Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/41/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného npor. V. I., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. decembra 2016 takto

rozhodol:

Obžalovaný:

npor. V. I., nar. XX. N. XXXX v H., trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX I., bývalý príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky, v policajnom zbore od 15. januára 1998 do 01. augusta 2014, naposledy služobne zaradený ako referent špecialista Obvodného oddelenia Policajného zboru v I., Okresného riaditeľstva Policajného zboru v I., ČOZ: XXXXXX

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky z 30. marca 2015, sp. zn. 1 Pv 333/14/1106-15, ktorý mu kládol za vinu spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

npor. V. I. dňa 28.04.2014 v čase približne o 09.00 h v I. na ulici D. č. XXXX/XX v čase svojho osobného voľna za bytovým domom pri garážach fyzicky napadol F. Q., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho udieral a kopal do oblasti hlavy, čím menovanému spôsobil zranenia, a to pohmoždenie hlavy a tváre, pohmoždenie nosa, zlomeninu nosa, pohmoždenie krčnej chrbtice, pretrhnutie bubienka s poruchou sluchu a zlomeninu čelového výbežku hornej čeľuste s celkovou dobou liečenia 3 - 4 týždne,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách podal dňa 31. marca 2015 na tunajší súd obžalobu z 30. marca 2015, pod č. k. 1Pv 333/12/1106, na npor. V. I. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného npor V. I., poškodeného poškodený F. Q., svedkov C. Y., N. Q., G. D., S. D., U. X., M. H., výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia prof. MUDr. C. W., Csc., prečítal výpoveď svedkyne I. I., ako aj znalecký posudok znalca prof. MUDr. C. W., Csc. a prečítaním oboznámil podstatné listinné dôkazy, pričom zistil, že sa nedokázalo, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Obžalovaný npor. V. I. (ďalej len „obžalovaný“) vypovedal, že je nevinný. V septembri 2013 kúpili byt na D. ul. v I., kam sa nasťahovali v januári 2014. Manželka pracovala v reedukačnom centre vo D. W., tam dochádzala autom. Na ich ulici je problém s parkovaním, pri garážach je síce zákaz vjazdu a povolenie len pre obyvateľov, ale manželka tam zvykla stávať, nakoľko tam parkujú aj iné autá. Tieto parkujú pozdĺž, aby neobmedzovali majiteľov garáži. Viackrát si našli lístok za sklom na aute, aj vulgárne oznamy. Pričom dochádzalo aj k poškodeniu vozidla, tiež im raz na kolese chýbali nejaké šrauby. Dňa 28. apríla 2014 po odprevadení dcéry do školy bol s manželkou doma, keď okolo 9-10 hod. začal zvoniť alarm na kľúčoch, nie vonku na aute. Ich vozidlo videli z okna a pri ňom nejakú osobu asi 50 ročnú zavalitej postavy, načo manželka povedala, že ho tam vídava. Manželka zavolala tiesňovú linku 158, že vidí suseda, ako im poškodzuje auto. Policajt alebo operátor na linke sa manželky pýtal, či sa mu páči, alebo či vozidlo stojí na tráve a neskôr s kolegyňou si z manželky robili posmešky. Na to manželka povedala, že chce hliadku na miesto - to bolo pred incidentom. Tento hovor trval 4:13 min., avšak pri jej výsluchu jej pustili len zostrihanú 1 min., kde neboli posmešky, ani to ako manželka hovorí, že sused poškodzuje auto. Sused pobehoval pri aute aj po telefonáte, tak obžalovaný šiel dole, šiel pomaly, nakoľko inak mu neumožňoval zdravotný stav. Z tohto dôvodu by tak či tak z polície odišiel. Dole zakričal na poškodeného: „čo tam robíš“, na čo poškodený odvetil: „čo ťa je potom“, na čo odpovedal: „akože, veď to je moje auto“. Obišiel mláku a postavil sa medzi auto a poškodeného. Nešiel dole v úmysle sa biť, už 5 rokov má zlý zdravotný stav. Poškodený začal obžalovaného vytláčať od auta, pohol sa, na čo obžalovaný zdvihol hore ruky, vypálil obžalovanému a trafil mu malíček, keď sa zaň chytil, dostal päsťou na zuby - roztrhol obžalovanému peru. Druhej rane sa vyhol a ďalšiu dostal na prsia. Počas útoku na zem nepadli, ináč by boli mokrí od vody a špinaví. Keď videl, že poškodený nechce prestať, udrel ho ľavou rukou do tváre, nevie kam ho zasiahol. Toto poškodený ustál. Obžalovaný mal pravú nohu čiastočne ochrnutú a pohyblivosť pása tiež bola zlá. Následne sa vyhol ďalšej rane, po čom poškodeného zasiahol znovu do tváre, pričom sa poškodený chytil za nos so slovami: „toto ťa bude stáť draho“ a ušiel za bytovku. Poškodeného neprenasledoval, neexistuje, že by ho kopal, ani jeden krát, nedovoľoval mu to jeho zdravotný stav. Zaujímavé, že ho mal kopať len do hlavy, nikde inde na tele nemal po kopancoch stopy, obžalovaný ani nemal poškodené päste. Celé to trvalo asi 1 minútu. Počas incidentu nikoho nevidel, nič nepočul, nikto nekričal. Krv tiekla jemu, nie poškodenému. Poškodený nemal vonkajšie poranenie ucha, raz povedal, že ho trafil na ľavé, a potom na ďalšom výsluchu na pravé ucho. Po incidente išiel hore, manželka nechápala čo sa stalo, následne došla hliadka, obžalovaný sa hanbil, hliadku riešila manželka. Neskôr sa mu poškodený vysmieval a vyhrážal z okna. Aj pán X. vypovedal, že poškodený sa bránil ako boxer. Ešte chce uviesť, že keď pristúpil k poškodenému, cítil z neho alkohol, nakoľko obžalovaný nepije ani nefajčí. Nikdy nikoho nenapadol, v tom čase mal iné veci na robote (hypotéka), než sa takto naťahovať s poškodeným. Následne založil do spisu 5 kusov fotografií týkajúcich sa výhľadových pomerov na danom mieste, správa z histórie Box klub I. z 12. augusta 2014 a brožúrka k 5. ročníku o putovný pohár F. v boxe.

Na otázky prokurátorky obžalovaný uviedol, že tam neparkujú každý deň. Lístočky tam nachádzala manželka, on ich videl asi 1 alebo 2 krát, nevie, ako často ich tam nachádzala, lístočky si nachádzali aj ostatní. Poškodený manipuloval s vozidlom spôsobom, že ťahal stierače a skúšal zámky. Niektoré lístočky boli písané rukou a niektoré pripravené a vytlačené. Upozornení, aby tam neparkovali, neboli, len lístočkami. Dole bol poškodený sám, nebola ani jedna garáž otvorená. Na políciu netelefonoval obžalovaný preto, lebo auto je manželkine. Trestné oznámenie spočiatku vôbec nechcel riešiť, rozhodol sa až na druhý deň, keď mu opuchli pery a sčernel malíček. Trestné oznámenie podal o 08:00 hod., poškodený podal trestné oznámenie neskôr, potom čo sedel 2 hodiny s nadriadeným. Dole išiel, hoci telefonovali na políciu, poškodeného upozorniť, aby sa nechytal auta a nie biť sa. Na políciu telefonovali o 10:01, ale nevie, či telefonát začal alebo skončil, iný časový údaj okrem dĺžky hovoru vo výpise nie je. Svedka H. nepozná, nikdy ho nevidel, len manželka si poznačila auto, keď obchádzala miesto a všimla si v aute pohyb. Deň skutku bol pracovný deň, avšak v práci nebol, k lekárovi nešiel, nakoľko malíček si späť vrátil sám. Manželka dole pozorovala okolie s úmyslom čakať hliadku, šla okolo tých áut, videla tam pohyb a číslo auta si poznačila do mobilu. Po skutku sa cielene nestretol s poškodeným ani za ním nebol.

Poškodený F. Q. vypovedal, že v danom čase bol pred jeho garážou za jeho panelákom napadnutý obžalovaným. Začalo to tým, že kamarát sa poškodeného spýtal, či mu pomôže opraviť motorku. Vytiahli motorku z garáže, nestihli ani začať, už videli vyšportovaného chlapa - obžalovaného ako sa k nim blíži a že aký má poškodený problém, nestihol ani nič odpovedať a obžalovaný ho začal biť päsťami, po chvíli poškodený odbehol, chcel vysvetlenie, obžalovaný ho dobehol, kopal, stiahol mu bundu cez

hlavu, stiahol ho na zem, bil a kopal poškodeného naďalej, hoci pán X. kričal, aby prestal. Po útoku bol omráčený, posadil sa, všetko ho bolelo, zavolal políciu, ktorá keď prišla, popísal čo sa stalo. Nevedel, kto ho napadol, stálo tam iba jeho auto - obžalovaný mal byť majiteľ alebo prevádzkovateľ toho auta. Polícii oznámil, že podá trestné oznámenie, avšak bol roztrhaný a krvavý, povedal im, že chce tlačivo k lekárovi, že sa musí dať do poriadku. Potom ako mu tlačivo dali, šiel sa domov upraviť a potom šiel na lekárske ošetrenie. Lekár mu zistil spôsobené zranenia, ORL lekár dostupný nebol, povedali mu, že má prísť nasledujúci deň 29. apríla 2014 hneď ráno. Následne so všetkými dokumentmi šiel podať trestné oznámenie. Nevedel, o koho šlo, obžalovaný tam býval len krátku dobu, po skončení ataku mu oznámil, že: „môjho auta sa dotýkať nebudeš“.

Na otázky prokurátorky a obhajcu poškodený uviedol, že čo sa týka zranení, tieto zadokumentoval lekár. Jeho bolelo všetko - nos, ústa, uši, ruky, ruky mal modré od bránenia, všelijako sa bránil, z toho som mal zranené ruky, chrbát, ucho. Liečenie trvalo cez mesiac. Obmedzený v obvyklom spôsobe života bol vo všetkom - mal bolesti, nevenoval sa koníčkom. Je veľké hrdinstvo napadnúť o 20 rokov staršieho človeka. Číslo garáže, pred ktorou sa mal incident odohrať presne nevie, je to druhá alebo tretia v poradí od začiatku. Garáž, odkiaľ pán D. vytiahol babetu, nie je jeho, túto má pán D. v prenájme od pána z Bratislavy. Na lekárske vyšetrenie sa dostavil na bicykli, opieral sa oň, tlačil ho, točila sa mu hlava. Čo sa týka intenzity útoku - všetko smerovalo do oblasti hlavy a to vyslovene, bolelo ho celé telo aj hrudník, na chrbte ležal, tam ho kopnúť nemohol. Nie je pravda, že pri trestnom oznámení a prvom výsluchu neuviedol svedkov, uviedol svedka D..

V súvislosti s konštatovaním poškodeného o uvádzaní svedkov bolo podľa § 269 Trestného poriadku na návrh obhajcu čítané trestné oznámenie poškodeného, po ktorom poškodený k neuvedeniu svedka v trestnom oznámení uviedol, že sa nevyzná, nikto sa ho nepýtal, ináč by ho uviedol. Z toho istého dôvodu svedka neuviedol ani policajtom po ich príchode, bol v zlom psychickom stave, nevedel racionálne rozmýšľať. Myslí si, že sa nepýtali, nevie. Pán D. mu vôbec nepomohol, bol mäkký, poznajú sa od jeho 15-tich rokov. Čo sa týka vyjadrení z 28. apríla 2014, kedy uviedol, že nepočuje na pravé ucho a z 29. apríla 2014, kedy uviedol, že nepočuje na ľavé ucho, konštatuje, že jednoznačne uvádzal poškodené ucho, niekto to zrejme zle zapísal. Boxoval na okresnej úrovni, boxu sa venoval asi 5 - 6 rokov, evidentné zranenia s lekárskym vyšetrením neutrpel. V súvislosti s boxerskou minulosťou nevie, či mal zlomený nos, ucho nemal takto poranené nikdy. Nevie, aká je diagnóza Y 98, hoci ju má zaznamenanú v lekárskych záznamoch. Má vysoký tlak. V čase incidentu bol zamestnaný na vojenskom útvare Y. - na letisku. Fajčí, mal pauzu 17 rokov, začal opäť. Čo sa týka zákazu lovenia rýb, od 15. mája kapra loviť možno, využívať právo v tečúcich vodách možno celoročne. Svedka pána X. pozná z videnia asi 20-25 rokov, možno od 70-teho roku, nekontaktujú sa. S pánom X. a pánom D. sa nerozprával predtým, ako išiel na políciu.

Svedok C. Y. vypovedal, že pracuje v Policajnom zbore, v danom čase bol s kolegom Q., veliteľom, vykonávali službu, prostredníctvom operačného strediska im bolo oznámené, že malo dôjsť k napadnutiu osoby. Následne išli na miesto, pred panelovým domom ich nikto nečakal, šli dozadu ku garážam, kde bola pani I., ktorá povedala, že jej niekto manipuluje s autom, načo bola upovedomená na možnosť podať oznámenie, na škodu na aute si nepamätá. Poškodeného Q. nenašli, ale stretli ho o niečo neskôr vo vchode, kde im celú vec vysvetlil. Poškodeného sa spýtali, či treba zavolať RZP, nakoľko malo ísť o napadnutie osoby, na čo poškodený uviedol, že nie a že pôjde sám, pričom dostal tlačivo pre lekára, aby ho vyplnené potom priniesol. Je zaujímavé, že poškodený s takými zraneniami ako uvádzal, sa sám navrhol, že sa pôjde prezliecť a pôjde na bicykli k lekárovi sám. Prepady týkajúce sa výtržníctva sa na OR PZ dosť sledujú, aj z tohto dôvodu to vyznieva zaujímavo.

Na ďalšie otázky svedok uviedol, že poškodený uviedol, že bol napadnutý, že dostal údery do hlavy, avšak nič nevideli, ďalej poškodený uviedol že sa ide prezliecť a vybaví si to sám, vraj vie kam to má nahlásiť. Poškodený uviedol, že napadnutie sa malo týkať nezrovnalostí s autom, ktoré malo byť aj poškodené, čo uviedla pani I., na poškodenie auta si nepamätá. Poškodený označil auto, v súvislosti s parkovaním ktorého malo dôjsť k napadnutiu a že toto má patriť osobe, ktorá ho napadla, teda pani I., ktorá bola osobou, s ktorou prišli do kontaktu ako s prvou. To, že tieto dve veci súvisia, nevedeli. V ten deň nezistili, kto mal napadnúť poškodeného, vedeli len, že malo ísť o svalnatú osobu, ani nevedeli, či ide o priestupok alebo trestný čin. Obžalovaného pozná, sú bývalí kolegovia, ale aj tak nezistili, že obžalovaný je tým, čo mal napadnúť poškodeného, nemali to ako zistiť. Pani I. im nepovedala o fyzickom napadnutí, tieto dve veci si nespojili, obdobné veci sa riešia predovšetkým prostredníctvom svedkov,

ktorý tam vtedy neboli žiadny, ďalej sa preverujú kamerové systémy. Či na poškodenom videli nejaké zranenie alebo znečistenie na odeve, svedok uviedol, že poškodený mal modrú šušťákovú bundu, takú domácu, nevideli nič, ani znečistenie, poškodený sa na nič nesťažoval, ináč by bola privolaná RZP. Nevedel, že oznamovateľka je manželka obžalovaného, ani nevedel, že tam bývajú. Na mieste činu boli, ale nevideli nič, žiadne stopy. Na mieste nebol nikto, len pani I., žiadnu garáž otvorenú nevidel, keby tam niekto (svedok) bol, bol by označený v úradnom zázname. Poškodený na mieste neuviedol žiadnych svedkov. Nehovorí to preto, že obžalovaný je bývalý kolega, ale keď vidí celú vec, čo všetko si obžalovaný vytrpel, stratil prácu, podľa svedka je celá vec vykonštruovaná. Spolu s obžalovaným občas absolvovali nejaké služobné zákroky, avšak donucovacie prostriedky boli vždy odsúhlasené a boli v súlade so zákonom. Po mojom nástupe do Policajného zboru bol obžalovaný jeho vzorom, mal skúsenosti a vedel svedka usmerniť, podľa neho obžalovaný nepatrí medzi osoby používajúce násilie.

Svedok N. Q. vypovedal, že pracuje v Policajnom zbore a v čase skutku vykonával službu s pánom Y.. Na miesto činu ich poslala stála služba z obvodného oddelenia, malo dôjsť k napadnutiu osoby. Pred vchodom resp. vo vchode ich čakal oznamovateľ, ktorý uviedol, že mal byť napadnutý neznámym páchateľom, ktorý ho mal udierať do hlavy. Motív poškodený neuviedol, len vyslovil domnienku, že by to malo byť kvôli parkovaniu pri garážach. Boli na mieste činu, kde im poškodený ukázal vozidlo. Páchateľa opísal ako nižšieho, svalnatého, na krátko ostrihaného a v bielom, ale že ho nepozná. Poškodený im neuviedol vzťah páchateľa k autu. Lustráciou vozidla zistili, že majiteľom je pani I., ktorá predtým uviedla, že jej niekto manipuluje s autom. S pani I. sa bavili predtým, ako stretli poškodeného. Potom sa s pani I. už nebavili, nakoľko sa niekam ponáhľala. Snažili sa zistiť aj nejakých svedkov, ale nikto tam nebol, pričom pojazdili aj okolie.

Na ďalšie otázky svedok uviedol, že na objasnenie skutku vykonali šetrenie, chodili po okolí, nikto nebol ani v okne, ani na ulici, nikto sa neprihlásil. Poškodený povedal, že páchateľ ho mal udierať do tváre a po útoku odišiel a malo to byť kvôli parkovaniu pri garážach. Na mieste činu boli, ale stopy nezistili žiadne. Poškodený im uviedol, že nepotrebuje RZP, že pôjde sám, na čo ho poučili. Vždy, keď sa niekto sťažuje v súvislosti s napadnutím posielajú ho k lekárovi. Poškodený neuvádzal, že ho niečo bolí, nevideli žiadne stopy po zápase. Poškodený neuviedol žiadnych svedkov na čas skutku, žiadnych nezistili ani na ulici, vo vchode, v oknách. Poškodený mal oblečené nejaké domáce oblečenie, presne si nepamätá. Na poškodenom nevideli žiadnu krv, krvácanie, modrinu, nič. V čase skutku svedok poznal obžalovaného, jeho manželku nie. V čase skutku nevedel, že oznamovateľkou je manželka obžalovaného. To, že obžalovaný má byť páchateľom, sa svedok dozvedel po oznámeniach, najbližšiu službu, keď prišiel do práce.

Svedok G. D. vypovedal, že pracuje v Policajnom zbore, v čase skutku vykonával stálu službu. Volal poškodený, že má problémy so susedom, všetko zapísal a poslal tam hliadku. Následne asi o 3-5 min volala pani I., že má taktiež problémy so susedom, že jej poškodil auto, aj túto vec odovzdal hliadke. Po odovzdaní veci sa nimi ďalej nezaoberal. Pani I. bola prepojená k nemu, nevie ako volala, či na pevnú linku alebo na KR PZ. Nevedel, že tieto dve veci spolu súvisia, poškodený žiadne meno neuviedol. Je si istý, že najskôr volal poškodený a až potom svedkyňa I..

Vzhľadom na to, že svedok vypovedal v prípravnom konaní o poradí volajúcich odlišne, bola podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, pričom k odstráneniu rozporov svedok uviedol, že vzhľadom na časový odstup si to už presne nepamätá, bolo to tak, ako to uviedol v tejto zápisnici (z prípravného konania) dňa 03. októbra 2014, teda najskôr telefonovala svedkyňa I. a po cca 5 minútach poškodený.

Svedok S. D. vypovedal, že bol pri garáži, opravoval motorku, došiel poškodený a chvíľu na to prišiel obžalovaný, že aký má poškodený problém a začal ho biť. Obžalovaný vybehol z vchodu, bil poškodeného päsťami, bil ho aj o kúsok ďalej, stiahol mu bundu a zase ho bil. Poškodený sa bránil, obžalovaného asi neudrel, nevie ako dlho poškodeného bil, nevie koľko mu dal úderov ani z akého dôvodu to bolo. Na zem obžalovaný poškodeného povalil pri jeho vchode, na zemi ho bil päsťami, kopal ho, po zakričaní niekoho poškodeného nechal. Poškodený bol otrasený, išiel sa domov poumývať, obžalovaný potom tiež šiel preč. Po incidente svedok bol asi 15-20 min pred garážou, potom sa tam už nikto neobjavil. Nevie presne, ale celé sa to odohralo asi doobeda. Poškodený mal poranený nos a ucho, odkiaľ mu tiekla krv, poranené mal aj oko.

Na otázky obhajcu svedok uviedol, že garáž mal v podnájme od známeho, poškodeného nebola. Kým tam bol, polícia neprišla. Poškodenému nepomohol, lebo nevedel, čo je vo veci, nechcel sa miešať, do nemocnice šiel sám, potácal sa. Poškodený nepovedal, že chce pomoc. Obžalovaného nepozná. Poškodeného pozná asi 15 rokov, aj pána X.. Nikdy sa spolu o tejto udalosti, o tejto veci, nerozprávali. Po incidente sa s poškodeným nestretol.

Vzhľadom na to, že svedok vypovedal v prípravnom konaní o poradí volajúcich odlišne, bola podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, pričom k odstráneniu rozporov svedok uviedol, že v súvislosti s odpoveďou na otázku, na ktorom mieste sa odohral konflikt, trvá na výpovedi z prípravného konania, kedy vypovedal, že celé sa to odohralo pred jeho garážou, bol asi tak 2 až 3 metre od nich, takže všetko videl. Čo sa týka stretnutia s poškodeným po udalosti, na toto sa nepamätá, v prípravnom konaní svedok uviedol, že poškodeného stretol 2 dni po incidente, poškodený povedal, že je PN a že má zdravotné problémy a na obžalovaného podal trestné oznámenie.

Svedok U. X. vypovedal, že incident videl z okna, videl ako jeden človek stiahol bundu druhému. Videl to zo vzdialenosti asi 30 m. Poškodený bol bitý a to aj na zemi, nevie prečo sa bili, ten druhý človek ho bil päsťami asi do hlavy, na zemi ho aj kopal. Poškodený padol na zem, mal stiahnutú bundu, bol bitý päsťami, kopaný bol do tela, asi do hlavy, asi do boku. Celé to bolo rýchle, trvalo to pár minút, presne si nepamätá, v stoji nevie koľko poškodený dostal úderov, poškodený na zemi čupel. Svedok ich videl ako boli bokom, poškodeného kopal do celého tela, nevie ktorou nohou. Obžalovaný si poškodil prst - malíček, obžalovaný zakričal: „au“, bolo to na pravej ruke. Potom šli obaja domov. Boli tam aj ľudia, šli tadiaľ, ale nevie kto, nepoznal ich.

Na otázky prokurátora a obhajcu svedok uviedol, že poškodený sa nebránil, bol na zemi, nevie prečo bitka prestala, svedok zakričal, že čo ho bije, aby prestal. Políciu nevolal, nechcel sa do toho miešať. Výpovede nemenil, vypovedať odmietol z rodinných dôvodov, potom vypovedal. Nevie, či polícia konala nezákonne.

V súvislosti s výpoveďou svedka U. X. bola podľa § 269 Trestného poriadku na návrh obhajcu čítaná výpoveď svedka z trestného konania ČVS: ORP-456/MC-MA-2014, týkajúceho sa trestného oznámenia podaného obžalovaným, kde vystupoval v pozícii poškodeného, a kde svedok vypovedal, že priebeh bitky vie od poškodeného Q., s ktorým sa o tomto incidente už viackrát rozprával a aj si hovorili, kto z nich bol kde vypovedať a čo kto z nich hovoril, pričom poškodený Q. svedkovi povedal, že ten chlap ho skopol na zem a pretiahol mu bundu cez hlavu, ale toto nevidel, nakoľko bol svedok otočený k návšteve a potom iba uvidel, ako poškodený kľačí a ten chlap ho udieral päsťami do tváre. Po incidente sa svedok s poškodeným stretol asi o 2 - 3 týždne s poškodeným, ktorý svedkovi povedal všetko čo sa tam stalo, aj to, čo svedok nevidel a toto neskôr vypovedal na polícii, kde opísal incident tak, ako ho počul sprostredkovane od poškodeného Q.. Svedok sa k tejto prečítanej výpovedi nevyjadril.

Svedkyňa I. I. uviedla, že využíva svoje právo odmietnuť vypovedať a vypovedať nebude, pričom platí to, čo už uviedla skôr, z celej veci má zdravotné problémy, existenčné aj finančné, trpí tým okrem nej aj jej manžel, dieťa dokonca aj pes. Následne bola podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku prečítaná výpoveď svedkyne I. I. z prípravného konania, v rámci ktorej uviedla, že toho dňa ráno jej začal na kľúčoch zvoniť alarm, utekala sa pozrieť, čo sa deje na tom alarme a utekala sa pozrieť zo spálne na auto. Tento človek robil niečo so stieračom na tomto aute. Ona zavolala políciu, lebo už ju to prestalo baviť. Pokiaľ jej tam dával lístočky, tak to neriešila, ale keď si našla povolené skrutky, tým pádom ohrozuje jej a dcérin život, ale vie, ako sa tieto veci riešia, že sa nič nezistí. Oznámila im, že tento pán jej stále niečo robí s autom, presne si to nepamätá, ale pýtali sa jej, že či sa tomuto pánovi páči, či mu bráni vo výjazde, že prečo jej to asi robí, potom s ňou rozprávala nejaká pani a ona im na to povedala, že keď má nejaký pán problém, má zavolať mestskú alebo štátnu políciu, že oni sú kompetentní to riešiť. Nato jej povedali, že zavolajú hliadku. Manžel sa obliekol a išiel dole, natiahol si šušťáky, zelené tričko a botasky, išiel dole a ona to celé sledovala cez okno, ktoré si otvorila a pozerala dolu. Ako zbadala manžela, kričal na toho pána, čo tam robíš? On odpovedal, že čo ťa je potom. Ďalej manžel prišiel až k nemu, ale ako sa k nemu blížil, tak poškodený ustúpil od vozidla a manžel sa postavil medzi neho a auto. Manžel stál, či si niečo rozprávali, to už nepočula, poškodený sa postavil do boxerského postoja, vtom ju zalial pot, lebo vedela, že to nebude dobré, lebo čakala, že si to nejako vydiskutujú. Poškodený išiel smerom k manželovi a manžel mu ustupoval a už potom ani nemienil ustupovať, tak ostal stáť, lebo tam bola barina, tak ani nemal kam. Manžel zdvihol ruky, otvorenými dlaňami, ako gesto toho, že sa nechce biť a ako prišla

rana zo strany poškodeného, tak mu to zasiahlo ruku a manžel si chytil ruku, držal si ju. Poškodený túto príležitosť využil a trafil ho do úst. Jedna rana ešte išla, tá bola naprázdno, lebo sa jej manžel vyhol a jednu dostal ešte na hrudník. A potom bolo asi manželovi zrejmé, že poškodený neskončí, tak ľavou rukou vypálil, poškodeného zasiahol do tváre, poškodený znovu vypálil, ale manžel sa znovu vyhol a manžel mu ešte raz ľavou rukou trafil do tváre, dotyčný sa chytil oboma rukami za nos a bežal preč. Manžel sa ešte vrátil k vozidlu, popozeral sa tam, vtom pozrel na ňu do okna a išiel hore do bytu. Manžel prišiel hore, mal krvavé ústa a sedeli, pozerali a nechápali, čo sa stalo, ani sa nerozprávali. Ona potom šla čakať dole tú hliadku, išla zadným vchodom a nikto tam nebol, ako išla na koniec parkoviska, na jeho konci bolo odparkované auto, v ktorom sedel pán. Spravila pár krokov a napísala si ŠPZ auta do mobilu a išla čakať tú hliadku, chodila tam po chodníku a čakala ich. Keď došli, išli dozadu, pýtali sa jej, aký má problém, tak im vysvetlila, povedala, že jej stále niečo robí s autom a pýtali sa jej či sa tam niečo stalo, na čo povedala, že nie. Povedali, že idú k nemu. Pýtali sa, kde býva, tak povedala, že vo vedľajšom vchode. Obišli bytovku a išli k nemu, nakoľko odzadu sa nedá, lebo tam nie je zvonček. Potom poškodený vyšiel s policajtmi vonku, niečo tam ukazoval, rozhadzoval rukami a išiel s nimi tam, kde mali auto. Potom sa vrátil domov. Poškodený je bývalý boxerista, nakoľko aj jej otec bol boxerista a aj ujo. Vtedy vedela, ako sa poškodený volá, myslí, že áno, že meno uviedla v hovore na linku 158. Políciu kontaktovala pred incidentom. Že manžel bol napadnutý, nepovedala hliadke, lebo jej to bolo trápne, že jej muž má rozbitú hubu, ona to považovala za vybavené, nezdalo sa jej to vážne, pracuje ako vychovávateľka v reedukačnom dome, vie vyhodnotiť, kedy je to vážne a kedy nie. Hlavne chcela, aby jej poškodený nemanipuloval s autom. Nevie, kto sedel v zaparkovanom aute, ŠPZ uviedla, túto osobu neoslovila, šla čakať hliadku. Iné osoby na mieste v čase incidentu nevidela, bol tam len manžel a poškodený. Manžel neskôr podal trestné oznámenie, lebo ráno mal nastúpiť do roboty, mal napuchnuté ústa, hornú peru, ruka mu očernela, malíček, veľmi ho to bolelo, v takom stave nemohol nastúpiť do práce, on by aj šiel, ale ona ho presvedčila, aby to riešil, nech podá trestné oznámenie a nech ide na ošetrenie. Manžel v čase incidentu nebol pod vplyvom alkoholu, alebo nejakých liekov. Po prečítaní tejto výpovede sa svedkyňa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že všetko súhlasí.

Svedok M. H. vypovedal, že v ten deň sa išiel ostrihať, pri holičstve sa zaparkovať nedalo, tak išiel inde. Po zaparkovaní a vystúpení z auta počul hádku ohľadom auta. Menší pán sa dal do boxerského postoja a dal druhému 2 - 3 rany.

Na otázky prokurátorky a obhajcu svedok ďalej uviedol, že obžalovaného pozná z videnia ako policajta. Videl, že jeden z nich je on. Na výsluch k vyšetrovateľovi sa dostal tak, že mu volal obžalovaný, či bude ochotný vypovedať, či tam bol, či niečo videl. Potom si sadol späť do auta naštartoval a išiel preč. Na ulici nikoho nevidel. Nevie presne, kedy mu volal obžalovaný. Chodí do každého kaderníctva v I. striedavo, v tomto bol aj predtým aj potom, chodil tam k slečne W.. Je invalidný dôchodca. Od incidentu bol cca 15-20 metrov. Vtedy počul hádku, bolo to nezrozumiteľné, nevenoval tomu veľkú pozornosť. Druhého pána z videnia nepoznal. Na zem nepadli, celý incident bola groteska, bili sa na území asi 2 m2. Ukončilo sa to tak, že obžalovaný dostal 2 - 3 rany, tieto potom opätoval, poškodený nakoniec odbehol preč. Myslí, že bitku nevidel nikto iný, pri nich určite nevidel nikoho, do okien nepozeral, ale niekto to podľa neho musel vidieť z okien, nepočul ani nikoho kričať. Nevie, čo robil obžalovaný po incidente, on išiel k holičke. Stál vedľa auta, nevie, či ho obžalovaný mohol vidieť, ten mal iné starosti. Za ako dlho sa vrátil od holičky sa nepamätá, ani či sa nakoniec dal ostrihať, ani či potom niekoho videl, už tomu nevenoval pozornosť. Nevie uviesť vzdialenosť od auta až pokiaľ nezabočil doľava smerom k holičstvu, nevie to takto z hlavy uviesť, mohla to byť rovnaká vzdialenosť ako od auta až k incidentu. Nevie odpovedať, či ak by mal svedok väčší papier, by situáciu nakreslil inak, prípadne s inými vzdialenosťami.

V danej trestnej veci bol v prípravnom konaní vypracovaný aj znalecký posudok z odboru zdravotníctva s farmácia znalcom prof. MUDr. C. W., Csc., ktorý na otázku, aby popísal zranenia u poškodeného spôsobené dňa 28. apríla 2014, uviedol, že poškodený utrpel pohmoždeniny hlavy a tváre s krvnou podliatinou v okolí oka, pohmoždenie nosa, avšak vybočenie prepážky je staršieho dáta, ale je prítomná zlomenina pravej nosovej kosti s posunom úlomkov o šírku kosti do vnútra, ďalej pohmoždenie krčnej chrbtice, úrazové pretrhnutie bubienka s poruchou sluchu, a zlomeninu výbežku hornej čeľuste. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranení, išlo o tupé zranenia a to následok úderu pästi a kopancov a zranenia sú jednoznačne v príčinnej súvislosti s fyzickým napadnutím. Celková doba liečenia je 3 - 4 týždne, čomu zodpovedá v danom prípade i PN. V dokumentácii nie sú zaznamenané žiadne komplikácie. Vzhľadom na to, že doba liečenia neprekročí 42 dní, úraz charakterizuje ako ľahký a nezanechá trvalé následky.

Na hlavnom pojednávaní znalec prof. MUDr. C. W., Csc., vypovedal, že súhlasí, že poškodený mal byť vyšetrený ihneď a nie po viac ako 24 hodinách. S čerstvou zlomeninou nosa by musel ísť na vyšetrenie ihneď. Jeho zranenia mohli byť spôsobené aj iným mechanizmom medzitým. Ak by bol napadnutý 2 a viackrát nedalo by sa to zistiť. Obranné zranenie poškodeného po údajnom masívnom útoku obžalovaným (rukami, nohami, päsťami, kopancami) by boli vidieť a to najmä v hornej časti tela, pričom zranenia poškodeného nenasvedčovali takémuto masívnemu útoku. Výkon boxu na okresnej úrovni mohol mať vplyv na zranenia poškodeného, napr. ide aj o zranenie nosa staršieho dáta, takisto roztrhnutie ušného bubienka môže vzniknúť nárazom boxerskej rukavice (natlačenie vzduchu do ucha), avšak nie nárazom päste (päsťou by vznikol veľký opuch ucha, ktorý sa hojí aj mesiac). Práca na letisku a tým pádom poškodenie sluchu mohlo mať vplyv na zistenie rozsahu zranenia poškodeného. 4 dni po útoku by poškodený musel pociťovať poklopnú a palpačnú (hmatovú) citlivosť hlavy, hoci ju vtedy poškodený negoval. Nevie z hlavy, aká je diagnóza Y 98, môže súvisieť s dlhodobým zlým životným štýlom pacienta (alkohol, fajčenie), zle sa mu mohlo dýchať kvôli tomu. Čo sa týka zranenia malíčka - môže ísť o starú zlomeninu, ak ide o čerstvú, vzniká najmä nárazom do tupého predmetu, pri obrannej reakcii len veľmi ťažko. Pri bití päsťami veľmi ťažko dôjde k zlomenine malíčka ohnutím dozadu. Čo sa týka perforácie bubienka s miernym krvácaním, krvácanie vysvetliť nevie, to určil krčiar (špecialista ORL), pri perforácii bubienka by poškodený mal veľké bolesti, pišťalo by mu v uchu. Dá sa s tým žiť, avšak sa horšie počuje. Pri jazde na bicykli by mal poškodený pri perforácii bubienka veľké problémy, nakoľko by došlo k poruche statiky.

Ďalej boli v zmysle § 269 Trestného poriadku prečítané listinné dôkazy obsiahnuté v spise, konkrétne správy a prílohy Okresného riaditeľstva Policaného zboru Malacky č. l. 161-180, správa Nemocnice Nemocničná a. s. č. l. 181, spisovný materiál Obvodného oddelenia Policajného zboru Gajary ČVS: ORP-456/MC-MA-2014, č. l. 188 - 227, správa obce K.. l. 263, odpis Registra trestov, výpis priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. l. 264-265, pričom k listinným dôkazom obžalovaný nemal pripomienky a strany následne nemali návrhy na doplnenie dokazovania.

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd zistil a ustálil, že je nepochybné a medzi stranami to ani nebolo sporné, že dňa 28. apríla 2014 v čase približne o 09.00 h v I. na ulici D. č. XXXX/XX za bytovým domom pri garážach došlo kvôli parkovaniu auta, ktoré patrí manželke obžalovaného, medzi obžalovaným a poškodeným k (fyzickému) konfliktu. Sporným medzi stranami bolo to, akú intenzitu konflikt mal, a tiež, či vôbec, a ak áno, presne aké zranenia týmto konaním preukázane spôsobil obžalovaný poškodenému.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, musel súd, ako základnú otázku, posúdiť to, či bolo mimo rozumné pochybnosti preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, t. j., najmä posúdiť, či zranenia poškodeného popísané v skutkovej vete obžaloby (pohmoždenie hlavy a tváre, pohmoždenie nosa, zlomeninu nosa, pohmoždenie krčnej chrbtice, pretrhnutie bubienka s poruchou sluchu a zlomeninu čelového výbežku hornej čeľuste s celkovou dobou liečenia 3 - 4 týždne) skutočne vznikli práve dňa 28. apríla 2014 okolo 09:00 hod. a to v príčinnej súvislosti s fyzickým napadnutím, útokom obžalovaného, resp. súd musel posúdiť aj to, či sa obžalovaný svojim konaním dopustil hrubej neslušnosti alebo výtržnosti napadnutím poškodeného. Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k negatívnemu záveru o tejto skutkovej otázke, teda k tomu, že obžalobe sa nepodarilo preukázať, mimo dôvodné (rozumné) pochybnosti, že zranenia poškodeného popísané v skutkovej vete obžaloby skutočne vznikli dňa 28. apríla 2014 okolo 09.00 hod. a to v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného, resp. že obžalovaný sa dopustil hrubej neslušnosti alebo výtržnosti napadnutím poškodeného. Súd k uvedenému záveru viedli nasledovné konkrétne skutočnosti, argumenty a úvahy.

Pokiaľ ide o kvalifikovanie skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, je potrebné uviesť, že tohto trestného činu sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví.

Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (§ 123 ods. 2 Trestného zákona.

Podmienkami ublíženia na zdraví teda sú:

- porucha alebo poškodenie zdravia,

- objektívna nutnosť lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia,

- nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Z výpovedí obžalovaného, poškodeného i svedkov I., D., X. a H. je nesporné, že obžalovaný poškodeného zasiahol - podľa obžalovaného a svedkyne I. a svedka H. rukou dvakrát do oblasti tváre, pričom tieto údery mali nasledovať a byť reakciou na začatie útoku zo strany poškodeného. Podľa poškodeného a svedkov D. a X. mal útok začať obžalovaný, pričom úderov malo byť mnoho, malo ísť o opakované údery a mali byť vykonané rukami, nohami, päsťami a kopancami, za súčasnej pasivity poškodeného (v zmysle, že obžalovaného vôbec neudrel).

Z uvedeného je zrejmé, že výpoveďami týchto šiestich osôb nebolo možné ustáliť presný priebeh bitky, kto bol iniciátorom fyzického konfliktu, či údery dostal aj obžalovaný od poškodeného a ako incident prebiehal priestorovo (či na jednom mieste, alebo na viacerých miestach, alebo aj na zemi), a už vôbec nie, o koľko úderov išlo - či len o jednotlivé, alebo mnohé a sústavne opakované.

Pokiaľ ide o (podľa obžaloby) obžalovaným spôsobenú poruchu alebo poškodenie zdravia poškodeného, v spojení s objektívnou nutnosťou lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia, súd poukazuje na výpoveď obžalovaného, ktorý uviedol, že po skončení incidentu poškodený nemal po kopancoch stopy, obžalovaný ani nemal poškodené päste, krv tiekla obžalovanému, nie poškodenému, ktorý nemal ani vonkajšie poranenie ucha; poškodený sa len chytil za nos a ušiel. Rovnako, len o chytení sa za nos a odbehnutí poškodeného vypovedala svedkyňa I.. Bez toho, aby popísal zranenia poškodeného, o incidente vypovedal svedok H., ktorý doslovne uviedol, že na zem nepadli, celý incident bola groteska, bili sa na území asi 2 m2 a ukončilo sa to tak, že obžalovaný dostal 2 - 3 rany, tieto potom opätoval a poškodený nakoniec odbehol preč. Poškodený naopak uvádzal, že po incidente bol omráčený, bolelo ho všetko - nos, ústa, uši, ruky, ruky mal modré od bránenia, chrbát, ucho, bol roztrhaný a krvavý, celý útok smeroval do oblasti hlavy a to vyslovene, bolelo ho celé telo aj hrudník. Svedok D. uviedol, že poškodený mal poranený nos a ucho, odkiaľ mu tiekla krv, poranené mal aj oko. Svedok X. k zraneniam nič bližšie neuviedol, vypovedal, že poškodený bol bitý a to aj na zemi, obžalovaný ho bil päsťami asi do hlavy, na zemi ho aj kopal, bol bitý päsťami, kopaný bol do tela, asi do hlavy, asi do boku.

Na tomto mieste sú mimoriadnou mierou dôležité výpovede svedkov Y. a Q., policajtov, ktorí boli v rámci služby bezprostredne zavolaní na miesto incidentu. Obaja zhodne ohľadom toho, či na poškodenom videli nejaké zranenie alebo znečistenie na odeve, uviedli, že poškodený mal modrú šušťákovú bundu, takú domácu, nevideli nič, ani znečistenie, poškodený sa na nič nesťažoval, ináč by bola privolaná rýchla zdravotná pomoc, a hoci sa poškodeného pýtali, či treba zavolať RZP, nakoľko malo ísť o napadnutie osoby, poškodený im uviedol, že nie a že pôjde sám, na bicykli, pričom dostal tlačivo pre lekára, aby ho vyplnené potom priniesol. Napriek tomu, že poškodený uviedol, že bol napadnutý, že dostal údery do hlavy, svedkovia na poškodenom nič nevideli. Poškodený neuvádzal, že ho niečo bolí, nevideli na ňom žiadne stopy po zápase. Na poškodenom nevideli žiadnu krv, krvácanie, modrinu, nič. Svedok Y. vyjadril počudovanie nad skutočnosťou, že poškodený s takými zraneniami ako uvádzal, sa sám navrhol, že sa pôjde prezliecť a pôjde na bicykli k lekárovi sám, pretože prepady týkajúce sa výtržníctva sa na OR PZ dosť sledujú, aj z tohto dôvodu to vyznieva zaujímavo.

Hodnovernosť výpovede svedka D. je minimálne naštrbená tým, že uviedol, že celý incident sledoval zo vzdialenosti 2 - 3 metrov, avšak nikto okrem poškodeného ho na mieste skutku nevidel - obžalovaný, svedkyňa I., ani svedok H. (ktorí videli celý incident), svedok H. doslovne uviedol, že od incidentu bol cca 15-20 metrov avšak pri nich určite nevidel nikoho. Dokonca ani svedok X., ktorý mal konflikt sledovať z okna, neuviedol, že v tesnej blízkosti obžalovaného a poškodeného (2 - 3 metre) bol aj svedok D., ktorého navyše pozná. Navyše, ako vyplynulo z dokazovania, svedka X. neuviedol spočiatku ani samotný poškodený (mali spolu v čase a mieste skutku opravovať motorku), a to tak bezprostredne došlým policajtom - svedkom Y. a Q., ako ani v následne podanom trestnom oznámení. Svedkyňa I. svedka D. nespozorovala tak pri pozorovaní incidentu z okna bytu, ako ani potom, keď po incidente išla dole čakať policajnú hliadku. Rovnako svedka X. nezaznamenali svedkovia Y. a Q., keď po vypočutí poškodeného išli skontrolovať miesto činu. Všetci svedkovia (I., Y. a Q.) zhodne vrátane obžalovaného a svedka H. súčasne uviedli, že nevideli žiadnu garáž otvorenú (hoci tam mal mať svedok D. prácu s motorkou).

Hodnovernosť svedka X. bola nielen spochybnená, ale vyvrátená, a to predovšetkým tým, že hoci na hlavnom pojednávaní v prejednávanej trestnej veci vypovedal, že celý incident, ktorý popísal, videl on

sám, vlastným pozorovaním z okna, pri výpovedi ako svedka v trestnom konaní, ktoré sa spočiatku viedlo paralelne, kde trestné oznámenie podal V. I., tam vystupujúci v pozícii poškodeného, svedok X. uviedol, že priebeh bitky vie od poškodeného Q., s ktorým sa o tomto incidente už viackrát rozprával a aj si hovorili, kto z nich bol kde vypovedať a čo kto z nich hovoril, priebeh bitky svedok X. nevidel (nakoľko bol otočený k návšteve). Po incidente sa svedok X. stretol asi o 2 - 3 týždne s poškodeným Q., ktorý svedkovi povedal všetko čo sa tam stalo, aj to, čo svedok nevidel a toto neskôr vypovedal na polícii, kde opísal incident tak, ako ho počul sprostredkovane od poškodeného Q.. Svedok X. na hlavnom pojednávaní v prejednávanej trestnej veci túto skutočnosť (že by okolnosti incidentu, priebeh a podrobnosti bitky, mal poznať sprostredkovane, od poškodeného Q.) opomenul spomenúť, vypovedal v zmysle, že sám bol priamym svedkom incidentu (aj keď už vtedy pochybnosti vyvolávalo aj jeho vo výpovedi nadmerné, v podstate permanentné používanie slova „asi“, teda pojmu vyjadrujúceho neistotu, nejednoznačnosť; obdobne aj ním tvrdené kričanie na obžalovaného zo svojho okna vylúčil svedok H., ktorý počas celého incidentu kričať nikoho nepočul). Tento rozpor, tento osobitne dôležitý nesúlad a protirečenie, svedok X. na hlavnom pojednávani žiadnym spôsobom nevysvetlil, ani sa o to nepokúsil.

Okrem toho súd považuje za významné podotknúť, že aj keby svedkovia D. a X. boli v čase incidentu na miestach, kde uvádzali, že boli, a aj keby videli to, čo uvádzali, že videli, je pomerne nelogické, iracionálne až absurdné, že poškodenému po takom mohutnom a masívnom ataku od obžalovaného, ako ho popísali, neposkytli prvú pomoc, nezavolali políciu, nestarali sa, čo sa poškodenému stalo, a to aj napriek tomu, že všetci traja sú dlhoroční kamaráti. Značne nesúladné boli aj vyjadrenia poškodeného a svedkov D. a X., týkajúce sa toho, či a kedy sa po incidente stretli, a o čom sa na týchto stretnutiach bavili.

Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, v znaleckom posudku sa síce konštatuje, že zranenia vyplývajúce z predošlých lekárskych nálezov a potvrdení, ktoré mal znalec k dispozícii, sú v príčinnej súvislosti s fyzickým napadnutím, avšak znalec na hlavnom pojednávaní na doplňujúce otázky, ktorých relevancia nebola nikým spochybnená, vypovedal, že poškodený mal byť vyšetrený ihneď a nie po viac ako 24 hodinách, pričom s čerstvou zlomeninou nosa by musel ísť na vyšetrenie ihneď, to znamená že zranenia poškodeného mohli byť spôsobené aj iným mechanizmom medzitým - ak by bol napadnutý 2- a viackrát, nedalo by sa to zistiť. Obranné zranenia poškodeného po údajnom masívnom útoku obžalovaným (rukami, nohami, päsťami, kopancami) by boli vidieť a to najmä v hornej časti tela, pričom zranenia poškodeného nenasvedčovali takémuto masívnemu útoku. Na tomto mieste je potrebné opäť poukázať na výpovede svedkov Y. a Q., ktorí poškodeného vypočuli bezprostredne po incidente, pričom ale na ňom (na odeve, tele) žiadne stopy po zápase nevideli, žiadnu krv, krvácanie, modrinu, nič. Takéto (ne)zistenie svedkami je o to podstatnejšie, že s poškodeným nestrávili len okamih, pár sekúnd, ale naopak ho podrobne vypočuli (podľa ich vyjadrenia sa takého prípady na OR PZ MA dosť sledujú), a to práve vo vzťahu k fyzickému napadnutiu, útoku inou sobou, preto možno dôvodne predpokladať, že svedkovia sa zamerali na potenciálne následky takéhoto ataku. Znalec ďalej uviedol, že výkon boxu na okresnej úrovni mohol mať vplyv na zranenia poškodeného, napr. ide aj o zranenie nosa staršieho dáta, takisto roztrhnutie ušného bubienka môže vzniknúť nárazom boxerskej rukavice (natlačenie vzduchu do ucha), avšak nie nárazom päste (päsťou by vznikol veľký opuch ucha, ktorý sa hojí aj mesiac), navyše práca na letisku (kde v čase incidentu poškodený pracoval) a tým pádom poškodenie sluchu mohlo mať vplyv na zistenie rozsahu zranenia poškodeného. Aktívny a súťažný výkon boxu v minulosti nevyvracal ani samotný poškodený, preukazujú ho aj listiny založené do spisu obžalovaným, pričom boxerský postoj poškodeného počas incidentu potvrdili okrem obžalovaného aj svedkyňa I., svedok H.. Znalec následne konštatoval ďalšiu obzvlášť závažnú okolnosť, týkajúcu sa (poškodeným uvádzaným) následkom útoku, a to, že 4 dni po útoku (02. mája 2014) by poškodený musel pociťovať poklopnú a palpačnú (hmatovú) citlivosť hlavy, hoci ju vtedy poškodený negoval. Diagnóza Y 98, prítomná u poškodeného, môže súvisieť s dlhodobým zlým životným štýlom pacienta (alkohol, fajčenie), zle sa mu mohlo dýchať kvôli tomu. Čo sa týka perforácie bubienka s miernym krvácaním, krvácanie znalec vysvetliť nevie, to určil špecialista ORL, každopádne pri perforácii bubienka by poškodený mal veľké bolesti, pišťalo by mu v uchu, horšie by počul, pri jazde na bicykli by mal poškodený pri perforácii bubienka veľké problémy, nakoľko by došlo k poruche statiky. Napriek takýmto zraneniam, ktoré uvádzal poškodený ako následok masívneho a mohutného napadnutia obžalovaným, poškodený privolanej policajnej hliadke - svedkom Y. a Q. uviedol, že rýchlu zdravotnú pomoc netreba volať, túto odmietol, a že k lekárovi pôjde na bicykli sám. Aj v tomto smere vyznieva konanie poškodeného nelogicky a iracionálne, pokiaľ skutočne malo dôjsť k následkom takým, aké uvádzal poškodený. Okrem vyjadrenia znalca, že na odborné vyšetrenie mal ísť poškodený ihneď a nie po vyše 24 hodinách a že zranenia poškodeného teda mohli byť spôsobené aj iným mechanizmom medzitým - ak by bol napadnutý 2- a viackrát, pričom by sa to nedalo zistiť, treba

zdôrazniť tú podstatnú okolnosť, že zranenie nosa a ucha znalec pripustil ako následok výkonu boxu poškodeného a jeho práce na letisku v čase skutku. Takéto znalecké závery nebol dôvod spochybňovať a súd ich aj preto prevzal.

Čo sa týka výpovedí svedkov H. a I., tieto takisto neboli ničím a nikým spochybnené, svedkovia vypovedali podrobne, vierohodne, konštantne, súvislo, konzistentne a obsahovo nadväzujúco, resp. doplňujúco s ostatnými vykonanými relevantnými dôkazmi, pričom predovšetkým svedkyňa I. vypovedala veľmi podrobne, a hoci je manželkou obžalovaného, táto okolnosť sama osebe neznižuje váhu jej výpovede v prospech obžalovaného, obzvlášť za situácie, ak jej tvrdenia sú v súlade s výpoveďami (okrem obžalovaného) svedkov Y., Q., H. a nevylučujú sa, dokonca dopĺňajú so závermi znalca predesenými na hlavnom pojednávaní; naopak tvrdenia svedkyne I. nie sú v súlade s výpoveďami svedkov D. a X., ktorých výpovede ale boli spochybnené, resp. vyvrátené inými vykonanými dôkazmi a na základe úvah ozrejmených vyššie.

To isté o charaktere svedeckých výpovedí (v zmysle, že im súd uveril) platí aj v prípade výpovedí svedkov Y. a Q., u ktorých obdobne okolnosť, že obžalovaného v čase skutku poznali, nemala vplyv na vierohodnosť ich tvrdení, pretože tieto boli v súlade a dopĺňané výpoveďami svedkov I., H. a znalca, naopak, obsah ich výpovedí bol v rozpore s výpoveďami svedkov D. a X., o výpovediach ktorých platí to, čo je uvedené v poslednej vete predchádzajúceho odseku. V okamihu prešetrovania incidentu u poškodeného navyše svedkovia nevedeli, že by v ňom mal byť zainteresovaný aj obžalovaný.

V súvislosti s právnou kvalifikáciu skutku ako trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona súd v neposlednom rade konštatuje, že v zmysle definície ublíženia na zdraví sa týmto nerozumie každá porucha zdravia (napr. prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky, hučanie v ušiach a pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pracovná neschopnosť, ku ktorej vo vzťahu s poškodeným došlo, tiež nie je jediným, ani rozhodujúcim kritériom. V nadväznosti na uvedené súd považuje za nutné zvýrazniť výpoveď znalca, keď uviedol, že obranné zranenia poškodeného po údajnom masívnom útoku obžalovaným (rukami, nohami, päsťami, kopancami) by boli vidieť a to najmä v hornej časti tela, pričom zranenia poškodeného nenasvedčovali takémuto masívnemu útoku; perforácia ušného bubienka nevzniká úderom päste, ale napr. boxerskou rukavicou, aj zranenie nosa bolo staršieho dátumu. Súd uvedený záver dáva do súvisu s výpoveďami svedkov Y. a Q., ktorí ako prví po incidente prišli do styku s poškodeným, ktorým poškodený neuvádzal, že ho niečo bolí a svedkovia bezprostredne na poškodenom nevideli žiadne stopy po zápase (na odeve, tele), žiadnu krv, krvácanie, modrinu, nič; poškodený výslovne odmietol vyšetrenie rýchlou zdravotnou pomocou. Súd má teda v súhrne za preukázané, že obžalovaný udrel poškodeného ľavou rukou do oblasti tváre, týmto konaním obžalovaného však nedošlo k závažnému poraneniu, nakoľko údery boli slabej intenzity. Súd pri tomto poukazuje predovšetkým na zistenia obsiahnuté v záveroch znalca (okrem iného, že zranenia poškodeného mohli byť spôsobené aj iným mechanizmom medzitým - ak by bol napadnutý 2- a viackrát, nedalo by sa to zistiť, pretože vyšetrenie u špecialistu absolvoval po vyše 24 hodinách) a výpovediach svedkov Y. a Q. (tieto zistenia neboli nikým a žiadnym spôsobom spochybnené), na podklade ktorých dospel k záveru, že v danom prípade obžalovaný nespôsobil poškodenému zranenia, ktoré by svojím charakterom zodpovedali ublíženiu na zdraví, tak ako je to zadefinované v § 123 ods. 2 Trestného zákona. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovaný nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ublíženie na zdraví poškodeného, tak ako je to špecifikované v § 123 ods. 2 Trestného zákona.

K rovnakému záveru o nepreukázaní spáchania trestného činu dospel súd aj pri posudzovaní skutku ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (ktorého sa obžalovaný mal dopustiť v zmysle podanej obžaloby), ktorého sa dopustí ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.

V prípade spáchania prečinu výtržníctva zákon predpokladá taký násilný alebo slovný prejav, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných súčasne. Aj vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že konanie obžalovaného nenaplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva, nakoľko ani u svedkov tohto incidentu správanie sa obžalovaného nevzbudilo väčšiu pozornosť a svedkovia I. a H. popísali udalosť pri garážach len

ako rozdanie 2 - 3 úderov z každej strany, ktoré si vymenili obžalovaný s poškodeným a ktoré boli dôsledkom hádky ohľadom parkovania, pričom svedok H. presne uviedol, že nezrozumiteľne počul hádku, nevenoval tomu veľkú pozornosť, celý incident bola groteska, bili sa na území asi 2 m2 a ktorý sa ukončil to tak, že obžalovaný dostal 2 - 3 rany, tieto potom opätoval a poškodený nakoniec odbehol preč. Myslí, že bitku nevidel nikto iný, pri nich určite nevidel nikoho, do okien nepozeral, ale niekto to podľa neho musel vidieť z okien, nepočul ani nikoho kričať; potom už tomu nevenoval pozornosť. Svedkyňa I. uviedla, že hliadke nepovedala, že jej manžel bol napadnutý, lebo jej to bolo trápne, že jej muž má rozbitú hubu, ona to považovala za vybavené, nezdalo sa jej to vážne, pracuje ako vychovávateľka v reedukačnom dome, vie vyhodnotiť, kedy je to vážne a kedy nie. Svedkovia D. a X. síce incident opísali ako dlhšie trvajúcu bitku poškodeného obžalovaným, ale aj odhliadnuc na dôveryhodnosť ich výpovedí, resp. jej absenciu, odôvodnenú vyššie, správanie sa svedkov počas a po incidente nejavilo žiadnym spôsobom známky, že by konaním obžalovaného (výtržnosťou), boli zvlášť pobúrení, že by obžalovaný z ich pohľadu závažným spôsobom (hrubo) narušoval verejný pokoj a poriadok a že išlo o typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia; uvedený záver možno vyvodiť z toho, že po útoku obžalovaného na poškodeného nezavolali políciu (mestskú, štátnu), nestarali sa, čo sa poškodenému stalo, a to aj napriek tomu, že všetci traja sú dlhoroční kamaráti, nezaujímalo ich to, teda nevenovali tomu takú ďalšiu pozornosť, ktorú by si podľa názoru súdu situácia vyžadovala, ak by malo ísť i trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Súd má teda zato, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky tohto trestného činu; obžalovaný svojím konaním nenarušil hrubým spôsobom verejný pokoj a poriadok, a teda nenaplnil znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva.

Súd uzatvára, že ak nebol preukázaný čo i len jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, nie je potrebné sa zaoberať tým, či ostatné znaky skutkovej podstaty naplnené boli, nakoľko už nie je možné uznať obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu. Alebo povedané inak, ak nie je, mimo akékoľvek rozumné pochybnosti, preukázaný následok spáchaného trestného čin, t. j. že k zraneniam poškodeného došlo skutočne v čase a mieste a v takom rozsahu ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, nemá význam dokazovať, či obžalovaný skutočne tak masívne a mohutne napadol poškodeného, pretože ani kladný záver by nemohol viesť k odsúdeniu obžalovaného práve v dôsledku spornosti spôsobeného následku (zranenia popísané v skutkovej vete obžaloby totiž mohli byť spôsobené konaním obžalovaného dňa 28. apríla 2014, ale mohli byť aj spôsobené pred týmto dátumom alebo aj po tomto čase a dátume, na inom mieste a to aj iným mechanizmom vzniku). Mimo rozumné pochybnosti sa nepodarilo preukázať ani to, že verzia, že obžalovaný sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, je pravdivá a že sa skutočne stala; z hľadiska vykonaného dokazovania tak nastala, ohľadne výtržníctva, situácia „tvrdení proti tvrdeniam“, keď nie je možné objektívne uzavrieť, ktorá z verzií sa stala.

Súd v tomto smere pripomína už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad 2Tz/22/1967 a 7Tz/61/1967), podľa ktorej, ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného. Alebo povedané inak, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné s použitým zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného. Podľa názoru súdu, práve takáto situácia nastala v posudzovanom prípade, pričom súd nekonštatuje, že obžalovaný nekonal tak ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, teda, že inému úmyselne neublížil na zdraví, resp. že sa nedopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, t. j., že skutok uvedený v obžalobe sa nestal tak ako je tam uvedené, ale súd konštatuje, že nebolo, mimo rozumné pochybnosti, preukázané, že došlo k vzniku následku práve v čas a deň uvedený v obžalobe a spôsobom tam uvedeným, teda, že skutok uvedený v obžalobe sa stal tak ako je tam uvedené. Nedokázaná vina má však pre obžalovaného rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým je oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Základné zásady trestného konania totiž vyžadujú, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z variánt skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné s použitím zásady in dubio pro reo rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho spod obžaloby.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.