Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-674-2015.pdf
PDF · 94.41 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/674/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša a v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru č. 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grősslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej I. I., L.. XX. XX. XXXX, Y. G. J. L. M. Ú. M., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej v konaní na súde prvej inštancie opatrovníčkou I.. N. B., X. M. D. T. - M., o zaplatenie sumy 420 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 10C/284/2013-76 zo dňa 24. 09. 2015
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 420 eura, zmenkového úroku 0,25 % denne od 19. 09. 2010 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy od 03. 12. 2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 1,40 eur a náhrady trov konania. O trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom (od 1. 7. 2016 stranám sporu) nepriznáva.
2. Rozhodol tak o žalobe na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa žalobca domáhal vyššie uvedených nárokov.
3. Žalobca si uplatňoval práva zo zmenky ako indosatár, ktoré získal od predchádzajúceho veriteľa Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave. Súd vychádzal z toho, že v predmetnom konaní si žalobca uplatňoval právo zo zmenky podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch a zistil, že ju vystavila žalovaná dňa 5. 5. 2010 s textom zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598 na sumu 420 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 19. 9. 2010. Na zmenke je uvedené bez protestu a na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia. Pretože žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, súd vyzval žalobcu tlačivom B - Žiadosť o doplnenie alebo opravu návrhu vydaným podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia ES č. 861/2007 dňa 16.9.2014, aby súdu v určenej lehote doplnil svoj návrh tak, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 14.1.2015 tak, že - podľa jeho tvrdenia, poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na platných nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, pričom žalobca predložil jej platný originál. Zmenkové
informácie boli presne prenesené do návrhu na začatie konania, preto podľa žalobcu netreba nič opraviť alebo doplniť. Žalobca disponuje len zmenkou a nemá iné primerané alebo presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol predložiť súdu. Poukázal, že kauzálne námietky môže vznášať zásadne žalovaný a nie je úlohou súdu suplovať jeho aktivitu. Na základe výzvy - C tlačiva Nariadenia č. 861/2007, ktorá bola žalovanému doručená 16. 4. 2015, súdu z jeho strany nedošla odpoveď.
4. Vec právne posúdil podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1 až 4, čl. 5 ods. 1 až 4, ako aj čl. 8 a 9 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 Z.z.,
5. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu s odôvodnením, že predložená zmenka zabezpečovala nároky veriteľa z úverovej zmluvy, preto bol povinný zo zákona posúdiť nárok žalobcu nie len podľa zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb., ale aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa národného aj európskeho práva na ochranu spotrebiteľa, ktorému sa poskytuje zvýšená ochrana jeho práv. Inak by mohlo dôjsť k obmedzeniu alebo popretiu práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Pretože žalobca úverovú zmluvu nepredložil, súd podľa zásady kontradiktórnosti konania rozhodol na základe dôkazov, ktoré predložili účastníci konania (strany sporu). Konštatoval, že žalobca si v tomto konaní uplatnil predmetnú pohľadávku zo zmenky a žalobca v konaní na základe výzvy súdom, ktorá mu bola riadne doručená podľa príslušného nariadenia na tlačive B nepredložil súdu zmluvu o úvere, na základe ktorej bola vystavená zmenka. Súd konštatoval, že v zmysle čl. 4 ods. 4 nariadenia žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože zmenka ako taká, nie je postačujúcim dôkazom na rozhodnutie o nárokoch uplatňovaných podľa Nariadenia, lebo zmenka ako jediný listinný dôkaz, pre účely posúdenia posudzovaného nároku predpokladá posúdenie úverovej zmluvy citujúc aj ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
7. Odvolanie odôvodnil tým, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah, pričom v konaní žalobca uplatňoval bezpodmienečný záväzok žalovaného, že zaplatí zmenku. To, že súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, pokladal za neprípustné. Vytýkal súdu, že predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (jeho znenie citoval). Z uvedeného mu jednoznačne vyplynulo, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 50bo/3/2008 z 22. októbra 2008, aj z jeho odôvodnenia citoval. Uviedol, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného, ktorý nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby tieto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval jeho aktivitu. Tvrdil, že uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (ust. §5 ods. l O.s.p.). K dôvodom, že zmenka nie je dôkazom a iné dôkazy zo strany žalobcu neboli označené ani predložené, na výzvu súdu na doplnenie návrhu, uviedol, že si splnil svoju povinnosť tvrdenia a aj dôkaznú povinnosť tak, ako mu to ukladá zákon, že predložil súdu originál platnej a riadne a platne vystavenej zmenky, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne znaky podľa zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový. Citujúc znenie § 125 O.s.p., poukázal na to, že zmenka je listinou, teda je aj dôkazom, že predložil súdu originál zmenky, že žiadnymi inými dôkazmi (ani dôkazmi a informáciami vyžiadanými zo strany súdu) nedisponoval. Tvrdil, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu, že vo vzťahu k nemu ako indosatárovi, je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Zdôraznil, že zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je
bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Vytýkal súdu, že sa aplikáciou príslušných ust. o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZSZ") vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah, že v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí, že súd však vec posudzoval, akoby išlo k bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a nadobudla charakter zmenky na platenie. Vyššie uvedené závery opieral o uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci (z jeho odôvodnenia citoval a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013 (z ktorého odôvodnenia tiež citoval).
8. Odvolateľ akcentoval na to, že napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a) a b) a v § 4 ods. 6 zákona č. 285/2001 Z.z. v znení účinnom do 11.06.2010 obsahovala zákaz splniť dlh zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výške nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstvo vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom, mohla mať z následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky.
9. Žalovaný zastúpený v tom čase opatrovníkom sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 pís. a/, b/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
11. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.12.2016 o 10.20 hodine, v pojednávacej miestnosti č. dv. 206, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 01.12.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
13. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
14. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).
15. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
16. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
18. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na zistení, že v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. žalobca nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodol len na základe označených dôkazov. Okrem dôkazov navrhnutých stranám sporu súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, ale požadované listiny žalobca nepredložil na výzvu súdu.
19. Správne súd preskúmaval žalobu podľa Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pretože žalobca predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, tiež správne ho súd vyzval vzorovým tlačivom B, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená. Rovnako zákonné bolo jeho konštatovanie že, podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, bolo možné zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, preto bol súd povinný z úverovej zmluvy toto posúdiť. Pretože žalobca predložil jediný dôkaz a to originál zmenky odvolávajúc sa, že ide o konanie zmenkové, a odmietol predložiť úverovú žalobu, správne súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemohol vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného dôkazu v tomto konaní, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Zopakoval, že pred týmto súdom nejde o konanie podľa § 175 O.s.p. pre vydanie zmenkového platobného rozkazu (§ 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov). Súd preto vychádzajúc zo zásady kontradiktórnosti konania pred súdom v prejednávanej veci rozhodol len na základe dôkazov predložených žalobcom. ( § 120 ods. 4 O.s.p.)
20. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).