Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/636/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Viery Bodnárovej v spore žalobkyne S. JZ., T.. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, Y., zastúpenej JUDr. Jarmilou Machovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovaným: 1. Profesionálna dražobná a realitná spoločnosť, s.r.o., IČO: 36 583 936, so sídlom Jánošíkova 6, Košice, zastúpená JUDr. Ing. Lenkou Kováčovou, advokátkou so sídlom Kuzmányho 31, Košice, 2. Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu súpisné číslo 705, nachádzajúceho sa na ulici Krátka 4, 6 v Moldave nad Bodvou, zákonne zastúpení správcom BodvaTel s.r.o. so sídlom Školská 5, Moldava nad Bodvou, IČO: 36 210 269, a 3. F. Y., T.. XX.X.XXXX, bytom T.. Ľ.. Š. XXX/X, I. T. H., zastúpený JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom Vojenská 14, Košice, o neplatnosť dražby, o odvolaní žalovaného v 1. rade a žalovaného v 3. rade proti rozsudku č.k. 7C/230/2010-345 z 29.4.2015 Okresného súdu Košice - okolie

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 7C/230/2010-345 z 29.4.2015 rozhodol, že dobrovoľná dražba č. PDrS č. 185/2009 nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Y. - B., obci I. T. H., katastrálnom území I. T. H., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a to bytu č. 1, na prízemí bytového domu súp. č. 705, postaveného na parcele č. 1173, na ulici Y. X D. I. T. H. v celosti a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemku v podiele 62/744 z celku, vykonaná dňa 3.5.2010 v Košiciach žalovanou v 1. rade ako dražobníkov je neplatná. Žalovaná v 1. rade je povinná nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 278,73 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Košice - okolie. O trovách konania účastníkov vyslovil, že bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2.Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dražby bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemku uvedených v I. výroku rozsudku vykonanej dňa 3.5.2010 v Košiciach žalovaným v 1. rade ako dražobníkom. Neplatnosti dražby sa domáhala z dôvodu veľmi nízkej všeobecnej hodnoty draženej nehnuteľnosti, ktorá bola pre účely dražby stanovená znaleckým posudkom č. 11/2010 zo 4.2.2010 znalcom V.. I. S.. Poukázala na to, že ona sama nadobudla kúpnou zmluvou z 28.4.2008 predmetnú nehnuteľnosť za cenu 43.152,10 eur a uvedené nehnuteľnosti boli v opakovanej dražbe vydražené žalovaným v 3. rade za sumu 15.675,- eur. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaných v 1. až 3. rade, ktorí žiadali žalobu zamietnuť majúc za to, že dražba bola vykonaná v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a aj v prípade, ak by zo strany znalca došlo k pochybeniu, zakladalo by to len prípadnú zodpovednosť znalca voči žalobkyni a nie neplatnosť dražby. Aplikujúc ust. § 80 písm. c/ O.s.p. spolu s § 21 ods. 2, 5, 6 a § 12 ods.1 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom pre posúdenie veci súd prvej inštancie dôvodil, že sa v prvom rade zaoberal tým, či na požadovanom určení má žalobkyňa naliehavý právny záujem (nakoľko sa

jedná o určovaciu žalobu), pričom dospel k záveru, že žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý právny záujem má, pretože tento vyplýva priamo z ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a podanou žalobou môže dosiahnuť obnovenie vlastníctva k draženým nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dražba je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k premetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k premetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie ( § 2 písm. a) Zákona o dobrovoľných dražbách). Ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým vola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa, ako vlastníčka predmetu dražby, sa žalobou podanou na súde 3.8.2010 domáha neplatnosti dražby konanej 3.5.2010,t.j. svoje právo uplatnila na súdu v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote. Účastníkmi konania sú všetky subjekty, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka, a to na strane žalobcu vlastníčka predmetu dražby a na strane žalovaných: dražobník - žalovaný v 1. rade, navrhovateľ dražby - žalovaný v 2. rade a vydražiteľ

- žalovaný v 3. rade.

S poukazom na zákonnú úpravu, ktorá explicitne neupravuje dôvody, pre ktoré sú porušením ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách dotknuté práva iných osôb( teda z ktorých môžu namietať neplatnosť dražby) a na druhej strane explicitne upravuje dôvody, pre ktoré nie je možné vysloviť neplatnosť dražby súd prvej inštancie uzavrel, že mal znaleckým posudkom č. 62/2013 podaným v konaní súdom ustanoveným znalcom V.. N. T. preukázané, že žalovaný v 1. rade ako dražobník nezaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby, keď ním zvolený znalec V.. I. S. určil všeobecnú hodnotu dražených nehnuteľností znaleckým posudkom č. 11/2010 tak, že tieto značne podhodnotil. Dôvodil, že žalobkyňa nadobudla dražené nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 28.4.2008 za kúpnu cenu 43.152,- eur; súdom ustanovený znalec V.. T. č. 62/2013 stanovil všeobecnú cenu dražených nehnuteľností k 4.2.2010 sumou 37.600,- eur , dražobníkom zvolený znalec V.. S. č. 11/2010 stanovil všeobecnú cenu dražených nehnuteľností k 4.2.2010 sumou 20.900,- eur, čo je menej ako polovica kúpnej ceny, za ktorú žalobkyňa nadobudla dražené nehnuteľnosti 21 mesiacov, teda necelé 2 roky, pred ich ocenením pre účely dražby, pričom nehnuteľnosti v uvedenom medziobdobí neboli znehodnotené a kúpna cena zaplatená žalobkyňou za nehnuteľnosti bola objektívnou trhovou cenou v danom mieste a čase, a o 16.700,- eur nižšia ako stanovená súdom ustanoveným znalcom. Pokiaľ žalovaný v 1. rade predložil zhora uvedené listinné dôkazy - znalecké posudky vypracované znalcami na ocenenie nehnuteľností v I. T. H. na základe jeho objednávok ako dražobníka na preukázanie správnosti stanovenia koeficientu polohovej diferenciácie a ocenenia dražených nehnuteľností znalcom Ing. S. - z výpovede Ing. T. bolo zistené, že znalci vychádzali z priemerného koeficientu predajnosti nehnuteľností upraveného v bode 12.3.4. Metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb z roku 2001, ktorý je prežitý. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že nakoľko bolo zistené porušenie ust. § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách tým, že žalovaný v 1. rade ako dražobník nezaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby, keďže ním zvolený znalec pri určovaní ceny predmetu dražby tento značne podhodnotil, čím bola žalobkyňa dotknutá na svojich právach, keďže má právo na zostatok výťažku dražby po uspokojení pohľadávky záložného veriteľa a uhradení nákladov dražby, súd žalobe vyhovel a podľa ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách určil neplatnosť dražby, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym názorom žalovaných v 1. a 3. rade, že nesprávne stanovenie ceny dražených nehnuteľností znaleckým posudkom nemôže spôsobiť neplatnosť dražby a môže zakladať len nárok žalobkyne na náhradu škody voči znalcovi. Súd zastáva právny názor, že uvedené spôsobuje neplatnosť dražby, nakoľko dražobník nezaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby a prípadný zodpovednostný vzťah na náhradu škody môže vzniknúť medzi dražobníkom a ním zvoleným znalcom, ktorý ohodnocoval dražené nehnuteľností. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd prvej inštancie uložil žalovanej v 1. rade, ktorý v konaní nebol úspešný, nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 278,73 eura titulom znalečného, ktoré bolo zo štátnych prostriedkov vyplatené 27.12.2013 znalcovi V.. N. T. za podaný znalecký posudok č. 62/2013.

3.Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1. a 3. rade z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/O.s.p., t.j že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4.Žalovaný v 1. rade v odvolaní vyjadril nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný v 1. rade mal porušiť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 527/2002 Z.z. tým, že nezaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Poukázal na znalecké posudky, ktoré sú súčasťou spisu s tým, že všeobecné hodnoty bytov v danej lokalite a v danom čase boli rôznymi znalcami určené v obdobnej výške ako všeobecná hodnota predmetu dražby stanovená V.. I. S.. Rovnako priemerný koeficient polohovej diferenciácie použitý jednotlivými znalcami sa pohyboval okolo hodnoty, ktorú pre priemerný koeficient polohovej diferenciácie použil V.. I. S., teda ani ostatní znalci nevychádzali striktne z rozpätia priemerného koeficientu polohovej diferenciácie stanoveného metodikou výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb ako na to poukazoval V.. N. T.. Naopak, podľa názoru žalovaného v 1. rade všeobecná hodnota predmetu dražby vo výške stanovenej V.. N. T. v jeho znaleckom posudku je neprimeraná, nakoľko v tom čase takáto výška nepredstavovala ani všeobecnú hodnotu štvorizbového bytu v I. T. H.. Ďalej žalovaný v 1. rade citujúc ust. § 1 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch poukázal na to, že on sám nemá právne, technické, ani odborné možnosti zasahovať do znaleckej činnosti, ani akýmkoľvek spôsobom overovať správnosť znaleckej činnosti, a teda mohol dôvodne predpokladať odbornosť znalca pri vyhotovení znaleckého posudku. Zároveň vyjadril pochybnosti o správnosti vyhotovenia znaleckého posudku znalcom V.. N. T., žalovaný v 1. rade ,preto podal aj podnet na preskúmanie postupu znalca pri výkone znaleckej činnosti na Ministerstvo spravodlivosti SR. Ďalej žalovaný v 1. rade poukázal na judikatúru súdov SR vo vzťahu k otázke určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a jej vplyvu na neplatnosť dražby, konkrétne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/233/2010, kde dovolací súd považoval za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Na základe uvedených skutočností žalovaný v 1. rade je toho názoru, že nijako neporušil ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, nie je v možnostiach, ani schopnostiach dražobníka posudzovať a určovať hodnotu predmetu dražby a už vôbec správnosť znaleckého posudku vypracovaného riadne zaregistrovaným znalcom. Ohodnotenie predmetu dražby v žiadnom prípade nie je možné prisudzovať dražobníkovi, ani mu uvedené dávať na zodpovednosť a akékoľvek výhrady žalobkyne k znaleckému posudku po vykonaní dražby nie je možné považovať za vadu konania dražby a z uvedeného dôvodu nie je možné určiť dražbu za neplatnú. Žalovaný v 1. rade vyjadril názor, že postupoval pri vykonávaní dražby dňa 3.5.2010 plne v súlade s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5.Žalovaný v 3. rade v odvolaní vyjadril názor, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to konkrétne, keď považoval za preukázané a zistené, že žalovaný v 1. rade nesprávne určil cenu draženej nehnuteľnosti, nakoľko ním poverený znalec V.. I. S. ohodnotil nehnuteľnosť na sumu 20.900,- eur a súdom ustanovený znalec túto nehnuteľnosť ohodnotil na sumu 37.600,- eur. Rozdiel vo výpočte oboch znalcov spočíval v zásade iba v rozdielne použitom koeficiente polohovej diferenciácie, pričom žalovaný predložil súdu 8 iných znaleckých posudkov v danej lokalite a v danej dobe, ktoré bolo vypracované pre obdobné nehnuteľnosti, z ktorých vyplýva, že práve koeficient polohovej diferenciácie použitý V.. S. je správny a takisto ním stanovená cena zodpovedá cene určovanej inými znalcami. Podľa názoru žalovaného v 3. rade súd prvej inštancie v princípe nekriticky prevzal a bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia akceptoval tvrdenie súdom ustanoveného znalca, že v posudku V.. S. bol použitý nesprávny koeficient polohovej diferenciácie. Zároveň považoval za nesprávne právne posúdenie veci, pokiaľ súd prvej inštancie vec posúdil tak, že dražobník nezaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby a prípadný zodpovednostný vzťah za náhradu škody podľa jeho názoru môže vzniknúť medzi dražobníkom a ním zvoleným znalcom. Žalovaný v 3. rade tu poukázal na to, že dražobník zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby znalcom, ktorý je riadne zapísaný v zozname znalcov SR a dražobník nemá možnosť ani objektívne znalosti na posudzovanie správnosti znaleckého posudku. Z uvedeného dôvodu nesprávne určená cena v znaleckom posudku nemôže spôsobovať neplatnosť dražby, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/233/2010 a rozsudok Okresného súdu Poprad sp.zn. 21C/457/2012. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil a žalobu zamietol, alebo alternatívne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil ho na ďalšie konanie.

6.K podaným odvolaniam sa žalobkyňa vyjadrila písomne tak, že navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu.

7.Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniam žalovaných v 1. a 3. rade uviedol, že súhlasí s ich argumentmi a podľa jeho názoru si dražobník splnil všetky povinnosti pri vykonávaní dražby vrátane zabezpečenia riadneho ocenenia draženej nehnuteľnosti. V tej súvislosti zdôraznil, že dražená nehnuteľnosť v čase dražby nebola v dobrom technickom stave, bytový dom, v ktorom sa byt nachádza, bol v tom čase v havarijnom stave nevyhnutne vyžadujúcom rekonštrukciu s tým, že v roku 2011 vlastníci prijali úver na obnovu bytového domu a bytový dom prešiel komplexnou rekonštrukciou, do ktorej vlastníci investovali 72.000 z úverov a 3.600,- eur z fondu opráv. Aj z uvedených dôvodov hodnotu bytu ako bola určená znalcom určeným dražobníkom považuje žalovaný v 2. rade za primeranú s ohľadom na miesto, čas a stav bytu.

8.Žalovaní v 1. a 3. rade podávali odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

9.Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovaných uvedenými v odvolaniach) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné ,preto rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, pretože neboli dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia .

11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ ( § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193 a 205 (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

12.K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

13. Podľa čl. 46 ods. 1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len SR) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

15. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

16. Podľa čl. 6 ods. 1, 2 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.

17. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ústavné práva zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR , aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa premietajú aj v čl. 6 ods. 1, 2 CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý súdny proces. Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní, t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák. č. 23/91 Zb.) a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 , t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 365 ods. 1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

18. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

19. Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Podľa § 220 ods. 2 účinného od 1.7.2016 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa, to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

22. V zmysle Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl.46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (§ 365 ods. 1 písm. b/ )

23. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody podľa ustálenej súdnej praxe došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom čím je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. účinného do 30.6.2016, resp. nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

24. Súd prvej inštancie sa správne ako prvé zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určení, kde dospel k správnemu záveru o tom, že žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý právny záujem má, pretože tento vyplýva priamo z ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a podanou žalobou môže dosiahnuť obnovenie vlastníctva k draženým nehnuteľnostiam a zároveň správne konštatoval, že žalobkyňa svoje právo uplatnila na súde v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote s tým, že účastníkmi konania sú všetky subjekty, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. Rovnako správne súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že zákonná úprava explicitne neupravuje dôvody, pre ktoré je možné namietať neplatnosť dražby, teda nestanovuje jednoznačne dôvody, ktoré môžu spôsobovať neplatnosť dražby.

25.Za predčasný a dostatočným spôsobom neodôvodnený však považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie o tom, že dražobník nezaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a

čase konania dražby, pretože ním zvolený znalec V.. I. S. v znaleckom posudku všeobecnú hodnotu dražených nehnuteľností značne podhodnotil. Možno súhlasiť s názorom žalovaných vyjadreným v odvolaní, že súd prvej inštancie iba bez akéhokoľvek zdôvodnenia prevzal stanovisko znalca V.. T. o tom, že všetci ostatní znalci v posudkoch, ktoré sa v spise nachádzajú, vrátane predmetného posudku V.. S., mali vychádzať z metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb, ktorý je prežitý. Tieto svoje závery súd prvej inštancie žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil, teda nevysvetlil, z akého dôvodu považuje práve ohodnotenie uskutočnené znalcom Ing. Novákom za správne a naopak prečo všetky ostatné znalecké posudky, ktoré sa v spise nachádzajú považuje za nesprávne. Uvedené zdôvodnenie je nevyhnutné práve preto, že rozdiel vo výpočte spočíva v zásade iba v rozdielne použitom koeficiente polohovej diferenciácie, pričom žalovaný predložil súdu 8 iných znaleckých posudkov v danej lokalite a v danej dobe, ktoré boli vypracované pre obdobné nehnuteľnosti, v ktorých je použitý práve koeficient polohovej diferenciácie obdobný ako bol použitý V.. S. a takisto ním stanovená cena zodpovedá cene určovanej inými znalcami. Zároveň sa vôbec nevysporiadal s námietkami týkajúcimi sa stavu predmetnej nehnuteľnosti ani neskúmal a nevyhodnocoval obvyklé ceny obdobných nehnuteľností v danom čase a mieste - trhové ceny za aké sa reálne nehnuteľnosti predávali. Až na základe vyhodnotenia všetkých vyššie uvedených skutočností bude možné vo veci posúdiť správnosť stanovenia hodnoty draženej nehnuteľnosti, preto možno súhlasiť s námietkou žalovaného v 3. rade, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to konkrétne, keď považoval za preukázané a zistené, že žalovaný v 1. rade nesprávne určil cenu draženej nehnuteľnosti, nakoľko ním poverený znalec V.. I. S. ohodnotil nehnuteľnosť nižšiou sumou . Súd prvej inštancie taktiež vôbec neskúmal ( neodôvodnil ), či žalobkyňa všeobecnú hodnotu dražených nehnuteľností stanovenú v znaleckom posudku V.. I. S. namietala pred vykonaním dražby, resp. neskúmal, či tento znalecký posudok jej bol doručený a vôbec sa nezaoberal a nevysporiadal ani s otázkou, do akej miery stanovenie všeobecnej hodnoty dražených nehnuteľností ovplyvnilo konečnú cenu ,za ktorú bola nehnuteľnosť vydražená. Odvolací súd tu poukazuje najmä na tú skutočnosť, že nehnuteľnosť nebola vydražená v prvom kole, ale až pri opakovanej dražbe , kedy došlo k zníženiu vyvolávacej ceny. Bez uvedeného odvolací súd považuje za predčasný záver o tom, že dražobník nezaistil ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby a za nesprávne právne posúdenie veci, pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že si dražobník nesplnil svoje povinnosti. Odvolací súd má za to, že žalovaní správne poukazujú aj na to, že dražobník zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby znalcom, ktorý je riadne zapísaný v zozname znalcov SR a dražobník nemá právne, technické, ani odborné možnosti zasahovať do znaleckej činnosti ani objektívne znalosti na posudzovanie správnosti znaleckého posudku, preto mohol dôvodne predpokladať odbornosť znalca pri vyhotovení znaleckého posudku, s čím sa súd prvej inštancie tiež vôbec nezaoberal. Ohodnotenie predmetu dražby v žiadnom prípade nie je možné prisudzovať priamo dražobníkovi, ani mu uvedené dávať na zodpovednosť a akékoľvek výhrady žalobkyne k znaleckému posudku po vykonaní dražby nie je možné bez ďalšieho považovať za vadu konania dražby a z uvedeného dôvodu nie je možné určiť dražbu za neplatnú , bez toho aby podrobil skúmaniu ďalšie okolnosti vzťahujúce sa na priebeh dražby a konaniu dražobníka a ďalšich zúčastnených osôb ktoré dražbe predchádzalo.

26.Zároveň odvolací súd je toho názoru, že žalovaní správne poukázali na judikatúru súdov SR vzťahujúcu sa na danú problematiku , v zmysle ktorej určenie všeobecnej hodnoty (určenie výšky ceny) draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby (3Cdo/233/2010).

27.Odvolací súd preto v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že boli naplnené odvolacie dôvody, keďže súd prvého stupňa nevykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite nezistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy nehodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Z hľadiska skutkových záverov odvolací súd má za to, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedajú vykonaným dôkazom a súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo, pretože urobil predčasné závery .Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia síce podradil pod správne hmotnoprávne predpisy ale vyvodil z nich nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Zároveň je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody.

28. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie, ani zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie a preto v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po zrušení veci

bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie (v zmysle návrhov účastníkov konania) zamerané na vyriešenie vyššie uvedených otázok a až následne opakovane rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP.

29. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .