Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Pc-49-2021.pdf
PDF · 75.73 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/49/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou, v právnej veci navrhovateľky: M. Ž., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž. XXX a osoby povinnej na výživné: D. O., H.. XX.XX.XXXX, C. Ž. XXX, adresa pre doručovanie: L. L. XX, C. Z., K., I., R., o určenie výživného na manželku, takto
rozhodol:
I. Návrh sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu 20.10.2021 žiadala, aby súd uložil povinnému povinnosť prispievať na jej výživu ako manželke sumou vo výške 50,- Eur mesačne. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2019, manžel odišiel do Turecka k svojej mame z dôvodu, že je psychicky chorý, kde sa lieči. Manžel navrhovateľky býva u svojej mamy, podľa jej vyjadrenia nerobí a nemá žiaden príjem, údajne ho živí jeho mama.
2. Osoba povinná na výživné (manžel navrhovateľky) sa k návrhu nevyjadril.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľky, vyjadrením navrhovateľky, sobášnym listom, dokladmi o príjmoch a výdavkoch navrhovateľky, so spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXPc/X/XXXX, a zistil tento skutkový stav veci:
4. Navrhovateľka a povinný na výživné uzavreli manželstvo dňa 13.06.2008. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP/XX/XXXX - 214 zo dňa 10.05.2019 súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej otca maloletého dieťaťa (osoba povinná na výživné) zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, platného v čase splatnosti bežného výživného, s účinnosťou od 24.08.2016, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Zročné výživné za čas od 24.08.2016 do 31.05.2019 na maloleté dieťa v sume 915,06 Eur súd povolil otcovi maloletého dieťaťa zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 27,- Eur až do zaplatenia. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXPc/X/XXXX - 50 zo dňa 08.01.2018 súd zamietol návrh navrhovateľky na určenie výživného na manželku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2018.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka pracuje ako opatrovateľka u zamestnávateľa Obec Ž. s čistým mesačným príjmom vo výške 655,71 Eur. Okrem prídavku na jedno dieťa vo výške 25,88 Eur mesačne dostáva aj osobitný príplatok vo výške 126,14 Eur zato, že
si sama našla prácu. Pomoc v hmotnej núdzi nepoberá, naposledy dávku v hmotnej núdzi poberala od 01.10.2021 do 31.01.2022 v sume 215,20 Eur. Na maloletú dcéru si uplatňuje daňový bonus.
6. Navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu trvá a to kvôli sociálnym dávkam, ktoré v minulosti poberala. Návrhu podala z dôvodu, že potom, ako jej skončil pracovný pomer u zamestnávateľa Obec Ž. v decembri 2020 bola bez príjmu, poberala iba prídavok na jedno dieťa, iný príjem nemala. Pri vybavovaní dávky v hmotnej núdzi jej bolo povedané, že si musí podať návrh na výživné na manželku. Dávka v hmotnej núdzi jej bola priznaná od 10/2021 a bola jej vyplácaná do januára 2022. Navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, ktorý podiel zdedila po otcovi spolu aj s ďalšími dvoma bratmi. Podľa informácií navrhovateľky manžel aktuálne žije v Turecku v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá má 70 rokov a je na dôchodku. Navrhovateľka je s manželom v pravidelnom telefonickom kontakte. Manžel má 39 rokov a stále sa lieči na cukrovku a depresie. Toho času podľa informácií navrhovateľky depresie už nemá také ťažké, ale naďalej užíva lieky. Manžel nemá žiaden príjem, žijú z dôchodku jeho matky, vlastní spoločnosť, ktorá ale nevykonáva žiadnu činnosť a nemá z nej príjem. Manžel navrhovateľky iné deti ako ich spoločnú dcéru nemá, má na ňu určené minimálne výživné, ktoré však navrhovateľke neplatí. Podľa udania navrhovateľky jej manžel spolu so svojou matkou býva v poschodovom rodinnom dome, pričom on býva s matkou na poschodí, na prízemí býva jeho strýko s rodinou. Ich majetkové pomery, najmä finančné sú skromné. Navrhovateľka žije v jednoizbovom obecnom nájomnom byte spolu s maloletou dcérou, ktorá v septembri nastupuje do 7. ročníka ZŠ, toho času má 12 rokov a 9 mesiacov, je zdravá, je však evidovaná u alergológa. Výdavky na ňu sú bežné, primerané jej veku. Navrhovateľka má aktuálne 43 rokov, jej zdravotný stav je primeraný veku, občas má problémy s chrbticou, berie tabletky na tlak a štítnu žľazu, je sledovaná odbornými lekármi, ale vo všeobecnosti je zdravá.
7. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákona o rodine˝), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
8. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, pričom sa posudzujú možnosti a schopnosti a oprávnené potreby tak navrhovateľky ako i povinného s prihliadnutím na požiadavku v zásade rovnakej životnej úrovne manželov. V zmysle vyššie citovaného ustanovení a na základe zisteného skutkového stavu súd návrh zamietol, nakoľko mal za preukázané, že pomery povinného mu neumožňujú prispievať na výživu jeho manželky a určenie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Povinný je podľa vyjadrenia navrhovateľky nezamestnaný, nemajetný a trpí vážnymi zdravotnými problémami. Žije v spoločnej domácnosti aj so širšou rodinou, neplnení si ani vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére. Navrhovateľka je aktuálne zamestnaná u zamestnávateľa Obec Ž. s čistým mesačným príjmom vo výške 655,71 eur, poberá prídavok na jedno dieťa vo výške 25,88 Eur mesačne a dostáva aj osobitný príplatok vo výške 126,14 Eur. Zistené skutočnosti o osobných pomeroch manželov nasvedčujú tomu, že aktuálne je životná úroveň navrhovateľky vyššia ako povinného a pomery povinného mu neumožňujú prispievať na výživu manželky akoukoľvek sumou.
13. Súd vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti preto dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný a preto ho zamietol.
14. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie navrhovateľka, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdala.
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie osoba povinná na výživné v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).