Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16P-31-2016.pdf
PDF · 103.11 KB
No categories available
16P/31/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v právnej veci starostlivosti o maloletého: P. X. I., A..XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky P. I., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. X, P. Y. E. U. I., A.. XX.XX.XXXX, W., U.. P. XX, P., právne zastúpeného: JUDr. Katarína Turanská, advokátka so sídlom v Martine, Štúrovo námestie 10520/13B, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 04.01.2012 , č. k. 10C/116/2011-91 v časti výživného určeného na tvorbu úspor tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na tvorbu úspor maloletého P. X. I., A.. XX.XX.XXXX sumou 100 € mesačne, vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, na osobitný účet maloletého: X., od 01.02.2016
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.02.2016 sa otec domáhal zníženia výživného na maloletého tak, že bude zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 200 € mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 04.01.2012, sp. zn. 10C/116/2011 bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. P. X. I. výživným v sume 300 € mesačne, z toho 200 € mesačne k rukám matky a 100 € mesačne na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého. Od času posledného rozhodovania došlo k zmene pomerov na strane otca i matky. V čase posledného rozhodovania otec dosahoval príjem 1.500 - 1.600 €. V súčasnej dobe je jeho príjem 475 €. Od mája 2015 sú mu vykonávané zrážky zo mzdy, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje už len 330 €. Ďalej uviedol, že matka nedodržiava uvedené rozhodnutie a s peňažnými prostriedkami, ktoré majú slúžiť na tvorbu úspor, nakladá bez súhlasu súdu. Neuhrádza ani výdavky spojené s návštevou školy a stravné v škole. Otec sa s mal. pravidelne stretáva. Má vytvorený dobrý vzťah aj k dcére matky z predchádzajúceho vzťahu, k S. O.. Otec býva sám v trojizbovom byte, ktorého výlučným vlastníkom je jeho otec, ktorý je v súčasnej dobe hospitalizovaný v Psychiatrickej liečebni v Sučanoch. Matka býva s mal. deťmi v rodinnom dome, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti 1 k celku. . 2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas. Svoju neprítomnosť ospravedlnil. Súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, listinnými dôkazmi založenými v spise a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 10C/116/2011 zistiac nasledovný skutkový stav:
4. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že návrh otca je dôvodný. Od posledného rozhodovania došlo k zmene pomerov ako na strane otca tak aj na strane matky. Otcov príjem sa znížil zo sumy 1.700 € na 516 €. Situácia sa zmenila aj na strane matky, ktorá bola v čase posledného rozhodovania evidovaná ako nezamestnaná, neskôr na predĺženej materskej dovolenke. V súčasnej dobe je zamestnaná. Matka je aj podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností. Otec žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Právna zástupkyňa ďalej poukázala na nezodpovedné správanie matky, ktorá bola opakovane evidovaná na úrade práce a to aj z dôvodu neplnenia si povinností voči úradu. Aj napriek vysokému výživnému, ktoré hradí otec, matka neuhrádza základné potreby súvisiace si s plnením povinnej školskej dochádzky. V minulosti nebola uhradená ani strava v školskej jedálni, čo potvrdila aj matka. Je teda otázne ako matka nakladá s poskytovaným výživným. Otec sa plateniu výživného nebráni. Vzhľadom k uvedenému navrhuje, aby bolo zrušené sporenie a bežné výživné ostalo v pôvodnom rozsahu s tým, aby súd matku zaviazal na úhradu základných potrieb maloletého v súvislosti so školskou dochádzkou. Otec sa nebráni, aby bol zaviazaný hradiť tieto výdavky s tým, že by sa o tieto poplatky suma výživného pomerne znížila. Určené výživné je postačujúce. Výdavky maloletého nie sú žiadnym spôsobom zvýšené.
5. Otec na pojednávaní uviedol, že v súčasnej dobe býva v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho otca. Jedná sa o trojizbový byt, kde býva sám. Mesačné náklady na bývanie sú 170 - 190 €. Tento byt otec rekonštruuje. Dal urobiť nové plastové okná, nové stierky, podlahy. Nevlastní majetok vyššej hodnoty. Okrem mzdy poberá aj diéty podľa počtu dní, ktoré strávi v zahraničí. Na stravu minie 250-300 € mesačne. S mal. sa pravidelne stretáva. Na výživu riadne prispieva. Od podania návrhu mu neprispieva na tvorbu úspor. Od tohto dňa mu založil sporiaci účet, kde mu prispieva sumou 100 €. Do dňa podania návrhu prispieval na tvorbu úspor maloletého na účet mal. S.. V súčasnej dobe už nehradí ani školné a stravné. Prispieva aj nad rámec výživného. Maloletému vždy niečo donesie, kúpi. Každých 5 rokov si potrebuje pre výkon povolania vybaviť kvalifikačnú kartu, ktorá sa hradí vo výške 300 €, ADR školenie 220 € a digitálnu kartu do tachografu, ktorá stojí 75 €. Musí absolvovať aj psychotesty každých 5 rokov, hradí sa 150 €. V rámci dobrej vôle uhradil za matku nedoplatok za elektrinu v rodinnom dome, v ktorom býva s deťmi, aby ich neodpojili, vo výške 50 €. Vecne prispieva aj mal. S., berie ju ako vlastnú dcéru. Hradí jej poistku vo výške 15 € mesačne. Je pravdou, že otec vybral finančné prostriedky zo sporiaceho účtu maloletého, avšak jednalo sa o jeho mzdu, ktorá mu bola zasielaná na účet maloletej S.. Mzda mu bola zasielaná na tento účet kvôli exekúciám, ktoré boli voči nemu vedené, teda vyberal si vlastné finančné prostriedky, nie finančné prostriedky maloletého. Otec navrhol, aby bola tvorba úspor daná na dobrovoľnú bázu, keďže súd pri tomto určení vychádzal z príjmu v Taliansku.
6. Matka na pojednávaní uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Do roku 2013 bývala v spoločnej domácnosti s otcom. V súčasnej dobe býva v rodinnom dome s dvomi mal. deťmi. Spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 celku odkúpila od svojej tety. Druhú polovicu vlastní jej bratranec, ktorý býva v Prahe. Náklady na domácnosť sú vo výške približne 60 € mesačne. Spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu nadobudla za sumu 100 € ako vďaku za to, že zaopatrovala svoju tetu a babičku. Po predĺženej rodičovskej dovolenke začala pracovať až v novembri 2015. Jej priemerný čistý mesačný príjem bol v tomto zamestnaní asi 400 €. V júni 2015 skončila tento pracovný pomer, nakoľko jej nevyhovovala 3 zmenná prevádzka. Zamestnala sa až v máji 2016, kedy pracovala pre Poštovú banku na základe provízneho systému. Prvé tri mesiace mala príjem 300 €, štvrtý mesiac jej nič nevyplatili. Od 01.09.2016 pracuje ako sociálna terénna pracovníčka pre Mesto Martin, kde je jej priemerný čistý mesačný príjem asi vo výške 490 €, z čoho sú jej však vykonávané zrážky 125 € mesačne. Má dlh v sociálnej poisťovni vo výške 1.200 €, ktorý vznikol z dôvodu, že po ukončení zamestnania poberala dávku v nezamestnanosti, pričom jej bol spätne priznaný rodičovský príspevok. Poskytnuté peňažné prostriedky musela vrátiť. Má zdravotné problémy s chrbticou. Mesačne uhrádza na lieky 14 € a polročne na infúzie 100 €. Na mal. Timeu jej otec hradí výživné 80 € mesačne. Mal. S. navštevuje 7. ročník ZŠ. Náklady sú vo výške 60 € mesačne. Maloletá je zdravá. Mal. P. X. navštevuje 3. ročník ZŠ. Mesačné náklady sú vo výške 70 €. Maloletý navštevuje aj školský klub detí. Je stále evidovaný ako astmatik, alergik. Neberie však žiadne lieky. Nenosí ani okuliare. Otec hradí výživné vo výške 200 €, avšak nie včas. Otec riadne nehradí ani na tvorbu úspor. Mal. S. má detský účet vedený v Tatra banke, ktorý využíva matka. Na tento účet jej chodí aj mzda od zamestnávateľa. Matka si podala žiadosť o zníženie úhrad v škole pre finančné problémy. Za školský rok 2015/2016 jej bola táto suma znížená zo sumy 510 € na sumu 132 € ročne. Má ešte nedoplatky na stravnom. Otec sa s maloletým stretáva približne každý druhý víkend. Prispieva aj nad rámec výživného. Návrh na vykonanie exekúcie si nepodala, lebo chce mať od otca svätý pokoj. Nedoplatky
na stravnom v škole vznikli z dôvodu, že nemala žiaden príjem. Podstatné bolo pre ňu zabezpečiť pre deti bývanie. V období od 14.03. do 01.05.2016 bola matka nezamestnaná. Nemala žiaden príjem. Pred skončením pracovného pomeru bola necelé tri mesiace PN, poberala nemocenské dávky vo výške 140-160 €. Od podania návrhu má otec uhradené výživné v celom rozsahu. Na tvorbu úspor prispieva sporadicky, buď na účet maloletej alebo matke v hotovosti. Finančné prostriedky určené na tvorbu úspor maloletého, ktoré otec zaslal na účet mal. S., matka použila na bežné výdavky na domácnosť, z dôvodu existenčných problémov, aby mal. deti netrpeli núdzou. Prvoradé bolo pre ňu zabezpečiť zdravý vývoj mal. detí. Doposiaľ matka neuhradila školné za rok 2016/2017, keďže požiadala o zníženie, o čom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Navrhla zamietnuť návrh otca na zníženie výživného.
7. Zo správy zamestnávateľa otca mal súd preukázané, že otcov priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 516,77 €. Súčasne otec poberá stravné (diéty) z dôvodu pracovných ciest v zahraničí v priemernej mesačnej výške 1.381,11 €.
8. Z potvrdenia Evanjelickej základnej školy, M. R. Štefánika 17, Martin, súd zistil, že otec za školský rok 2015/2016 uhradil školné za maloletého vo výške 150 € a matka vo výške 114 €. Matka uhradila aj stravu vo výške 23,75 €. Za školský rok 2016/2017 je vedený nedoplatok na školnom vo výške 410 €.
9. Zo správy ÚPSVaR Martin vyplýva, že matka bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie naposledy v období od 14.03.2016 do 01.05.2016 a je poberateľkou prídavku na dve mal. deti.
10. Z listinných dôkazov predloženým otcom mal súd preukázané jeho výdavky na bývanie, exekúcie. Ďalej súd zistil, že otec otvoril maloletému Junior konto S. W., Y..X.., ktoré je vedené na meno maloletého, číslo účtu IBAN: X.. Na tento účet od februára 2016 otec mesačne uhrádza sumu 100 €.
11. Naposledy bolo o výživnom rozhodované v konaní 10C/116/2011, kedy Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 04.01.2012 rozviedol manželstvo rodičov maloletého, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 300 € mesačne, z toho 200 € k rukám matky a 100 € na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého, zriadený matkou. Matke bola uložená povinnosť zriadiť maloletému osobitný účet do 7 dní od právoplatnosti rozsudku a oznámiť jeho číslo otcovi, najneskôr do 7 dní od jeho zriadenia. Na nakladanie s prostriedkami na osobitnom účte maloletého je potrebný súhlas súdu. Styk otca s maloletým nebol upravený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2012. V čase posledného rozhodovania otec pracoval ako vodič kamiónu v Taliansku. Jeho priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 1.600 €. Matka mala príjem vo výške 200 € mesačne. Bola na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletého. Poberala len rodičovský príspevok. Rodičia bývali v spoločnej domácnosti. Otec hradil všetky náklady na bývanie. Matka mala vyživovaciu povinnosť aj k ďalšiemu dieťaťu, k mal. Timei Kleimannovej, ktorá navštevovala 2. ročník ZŠ. Maloletý nenavštevoval predškolské zariadenie, pretože bol astmatik, alergik, pravidelne užíval lieky, nosil okuliare.
12. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, a to ani len v časti. V čase posledného rozhodovania rodičia bývali v spoločnej domácnosti. Otec uhrádzal prevažnú časť nákladov na bývanie, teda podieľal sa aj na zabezpečení bytových potrieb maloletého. V súčasnej dobe bytové potreby mal. zabezpečuje výlučne matka. Rovnako vykonáva aj osobnú starostlivosť. Otec sa s maloletým stretáva, prispieva aj nad rámec výživného, avšak je jeho povinnosťou podieľať sa určitou časťou výživného aj na zabezpečovaní bytových potrieb maloletého. V súčasnosti každý z rodičov vedie vlastnú domácnosť. Otec býva sám v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho otca. Tento byt rekonštruuje, zhodnocuje. Matka býva v rodinnom dome, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti 1 k celku. Každý si hradí náklady na domácnosť samostatne. Otec mal príjem v čase posledného rozhodovania vo výške 1.600-1.700 €. V súčasnej dobe jeho príjem predstavuje 516 € a poberá aj stravné v priemernej výške 1.380 €. Stravné je zložkou mzdy a pre účely rozhodovania o výživnom sa považuje za príjem. Sám otec uviedol, že na stravu minie mesačne len do 300 €. Matka bola v čase posledného rozhodovania na predĺženej materskej dovolenke z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletého. V súčasnej dobe je zamestnaná. Jej priemerný čistý mesačný príjem je 480 €. Je aj poberateľkou prídavku na dieťa, ktorý slúži na úhradu odôvodnených potrieb mal. dieťaťa. Súd na strane oboch rodičov neprihliadol na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Jedná sa najmä o zrážky zo mzdy, exekúcie, úvery. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Matka sa stala podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, čím zabezpečila pre mal. deti bývanie. Otec zase zhodnocuje, renovuje byt, ktorý nie je v jeho vlastníctve. Teda vráža finančné prostriedky do majetku, ktorý mu nepatrí. Zmena pomerov nastala aj na strane maloletého, ktorý je vekovo starší. O výživnom bolo rozhodované naposledy pred takmer 5 rokmi. Maloletý navštevuje 3. ročník ZŠ, čím sa pochopiteľne zvýšili jeho výdavky súvisiace s vekom a plnením si školských povinností. Maloletý v súčasnej dobe už nemá zdravotné problémy. Nenosí okuliare, avšak tieto náklady súvisiace s jeho zdravotným stavom sa preniesli na výdavky v spojení so školou. Matke sa síce zvýšil príjem oproti poslednému rozhodovaniu. Je zamestnaná. Súd bol však povinný prihliadnuť na to, že matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a rovnako ako na strane maloletého odôvodnené potreby sa zvýšili aj na strane mal. S.. Ako už bolo uvedené v súčasnosti zabezpečuje bytové potreby pre mal. matka sama, teda je povinnosťou otca podieľať sa v časti aj na týchto výdavkoch. Z uvedených dôvodov má súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého doposiaľ určeným výživným. Na druhej strane pomery rodičov a potreby maloletého neodôvodňujú ani zvýšenie výživného. Súd súčasne dáva do pozornosti matke, že jej je povinnosťou nakladať s výživným hospodárne a v prvom rade v záujme maloletého, a to najmä hradiť odôvodnené potreby maloletého, uhrádzať poplatky súvisiace so školou, kde je správanie matky nezodpovedné. Sumu 200 € súd považuje za dostačujúcu a primeranú na to, aby maloletý netrpel núdzou. Nie je spravodlivé od otca očakávať, aby pri takto určenej výške výživného bol povinný uhrádzať navyše aj poplatky v škole. Ak sa aj otec eventuálne domáhal zníženia
výživného o časť školských poplatkov, ktoré by hradil mal., takýto výrok by bol neurčitý a nevykonateľný. Výška poplatkov sa mení v závislosti od rôznych faktorov, ktoré súd reálne nemôže zahrnúť do výroku.
14. Pri hodnotení pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o výživnom súd zistil, že sa zmenili pomery, z ktorých súd vychádzal v pôvodnom konaní, ktoré odôvodňujú zmenu platobného miesta tvorby úspor. Matka konala nehospodárne s prostriedkami určenými na tvorbu úspor, čo aj sama v konaní potvrdila. Svoje správanie odôvodnila nedostatkom financií. Od matky ako osoby v produktívnom veku je oprávnené a spravodlivé očakávať príjem, ktorý jej umožní uhrádzať potreby mal. detí. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. Túto ťarchu matka nemôže prenášať len na otca ako povinného rodiča. Súd má za to, že je v najlepšom záujme maloletého, aby bol otec povinný hradiť tieto prostriedky na účet maloletého, ktorý mu zriadil a na ktorý od podania návrhu prispieva súdom určenou výškou 100 € mesačne. Z uvedeného konania otca je aj zrejmé, že je v jeho schopnostiach a možnostiach hradiť naposledy určené výživné a nie je dôvod na jeho zmenu. Matka porušila svoje rodičovské povinnosti pri správe majetku maloletého, mal. jej bol zverený do osobnej starostlivosti a takéto jej správanie nemožno považovať za hospodárne a v záujme maloletého. Matka nakladala s finančnými prostriedkami bez súhlasu súdu. V tejto súvislosti súd dáva matke do pozornosti, že jej konanie môže mať trestnoprávne následky, prípadne, ak matka bude pokračovať v porušovaní povinností pri správe majetku maloletého, môže to byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach. Vzhľadom k uvedenému súd zmenil platobné miesto na tvorbu úspor, teda bankový účet, na ktorý je otec povinný prispievať sumu 100 € a ktorý je vedený na meno mal. V ostatnej časti ostáva rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 04.01.2012, č. k. 10C/116/2011-91 nezmenený, t. j. na nakladanie s prostriedkami na osobitnom účte maloletého je aj naďalej potrebný súhlas súdu. Pre úplnosť súd uvádza, že nie je rozhodujúce, ktorý z rodičov zriadil mal. osobitný účet. Rozhodujúcou skutočnosťou je to, že mal. mal zriadený účet vedený na jeho meno už v čase vyhlásenia rozsudku.
15. O trovách konania súd rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ich náhradu v tomto konaní nemožno ani spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.