Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-308-2015.pdf
PDF · 112.36 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/308/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a. s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980 právne zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: A. E.Ň., H.. XX.X.XXXX, R. C. E. XX, XXX XX E., o zaplatenie 54,93 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 30,14 eur s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,07 eur od 18. 08. 2012 do zaplatenia, s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 15,07 eur od 19. 11. 2012 až do dňa zaplatenia, a to všetko mu p o v o ľ u j e uhradiť v dvoch mesačných splátkach po 25 eur splatných právoplatnosťou tohto rozsudku vždy do 30-teho dňa toho ktorého mesiaca pod následkami straty výhody splátok.
Súd žalobu žalobcu čo do zvyšnej časti z a m i e t a .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 9,74 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 54,93 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75% p.a. zo sumy 15,07 eur od 18.8.2012 do zaplatenia, 8,75% p.a. zo sumy 39,86 eur od 19.11.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 9.6.2014 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Quantum Credit a.s. ako postupníkom sa žalobca stal vlastníkom všetkých pohľadávok voči dlžníkom v rozsahu postúpených pohľadávok, ktorí sú uvedení v prílohe č. 1 k tejto zmluve o postúpení. Na základe tejto skutočnosti je postupník aktívne legitimovaný k podaniu žaloby. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 uzavrela so žalovaným dňa 30.12.2010 Zmluvu o pripojení. Na základe tejto zmluvy bol poskytovateľ služby povinný poskytnúť účastníkovi služby satelitnej alebo káblovej televízie MAGIO - Program služby MAGIO Sat Klasik spolu s Magio príslušenstvom (satelitná anténa, MAGIO Box, karta k Magio Boxu, diaľkový ovládač a príslušenstvo, ktoré tvorilo veci použité na zriadenie služby, najmä káble, spojky a konzoly zabezpečujúce upevnenie satelitnej antény a prepojenie satelitnej antény a Set-Top Boxu). Poskytovateľ službu riadne aktivoval a dodal príslušenstvo. Žalovaný príslušenstvo prevzal, následne mu bolo nainštalované alebo si ho sám nainštaloval a službu v plnom rozsahu využíval. Za to bol povinný za službu platiť dohodnutú cenu služby, ktorú mu žalobca vyúčtovával faktúrami za jednotlivé fakturačné obdobia. Boli vystavené faktúry č. 741909367 splatná dňa 17.08.2012 na sumu 15,07 eur a č. 4744863750 splatná dňa 18.11.2012 na sumu 39,86 eur. Podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas. Žalovanému službu aktivoval, zabezpečil využívanie zmluvne dohodnutého programu a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúr. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.
2. Žalovaný so žalobou žalobcu súhlasil, no vzhľadom na skutočnosť, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, žiadal o povolenie uhradiť pohľadávku v splátkach.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, zmluvou o poskytovaní služby a nájme koncového zariadenia zo dňa 30.12.2010, faktúrami č. 741909367 a č. 4744863750, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 1.7.2014, Odstúpením od zmluvy zo dňa 9.11.2012, písomným podaním žalobcu zo dňa 30.11.2016 a výsluchom žalovaného a zistil nasledujúci skutkový stav:
4. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytovaní služby a nájme koncového zariadenia dňa 30.12.2010. Predmetom zmluvy bolo zriadenie služby Magio Sat pri viazanosti 24 mesiacov.
5. Súčasťou zmluvy bol aj nájom koncového zariadenia Magio Sat Boxu s HDD. Nájomca sa zaviazal mesačne platiť nájomné vo výške 2,99 eur a jednorazový aktivačný poplatok v sume 9,98 eur. Zároveň bol povinný uhradiť zmluvnú pokutu v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Sat Boxu (jednorazovo) v sume 126,- eur, v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Boxu (jednorazovo) v sume 20 eur.
6. Súčasťou zmluvy boli aj výňatky z cenového výmeru č. 42917/2010, podľa ktorého cena programu Magio Sat Klasik bola 10,07 eur mesačne pri viazanosti 24 mesiacov. Zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti pri zániku zmluvy o pripojení zo strany/z dôvodov na strane účastníka pred uplynutím 24-mesačnej doby viazanosti užívať službu Magio Sat predstavuje sumu 199,- eur.
7. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 741909367 splatnú dňa 17.08.2012 na sumu 15,07 eur a faktúru č. 4744863750 splatnú dňa 18.11.2012 na sumu 39,86 eur.
8. Právny predchodca žalobcu oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 1.7.2014, oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vyúčtovanej faktúrami č. 741909367 a č. 4744863750.
9. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 260 eur. Nemá vyživovaciu povinnosť. Býva vo vlastnom rodinnom dome, pričom v súvislosti s bývaním má mesačné náklady v sume 150 eur.
10. Podľa § 42 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o pripojení, podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o pripojení, ak 1. jej poskytovanie na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a), 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu najmä preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku, alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí so všeobecnými podmienkami.
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach, 3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode.
11. V zmysle § 42 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z. z., účastník má právo na a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify, c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil,
d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak o to účastník požiada, e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania služby, f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.
12. Ako vyplýva z § 42 ods. 4 zák. č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
13. Podľa § 42 ods. 5 zák. č. 610/2003 Z. z., podnik nesmie prerušiť alebo obmedziť poskytovanie univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a), b), d) a f), ak je účastník v omeškaní so záväzkami z iných zmluvných vzťahov s podnikom.
14. V zmysle § 42 ods. 6 zák. č. 610/2003 Z. z., počas krízovej situácie a mimoriadnej situácie zabezpečuje nevyhnutné opatrenia na prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa tohto zákona štatutárny orgán podniku podľa osobitných predpisov o bezpečnosti a o civilnej ochrane. Podnik poskytujúci verejnú sieť, verejnú službu alebo verejnú sieť a verejnú službu je povinný v rozsahu nevyhnutnom na zdolávanie krízovej situácie a mimoriadnej udalosti a) poskytovať prednostne verejnú službu pre účastníkov zaradených do prednostných núdzových plánov; rozsah zaraďovania účastníkov do prednostných núdzových plánov, rozsah a spôsob prednostného poskytovania verejnej služby ustanoví vláda nariadením, b) zabezpečovať prednostnú prevádzku verejných telefónnych automatov vrátane tiesňových volaní na postihnutom území.
15. V zmysle § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
16. Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z. z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
17. Ako vyplýva z § 43 ods. 3 zák. č. 610/2003 Z. z., zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
18. Ako vyplýva z § 43 ods. 5 zák. č. 610/2003 Z. z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
19. Podľa § 43 ods. 6 zák. č. 610/2003 Z. z., účastník môže vypovedať zmluvu o pripojení uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
20. V zmysle § 43 ods. 7 zák. č. 610/2003 Z. z., podnik môže vypovedať zmluvu o pripojení, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o pripojení z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o pripojení, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením.
21. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
22. Ako vyplýva z § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
23. V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
24. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 30.12.2010 uzavretá podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluva o pripojení s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry. Súčasťou zmluvy o pripojení bola aj zmluva o nájme koncového zariadenia Magio Sat Boxu bez HDD.
25. Sporné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy a je potrebné na ne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
26. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
28. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
29. Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
30. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
31. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
32. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).
33. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
34. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
35. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
36. V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
37. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách .
38. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
39. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
41. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
42. Žalovaný nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o pripojení a nájme koncového zariadenia zo dňa 30.12..2010 a neplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby a nájomné, ktoré mu pôvodný veriteľ fakturoval jednotlivými faktúrami.
43. Žalovaný neuhradil faktúry za služby, ktoré mu právny predchodca žalobcu poskytol - pravidelné poplatky Magio Sat Klasik a nájomné za Magio Box v celkovej výške 30,14 eur. Pokaľ ide o výšku nájomného, súd vychádzal zo zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ, je uvedená cena za nájom Magio Boxu v sume 2,99 eur s DPH.
44. Súd vyhovel žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal svojho nároku na úhradu sumy 30,14 eur za poskytnuté služby na základe žalobcom predložených faktúr. Žalovaný cenu poskytovaných služieb právnemu predchodcovi žalobcu neuhrádzal. Súd preto považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 30,14 eur za dôvodný a žalobe v uvedenej časti vyhovel.
45. Žalovaného súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 15,07 eur od 18.8.2012 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 741909367) až do dňa zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 15,07 eur od 19.11.2012 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 4744863750) až do dňa zaplatenia. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75% p.a. a úroky z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, predstavujú výšku 8,75 % ročne.
46. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).
47. Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana, ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje.
48. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. (nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)
49. V danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute v sume 4,99 eur, ktorú si uplatňuje na základe faktúry č. 4744863750 bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Žalobca napriek výzve súdu nepredložil listinu, z ktorej by predmetný nárok na zmluvné pokuty vyplýval. Prípadné vymedzenie v cenovom výmere, cenníku, obchodných podmienkach, prípadne na iných listinách, ktoré žalovaný nepodpísal, súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
50. Žalobca si vo faktúre č. 4744863750 uplatnil aj poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie v sume 19,80 eur.
51. V tejto časti súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú. Sumu 19,80 eur si žalobca uplatňoval za „jednorazové poplatky“, ktorými mal byť v zmysle faktúr poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie. Zaplatením poplatku za prerušenie služby pri neplatení žalovanej ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak, javí sa iba ako ďalšia sankcia za oneskorenie sa s platením za dohodnuté služby. Súd je preto toho názoru, že takéto dojednanie ohľadne poplatku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 OZ a nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na poplatok za prerušenie poskytovania služby v celom rozsahu zamietol.
52. V danej súvislosti súd poukazuje na vyššie citované Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19.
53. V súvislosti s vyššie uvedenými poplatkami, za ktoré žalobca neposkytol spotrebiteľovi žiadne protiplnenie, súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, kde
konštatoval, že cit. ,,Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.
54. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
55. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. Vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovaného, ktorého mesačný príjem predstavuje dávka v hmotnej núdzi v sume 260 eur mesačne, súd mu povolil uspokojiť nárok žalobcu v splátkach.
56. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
57. V zmysle § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
58. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. Z pôvodne uplatnenej sumy 54,93 eur s príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu 30,14 eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
60. Úspech žalobcu tak predstavoval 54,87 % a neúspech 45,13 %. Úspešnejšiemu žalobcovi tak po odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,74 % (54,87 -45,13 =9,74%), pričom uvedenú náhradu trov proti žalovanému mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.