Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4P-39-2021.pdf
PDF · 73.13 KB
Case nature
Subarea
4P/39/2021
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v právnej veci navrhovateľa/manžela: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, Poľská republika, občan Poľskej republiky, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Milan Vavrek, MSc., MBA, advokát so sídlom Kežmarok, Baštová 6, proti odporkyni/manželke: J. Q., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. W. XXX, občan Slovenskej republiky, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. V y h l a s u j e , že v danej právnej veci nemá právomoc konať a konanie z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Dňa 29.11.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa na rozvod jeho manželstva a úpravu práv a povinnosti k maloletému dieťaťu J. Q., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva. Maloleté dieťa J. žiadal na čas po rozvode zveriť do výchovy otca a odporkyni žiadal uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur vždy do desiateho dňa v tom - ktorom mesiaci vopred k rukám otca. Styk matky s maloletou nežiadal upraviť. Otec maloletej predložil na požiadanie súdu rodný list maloletému dieťaťa (č.l. 19 spisu) z ktorého vyplýva, že ako matka maloletej J. je uvedená J. Q., rod. W., nar. XX.XX.XXXX v A., Slovenská republika a ako otec J. Q., nar. XX.XX.XXXX v S., Poľská republika. Právomoc tunajšieho súdu odvodzuje otec maloletej od miesta trvalého pobytu odporkyne, ako aj občianstvom Slovenskej republiky a to v čase podania návrhu až po súčasnosť. Z písomného vyjadrenia matky maloletej zo dňa 23.03.2022 ako aj správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo zo dňa 13.04.2022 súd zistil, že matka maloletej sa vydala a presťahovala do Poľskej republiky k manželovi do rodinného domu na adresu K. XX, kde s manželom bývala v spoločnej domácnosti do 08.03.2022. Po vážnych nezhodách manžela opustila dňa 08.03.2022 a býva v dome pre týrané matky v S. aj s maloletou J.. Maloletá J. navštevuje MŠ v U. v obci U.. Matka maloletej tiež uviedla, že sa neplánuje vrátiť na Slovensko, plánuje bývať v rodičovskom dome svojej matky v Poľskej republike a momentálne si hľadá prácu.
2.Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
3.Podľa čl. 3 bod 1 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie Brusel IIb“) vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má "domicil".
4.Podľa čl. 3 bod 1 písm. b) nariadenia Brusel IIb vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia "domicil".
5.Podľa Článku 8 ods. 1 NARIADENIA RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práva povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len nariadenie Brusel IIa), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
6.Podľa Článku 16 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel IIa, konanie na súde sa považuje sa začaté momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi.
7.Podľa Článku 17 nariadenia Brusel IIa ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
8.Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý nespadá do ich rozhodovacej právomoci, podľa ustanovenia § 9 CSP, zastaví.
9.Pre účely určenia právomoci súdu treba vychádzať z článku 3 a článku 8 Nariadenia Brusel IIa, a preto treba skúmať obvyklý pobyt otca, matky maloletého dieťaťa (odporkyne) a maloletého dieťaťa v čase začatia konania. Nariadenie sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho spravidla chápe vnútroštátne právo členských štátov, ale používa ho ako autonómny prvok európskeho práva. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho- ktorého štátu prihlásený na trvalý pobyt, ale rozhodujúcim je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania v určitom mieste.
10.Obaja účastníci konania sú občanmi členských štátov Európskej únie, pričom navrhovateľ je občanom Poľskej republiky a odporkyňa je občanom Slovenskej republiky s obvyklým pobytom na území iného členského štátu Európskej únie (Poľská republika). V zmysle čl. 3 bod 1 písm. a) nariadenia Brusel IIb je s ohľadom na obvyklý pobyt oboch účastníkov daná právomoc vo veciach rozvodu súdov Poľskej republiky. Ďalej z vyššie uvedeného, s poukazom na citované ustanovenie CSP, ako aj citované nariadenie rady ES, ktorým sa musí súd Slovenskej republiky riadiť, nakoľko je členským štátom Európskej únie, je zjavné, že tunajší súd nemá právomoc konať ani vo veci rodičovských práv a povinností k dieťaťu, pokiaľ sa týka maloletej J., ktorá sa v čase začatia konania ako aj toho času nachádza spolu s matkou v Poľskej republike, do 08.03.2022 na adrese K. XX a od 08.03.2022 v Azylovom dome pre týrané matky s deťmi v S., maloletá navštevuje materskú školu v Poľskej republike, ako je to zrejmé z písomného vyjadrenia matky maloletej, správy Úradu práce, sociálych vecí a rodiny Námestovo zo dňa 13.04.2022. Skutočnosť, že maloleté dieťa v čase začatia konania malo obvyklý pobyt v Poľskej republike je zrejmá aj z návrhu podaného v tejto veci. Otec maloletej taktiež býva v Poľskej republike na adrese K. XX a v Poľskej republike býva aj matka maloletej/odporkyňa. Vo vyjadrení matka maloletej uviedla, že sa neplánuje vrátiť na Slovensko, plánuje bývať v rodičovskom dome svojej matky v Poľskej republike a momentálne si hľadá prácu.
11.Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na citované ustanovenia súd konanie pre nedostatok právomoci zastavil. 12.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.