Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-77-2016.pdf
PDF · 101.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/77/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej PhD., a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému Q. A.i, pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného Q. A., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20.10.2016 sp. zn. 3T/21/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12. decembra 2016, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno f/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o odkázaní poškodeného J. F. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený J. F. nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom K., H. F., so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný Q. A. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným v bode 2/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. a/ Tr. zák. a v bodoch 1/ a 2/ z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. d/ Tr. zák., ktoré mal spáchať na tom skutkovom základe, že: 1/ dňa 11.04.2016 približne o 10,10 hod. v obci Tovarníky, okres Topoľčany, na ulici H. F. pod vplyvom alkoholu cez neuzamknutú bránu neoprávnene vnikol na dvor rodinného domu č. XX/XX, patriaceho poškodenému J. F., následne cez neuzamknuté vchodové dvere vošiel na chodbu domu, kde od tu prítomného poškodeného P. R. žiadal oznámiť, kde sa nachádza poškodený F. a keď mu poškodený R. uviedol, že poškodený F. je u lekára, prinesenou palicou udrel do stola a z domu odišiel, 2/ následne po skutku uvedenom v bode 1/ rozsudku dňa 11.04.2016 približne po 10,10 hod. v obci Tovarníky, okres Topoľčany, na ulici H. F. pod vplyvom alkoholu cez neuzamknutú bránu neoprávnene vnikol na dvor rodinného domu č. XX/XX, patriaceho poškodenému J. F. a po zistení, že poškodený P. R. medzičasom uzamkol vchodové dvere domu, prinesenou tehlou rozbil sklenenú výplň dverí, vzniknutým otvorom prestrčil ruku, kľúčom, zastrčeným z druhej strany zámku dvere odomkol, vošiel do domu, kde najskôr tehlou udrel do hlavy poškodeného R. a keď ten spadol na zem, opakovane ho kopol do pravej ruky a nohy, v obývačke domu rozbil televízor značky Sencor a otočný ventilátor, následne vzal do rúk vzduchovku značky Slávia, pristúpil k na chodbe ležiacemu poškodenému R., ktorému vzduchovku priložil hlavňou k čelu a žiadal od neho oznámiť, kde sa nachádza poškodený J. F., pričom po oznámení, že u lekára v meste, odložil vzduchovku, v kuchyni rozbil dva kusy tanierov a rádio značky Philips a na chodbe domu sklenené výplne dvoch okien a následne so vzduchovkou z domu odišiel, poškodenému P. R. pri fyzickom napadnutí nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie, poškodenému
J. F. poškodením zariadenia domu a hnuteľných vecí spôsobil škodu vo výške 186,40 Eur a odcudzením vzduchovky škodu vo výške 10,-Eur.
Za to mu bol podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., za nezistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák., zistených priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. mu bolo uložené ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť uhradiť poškodenému J. F. spôsobenú škodu vo výške 196,40 eur a súčasne podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený J. F. odkázaný s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie obžalovaný Q. A. proti výroku o vine, výroku o treste, výroku o náhrade škody, ako aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. V písomnom zdôvodnení odvolania uviedol, že sa odvoláva proti všetkým výrokom, nakoľko skutok kladený mu za vinu sa nestal tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Namietol, že poškodený R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa mu ničím nevyhrážal a použitie zbrane spomenul až na doplňujúce otázky, spontánne vo svojej výpovedi to neuvádzal. Poukázal i na rozpory medzi výpoveďami tohto poškodeného z prípravného konania a hlavného pojednávania, najmä pokiaľ ide o počet úderov. Konštatoval, že výpoveď poškodeného R. nebola potvrdená znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo a na neisté vystupovanie poškodeného R. počas konfrontácie s ním. Žiadal, aby bolo rozhodnuté na základe faktov vyplývajúcich zo zisteného skutkového deja, ktoré sú mu na prospech, keďže v konaní sa jedná o tvrdenie poškodeného proti jeho tvrdeniu, vychádzajúc zo zásady in dubio pro reo.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že odvolanie smeruje čo do výroku o vine, pokiaľ ide o zločin vydierania, následne i čo do výroku o treste a výroku o uložení ochranného liečenia. Výrok o náhrade škody nenapadol odvolaním a tiež nepoprel spáchanie prečinu porušovania domovej slobody. Napadnutý rozsudok nepokladá za správny, nakoľko súd I. stupňa nevyhodnotil dôkazy dôsledne, keď pri ustálení skutkového stavu vychádzal z výpovede poškodeného R. a v dôsledku toho ho nesprávne uznal vinným aj zo zločinu vydierania. Namietol, že súd I. stupňa nepribral do konania znalca z odvetvia psychológia a psychiatra za účelom preskúmania duševného stavu poškodeného R. s ohľadom na rozpory v jeho výpovediach, ktoré podrobne citoval, a ktoré sa týkali najmä použitia vzduchovky a vyhrážok. Pokiaľ ide o samotné fyzické napadnutie poškodeného R., poukázal na závery znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu, ktorý nekonštatoval vznik žiadnych zranení u poškodeného. Namietol tiež, že pokiaľ existovali medzi jeho výpoveďou a výpoveďou poškodeného R. rozpory, mal vychádzať pri hodnotení dôkazov z jeho výpovede a nie z výpovede R.. Namietol, že pokiaľ by aj teoreticky pripustil výpoveď poškodeného, skutok by nemohol byť kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keďže poškodeného k ničomu nenútil, iba sa ho pýtal, kde je „J.“. Nepoužil voči nemu žiadne hrozby ani vzduchovku. Z týchto dôvodov žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s tým, že v konečnom dôsledku pokiaľ ide o zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., sa domáhal toho, aby bol spod obžaloby oslobodený podľa ustanovenia § 285 písm. a/ Tr. por., keďže tento skutok sa nestal a pokiaľ ide o prečin porušovania domovej slobody navrhol, aby mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany odvolanie voči napadnutému rozsudku nepodal, ani sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Obhajca na verejnom zasadnutí uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom odvolaní a vytkol súdu I. stupňa nesprávne vyhodnotenie dôkazov, nesprávnu právnu kvalifikáciu pokiaľ ide o zločin vydierania a poukázal na nedôveryhodnú výpoveď jediného priameho svedka - poškodeného R.. Navrhol podľa
ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol s tým, že v konečnom dôsledku ho podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodí spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako zločin vydierania. Pokiaľ ide o prečin porušovania domovej slobody, za tento navrhol uložiť podmienečný trest odňatia slobody.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že zotrváva na dôvodoch svojho odvolania a súhlasí s tým, čo uviedol jeho obhajca.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že súd I. stupňa správne zistil skutkový stav veci a vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil, riadiac sa ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. Konanie obžalovaného naplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody a zločinu vydierania, i keď sa poškodený vo svojich výpovediach dopustil nejakých rozporov, avšak jednoznačne uviedol, že ho obžalovaný nútil so zbraňou opätovne povedať, kde je druhý poškodený. Pokiaľ ide o trest uložený na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, tento považovala skôr za mierny. Odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, nezistiac zákonné dôvody na postup podľa § 316 ods. 1 alebo § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného Q. A. je čiastočne dôvodné, aj keď z iných ako namietaných dôvodov.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a vykonaní verejného zasadnutia, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásady zákonného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Tr. por., rovnosti strán (kontradiktórnosť) podľa § 2 ods. 14 Tr. por., náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi. Odvolací súd konštatuje, že súd I. stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom procesnom postupe a v súlade so všetkými ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd s výnimkou rozhodnutia o náhrade škody súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.
K odvolacím námietkam obžalovaného je potrebné uviesť, že okresný súd postupoval zákonne, všetky dôkazy vykonal kontradiktórnym spôsobom, rešpektujúc práva obžalovaného na obhajobu, vykonajúc všetky dostupné možnosti na zadováženie potrebných dôkazov a po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu, ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, ktorý zodpovedá všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutky tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu I. stupňa a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku, si odvolací súd v celom rozsahu osvojil.
K výroku o vine krajský súd dopĺňa, že vina obžalovaného bola vykonaným dokazovaním v celom rozsahu preukázaná napriek skutočnosti, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní popieral spáchanie skutku pod bodom 2/ v časti napĺňajúcej znaky zločinu vydierania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v prípravnom konaní spočiatku uvádzal, že si na priebeh skutku nepamätá, lebo požil alkohol v kombinácii s liekmi. Skutok pod bodom 1. a skutok pod bodom 2. v časti napĺňajúcej znaky prečinu porušovania domovej slobody priznal. Napriek obrane obžalovaného je nutné konštatovať, že súd I. stupňa dôsledne preveroval obhajobu obžalovaného a dôkazy svedčiace v prospech i v neprospech obžalovaného, tieto dôkazy zákonným spôsobom vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
K námietke obžalovaného, že súd I. stupňa vychádzal pri hodnotení jeho viny výlučne z výpovede poškodeného R., nadriadený súd uvádza, že poškodený popísal priebeh skutku tak ako je uvedený v napadnutom rozsudku, opísal spôsob neoprávneného vniknutia do domu poškodeného F. v oboch bodoch a tiež priebeh konania obžalovaného po druhom vniknutí do domu, kde vnikol jednak násilím, keďže rozbil vchodové dvere do domu tehlou a jednak prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu, keď si po rozbití výplne vchodových dverí prestrčil ruku zvnútra a kľúčom v zámke odomkol. Týmto konaním jednoznačne naplnil v bodoch 1/ a 2/ všetky znaky pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. d/ Tr. zák.
Pokiaľ ide o časť skutku pod bodom 2/ napĺňajúcej znaky vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého spáchanie obžalovaný popiera, a v ktorej časti výpoveď poškodeného R. namieta, je potrebné uviesť, že výpoveďou poškodeného R. a nepriamo i poškodeného F., ako i listinnými dôkazmi bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný po opätovnom vniknutí do domu poškodeného F. začal chodiť po dome a rozbíjať zariadenie domu, udrel poškodeného R. do hlavy tehlou a po nájdení vzduchovky, túto priložil k hlave poškodenému R. a nútil ho takýmto spôsobom, aby mu povedal, kde sa nachádza F.. Z uvedeného spôsobu konania obžalovaného je zrejmé, že na naplnenie znakov zločinu vydierania sa ani nemusel poškodenému R. slovne vyhrážať, nakoľko úderom tehlou do hlavy použil násilie a priložením hlavne vzduchovky k hlave poškodeného R. použil neverbálnu hrozbu násilia smerujúcu proti jeho telesnej integrite, za účelom získania informácie, kde sa nachádza poškodený F..
Opísaným konaním obžalovaného bola jednoznačne naplnená objektívna i subjektívna stránka zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1. Tr. zák. a v dôsledku použitia zbrane, aj v odseku 2 tohto ustanovenia. Nadriadený súd dáva do pozornosti nielen zákonnú úpravu trestného činu vydierania, ale i ustálenú súdnu prax, z ktorej je zrejmé, že trestný čin vydierania je dokonaný už vykonaním násilného konania alebo uskutočnením hrozby násilia alebo inej ťažkej ujmy, pričom k vynúteniu konania ani nemusí dôjsť.
Pokiaľ ide o námietky obhajoby, že poškodený R. spomenul vo svojej výpovedi vzduchovku až na doplňujúce otázky, je potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku nie je možné vyvodiť záver, že by na výpoveď svedka, v časti keď odpovedá na doplňujúce otázky, nebolo možné prihliadnuť, alebo že by bola táto menej dôveryhodná. Okrem toho poškodený R. počas výpovede na hlavnom pojednávaní ako aj počas konfrontácie s obžalovaným potvrdil, že obžalovaný použil voči nemu násilie, keď ho udrel tehlou do hlavy a priložil mu k čelu vzduchovku za účelom získania informácie, kde sa nachádza poškodený F..
Ani nadriadený súd nemá dôvod neveriť poškodenému R., ktorý na rozdiel od obžalovaného vypovedal pod prísahou. Z dôvodu, že obžalovaný namieta iba časť výpovede poškodeného R. týkajúcu sa prísnejšej právnej kvalifikácie žalovaného skutku pod bodom 2, je možné vyvodiť záver skôr o účelovosti popierania tejto časti skutku obžalovaným.
Okrem vyššie uvedeného, vo vzťahu k pochybnostiam o výpovedi poškodeného R. je potrebné neopomenúť, že táto je podporená i výpoveďou poškodeného F., ktorý popísal čo videl po príchode domov a potvrdil, že R. mu hovoril, že mu obžalovaný okrem úderu do hlavy priložil k hlave vzduchovku.
Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd sa s námietkami obhajoby, spočívajúcimi v nedôveryhodnosti výpovede poškodeného R., nestotožnil. K obrane obžalovaného je nutné uviesť, že iba sama skutočnosť, že súd vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov inak, než podľa jeho predstáv, nemôže to byť dôvodom pre zmenu rozsudku, nakoľko je výlučne na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná a tieto dôkazy následne vyhodnotí podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu I. stupňa pri hodnotení dôkazov a pokiaľ obžalovaný s takýmto hodnotením nesúhlasí, nespôsobuje to chybnosť rozhodnutia okresného súdu, nakoľko tento logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o vine. S týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
Z vykonaného dokazovania niet teda pochýb o tom, že obžalovaný spáchal predmetné skutky, z ktorých je usvedčený výpoveďami poškodených R. a F. ako i listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise,
pričom jeho vinu nevyvracajú ani závery znaleckého posudku znalca MUDr. Mariána Pamulu, ktorý sa vyjadroval k utŕženým zraneniam poškodeného R..
Všetky tieto skutočnosti viedli odvolací súd k záveru, že skutky sa stali tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku súdu I. stupňa, a že obrana obžalovaného Q. A. je účelová a vyvrátená vyššie uvedenými dôkazmi, ktoré sa navzájom dopĺňajú a usvedčujú obžalovaného.
S poukazom na vyššie uvedené nemal ani odvolací súd pochybnosti o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi úmyselným protiprávnym konaním obžalovaného na jednej strane a vzniknutým následkom na záujme chráneným ustanovením § 189 Tr. zák. a § 194 Tr. zák. na strane druhej, rovnako tak mal za preukázané i zavinenie obžalovaného.
Výrok napadnutého rozsudku ako i právna kvalifikácia skutkov v bode 1/ a 2/ ako pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. a v bode 2. zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., aj podľa názoru krajského súdu plne zodpovedá správnym úvahám súdu I. stupňa a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaných skutkov práve podľa uvedených zákonných ustanovení.
Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Trestného zákona, pričom pri ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Odvolací súd nezistil pochybenie pri ukladaní trestu, keď súd I. stupňa nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 Tr. zák. a vzhliadol priťažujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 37 písmeno h/, m/ Tr. zák. (obžalovaný spáchal viac trestných činov a v minulosti už bol viackrát súdne trestaný) a správne ukladal obžalovanému trest úhrnný. Súd I. stupňa správne v dôsledku pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ukladal obžalovanému trestu po úprave dolnej hranici trestnej sadzby postupom podľa § 38 ods.2, ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti najprísnejšie trestný, čo v danom prípade bol zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., kde Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody v trvaní 4 až 10 rokov a po uvedenej úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. v rozmedzí 6 až 10 rokov.
V súlade so všetkými ustanoveniami Trestného zákona potom súd I. stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému, vychádzajúc z trestnej sadzby 6 až 10 rokov, tomuto uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a na výkon trestu ho v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko už bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaných skutkov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Takto uložený trest možno považovať za správny a zákonný, zodpovedajúci ustanoveniam Trestného zákona a napĺňajúcim účely generálnej a individuálnej prevencie, poukazujúc na skutočnosť, že tento mu bol vymeraný na samej dolnej (avšak po použití § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšenej) hranici trestnej sadzby, prihliadnuc na osobu obžalovaného, povahu spáchaného skutku, následky, spôsob spáchania skutku, pohnútku a zavinenie obžalovaného, ako i jeho doterajší život.
Súčasne bolo správne s poukazom na závery znaleckého posudku MUDr. Eduarda Višňovského obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, a to napriek už uloženému ochrannému protialkoholickému liečeniu ambulantnou formou v trestnom konaní vedenom proti obžalovanému Okresný súdom Topoľčany pod sp. zn. 2T/78/2013, nakoľko nemá dostatočný efekt na obžalovaného, ktorý neustále porušuje abstinenciu a kombinuje požívanie alkoholických nápojov s liekmi.
Za správny a zákonný krajský súd považuje aj výrok o náhrade škody v časti priznania škody poškodenému J. F. vo výške 196,40 eur, keďže tento si uvedený nárok v danej výške riadne a včas v trestnom konaní uplatnil a preukázal.
Súd I. stupňa však pochybil v časti odkázania poškodeného J. F. s jeho nárokom na civilný proces.
Odvolací súd poukazuje tu na skutočnosť, že správne mal byť poškodený J. F. odkázaný na civilný proces iba so zvyškom svojho nároku na náhradu škody, keďže o časti jeho nároku bolo rozhodnuté. Nesprávne tiež použil ustanovenie § 288 ods. 1 Tr. por., pričom pri odkázaní so zvyškom nároku na náhradu škody mal postupovať podľa ustanovenia § 288 ods. 2 Tr. por. Na podklade týchto skutočností a odvolania podaného obžalovaným bolo nutné zrušiť tento nezákonný výrok napadnutého rozsudku a keďže výrok o náhrade škody bolo možné s prihliadnutím na ustanovenie § 321 ods. 3 Tr. por. oddeliť od ostatných napadnutých výrokov, odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa len v tejto časti.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok len vo výroku o odkázaní s nárokom na náhradu škody, keďže odvolanie obžalovaného Q. A. považoval, pokiaľ ide o výroky o vine, treste a ochrannom liečení, za nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.