemu protokolu do 10 dní od jeho doručenia, preto sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalovaného, že fikcia súhlasu nemala žiadny vplyv na prevzatie diela, pretože odovzdanie diela sa viazalo na odovzdávací protokol, ktorý musel byť podpísaný oboma zmluvnými stranami a ktorý sa ako príloha, spolu so zisťovacím protokolom, prikladal v zmysle čl. VI. bodu 6 zmluvy o dielo k vystavenej faktúre. Žalobca tvrdil, že predmetnú faktúru doručil žalovanému, čo preukázal otlačkom pečiatky žalovaného a jeho podpisom na tejto faktúre, pričom túto skutočnosť žalovaný nesporoval. Vzhľadom na to, že žalovaný túto faktúru prevzal a v zmysle čl. VI. bodu 9 predmetnej zmluvy ju ani nenamietol ako neoprávnenú, nesprávnu, neúplnú alebo chybne vystavenú, mal žalobca za to, že ju akceptoval. Toto svoje tvrdenie žalobca oprel aj o skutočnosť, že žalovaný z predmetnej faktúry požiadal príslušný daňový úrad o odpočet DPH, čo žalobca preukázal znaleckým posudkom č. 16/2011 súdneho znalca T.. G.. U. W., F.. Súd prvej inštancie bol však toho názoru, že čl. VI. odsek 9 zmluvy o dielo, ktorý žalovanému ustanovoval právo neoprávnenú, nesprávnu, chybnú alebo nesprávnu faktúru vrátiť len do uplynutia lehoty 5 dní od jej doručenia nepožíva právnu ochranu, nakoľko je v rozpore so všeobecnou súkromnou právnou zásadou zákazu vzdania sa práva vopred, pretože nikto sa v dobe uzatvárania zmluvy nemôže vopred vzdať práv, ktoré ešte nevnikli a takáto dohoda, resp. ustanovenie zmluvy bolo v tomto prípade v zmysle ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatné, a preto nemožno s nevrátením faktúry v lehote určenej v predmetnom článku zmluvy o dielo spájať konvalidáciu takejto nesprávnej, neúplnej, neoprávnene alebo chybne vystavenej faktúry. Súd prvej inštancie mal za to, že samotná faktúra nepreukazuje existenciu nároku vyplývajúceho zo zmluvy, nakoľko nie je dôkazom existencie takéhoto nároku, ale ide len daňový doklad, resp. výzvu, ktorou veriteľ vyzýva dlžníka na plnenie, čo podporuje aj súčasná úprava Obchodného zákonníka v prvej inštancie§ 340a, na ktorej znenie súd odkázal, ale ho neaplikoval. Súd prvej inštancie ďalej považoval za nesporné, že konanie, ktorého účelom bolo odovzdanie a prevzatie diela, sa uskutočnilo dňa 05.05.2011, čo mal preukázané z vyjadrení žalovaného, ako aj z
výpovedí svedkov P. T. ako projektového manažéra, G.. Q. T. ako projektanta a stavbyvedúceho, G.. M. ako statika, U. Č. ako stavbyvedúceho, P. J. ako konzultanta a zo strany zhotoviteľa z výpovede P. F., ktorí boli na tomto preberacom konaní prítomní, o ktorom bol spísaný aj preberací a odovzdávací protokol, pričom ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by došlo k faktickému odovzdaniu diela, navyše z výpovedí svedkov G.. F. M. a G.. Q. T. vyplynulo, že prevzatie diela v stave, v akom bolo v čase preberacieho konania, vôbec neodporúčali. Zo spísaného odovzdávacieho a preberacieho protokolu ďalej vyplynulo, že poverený zástupca zhotoviteľa P. F. oznámil objednávateľovi, že mu bolo zakázané čokoľvek podpisovať a odovzdávať a následne zo stavby odišiel, pričom už bez neho sa uskutočnila ohliadka diela, pričom sa do tohto protokolu spísali všetky vady a nedostatky diela. Z tohto protokolu ďalej vyplynulo, že zhotoviteľ neodovzdal žalovanému požadované doklady a dokumenty potrebné pre odovzdanie diela a navyše nebol tento protokol povereným zástupcom zhotoviteľa podpísaný, nakoľko sa samotnej ohliadky diela v rámci preberacieho konania zo strany zhotoviteľa nikto nezúčastnil a z výpovede svedka U. Č.P. vyplývalo, že svedok F. nemal ani oprávnenie na odovzdanie diela zhotoviteľa žalovanému. Súd prvej inštancie ďalej upriamil pozornosť na tvrdenie žalobcu, podľa ktorého k formálnemu odovzdaniu diela neprišlo, nakoľko podľa tvrdenia žalobcu takéto odovzdanie nebolo podľa zmluvy o dielo potrebné, pretože postup odovzdania časti diela, v tom prípade 1. podzemného podlažia, zmluva o dielo neupravovala. Toto tvrdenie bolo však v rozpore s konaním zhotoviteľa, ktorý v zmysle čl. VII. bodu 2 zmluvy o dielo zápisom v stavebnom denníku dňa 28.05.2010 vyzval žalovaného na odovzdanie a prevzatie časti diela - 1. podzemného podlažia, a teda mal v úmysle pri odovzdávaní tejto časti diela postupovať v zmysle čl. VII. Zmluvy o dielo, pričom bol tento jeho postup v rozpore s jeho tvrdením, že pri odovzdávaní časti diela nebolo potrebné postupovať podľa čl. VII. zmluvy o dielo, v ktorom bol postup odovzdávania a preberania upravený a ktorý sa podľa názoru súdu prvej inštancie vzťahoval aj na odovzdávanie častí diela tak, ako už súd prvej inštancie v tomto rozsudku toto svoje tvrdenie konštatoval. Súd ďalej poukázal na výpoveď svedka G. O., ktorý ako konateľ zhotoviteľa vo svojej výpovedi uviedol, že nakoľko realizácia výstavby predmetného diela bola pozastavená alebo prerušená, nemohlo prísť k jeho odovzdaniu, pričom uviedol, že stavba sa mala preberať ako celok a nie po jednotlivých podlažiach, pričom stavba bola rozdelená na jednotlivé podlažia iba vo fakturačných podmienkach. Súd prvej inštancie s týmto tvrdením nesúhlasil, nakoľko z fakturačných podmienok uvedených v čl. VI. zmluvy o dielo jasne vyplývalo, že sa faktúra mala vystaviť po odovzdaní časti diela a nie diela ako celku. Zároveň však tento svedok potvrdil, že stavba doposiaľ nebola odovzdaná, tým pádom ani jej jednotlivé podlažia, čím nemohlo prísť k oprávnenému vystaveniu spornej faktúry. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za to, že k skutočnému odovzdaniu a prevzatiu diela, resp. jeho častí v zmysle zmluvy o dielo nikdy nedošlo, nakoľko to žalobca v zmysle nepreukázal žiadnym listinným dôkazom a ani výpoveďami svedkov, tým pádom faktúra č. 90100077, ktorá bola predmetom tohto konania, bola vystavená neoprávnene, resp. predčasne, nakoľko nebola splnená podmienka v zmysle čl. VI. bodu 7 zmluvy o dielo, po splnení ktorej bol zhotoviteľ oprávnený predmetnú faktúru vystaviť.
7. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že zhotoviteľ vstupoval do zmluvných vzťahov s vedomím, že je schopný predmetnú stavbu zhotoviť a odovzdať ako celok, ale už nie financovať výstavbu tým spôsobom, že by mal dostať zaplatené až po zhotovení celého diela, preto si účastníci zmluvy o dielo dohodli, že oprávnenie fakturácie má zhotoviteľ po jednotlivých podlažiach, ale odovzdávať sa bude len dielo, t. j. celá budova ako celok. V tejto súvislosti poukázal aj na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 24Cb/203/2010-114 zo dňa 13.09.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/90/2012-182 zo dňa 11.09.2013, ktoré posúdili totožný skutkový stav odlišne, ako to vykonal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Oba súdy v právoplatne skončenom konaní dospeli k záveru, že medzi účastníkmi bolo dojednané platenie po častiach diela - jednotlivých podlažiach bez toho, aby bolo upravené ako sa majú jednotlivé podlažia odovzdávať a tiež, že bolo dojednané odovzdávanie diela ako celku po jeho dokončení. Žalobca namietol záver súdu prvej inštancie, že odovzdanie časti diela bolo základnou podmienkou pre vystavenie faktúry a že čl. VII zmluvy o dielo sa vzťahoval tak na odovzdanie diela ako celku, ako aj na odovzdanie časti diela. Argumentoval tým, že čl. VII zmluvy o dielo neobsahoval žiadne ustanovenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že je ním upravené aj odovzdanie časti diela a zároveň zo žiadneho ustanovenia zmluvy o dielo nevyplývalo, že by sa na odovzdanie časti diela mali primerane vzťahovať ustanovenia čl. VII zmluvy o dielo. Ďalej poukázal na čl. VI. bod 7 zmluvy o dielo, v ktorom sa uvádzalo, že zhotoviteľ je oprávnený vystaviť jednotlivé faktúry po odovzdaní časti diela podľa čl.
VI bod 7 zmluvy o dielo, avšak v žiadnom bode tohto článku nebolo upravené, akým spôsobom má byť časť diela odovzdaná a že odovzdanie časti diela musí byť urobené formou spísania protokolu o prevzatí a odovzdaní veci. Záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého bol žalobca oprávnený vystaviť faktúru za časť diela iba po splnení podmienky faktického odovzdania príslušnej časti diela, tak žalobca považoval za nesprávny. Podľa jeho názoru, ak by aj pre fakturáciu bolo potrebné odovzdávať časť diela, potom poukazuje na výpovede svedkov a zápisy v stavebnom denníku, z ktorých vyplývalo, že preberanie stavby po častiach nebolo dohodnuté, ale zhotoviteľ vyhotovoval čiastkový zisťovací protokol k jednotlivým podlažiam, ktorý odovzdával na odsúhlasenie štatutárnemu orgánu, tento ich ale odmietal podpísať. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že mal skúmať, či zisťovací protokol a preberací protokol vo väzbe na jednotlivé časti diela nebol identický dokument, resp. či k prevzatiu časti diela nedochádzalo napr. prostredníctvom zisťovacieho súpisu tak, ako to uvádzali jednotliví svedkovia. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, na základe ktorých mal súd prvej inštancie za to, že odovzdanie časti diela bolo podmienkou pre oprávnenosť vystavenia faktúry za časť diela, pričom na odovzdanie časti diela bolo potrebné aplikovať čl. VII zmluvy o dielo. Žalobca tiež namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v časti predloženého listinného dôkazu
- znaleckého posudku č. 16/2011 súdneho znalca doc. Ing. Bojňackého, PhD. Súd prvej inštancie na strane 5 svojho rozhodnutia uviedol, že vykonal dôkaz aj týmto listinným dôkazom, v odôvodnení však absentuje informácia, akým spôsobom sa s týmto dôkazom vysporiadal. Z uvedeného znaleckého posudku vyplývalo, že sporná faktúra bola žalovaným zaradená do účtovníctva, z čoho žalobca odvodzoval uznanie danej faktúry žalovaným. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď prijal záver, že čl. VI ods. 9 zmluvy o dielo nepožíva právnu ochranu, nakoľko je v rozpore so zásadou zákazu vzdania sa práva vopred.
8. Žalovaný na margo odvolania žalobcu uviedol, že v konaní nebola preukázaná existencia dohody, že dielo sa bude odovzdávať iba ako celok, ale financované bude etapovite. Naopak zo zmluvy o dielo vyplývalo, konkrétne z čl. IV ods. 2 a čl. VII ods. 7, že zhotoviteľ bol povinný odovzdať žalovanému nielen dielo ako celok, ale každú jeho časť uvedenú v čl. VI ods. 1 písm. a) až e). Poukázal na tvrdenie samotného žalobcu v žalobe, podľa ktorého zhotoviteľ po dokončení prác na prvom podzemnom podlaží, ktoré bolo predmetom fakturácie, vyzval žalovaného k prevzatiu ukončených častí podlažia zápisom v stavebnom denníku s tým, že žalovaný sa k tomuto zápisu nevyjadril, a preto podľa žalobcu mala platiť fikcia riadneho prevzatia fakturovanej časti diela žalovaným. Žalovaný označil takúto diametrálnu zmenu v tvrdeniach žalobcu za ničím neodôvodnenú a účelové prispôsobovanie výkladu zmluvy vzhľadom na aktuálnu dôkaznú situáciu. Pokiaľ žalobca poukázal na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 24Cb 203/2010, žalovaný považoval za nutné uviesť, že predmetný rozsudok bol vyhlásený na základe dokazovania vykonaného na jedinom pojednávaní a teda bolo zrejmé, že obsah oboch súdnych rozhodnutí nemožno porovnávať, keďže v oboch konaniach bolo vykonané diametrálne odlišné dokazovanie. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku žalovaný uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky požiadavky kladené naň ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Navyše sa súd prvej inštancie vysporiadal aj so samotným argumentom žalobcu, keď uviedol, že samotná faktúra nepreukazuje existenciu nároku vyplývajúceho zo zmluvy, nakoľko ide iba o daňový doklad. Pokiaľ ide o oprávnenie vrátiť faktúru, žalovaný sa plne stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie. Ďalej uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovi nevznikol hmotnoprávny nárok na zaplatenie ceny za časť diela a tento záver nemohol byť spochybnený ani nevrátením faktúry v zmluvne dohodnutej lehote. Nakoľko dielo bolo v nefunkčnom stave, žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo ku dňu 25.01.2011 a po neúspešných rokovaniach vyzval žalobcu dňa 11.06.2014 na odstránenie stavby. Keďže žalobca stavbu neodstránil, podal investor na súd žalobu na odstránenie tejto stavby, pričom súdne konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené.
9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č.k. 1Cob 381/2013-563 zo dňa 08.10.2015 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (strana 10, posledný odsek) vyplývalo, že súd prvej inštancie sa nezaoberal (o. i.) odstúpením od zmluvy o dielo, vykonaným žalovaným listom zo dňa 25.01.2011 a zaoberal sa uplatneným nárokom žalobcu iba titulom zmluvy o dielo. Uvedený postup nepovažoval odvolací súd za správny, nakoľko právna teória aj súdna prax z ust. § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka vyvodzujú, že v oblasti obchodných vzťahov odstúpením zmluva zaniká s účinkami ex nunc, teda ku dňu účinnosti odstúpenia, a nie spätne od počiatku. Z ust. § 351 ods. 1 vety prvej a ods. 2 vety prvej Obchodného zákonníka však vyplýva, že i v oblasti obchodných záväzkových vzťahov sa vzájomné vyporiadanie účastníkov záväzkových vzťahov po odstúpení týka aj vzájomných
plnení poskytnutých podľa zmluvy pred odstúpením. Podľa ust. § 351 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nárokov na náhradu škody, ktorá vznikla porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa ust. § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom k svojej povahe majú trvať i po ukončení zmluvy. Ust. § 351 ods. 2 vety prvej Obchodného zákonníka zakladajúce povinnosť vrátiť si plnenia poskytnuté pred odstúpením od zmluvy by nemalo zmysel, keby sa odstúpenie týkalo iba tých záväzkov, prípadne tých ich častí, ktoré neboli pred odstúpením plnené. Odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že ak zmluva o dielo zanikla v dôsledku odstúpenia od zmluvy, zanikol tiež záväzok žalovaného ako objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi, prípadne právnemu nástupcovi cenu diela v tejto zmluve dohodnutú (ust. § 546 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka). Podľa odvolacieho súdu ak zanikne zmluva uzavretá v režime Obchodného zákonníka odstúpením, vysporiadajú sa účastníci zmluvy, ak nie je dohodnuté inak, podľa zásad stanovených v ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. V prípade, že ide o zmluvu o dielo, je takto spôsob vysporiadania špeciálne doplnený o pravidlá vzájomného vysporiadania účastníkov zmluvy o dielo upravené v ust. § 543 až 544 a § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na základe uvedených skutočností odvolací súd konštatoval, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie časti diela bol predčasný, keďže vzájomnými nárokmi účastníkov konania z titulu zmluvy o dielo sa mohol prvostupňový súd zaoberať po prijatí záveru o neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 25.01.2011. Odvolací súd uviedol, že ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 25.01.2011 je neplatné, odvolací súd poznamenal, že posúdenie nároku navrhovateľa z titulu zmluvy o dielo, vykonané súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, možno považovať za správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní bude zaoberať posúdením platnosti/neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo vykonané odporcom listom zo dňa 25.01.2011. V prípade určenia platnosti tohto právneho úkonu, bol súd prvej inštancie povinný vyvodiť z toho dôsledky týkajúce sa vzájomného vysporiadania účastníkov zmluvy o dielo v zmysle ust. § 351 ods. 2, § 543 - 544 a § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka, berúc pritom na zreteľ skutočnosť, že žalobca si predmetnú pohľadávku uplatnil v konaní ako postupník. Ak by súd prvej inštancie posúdil predmetné odstúpenie od zmluvy ako neplatné, bol povinný sa opätovne zaoberať dôvodnosťou nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela na základe zmluvy o dielo.
10. Žalobca k veci samej po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že zo spolupráce so žalovaným vzniklo päť súdnych sporov. Podľa žalobcu žiadnym právoplatným výrokom súdu nebolo konštatované, že by nárok na cenu diela podľa zmluvy o dielo nevznikol. Naopak, právoplatne ukončené súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 24Cb 203/2010 konštatovalo, že podmienky na fakturáciu boli splnené a že pre odovzdanie časti diela platí fikcia súhlasu. Žalobca uviedol, že odovzdanie diela ako podmienka pre vystavenie faktúru, čo konštatoval súd v tomto súdnom konaní, nezávisela len od zhotoviteľa, ale aj objednávateľa. Zhotoviteľ totiž odovzdal objednávateľovi súpisy vykonaných prác pre všetkých 5 podlaží a výzvami v stavebnom denníku vyzval žalovaného ako objednávateľa na prevzatie diela, resp. jeho častí, o čom svedčia zápisy v stavebnom dennú zo dňa 28.05.2010, 03.06.2010, 21.06.2010, 28.06.2010, 19.07.2010 a 20.07.2010, pričom pre posúdenie uplatneného nároku sú podstatné aj zápisy v stavebnom denníku zo dňa 23.07.2010 (kedy došlo k zastaveniu prác), 04.09.2010 (kedy zhotoviteľ na základe prísľubu objednávateľa obnovil práce na stavbe) a 14.09.2010 (kedy zhotoviteľ ukončil práce na prekládke kanalizácie a vyzval objednávateľa na prevzatie vykonaných prác a splnenie si svojich záväzkov - uhradiť cenu za dielo). Objednávateľ však nikdy nepristúpil k prevzatiu diela, resp. jeho častí, a preto by sa na tento úkon žalovaného malo nazerať ako nepodmienený podľa ust. § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka. K odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného žalobca uviedol, že dôvod na odstúpenie reálne nemohol nastať, keďže v čl. IV zmluvy o dielo sa žiadna lehota na odovzdanie diela nespomínala. Žalovaný odovzdal zhotoviteľovi stavenisko oneskorene o 10 dní, ako stanovovala zmluva o dielo. Ďalších 13 dní pretrvávali na stavbe nepriaznivé poveternostné podmienky, kedy sa nemohlo dielo vykonávať, keďže dňa 11.03.2010 práce na diele znemožňovalo sneženie, v dňoch 12.04.2010 až 15.04.2010 nepretržitý dážď, v dňoch 16.05.2010 až 17.05.2010 boli silné nárazové vetry a v dňoch 01.06.2010 a 02.06.2010 boli dažde a vietor, ktoré bránili vykonávať práce, čo sa žalobca snažil podporiť predložením prehľadu bulletinov SHMÚ. Už len posun termínov z dôvodu neskorého odovzdania staveniska a poveternostných podmienok predstavovalo 23 dní, čo znamenalo posun termínov minimálne do 08.07.2010, pričom záznam o zastavení prác bol zo dňa 23.07.2010, čo predstavovalo 15 dní, kde však bolo potrebné započítať aj meškanie projektovej dokumentácie, čo potvrdil aj konateľ žalovaného zápisom v stavebnom
denníku zo dňa 23.04.2010, na základe čoho nebol naplnený dôvod pre odstúpenie od zmluvy, keďže omeškanie nepresiahlo viac ako 30 dní. Žalobca ďalej uviedol, že po uzavretí zmluvy o dielo obdržal zhotoviteľ realizačný projekt statiky stavby vypracovaný v septembri 2009, pričom ďalšiu realizačnú dokumentáciu nemal k dispozícii, na čo poukázal zápisom v stavebnom denníku zo dňa 08.06.2010. Bez ďalšej dokumentácie nebolo možné dielo dokončiť. Pre realizáciu nestačila projektová dokumentácia pre stavebné povolenie z dôvodu, že neobsahovala výkresy výstuže a detailných tvarov železobetónových konštrukcií. Súčasne objednávateľ avizoval ústne zmeny realizačnej projektovej dokumentácie, napr. zmena v časti strop + 13,90 tvar, čím napríklad došlo k rozšíreniu miestností. O dodanie projektovej dokumentácie zhotoviteľ žiadal už skôr, napr. zápisom v stavebnom denníku zo dňa 19.03.2010, 26.03.2010, 23.04.2010, 27.05.2010, 05.06.2010, 08.06.2010 a 23.07.2010. Zmeny projektovej dokumentácie - 4NP a strechy boli odovzdané žalovaným zhotoviteľovi dňa 11.06.2010, t.j. 4 dni pred ukončením termínu podľa zmluvy o dielo. Na posun termínu malo podľa žalobcu vplyv aj neskoré odovzdanie projektovej dokumentácie, ktorej časť bola odovzdaná dňa 11.06.2010 a rovnako aj zmeny projektovej dokumentácie pre 4NP a strechu, ktoré zhotoviteľ obdržal dňa 11.06.2010, pričom podľa žalobcu bolo treba rátať minimálne 3 týždne na realizáciu stavby, resp. jej príslušenstva. Podľa žalobcu spätné zásypy neboli v zmluve o dielo žiadnym spôsobom riešené, keďže predmetom dodávky neboli žiadne zemné práce, a preto ich mal realizovať objednávateľ. Žalovaný však tvrdil, že spätné zásypy nevykonával z dôvodu, že od samého začiatku stavby bolo pretekanie cez spodné vody do stavby, ktoré byť nemalo. K tomu žalobca uviedol, že hladina spodnej vody podľa hydrogeologického prieskumu bola nižšia ako horná hrana základovej dosky o 70 cm. Stavba bola v čase realizácie otvorená, bol vnútri žeriav, pomocou ktorého sa realizovali jednotlivé podlažia stavby a neboli zatvorené výplne otvorov stavby, t.j. okná a dvere, čiže sa do stavby dostávala dažďová voda, pričom stavba je doposiaľ v rovnakom stave ako v roku 2010, teda nemá dvere a okná. Zhotoviteľ žiadal objednávateľa o realizáciu spätných zásypov, pretože ich potreboval. Keďže sa robilo 1. podzemné podlažie, musela sa vykopať jama, v ktorej sa realizovalo 1. podzemné podlažie a ako stavba postupovala, bolo potrebné 1. podzemné podlažie obsypať zeminou, aby múry neboli odkopané. Zasypaný terén bol pre zhotoviteľa potrebný, aby mohol napríklad postaviť lešenie a pokračovať v ďalších prácach. O vykonanie zásypov žiadal zhotoviteľ objednávateľa zápismi v stavebnom denníku zo dňa 27.05.2010, 03.06.2010, 11.06.2010, 21.06.2010, 28.06.2010, 13.07.2010 a 19.07.2010. Žalobca uviedol, že termín pre vykonanie diela sa posúval automaticky, o čom zhotoviteľ len informoval zápisy v stavebnom denníku zo dňa 08.06.2010 a 19.07.2010, pričom tieto zápisy mali len deklaratórnu povahu.
11. Žalovaný k veci samej ešte uviedol, že žalobca ako dôvod svojho odstúpenia uviedol skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením faktúr vystavených žalobcom. Ako však vyplývalo z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, posúdenie nároku žalobcu z titulu zmluvy o dielo vykonané súdom prvej inštancie možno považovať za správne. Žalovaný uviedol, že zhotoviteľ vystavil faktúry predčasne, bez splnenia podmienok požadovaných zmluvou o dielo a z toho dôvodu nebol daný dôvod pre odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo. Ak by súd jeho odstúpenie od zmluvy posúdil ako platné, potom jeho dôsledkom musí byť zamietnutie žaloby, keďže odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práv a povinnosti zo zmluvy, a teda aj práva zhotoviteľa na zaplatenie kúpnej ceny a to s odkazom na ust. § 543 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak by však súd dospel k opačnému záveru a odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo by považoval za neplatné, potom by došlo k situácii, ktorú už súd prvej inštancie posudzoval v zrušenom rozsudku a ktorú odvolací súd považoval za správne posúdenú. Žalovaný uviedol, že zmluva o dielo upravuje z radov skutočností uvádzaných žalobcom, ktoré mali spôsobiť posunutie termínu odovzdania diela (poveternostné podmienky, oneskorené odovzdanie staveniska, nevykonanie spätných zásypov a zmeny v projektovej dokumentácii) iba jednu, ktorej existencia mohla spôsobiť posunutie termínu odovzdania diela, a to boli nepriaznivé poveternostné podmienky, čo bolo upravené v čl. V. bode 4 zmluvy o dielo. Žalovaný bulletiny SHMÚ za dôkaz preukazujúci zlé poveternostné podmienky nepovažoval, keďže neboli lokalizované pre územie mesta Šaľa, kde sa dielo vykonávalo, pričom nemožno prirovnávať územie Šale k územiu mesta Hurbanovo, kde bolo meranie poveternostných podmienok vykonávané, nakoľko tieto mestá sú vzdialené od seba 45 km a poveternostné podmienky môžu byť úplné iné. Žalovaný ďalej uviedol, že jeho odstúpenie od zmluvy je datované ku dňu 25.01.2011 a v tom čase sa zhotoviteľ nachádzal v omeškaní už viac ako pol roka oproti pôvodnému termínu (15.06.2010). Žalovaný taktiež poznamenal, že k odovzdaniu diela nikdy nedošlo. Vyjadril sa tiež k znaleckému posudku, ktorý predložil žalobca, pričom uviedol, že tento posudok neobsahuje žiadnu náleznú časť, v ktorej sa majú uvádzať skutkové zistenia znalca, a preto
tento znalecký posudok nemá skladbu podľa vyhlášky MS SR č. 263/1996 Z.z., ktorá by umožňovala jeho obsah preskúmať.
12. Nakoľko právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 09.11.2016 ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom súd prvej inštancie už nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy a podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) im umožnil vzhľadom na rozsiahlosť spisového materiálu zaslať záverečné vyjadrenia písomne, pričom na pojednávaní dňa 12.12.2016 vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a vo veci vyhlásil rozsudok.
13. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretou medzi zhotoviteľom a žalobcom dňa 29.09.2010, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 29.09.2010, zmluvy o dielo zo dňa 13.03.2010, faktúry č. 90100077, rekapitulácie čerpania stavebného materiálu za obdobie od 01.05.2010 do 31.05.2010, zisťovacieho protokolu č. 4 o vykonaných prácach, súpisu vykonaných prác za obdobie od 01.05.2010 do 31.05.2010, kópie záznamu zo stavebného denníka zo dňa 28.05.2010 a 29.05.2010, rekapitulácie čerpania stavebného objektu z obdobia od 01.04.2010 do 30.04. 2010, zisťovacieho protokolu č. 3 o vykonaných prácach, súpisu vykonaných prác za obdobie od 01.04.2010 do 30.04.2010, kópie záznamu zo stavebného denníka zo dňa 03.06.2010, odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo zo dňa 25.01.2011, odpovede na odstúpenie odporcu od zmluvy o dielo zo dňa 23.02.2011 spolu s kópiou podacieho lístka a doručenky, znaleckého posudku č. 16/2011, listu o vrátení faktúry č. 90100077 žalovaným zo dňa 29. 04. 2011, kópie záznamu zo stavebného denníka zo dňa 26.07.2010 a 19.07.2010, zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným žalobcom a žalobcom zo dňa 24. 09. 2012, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 24.09.2012, listu o zaslaní oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2012, kópie podacieho lístku a doručenky tohto oznámenia, odovzdávacieho a preberacieho protokolu staveniska a rozostavanej stavby zo dňa 05.05.2011, fotografií zo stavby, súpisu vykonaných prác zo dňa 24.09.2010, objednávky výťahovej šachty zo dňa 19.07.2010, súpisu vykonaných prác str. 0102, faktúry č. 90100151, stavebného povolenia zo dňa 16.07.2009, výpisu z obchodného registra spoločností zhotoviteľa a strán sporu, výzvy zhotoviteľa zo dňa 12.11.2013, výzvy objednávateľa na odstránenie stavby, odstúpenia zhotoviteľa od zmluvy, zápisnice z pojednávania 25Cb 16/2013 z OS Galanta, zápisov v stavebnom denníku, bulletinom SHMÚ, prehlásenia U. Č., meteorologického posudku č. 634/2016, žaloby zo dňa 07.10.2015,sťažnosti zo dňa 29.09.2015, a výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného a svedkov a to: H. P., P. F., U. Č., P.. P. T., F.., G.. Q. T., F. M., G.. G. O., P. J., čím vykonal všetky stranami sporu navrhnuté a označené dôkazy.
14. Zo zmluvy o dielo zo dňa 13.03.2010 vyplýval záväzok zhotoviteľa vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dielo s označením „Šaľa - Polyfunkčná budova“ v rozsahu: (1) SO 0010 Hlavný objekt v rozsahu vykonania základových konštrukcií, nosných železobetónových konštrukcií, murovaných konštrukcií , hydroizolácie, konštrukcie strešného plášťa a jej izoláciu, odvedenia dažďových vôd zo strechy kanalizáciou a uzemnenie objektu; (2) SO 0130 Vodovodná prípojka; (3) SO 0140 Kanalizačná prípojka; a záväzok žalovaného ako objednávateľa zaplatiť cenu za dielo v sume 900 000,- eura po výstavbe každého podlažia (1. podzemného až 4. nadzemného) v sume 180 000,- eur bez DPH.
15. Zo zmluvy o dielo ďalej vyplývali aj:
16. Dohoda o vykonaní diela - zmluvné strany sa dohodli, že záväzok zhotoviteľa bude považovaný za splnený prevzatím diela objednávateľom, ktorý prevzatie diela potvrdí v protokole o odovzdaní a prevzatí diela, prípadne na inom obdobnom doklade, z ktorého bude zrejmé, že prišlo k odovzdaniu a prevzatiu predmetu plnenia. K odovzdaniu malo prísť na základe iných ustanovení zmluvy o dielo, pričom dielo ako celok sa malo považovať za odovzdané na základe konečného odovzdávacieho protokolu (čl. IV zmluvy o dielo).
17. Dohoda o čase vykonania diela - objednávateľ sa zaviazal zhotoviteľovi odovzdať stavenisko do 15.02.2010 a zhotoviteľ sa zaviazal dielo ako celok odovzdať do 15.06.2010. Lehota na splnenie zhotoviteľovho záväzku vykonať dielo sa predĺžila o dobu, počas ktorej v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok zhotoviteľ nebol schopný vykonávať práce, pričom o tejto nemožnosti mal zhotoviteľ oznámiť objednávateľovi zápisom v stavebnom denníku spolu s predpokladaným časom opätovnému pokračovania vo vykonávaní diela (čl. V bod 1 až 4 zmluvy o dielo).
18. Okrem toho bol zhotoviteľ oprávnený prerušiť vykonávanie diela v prípade (1) ak zistil nevhodnosť pokynov alebo vecí odovzdaných mu objednávateľom, pričom prerušenie trvalo až do doby písomného vyjadrenia objednávateľa, že na pokynoch alebo veciach trvá, resp. do doby, kedy objednávateľ pokyny nezmení, (2) ak je objednávateľ v omeškaní so zaplatením faktúry, (3) vyššej moci, (4) výpadku elektrickej energie, (5) nedodania vody alebo (6) ak rýchlosť vetra presiahla hranicu 15 m/s po dobu dlhšiu ako 4 hodiny denne. O dobu prerušenia sa mala potom posunúť lehota na vykonanie diela.
19. Dohoda o spôsobe odovzdania a prevzatia diela - zhotoviteľ bol povinný písomné oznámiť objednávateľovi 15 dní vopred, kedy bolo dielo pripravené na odovzdanie, na základe čoho boli zmluvné strany povinné si dohodnúť časový pracovný program odovzdania a prevzatia diela tak, aby odovzdanie a prevzatie diela bolo ukončené v zmluvnom termíne. K odovzdaniu a prevzatiu dokončeného diela mal zhotoviteľ pripraviť (1) projekt stavby pre realizáciu so zakreslenými zmenami potvrdenými zhotoviteľom, (2) zápisnice, protokoly a osvedčenia o vykonaných skúškach použitých materiálov, (3) osvedčenia o akosti použitých konštrukcií, (4) 1 x kópiu stavebných denníkov (čl. IV bod 7 zmluvy o dielo). Podľa čl. VII zmluvy o dielo bol zhotoviteľ povinný objednávateľovi oznámiť ukončenie vykonávanie diela minimálne 10 pracovných dní vopred, pričom pred samotným odovzdaním a prevzatím diela mali byť vykonané kvalitatívno - technické kontroly diela (čl. VII ods. 2 zmluvy o dielo). Najneskôr v deň skončenia vykonávania diela bol zhotoviteľ povinný odovzdať objednávateľovi (1) projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia, (2) geodetické zameranie zhotovených stavebných objektov, (3) zápisy a osvedčenia o vykonaných skúškach a revíziách, (4) ostatné doklady pre riadne užívanie a prevádzkovanie diela, (5) doklady preukazujúce kvalitu a rozsah odovzdávaného diela a (6) doklady preukazujúce likvidáciu a nakladanie s odpadmi vzniknutými pri zhotovení diela (čl. VII bod 3 zmluvy o dielo). O odovzdaní a prevzatí diela mali zmluvné strany spísať zápisnicu, ktorá mala obsahovať (1) identifikáciu zmluvy, (2) identifikáciu zúčastnených osôb, (3) vyhlásenie zmluvných strán o tom, či dielo bolo vykonané v súlade so zmluvou, (4) zhodnotenie akosti diela a súpis vád a nedorobkov, (5) dojednanie o opatreniach na odstránenie zistených vád, (6) súpis všetkých odovzdaných dokladov, (6) vyhlásenie objednávateľa, či dielo preberá a (7) dátum a podpisy oprávnených osôb (čl. VII bodu 4 zmluvy o diela). Odovzdania a prevzatia diela sa mali zúčastniť oprávnení zástupcovia zmluvných strán uvedených na prvej strane zmluvy o dielo, za zhotoviteľa (G.. G. O., G.. T. P., G.. H. A., P. F., H. P.), za objednávateľa (P. X., P. T., Q. T., U. Č.), resp. ich splnomocnení zástupcovia (čl. VII bod 5 zmluvy o dielo).
20. Dohoda o cene za dielo - podkladom pre zaplatenie ceny diela mala byť faktúra, vyhotovená zhotoviteľom a doručená objednávateľovi. Prílohou každej faktúry mal byť súpis vykonaných a objednávateľom odsúhlasených prác a odovzdávací protokol k príslušnej časti diela, podpísaný oboma zmluvnými stranami. Zhotoviteľ mal predložiť zástupcovi objednávateľa súpis skutočne vykonaných prác a dodávok (zisťovací protokol) najneskôr do desiateho pracovného dňa po vykonaní etapovitého plnenia. Zástupca objednávateľa sa mal k nemu vyjadriť do 10 dní odo dňa jeho prevzatia vyjadrením súhlasu alebo nesúhlasu s presným uvedeným položiek, s ktorými nesúhlasí, pričom ak by sa v stanovenom termíne zástupca objednávateľa nevyjadril, platila by fikcia jeho súhlasu. Jednotlivé faktúry bol zhotoviteľ oprávnený vystaviť po odovzdaní časti diela (jednotlivých nadzemných podlaží) (čl. VI zmluvy o dielo).
21. Dohoda o možnosti odstúpenia od zmluvy o dielo v zmysle čl. V bodu 8 a 9 - objednávateľ mal právo jednostranne odstúpiť od zmluvy v prípade, ak bol zhotoviteľ viac ako 20 dní v omeškaní s odovzdaní diela a zhotoviteľ v prípade, ak bol objednávateľ v omeškaní viac ako 7 kalendárnych dní alebo ak objednávateľ napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu neposkytol súčinnosť nevyhnutnú pre splnenie diela (čl. V bod 8 a 9 zmluvy o dielo).
22. Dohoda o možnosti odstúpenia od zmluvy o dielo v zmysle čl. IX bodu 3 - objednávateľ bol oprávnený okamžite odstúpiť od zmluvy od dielo v prípade neoprávneného omeškania zhotoviteľa s vykonávaním diela alebo jeho časti o viac ako 30 dní, nedodržania kvality vykonávania diela. Zhotoviteľ bol oprávnený okamžite odstúpiť od zmluvy o dielo v prípade neoprávneného omeškania objednávateľa s úhradou oprávnene a správne vystavených faktúr po dobu viac ako 7 dní.
23. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.09.2010 a dňa 24.09.2012, ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 24.09.2012 vyplývalo, že zhotoviteľ postúpil na pôvodného žalobcu a ten na súčasného žalobcu pohľadávku zhotoviteľa voči žalovanému ako objednávateľovi vyplývajúcej
z faktúry č. 90100077 týkajúcej sa ceny za stavebné práce zhotoviteľa vykonané na 1. nadzemnom podlaží (ďalej len „1.NP“), ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v tomto súdnom konaní.
24. Zo zápisu zo stavebného denníka zo dňa 03.06.2010 vyplývalo, že zhotoviteľ vyzval k prebratiu 1. NP podľa odovzdaného súpisu vykonaných prác.
25. Z faktúry č. 90100077 vyplývalo, že zhotoviteľ vyzval objednávateľa na zaplatenie sumy 196 200,- eura (s DPH) za stavebné práce vykonané na 1. NP v zmysle zmluvy o dielo s dátumom splatnosti dňa 03.07.2010.
26. Zo súpisu vykonaných prác za obdobie od 01.05.2010 do 31.05.2010 v súvislosti s výstavbou 1. NP vyplávala rekapitulácia stavebných dielov.
27. Z rekapitulácie čerpania stavebného objektu za obdobie od 01.05.2010 do 31.05.2010 v súvislosti s výstavbou 1. NP vyplývalo, že tieto neboli podpísaní ani objednávateľom ani zhotoviteľom.
28. Zo zisťovacieho protokolu č. 4 o vykonaných stavebných prácach za obdobie od 01.05.2010 do 31.05.2010 v súvislosti s výstavbou 1. NP vyplývalo, že nebol podpísaný ani zo strany zhotoviteľa, ani zo strany objednávateľa.
29. Z odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 25.01.2011 vyplývalo, že žalovaný ako objednávateľ odstúpil od zmluvy o dielo z dôvodu nevykonania diela ako celku zhotoviteľom do 15.06.2010, čo žalovaný ako objednávateľ považoval za podstatné porušenie zmluvy o dielo s odkazom na čl. IX bod 2 písm. a) zmluvy o dielo (neoprávnené omeškanie zhotoviteľa s vykonaním diela po dobu viac ako 30 dní), pričom predmetné odstúpenie sa dostalo do sféry dispozície zhotoviteľa, ktorý toto odstúpenie neakceptoval listom zo dňa 23.02.2011 a v ktorom uviedol, že dňa 23.07.2010 (čo vyplývalo zo zápisu zo stavebného denníku k tomuto dátumu) došlo k prerušeniu prác zo strany zhotoviteľa podľa čl. XI bodu 2 písm. b) zmluvy o dielo (omeškanie objednávateľa so zaplatením faktúry po dobu viac ako 7 dní).
30. Z odovzdávajúceho a preberacieho protokolu staveniska a rozostavanej stavby vyplývalo, že dňa 05.05.2011 sa uskutočnil stretnutie zmluvných strán na stavbe, avšak jedinému prítomnému zástupcovi zhotoviteľa P. F. bolo zo strany zhotoviteľa zakázané čokoľvek podpisovať a odovzdávať, ktorý následne zo stavby odišiel, pričom prítomné osoby zo strany objednávateľa vykonali obhliadku staveniska a vykonali súpis nedostatkov každého podlažia stavby. Okrem toho objednávateľ konštatoval, že zhotoviteľ nepredložil porealizačné zameranie stavby, certifikáty materiálov a doklady o vykonaných skúškach, chýbajúce kópie stavebného denníka a podklady zmeny statického riešenia stavby.
31. Z odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 25.04.2014 vyplývalo, že zhotoviteľ odstúpil od zmluvy o dielo z dôvodu, že nezaplatenia faktúry č. 90100066 vystavenej titulom zhotoviteľom vykonaných prác na 1. podzemnom podlaží, ktorá zároveň bola judikovaná rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb 203/2010-114 zo dňa 13.09.2011 po prejednaní a rozhodnutí veci bez prítomnosti objednávateľa ako žalovaného v predmetnom konaní a bez vykonania tak rozsiahleho dokazovania ako tunajšom súdnom spore.
32. Z výzvy na odstránenie stavby zo dňa 11.06.2014 vyplývalo, že objednávateľ vyzval zhotoviteľa na odstránenie skeletu stavby v lehote do 30 dní od doručenia tejto výzvy, pričom žalobou zo dňa 07.10.2015 vlastník pozemku, na ktorom stavba stojí žiadal, aby súd uložil zhotoviteľovi povinnosť predmetnú stavbu odstrániť.
33. Zo zápisov v stavebnom denníku ďalej vyplývalo, že dňa v dňoch 28.05.2010 až 19.07.2010 zhotoviteľ vyzval objednávateľa na prevzatie jednotlivých podlaží, pričom dňa 23.07.2010 zhotoviteľ poznačil zastavenie realizácie prác na stavbe z dôvodu neuhradenia faktúr za výstavbu jednotlivých podlaží. Okrem toho boli v stavebnom denníku poznačené aj dni (spolu 13 dní), počas ktorých zhotoviteľ neuskutočňoval práce na stavbe z dôvodu nepriaznivého počasia (sneženie, dážď, vietor). Zhotoviteľ v dňoch od 27.05.2010 až 19.07.2010 zápismi v stavebnom denníku žiadal objednávateľa o vykonanie zásypov výkopov.
34. Zo svedeckej výpovede H. P. vyplývalo, že ten pracoval u zhotoviteľa v období od októbra 2008 do októbra 2010 ako stavbyvedúci, teda počas obdobia, v ktorom sa realizovala predmetná stavba. Nakoľko bolo vo februári 2010, kedy sa stavba realizovala zlé počasie, zhotoviteľ sa dostal do časového sklzu, čo bolo zapísané aj do stavebného denníka. Svedok uviedol, že zápisom v stavebnom denníku vyzval k prevzatiu diela, pretože bolo pripravené na odovzdanie v deň spomínaného zápisu. Ich prevzatie si však nepamätá. O vadách jednotlivých podlaží informácie nemal. Svedok uviedol, že po ukončení 1. podzemného podlažia pokračovali v prácach, nakoľko žalovaný prevzal súpis prác a doba fakturácie bola 45 alebo 60 dní.
35. Zo svedeckej výpovede P. F. vyplývalo, že na predmetnej stavbe robil prípravu, organizovanie a riadenie prác a je zamestnancom žalobcu (resp. zhotoviteľa). Svedok sa vyjadril, že faktúra sa vystavila na základe súpisu vykonaných prác, ktorý sa tvoril podľa skutočne vykonaných prác a na základe zmluvy o dielo sa mala cena vyplácať po splátkach, pričom stavba mala päť podlaží a cena za jedno podlažie bola stanovená na 180 000,- eura. Faktúra za 1. podzemné podlažie bola vystavená na sumu 120 000,- eur a táto suma bola s predsedom predstavenstva žalovaného prerokovaná aj osobne. Svedok uviedol, že súpisy vykonaných prác odovzdal osobne predsedovi predstavenstva žalovaného, pričom tento nepotvrdil ich prevzatie aj napriek tomu, že v stavebnom denníku bol upozorňovaný na povinnosť prevziať podlažia na základe týchto súpisov. Svedok ďalej uviedol, že nemá vedomosť o vadách stavby. Svedok uviedol, že mal vedomosť o tom, že sa dielo malo realizovať a odovzdávať po častiach, pretože to tak bolo uvedené v zmluve o dielo. Uviedol, že pancierová podlaha diela nebola dokončená a rovnako to konštatoval aj o stavbe ako celku. Zúčastnil sa aj stretnutia na stavbe v máju 2011, avšak podľa neho to nebolo za účelom odovzdania stavby, pričom nebol ani splnomocnený na odovzdanie stavby.
36. Zo svedeckej výpovede U. Č. vyplývalo, že na základe mandátnej zmluvy so žalovaným vykonával funkciu stavbyvedúceho. Stavbu neprebral, hoci sa uskutočnilo stretnutie za týmto účelom, ale stavba sa neprevzala, nakoľko tam zo strany zhotoviteľa nikto nedisponoval oprávnením na prevzatie stavby a stavba nebola dokončená, pričom bola odovzdaná iba jedna výťahová šachta.
37. Zo svedeckej výpovede P.. P. T., F.. vyplývalo, že u žalovaného je zamestnaný od roku 2006 ako manažér. Predmetná stavba bola rozdelená na niekoľko častí, podľa jednotlivých podlaží a úhrada za jednotlivé časti stavby mala byť realizovaná po ich prevzatí, pričom uviedol, že žiadna časť stavby prevzatá nebola.
38. Zo svedeckej výpovede Q. T. vyplývalo, že má pracovný vzťah so žalovaným, nakoľko na stavbu robil projekt a na stavbe vykonával funkciu stavebného dozoru, pričom na stavbe dochádzalo k problémom so spodnou vodou a po zrealizovaní základovej vane dochádzalo k premokaniu a zistili sa taktiež praskliny na stenách a stropných doskách, pričom neodporučil prevziať stavbu s týmito vadami.
39. Zo svedeckej výpovede F. M. vyplývalo, že vypracovával statický posudok stavby pre žalovaného a s predsedom predstavenstva žalovaného sa stretol pri preberacom konaní dňa 05.05.2011, pričom uviedol, že v daný deň pri preberaní stavby prešli všetky poschodia predmetnej stavby, na každom poschodí urobili ohliadku a spísali zistené vady. Zistili popraskané stropy, zmoknuté tehlové steny, popraskané podlahy, vodu v suteréne, popraskanú dosku na streche a zamočenú tepelnú izoláciu. Ani tento svedok pri preberacom konaní neodporučil stavbu prevziať, pričom do súdneho spisu doložil kópiu odovzdávacieho a preberacieho protokolu staveniska a rozostavanej stavby zo dňa 05.05.2011.
40. Zo svedeckej výpovede G. O. vyplývalo, že bol konateľom zhotoviteľa. Uviedol, že podpisoval zmluvu o dielo a že stavba bola pozastavená alebo prerušená a preto nemohlo prísť k jej odovzdaniu, pričom stavba sa preberá ako celok, iba vo fakturačných podmienkach bola stavba rozdelená na jednotlivé podlažia.
41. Zo svedeckej výpovede P. J. vyplývalo, že pre žalovaného zabezpečoval určité stavebné práce, zúčastnil sa aj realizácie predmetnej stavby, pričom stavba mala problém so spodnou vodou. Spôsob odovzdávania stavby navrhoval on sám tak, že sa mali odovzdávať jednotlivé podlažia samostatne a následne mali byť fakturované. Svedok uviedol, že sa taktiež zúčastnil dňa 05.05.2011 preberacieho konania, avšak podľa jeho tvrdenia stavba nebola pripravená na odovzdanie.
42. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
43. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
44. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
45. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
46. Podľa ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
47. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
48. Podľa ust. § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
49. Podľa ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
50. Podľa ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
51. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
52. Podľa ust. § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
53. Podľa ust. § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
54. Podľa ust. § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
55. Podľa ust. § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.
56. Podľa ust. § 543 ods. 1 Obchodného zákonníka ak má k zhotovenej veci vlastnícke právo zhotoviteľ a záväzok vykonať dielo zanikne z dôvodu, za ktorý nezodpovedá objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať zaplatenie ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom, ktoré zhotoviteľ spracoval pri vykonaní diela alebo ktoré nemožno vrátiť. Nárok objednávateľa na náhradu škody tým nie je dotknutý.
57. Podľa ust. § 543 ods. 2 Obchodného zákonníka a zanikol záväzok vykonať dielo z dôvodu, za ktorý zodpovedá objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať úhradu toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil.
58. Podľa ust. § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol, z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá.
59. Podľa ust. § 544 ods. 2 Obchodného zákonníka ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2.
60. Podľa ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
61. Podľa ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
62. Podľa ust. § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť ( § 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.
63. Podľa ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.
64. Podľa ust. § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu.
65. Podľa ust. § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval.
Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu.
66. Podľa ust. § 552 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zhotoviteľ zistí pri vykonávaní diela skryté prekážky týkajúce sa veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava, alebo miesta, kde sa má dielo vykonať, a tieto prekážky znemožňujú vykonanie diela dohodnutým spôsobom, je zhotoviteľ povinný oznámiť to bez zbytočného odkladu objednávateľovi a navrhnúť mu zmenu diela. Do dosiahnutia dohody o zmene diela je zhotoviteľ oprávnený vykonávanie diela prerušiť. Ak sa strany v primeranej lehote nedohodnú na zmene zmluvy, môže ktorákoľvek zo strán od zmluvy odstúpiť.
67. Podľa ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
68. Podľa ust. § 554 ods. 6 Obchodného zákonníka ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.
69. Podľa ust. § 555 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa podľa zmluvy má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním dohodnutých skúšok, považuje sa vykonanie diela za dokončené až vtedy, keď sa tieto skúšky úspešne vykonali. Na účasť na nich je zhotoviteľ povinný objednávateľa včas pozvať.
70. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
71. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
72. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon jednej zo zmluvných strán, ktorého dôsledkom je zánik zmluvy a teda aj zánik práv a povinnosti oboch zmluvných strán vyplývajúcich z tejto zmluvy. V prípade odstúpenia od zmluvy upraveného v Obchodnom zákonníka (ucelená právna úprava) platí, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo Obchodný zákonník, prípadne iný zákon.
73. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvné strany si v zmluve o dielo dohodli skutkové podstaty, ktorých naplnením vzniklo oprávnenie (dôvod) buď zhotoviteľovi alebo objednávateľovi na odstúpenie od zmluvy.
74. Žalovaný ako dôvod svojho odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 25.01.2011 uviedol nevykonanie diela ako celku zhotoviteľom v dohodnutom termíne, t.j. do 15.06.2010, čo korešpondovalo so skutkovou podstatou odstúpenia od zmluvy dojednanou v čl. IX bode 3 zmluvy o dielo. Na to, aby súd prvej inštancie mohol konštatovať platnosť, resp. neplatnosť tohto odstúpenia od zmluvy, musel najskôr vyhodnotiť, či zo strany zhotoviteľa došlo k naplneniu predmetnej skutkovej podstaty, teda či skutočne nevykonal dielo ako celok v zmluvne dohodnutom termíne, resp. či sa dostal so svojím záväzkom vykonať dielo do omeškania po dobu viac ako 30 dní (čl. IX bodu 3 zmluvy o dielo).
75. Zmluva o dielo predstavuje konsenzuálnu zmluvu, ktorá zakladá synalagmatický vzťah, kde na jednej strane stojí záväzok zhotoviteľa vykonať dielo a na druhej strane záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi za takto vykonané dielo cenu diela, pričom Obchodný zákonník pri úprave zmluvy o dielo vychádza zo zásady absolútnej zmluvnej voľnosti, čo znamená, že zmluvné strany sa dohodou môžu odchýliť od jednotlivých zákonných ustanovení zmluvy od dielo, resp. ich vylúčiť. Vo všeobecnosti však platí, že iba vykonaním diela, t.j. jeho riadnym ukončením a odovzdaním dochádza k zániku záväzku zhotoviteľa zo zmluvy dielo odovzdať. Pod pojmom riadne vykonanie diela treba rozumieť jeho dokončenie v dohodnutej lehote, bez vád a odovzdanie na dohodnutom mieste, resp. dohodnutým spôsobom. Pokiaľ si zmluvné strany v zmluve o dielo dohodli, že dielo bude medzi nimi odovzdané a prevzaté na základe zápisnice (protokolárne) a k tomuto protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela medzi nimi nedošlo, dielo nemožno považovať za odovzdané a prevzaté, a teda za vykonané
(viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 19.03.2013, sp. zn. 32Cdo 358/2012). Pri vadnom plnení a pri prevzatí takéhoto vadného diela nedochádza k zániku záväzku zhotoviteľa, ale dochádza k zmene záväzku na nároky vzniknuté z vadného plnenia. Možno teda konštatovať, že dielo, ktoré má vady, nemožno považovať za dielo vykonané, a to ani vtedy, keď takéto dielo objednávateľ prevezme. Riadne dokončené dielo je dielo v takom stave, ktoré zodpovedá dohode v zmluve, resp. je v stave, ktorý vyhovuje dohodnutému alebo obvyklému účelu a zodpovedá dohodnutému výsledku.
76. Súd prvej inštancie už vo svojom zrušenom rozsudku konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by zhotoviteľ či už formálne alebo fakticky dielo objednávateľovi odovzdal, pričom uvedený záver odvolací súd považoval za správny. Rovnako nebolo súdu prvej inštancie preukázané, že by objednávateľ dielo tak, ako ho zhotoviteľ zhotovil, užíval (čím by sa preukázalo aspoň faktické odovzdanie diela, eventuálne jeho odovzdanie s vadami), naopak dielo tak, ako bolo zhotovené, ostalo neužívané, pričom žalovaný vyzval zhotoviteľa aj na jeho odstránenie.
77. Na podporu svojho záveru súd prvej inštancie odkázal na svedeckú výpoveď P. F., ktorý ako zamestnanec zhotoviteľa uviedol, že pancierová podlaha diela nebola ukončená, čo konštatoval aj o stavbe ako celku; taktiež na svedeckú výpoveď U. Č., ktorý vykonával funkciu stavbyvedúceho a ktorý konštatoval, že stavba nebola dokončená; ďalej na svedeckú výpoveď P. T., ktorý uviedol, že žiadna časť stavby nebola prevzatá; rovnako aj na svedeckú výpoveď Q. T., ktorý na stavbe vykonával funkciu stavebného dozoru a ktorý neodporúčal stavbu prevziať z dôvodu problémov so spodnou vodou, premokaniu a prasklín na stenách a stropných doskách; tiež na svedeckú výpoveď G. O., ktorý bol konateľom zhotoviteľa a ktorý uviedol, že výstavba diela bola pozastavená alebo prerušená, a preto nemohlo prísť k jeho odovzdaniu a taktiež aj na zápis v stavebnom denníku zo dňa 23.07.2010, podľa ktorého zhotoviteľ zastavil realizácie prác na stavbe (z dôvodu nezaplatenia faktúr žalovaným za jednotlivé podlažia).
78. Žalobca taktiež nepreukázal, že by došlo k odovzdaniu predmetu diela ako celku spôsobom dohodnutým v zmluve o dielo (viď dohoda o spôsobe odovzdania a prevzatia diela). Nepreukázal, že zhotoviteľ mal k odovzdaniu diela pripravený (1) projekt stavby pre realizáciu so zakreslenými zmenami potvrdenými zhotoviteľom, (2) zápisnice, protokoly a osvedčenia o vykonaných skúškach použitých materiálov, (3) osvedčenia o akosti použitých konštrukcií, (4) 1 x kópiu stavebných denníkov (čl. IV bod 7 zmluvy o dielo) a bol pripravený objednávateľovi odovzdať (1) projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia, (2) geodetické zameranie zhotovených stavebných objektov, (3) zápisy a osvedčenia o vykonaných skúškach a revíziách, (4) ostatné doklady pre riadne užívanie a prevádzkovanie diela, (5) doklady preukazujúce kvalitu a rozsah odovzdávaného diela a (6) doklady preukazujúce likvidáciu a nakladanie s odpadmi vzniknutými pri zhotovení diela (čl. VII bod 3 zmluvy o dielo), a že pred samotným odovzdaním a prevzatím diela bol pripravený zhotoviteľ vykonať kvalitatívno - technické kontroly diela, čo mu predmetná zmluva o dielo ukladala v čl. VII ods. 2, čím by v tomto súdnom konaní mohol eventuálne preukázať, že dielo bolo riadne vykonané, avšak objednávateľ zámerne dielo neprevzal.
79. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v zrušenom rozsudku, ktoré odvolací súd považoval za správne mal súd prvej inštancie za to, že zhotoviteľ dielo ako celok riadne nevykonal, čo znamená, že ho riadne neukončil v dohodnutom termíne a fakticky ani formálne neodovzdal objednávateľovi, čím sa dostal s vykonávaním diela do omeškania.
80. Súd prvej inštancie však musel skúmať, či toto omeškanie zhotoviteľa s vykonaním diela bolo neoprávnené, teda či za omeškanie zodpovedá len zhotoviteľ, pretože aj táto podmienka musela byť splnená, aby skutková podstata odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo bola naplnená a odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo platné.
81. V reakcii na odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo zhotoviteľ uviedol, že k jeho neoprávnenému omeškaniu s vykonaním diela nemohlo nikdy prísť, pretože zastavil práce na stavbe dňa 23.07.2010 z dôvodu omeškania objednávateľa so zaplatením faktúry, čo korešpondovalo s čl. XI bodu 2 písm. b) zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie sa však takéto prerušenie prác zhotoviteľom nepovažoval za dôvodné, nakoľko (ako súd prvej inštancie v už v zrušenom rozsudku uviedol) zhotoviteľovi nárok na zaplatenie akejkoľvek faktúry nevznikol, čím nevznikla objednávateľovi povinnosť faktúru zaplatiť, na základe čoho sa objednávateľ nemohol dostať do omeškania s platením faktúr, a preto nebol daný dôvod na prerušenie prác v zmysle čl. XI bodu 2 písm. b) zmluvy o dielo, pričom v tejto súvislosti (nevzniknutie
nároku na cenu diela) odkazuje súd prvej inštancie na odôvodnenie zrušeného rozsudku, ktorého záver o neexistencii nároku zhotoviteľa na cenu za jednotlivé podlažia stavby považoval odvolací súd za správny.
82. Žalobca zhotoviteľove omeškanie s vykonaním, resp. odovzdaním diela odôvodnil ďalej aj zlým počasím, oneskoreným odovzdaním staveniska zo strany žalovaného, nedodaním potrebných dokumentov a nevykonaním spätných zásypov žalovaným. Súd prvej inštancie však v tejto súvislosti upriamil pozornosť na skutočnosť, že medzi zmluvne dojednaným termínom odovzdania diela, čo bolo dňa 15.06.2010 a odstúpením žalovaného od zmluvy o dielo zo dňa 25.01.2011 uplynula doba viac ako 6 mesiacov. Bolo síce preukázané, že zhotoviteľ skutočne prebral stavenisko od objednávateľa oneskorene (10 dní) a že počas vykonávania diela prevládali na stavbe nepriaznivé poveternostné podmienky, kvôli ktorým došlo k prerušeniu vykonávaniu diela, čo malo za následok posunutie termínu jeho odovzdania s odkazom na čl. V zmluvy o dielo (celkovo 13 dní) a taktiež, že zhotoviteľ vyzýval objednávateľa na dodanie určitých dokumentov vzťahujúcich sa k stavbe a vykonanie zásypov, čo vyplývalo zo zápisov v stavebnom denníku, avšak tieto dva posledného dôvody neboli zhotoviteľom aplikované ako dôvody prerušenia prác na stavbe, dokonca ani nebolo preukázané, že by tieto dôvody boli natoľko závažné, že by bránili zhotoviteľovi vo vykonávaní diela, pretože aj napriek týmto výzvam v stavebnom denníku zhotoviteľ v prácach pokračoval, pričom jediným skutočným dôvodom pozastavenia jeho prác na stavbe, vyplývajúci tak zo zápisu stavebnom denníku, ako aj z jeho reakcie na odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo, bolo nezaplatenie faktúr za jednotlivé podlažia žalovaným.
83. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že omeškanie zhotoviteľa s vykonaním diela bolo neoprávnené a trvalo dlhšie ako 30 dní, na základe čoho bola naplnená skutková podstata pre odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo podľa čl. IV bodu 3 zmluvy o dielo, a preto súd prvej inštancie odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo zo dňa 25.01.2011 považoval za platné a účinné, na základe čoho zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán z predmetnej zmluvy, a teda aj nárok žalobcu (ako postupníka) na zaplatenie predmetnej časti diela vyplývajúcej z faktúry č. 90100077. Z toho dôvodu sa už ďalej nezaoberal odstúpením zhotoviteľa zo dňa 25.04.2014 od predmetnej zmluvy o dielo, keďže zmluva zanikla skorším odstúpením žalovaného od tejto zmluvy o dielo.
84. Právnym následkom platného odstúpenia od zmluvy podľa ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka je povinnosť zmluvných strán zrušenej zmluvy vrátiť si plnenia, ktoré boli pred jej zániku poskytnuté. Pri zániku zmluvy o dielo odstúpením sa tento mechanizmus vyporiadania si poskytnutých plnení zmluvných strán dopĺňa o nároky uvedené v ust. § 544 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a ust. § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka v závislosti od toho, kto zodpovedá za zánik zmluvy o dielo (t.j. kto zodpovedá za dôvod odstúpenia od zmluvy).
85. V prípade, ak má k zhotovenej veci vlastnícke právo objednávateľ, takúto vec nemožno vrátiť a za zánik zmluvy objednávateľ nezodpovedá a zhotoviteľovi vzniká nárok na to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním diela obohatil (ust. § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka).
86. Nakoľko zhotoviteľ zhotovoval vec u objednávateľa, resp. na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral a v zmluve o dielo nemali dohodnutú výhradu vlastníctva zhotoviteľa k zhotovovanej veci (t.j. k dielu), bol podľa ust. § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka vlastníkom predmetného diela objednávateľ. Keďže za zánik zmluvy o dielo objednávateľ (žalovaný) nezodpovedal a predmet diela nebolo možné zhotoviteľovi vrátiť, vznikol podľa ust. § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľovi nárok na to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním diela obohatil.
87. V tejto súvislosti však súd prvej inštancie musel konštatovať, že osoba zhotoviteľa predmetného diela nie je totožná so žalobcom, pretože žalobca zmluvami o postúpení pohľadávok disponuje aktívnou vecnou legitimáciou len vo vzťahu k nároku na zaplatenie ceny za dielo vyplývajúcej z faktúry č. 90100077, ktorý odstúpením žalovaného od zmluvy aj tak zanikol, pričom nárok podľa ust. § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka na to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním diela obohatil, patrí výlučne len zhotoviteľovi, teda spoločnosti IN VEST s.r.o., IČO: 36 553 671, ktorá však stranou tohto súdneho sporu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebola.
88. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, hlavne s poukazom na platné odstúpenie žalovaného zo dňa 25.01.2011 od zmluvy o dielo, ktorým došlo k zániku práv a povinnosti zmluvných strán plynúcich z tejto zmluvy o dielo, teda aj nároku zhotoviteľa, postúpeného podľa ust. § 526
ods. 1 Občianskeho zákonníka na žalobcu, a nedisponovanie aktívnou vecnou legitimáciou žalobcom domáhať sa nároku podľa ust. § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý bol žalovaný povinný uhradiť zhotoviteľovi, pričom žalobca zhotoviteľom nebol, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
89. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
90. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
91. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
92. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.