Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2928-2009.pdf
PDF · 68.86 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4Er/2928/2009
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v exekučnej veci oprávneného: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36062235, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, proti povinnému: X. O., K.. XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX Z., o vymoženie 2.002,12 € s príslušenstvom a trov exekúcie, o námietkach povinného a návrhu na odklad exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného voči exekúcii vedenej na Okresnom súde Piešťany sp.zn. 4Er/2928/2009 z a m i e t a.
II. Súd návrh povinného na odklad exekúcie sp.zn. 4Er/2928/2009 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Piešťany poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 21C/71/2008 zo dňa 29.09.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2008 a vykonateľnosť dňa 03.07.2008 na vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie.
Dňa 11.05.2010 boli námietky povinného proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie postúpené súdnym exekútorom tunajšiemu súdu na rozhodnutie. Námietky povinný podal v zákonom stanovej lehote.
Povinný v námietkach proti exekúcii uvádza, že exekučný titul, ktorým je rozsudok Okresného súdu Lučenec, nikdy nenadobudol právoplatnosť, nakoľko sa povinný domnieva, že nebol doručovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase plateného Občianskeho súdneho poriadku. Povinný zároveň žiadal o odklad exekúcie do rozhodnutia Okresného súdu Lučenec o obnove konania.
Súd dňa 17.06.2010 a dňa 25.09.2013 vyzýval právneho zástupcu oprávneného, zároveň dňa 04.11.2013 aj priamo oprávneného, aby predložil súdu návrh na obnovu konania spolu s potvrdením súdu o prijatí návrhu, prípadne uznesenie súdu o povolení obnovy konania. Právny zástupca povinného a povinný si predmetnú výzvu súdu prevzali avšak ku dňu rozhodovania o námietkach a odklade exekúcie na ňu nijakým spôsobom nereagovali.
Dňa 08.04.2014 bolo tunajšiemu súdu zo strany Okresného súdu Lučenec na základe dopytu oznámené, že neevidujú na ich súde žiadne iné konanie (okrem sp.zn. 21C/71/2008), v ktorom by povinný vystupoval ako účastník konania.
Súd zároveň dňa 12.12.2016 prostredníctvom elektronickej lustrácie v databáze súdov Slovenskej republiky nezistil žiadne iné prebiehajúce konanie okrem exekučného konania 4Er/2928/2009.
Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie / § 46 /, o námietkach netreba rozhodnúť.
Nie je v kompetencii súdu v exekučnom konaní posudzovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, k tomuto rozhodnutiu mal možnosť povinný podať riadny opravný prostriedok a týmto rozhodnutím je viazaný.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie. Námietky povinného proti exekúcii musia byť odôvodnené v súlade s ust. § 50 ods.1 Exekučného poriadku. Účastník konania na strane povinného nesie dôkazné bremeno, t.z. je povinný preukázať, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo je povinný preukázať, že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Podľa § 56 ods. 2 Ex. por. aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Ex. por. vyžaduje splnenie zákonnej domnienky, pre ktorú je možné dôvodne očakávať ( t.j. dôvodne sa domnievať), že exekúcia bude zastavená. Preukázanie jej splnenia zaťažuje povinného. V tejto súvislosti sa od povinného očakáva, aby preukázal minimálne skutočnosť, že sa začalo konanie, ktoré môže viesť k zastaveniu exekúcie. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré môže byť vydané aj v konaní o obnove konania, resp. situácia, s ktorou odklad vykonateľnosti spája právo, napr. povolenie obnovy konania. Takouto skutočnosťou však automaticky nie je akékoľvek súdne konanie začaté povinným, ktorým spochybňuje platnosť alebo účinky exekučného titulu.(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. januára 2009, sp. zn. II. ÚS 1/09-29). Z výkladu citovaného ustanovenia zákona ako i doterajšej judikatúry súdov vyplýva, že odklad exekúcie je osobitným a svojim charakterom skôr výnimočným inštitútom, ktorým súd priznáva povinnému časovo obmedzené exekučné moratórium v prípade, ak by pokračovanie v exekúcii mohlo mať vzhľadom na tvrdenia povinného, ktorými preukazuje dôvodnosť odkladu nepriaznivé následky. Súd preto pri skúmaní existencií okolností na povolenie odkladu exekúcie podľa §56 ods. 2 Exekučného poriadku musí ustáliť či dôvody uvádzané povinným dostatočne preukazujú naplnenie zákonnej domnienky "ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená".
Skúmanie naplnenia týchto podmienok povolenia odkladu exekúcie je podstatné vzhľadom na zásadu rovnosti účastníkov konania a garanciu práva oboch účastníkov na súdnu ochranu zakotvenú v Ústave SR. Exekučné konanie ako vyplýva už z obsahu jeho označenia je konaním vykonávacím, v ktorom sa realizuje nútený výkon právoplatných rozhodnutí súdov a iných exekučných titulov. Svojou podstatou je posledným štádiom (fázou) súdnej ochrany a jeho účelom je zabezpečiť rýchly, nerušený a efektívny prístup k vymoženiu práva oprávneného, ktoré mu bolo priznané právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.
Povolenie odkladu exekúcie, ktorým sa povinnému dočasným exekučným moratóriom priznáva súdna ochrana napriek existencii vykonateľného exekučného titulu preto musí byť výsledkom dôkladného posúdenia opodstatnenosti dôvodov uvádzaných povinným v kontexte s právom oprávneného na vymožiteľnosť práva (súdnu ochranu).
Po oboznámení sa s obsahom spisu a v ňom založenými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že námietky povinného a návrh na odklad exekúcie nie sú v danom prípade opodstatnené. Nakoľko povinný žiadnym spôsobom nepoukázal na skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, súd námietky povinného voči exekúcii zamietol. K návrhu povinného na odklad exekúcie súd uvádza, že je povinnosťou povinného preukázať, že prebieha konanie, ktoré by mohlo mať vplyv na vymáhanie nároku a v tomto prípade súd zastáva názor, že povinný dané dôkazné bremeno neuniesol. Na základe vyššie uvedeného súd námietky povinného aj návrh na odklad exekúcie zamietol.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.