Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52C/329/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v spore strán žalobcu: I. I., T.. XX. XX. XXXX, H. B. XX, H., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Michal Maťaš, s.r.o., so sídlom Sabinovská 12, Bratislava, proti žalovanému: Š. Y., T.. XX. XX. XXXX, H. G. XX, H., zastúpenému advokátom Mgr. Miroslavom Páserom, so sídlom Sedliacka 1176/42, Rimavská Sobota, o ochranu osobnosti a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1) Žalobou podanou na tunajší súd dňa 22. 07. 2015 sa žalobca domáhal od žalovaného ospravedlnenia vlastnoručne podpísaným listom, zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- € a náhrady trov konania z titulu ochrany osobnosti. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 26. 07. 2013 v čase o 7:15 hod. pri rozdeľovaní ranných pracovných zmien na prevádzke R. v areáli spoločnosti G., Z..G.. žalovaný žalobcu v prítomnosti spolupracovníkov hrubo urazil a ponížil tvrdeniami, že "je opitý", že "chodí do práce opitý" a že "na pracovisku nič nerobí", pričom žalobca na takéto tvrdenia nedal svojim konaním žiaden dôvod. Svedkami týchto hrubo osočujúcich a ponižujúcich vyjadrení boli zamestnanci spoločnosti G., Z..G..: I. T., H.. Z. Č., N. R. a G. Y.Ž.. Na základe týchto tvrdení žalovaného žalobca v uvedený deň podstúpil u zamestnávateľa test na požitie alkoholu prístrojom Dräger s výsledkom dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v krvi 0,00 mg/l. Vzhľadom na hrubo urážlivú povahu kritiky zo strany žalovaného inicioval žalobca u svojho zamestnávateľa voči žalovanému etické vyšetrovanie pred etickou radou skupiny MOL. Vykonaným etickým vyšetrovaním uvedeného incidentu bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný porušil pravidlá Etického kódexu skupiny MOL, konkrétne bod 4.3 Etického kódexu, podľa ktorého sú zamestnanci skupiny MOL povinní zdržať sa konania, ktoré by mohlo byť považované za urážanie, zastrašovanie alebo ponižovanie. Žalovaný svojimi vyjadreniami neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na ochranu osobnosti, v značnej miere bola znížená dôstojnosť žalobcu a ohrozená jeho pozícia ako zamestnanca spoločnosti G., Z..G.., čo žalobca dôvodne pociťoval ako mimoriadnu ujmu nielen v zamestnaní, ale aj v rodine. Kritika žalovaného pritom vychádza z nepravdivých údajov a bola neprimeraná. Spolupracovníci žalobcu s ním odmietali pracovať na tej istej pracovnej zmene, pričom sa odvolávali na tvrdenia žalovaného. Pozícia žalobcu v zamestnaní sa zhoršila do takej miery, že sa nadriadení opakovane pokúšali žalobcu preradiť na inú prácu pri výrobe polyetylénu. Žalobca bol napokon ku dňu 01. 03. 2014 preradený na prácu na vákuovej destilácii a prešiel na inú pracovnú zmenu. Z toho plynuli žalobcovi obavy zo straty zamestnania a psychický stres tým spôsobený sa prejavil v zhoršení vzťahov v rodine, najmä čo sa manželky týka.

Kritika zo strany žalovaného bola nepravdivá, zjavne neprimeraná a žalovaný ňou mimoriadne intenzívne zasiahol do osobnostnej sféry žalobcu, pričom značne znížil jeho dôstojnosť. Túto kritiku možno kvalifikovať ako verejnú kritiku, nakoľko bola prednesená pred pracovným kolektívom žalobcu. Cieľom tejto kritiky bolo žalobcu uraziť pred jeho spolupracovníkmi a poškodiť ho v zamestnaní. žalovaný sa do dnešného dňa neospravedlnil, nad svojim konaním neprejavil žiadnu ľútosť a spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške 2.000,- € nenahradil napriek výzve žalobcu zo dňa 11. 08. 2014. Žalobca je toho názoru, že kritika žalovaného prekročila hranice prípustnej kritiky a bola spôsobilá poškodiť povesť žalobcu. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene alebo nezavinene a vedome alebo nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov. Použitie kritiky, ironizovanie, odsudzovanie a zavrhovanie konania alebo činnosti fyzickej osoby opierajúce sa o okolnosti, v ktorých je oznamovaný nepravdivý údaj predstavujú spravidla citeľný neoprávnený zásah do práva fyzickej osoby na ochranu jej osobnosti. Nakoľko bolo konanie žalovaného spôsobilé vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti žalobcu, tento sa domáha ospravedlnenia vlastnoručne podpísaným listom, ďalej sa domáha zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 2.000,- € a náhrady trov konania.

2) Žalovaný sa v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 25. 08. 2015 vyjadril k podanej žalobe tak, že skutočnosti uvedené v žalobe sú nepravdivé, zavádzajúce a vytrhnuté z kontextu udalostí incidentu, ktorý vyvolal práve žalobca. Záver etického vyšetrovania po podanom odvolaní bol taký, že žalobca aj žalovaný porušili Etický kódex skupiny MOL, čím prispeli k vzniku konfliktu. Žalovaný svojim konaním nezasiahol do osobnostných práv žalobcu a preto nevidí dôvod sa mu písomne ospravedlňovať a uhrádzať mu nemajetkovú ujmu, o čom upovedomil žalovaný žalobcu už v septembri 2014. Podľa žalovaného došlo k vzájomnej slovnej výmene medzi stranami sporu, čo potvrdilo aj vyšetrovanie etickej rady, ktorá dospela k záveru, že obaja zúčastnení, žalobca aj žalovaný, porušili ustanovenie Etického kódexu s tým, že komunikácia oboch strán bola urážlivá a prispela ku konfliktu. Zároveň uviedol, že tento incident nemal vplyv na spoluprácu s inými zamestnancami a takisto nemal žiadny súvis s preradením žalobcu na inú pracovnú pozíciu. Slovná roztržka medzi stranami sporu v žiadnom prípade nemohla dosiahnuť takej intenzity, akú jej pripisuje žalobca. Žalovaný zásadne namieta, že by mal akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu a že by jeho konanie malo za následok zníženie dôstojnosti žalobcu, preto navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.

3) Súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom zistil tento skutkový stav:

4) Z oznámenia zo dňa 29. 07. 2013 vyplýva, že žalobca ako oznamovateľ nahlásil žalovaného ako osobu podozrivú z porušenia pravidiel Etického kódexu.

5) Z výsledku etického vyšetrovania zo dňa 03. 10. 2013 vyplýva, že etická rada skupiny MOL označila za preukázané, že žalovaný porušil ustanovenie Etického kódexu skupiny MOL "nikoho neponižovať a neurážať".

6) Z podania žalovaného adresovaného Etickej rade skupiny MOL zo dňa 17. 10. 2013 vyplýva, že žalovaný podal odvolanie voči výsledku etického vyšetrovania.

7) Z výsledku vyšetrovania etickej komisie zo dňa 18. 02. 2014 vyplýva, že vyšetrovanie potvrdilo, že nielen žalovaný, ale aj žalobca porušil nasledovné ustanovenie Etického kódexu "nesmú ponižovať alebo urážať druhú osobu".

8) Z predžalobnej výzvy adresovanej žalovanému zo dňa 11. 08. 2014 vyplýva, že žalobca žiada od žalovaného písomné ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- € s poukazom na neoprávnený zásah do ochrany osobnosti.

9) Z vyjadrenia žalovaného k predžalobnej výzve žalobcu zo dňa 09. 10. 2014 vyplýva, že žalovaný odmieta skutočnosti uvedené vo výzve, nakoľko tieto sa nezakladajú na pravde a navádza žalobcu k upusteniu od svojich tvrdení a nárokov.

10) Z kapitoly 4.3 Etického kódexu skupiny Slovnaft vydaného ku dňu 15. 04. 2012 vyplýva, že zamestnanci skupiny MOL sa nesmú správať takým spôsobom, ktorý by sa mohol považovať za útočný, zastrašujúci, zákerný alebo urážajúci a nesmú ponižovať alebo urážať druhú osobu.

11) Z čestného vyhlásenia I. T. zo dňa 07. 08. 2013 vyplýva, že bol svedkom polemiky medzi stranami sporu, ktorá viedla k výbuchu žalovaného nazývajúc žalobcu opilcom a povaľačom.

12) Z čestného vyhlásenia H.. Z. Č. zo dňa 21. 08. 2013 vyplýva, že žalovaný slovne hrubo urazil žalobcu tvrdením, že je zase opitý a nevykonáva svoju prácu podľa povinností.

13) Z čestného vyhlásenia N. R. zo dňa 15. 08. 2013 vyplýva, že žalovaný urazil a ponížil žalobcu slovami "ty si pil, ty si zas opitý, aj tak si nerobíš svoju prácu tak ako máš".

14) Z čestného vyhlásenia I. T. zo dňa 21. 08. 2013 vyplýva, že žalovaný slovne napadol žalobcu v tom zmysle, že či je zasa opitý a že si neplní pracovné povinnosti.

15) Z výsledku dychovej skúšky č. XXX prístrojom Dräger zo dňa 26. 07. 2013 o 10:18 hod vyplýva, že žalobca nafúkal hodnotu 0.00 mg/l.

16) Z výpovede svedka I. T. vyplýva, že je zamestnanec v G.. Žalobcu pozná ako bývalého kolegu a žalovaný tam bol ako úradník, jeho vzťahy s nimi sú čisto pracovné. Nepamätá si presne deň, ale zúčastnil sa rozdeľovania zmien, kde majster p. H. rozdeľoval úlohy. Boli tam prítomní p. H., C.. R., C.. Y., C.. Č., žalobca, on a v priebehu došiel aj žalovaný. Mali rozdelené pracovné úlohy od 5-7 a žalobca sa už za prítomnosti žalovaného spýtal, že kedy bude polhodinová prestávka na obed. Žalovaný mu na to povedal niečo zmysle, že prestávka je 24-25 minút. Bola medzi nimi výmena názorov, nepamätá si presne aká, ale vie, že žalovaný vyskočil na žalobcu, že je opilec. Pamätá si, že mu povedal, že má vypité, že mu dá fúkať a ešte niečo v tom zmysle, že je lajdák alebo povaľač. Pamätá si ešte, že žalobcovi zo srandy povedal, že je opilec, na čo sa urazil. Nahneval sa, išiel fúkať na bránu a potom sa vrátil do služby, z čoho bolo zrejmé, že nepil, lebo inak by cez bránu neprešiel. Nepamätá si, že by sa potom ešte niečo riešilo a s žalobcom ani žalovaným sa o tom nerozprával. Možno sa niekedy o tom vonku rozprával s chalanmi, ale nikdy sa o tom na nejakom vyšetrovaní nezmieňoval.

17) Z výpovede svedka H.. Z. Č. vyplýva, že pracuje v G.. Žalobcu aj žalovaného pozná, pracoval s nimi, ich vzťahy boli čisto pracovné. Zúčastnil sa rozdelenia zmien, určite to bolo v mesiaci júl, deň si presne nepamätá. Bol tam p. Y., C.. D., C.. H., C.. R., žalobca, žalovaný a on. Bolo to klasické rozdelenie pracovných úloh. Na jeho konci sa žalobca spýtal na polhodinovú prestávku, na čo mu žalovaný povedal, že prestávka je 21 - 24 minút. Presne si to nepamätá, ale vie, že sa bavili ohľadne tejto prestávke. Potom žalovaný bohužiaľ vybuchol a vyslovene počul, že žalobcovi povedal, že je opitý a nič nerobí. Na to medzi nimi bola výmena názorov, kedy žalobca povedal žalovanému, že si budú vykať a nie tykať, lebo predtým si tykali. Vyjadroval sa o tomto pred etickou komisiou. To je všetko, čo z tohto incidentu vie uviesť, potom išiel pracovať. Pokiaľ ide o jeho vzťah s žalobcom, mal obavy, nakoľko ich práca je vzájomne naviazaná na prevádzke, aj keď s ním nepracoval priamo v dvojici. Priamo s ním pracoval p. Y.Ž., C.. R. Z. C.. T.. Mal obavy, lebo žalovaný s ním dlho robil. Nikdy nepostretol žiadnu opitosť kolegov ani žalobcu. Keby to postretol, bol by to hneď nahlásil. Ako už uviedol, ich vzťahy boli aj predtým len pracovné. Vie o tom, že mal žalobca zášť voči žalovanému po tom, čo sa stalo, že skoro uhorel, keď nedodržal žalovaný bezpečnostné predpisy, za čo pokiaľ vie od p. Š. dostal hodinovú výpoveď. Vie, že sa žalobca snažil odísť z tejto zmeny.

18) Z výpovede svedka G. Y. vyplýva, že pracuje v G. a žalobcu s žalovaným pozná. Jeho vzťahy k ním sú čisto pracovné. Žalovaný je jeho nadriadený a žalobca je bývalý kolega. Bolo to asi v lete minulý alebo predminulý rok. Bol tam p. H. ako majster, p. R., p. Č., p. T., p. D., on a žalobca s žalovaným. V podstate pri rozdeľovaní ranných zmien došlo k výmene názorov medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ vie, podstatou bola polemika o dĺžke obedňajšej prestávky. Počul, že žalovaný povedal žalobcovi, či je opitý, toto výslovne počul takéto vyjadrenie. Na čo mu žalobca povedal, že aj keby, že pije za vlastné. Ďalšie konkrétne veci, ktoré tam odzneli si nepamätá. Pred týmto incidentom pracoval vo dvojici s žalobcom, ale v ten deň, ani potom už nie. V priebehu dňa prišiel za ním žalobca, ktorý mu povedal, že hovoril s p. H., že si ide niečo vybaviť a vráti sa asi o hodinu, a že p. H. mu za ten čas prideľuje jeho kompetencie. Potom sa ešte k tomuto incidentu vyjadroval pred Etickou komickou oficiálne. Nikde

inde sa už ani oficiálne, ani neoficiálne k tomuto nevyjadroval. Pokiaľ ide o vzťahy medzi žalobcom a žalovaným bolo všeobecné známe, že sa nemali radi. Žalobca predtým pracoval na zmene s žalovaným a potom prešiel na inú zmenu. Nebol svedkom iných incidentov medzi nimi ako tohto. Nemal žiadne obavy o svoj život a zdravie v súvislosti s tým, že bol žalobca obvinený žalovaným, že mal byť opitý. Ide o prevádzku kde je bezpečnosť dôležitá a teda nikto by tam nemal byť opitý, avšak žiadne osobné, výslovné pocity vo vzťahu k žalobcovi nemal, ani to neriešil.

19) Z výpovede svedka N. R. vyplýva, že pozná strany sporu, ich vzťahy sú čisto pracovné. Pracuje v G.. Bolo to asi v júli 2013 pri rozdeľovaní ranných zmien. Boli tam H., T., D., Y., Č., žalobca s žalovaným a ja. V ten deň prebehlo rozdeľovanie zmien, bolo to na tabuli napísané, na to sa žalobca opýtal, kde má obedňajšiu prestávku. Bola o tom diskusia medzi žalobcom a žalovaným, išlo o dĺžku prestávky a pamätá si, že žalovaný vyslovene povedal žalobcovi, že je opitý, že pil a že v robote si neplní svoje povinnosti. Toto si pamätá tak, ak som uviedol vyslovene. Podľa neho potom žalobca nereagoval nijako prudko. Potom p. H. - majster ukončil poradu a išli pracovať. Je pravdou, že o tom s kolegami medzi sebou hovorili. Dvakrát bol vypovedať pred etickou komisiou a jedenkrát spísal čestné vyhlásenie pre žalobcu, urobili to viacerí. Pracoval s žalobcom vo dvojici, aj ho zaúčal. Neveril vyjadreniam žalovaného o tom, že by pil v práci pil, súkromie nepoznal. Potom, čo počul tieto vyjadrenia od žalovaného tak nemal žiadne obavy, ale padla mu mienka o žalobcovi, že je lajdák aj keď on ho nepoznal a to z toho dôvodu, že žalovaný ho poznal oveľa dlhšie.

20) Z výpovede svedka I. H. vyplýva, že pracuje v G.. Žalobca je jeho podriadený, žalovaný je kolega. Ich vzťahy sú len pracovné, nijako sa bližšie nestýkajú. Dátum si presne nepamätá, bolo to z jari 2013. Bol tam ako majster striedač, t.j. vtedy keď zastupuje iného majstra pri rozdeľovaní zmien. Ďalej boli prítomní T., D., Y., R., Č. a žalobca s žalovaným. Viedol to on a keďže predtým bol na porade, tak im hovoril noviny z tej porady, ktoré sa týkali prestávky na obed a ani nie tak jej dĺžky, tá je 30 minút vždy, ako toho čo je časť platená a časť neplatená. Ich sa to zásadne netýkalo, tak tomu ani nerozumel, ale ohľadne tohto bola debata. Žalobca na to zareagoval, že "tak mi tam napíš hodinu na obed a pôjdem do p..". Použil vulgárne slovo, dalo sa to slušne povedať, že preč z prevádzky. Na to začal žalovaný vysvetľovať ohľadom tej dĺžky a platenia prestávky. Nijako ho to nezaujímalo, lebo bol názoru, že sa to ich prevádzky netýka, tá je nepretržitá a vždy tam musí niekto ostať. Žalobca potom povedal žalovanému, že "p. Y. my si vykáme a vy nás okrádate." Zostal z toho prekvapený, to asi všetci. Žalovaný na to reagoval tak, že či si včera vypil alebo čo mu je. Nevie presne povedať aké slová použil, ale niečo v tomto zmysle. Žalobca povedal, že keď vypil, tak za svoje a nie za ukradnuté. Žalovaný reagoval, že či má zavolať strážnu službu a či mu má dať fúkať. Boli to také ťahanice medzi sebou, nepripisoval tomu význam. Neskôr vysvitlo pred etickou komisiou, že žalobca mal z tohto záznam. Po ukončení stretnutia ukončil rozdelenie. Stále bol prekvapený, čo tí dvaja spolu mali. Predtým nevedel o žiadnych zlých vzťahoch medzi nimi, ale po tomto incidente sa mu donieslo, že mali na zmene nejaké problémy, že to tam zaškrípalo, ale nič konkrétne sa mu nedonieslo, len takého všeobecné tvrdenia. Bol vypovedať pred etickou komisiou. Po tomto ma žalovaný zavolal do svojej kancelárie aj ostatných z vedenia prevádzky čo tam boli - p. D., G., S., vedúci p. W. tam nebol. Informoval nás, čo sa stalo, že takýto spor vznikol a že či sa to ide riešiť teraz alebo sa počká keď príde p. W.. Nakoniec sa dohodlo, že sa to preberie keď príde p. W.. Žalovaný to prezentoval v zmysle, že vtedy si dovolil žalobca ako pracovník už dosť. Potom prišiel za ním žalobca, u nich to tak funguje, že keď niekto chce ísť dopredu my sme výroba a do kancelárskych častí, musí ho informovať, aby vedel kde pracovník je. Keďže bol stav, že ich bolo viac, tak ho pustil, že si ide niečo vybaviť. Potom sa dozvedel, že bol fúkať. jemu sa nejavil žalobca opitý, to by veľa riskoval. Žalovaný mu len v reakcii na reakciu povedal, že "čo si mal včera vypité," čiže sa to netýkalo toho dňa, keď bol v práci, ale iného dňa, keďže deň predtým nebol v práci. Nemal žiadne poznatky o tom, že by mal niekto vypité. Určite nemal žiadne obavy o tom, že by ohrozil životy, zdravie, mňa, seba a ostatných pracovníkov prevádzky, to by veľa riskoval. Robia sa aj námatkové kontroly na bráne a z toho je okamžitá výpoveď.

21) Z výpovede svedka C. D. vyplýva, že obe strany sporu sú bývalí kolegovia, bližší vzťah k nim nemá. Od roku 2013 je na dôchodku. On si len pamätá, že medzi nimi sa to stalo pri rozdeľovaní ranných zmien hneď ráno, kde boli prítomní H., Č., I., R., T., Y., ak si dobre pamätá. Neviem presne ako to začalo. Jeden druhému si niečo povedali, ale potom povedal žalovaný žalobcovi niečo, že či je opitý alebo bol opitý včera, také niečo tam padlo. Nevie presne, ale padali tam aj tvrdšie slová. Obsah toho incidentu si ďalej nepamätá, ale vie, že žalobca povedal, že on to tak nenechá a že to dá na etickú komisiu a aj to dal. To sa ťahalo v G., vyšetrovalo a on tam bol trikrát vypovedať, ešte keď pracoval v G.. V G. to chceli hodiť pod stôl, ale zrejme sa to nepodarilo. K vzťahom medzi týmito dvoma bývalými kolegami môže povedal

len toľko, že boli na figu a to je slušné slovo. Nevie čo mali v minulosti, ale bolo to všeobecne známe, že sú tam zlé vzťahy. Vždy do seba rýpali ako malí chlapci, keď povedal jeden niečo, druhému sa to nepáčilo a podobne. Pokiaľ si pamätá tak žalobca nechcel odísť z prevádzky, ale asi vedúci prevádzky ho chcel preradiť, asi z tých dôvodov, že podal sťažnosť a neustúpil.

22) Z výpovede svedka M.. U. Y. vyplýva, že obe strany sporu pozná ako zamestnancov G.. Ich vzťah je pracovný, ktorý vyplýval u oboch z účasti ako odborového zamestnanca a ďalšie pracovné záležitosti. Vie o stretnutí zamestnávateľa s žalobcom, kde mu bola predložená možnosť preradiť sa na inú prevádzku. Tento postup zamestnávateľa považuje za veľmi neštandardný. Našťastie to žalobca nepodpísal. Následne bolo stretnutie kde bol on prizvaný ako predseda odborového výboru. Nevie alebo si presne nepamätá po takej dobe kto to stretnutie inicioval a kto na ňom bol. Pokiaľ si pamätá tak tam bol on, žalobca, pán W. ako vedúci prevádzky a pán T. ako vedúci rafinérie. Predmetom tohto stretnutia bola skutočnosť, že sa žalobca ohradil, že ho takýmto spôsobom chceli preradiť na inú prevádzku. Mal to byť polyetylén 2 alebo 3. Pointa je, že obidve prevádzky sa zatvárajú. Za odborový výbor sa taktiež ohradil a nesúhlasil s takýmto postupom. Pokiaľ si pamätá pán T. sa za takýto postup žalobcovi na tomto stretnutí potom ospravedlnil.

23) Z výpovede svedka V.. W. T. vyplýva, že obidvaja pracujú na útvare, ktorého je on manažérom na vyššom stupni riadenia. Pod ním je vedúci prevádzky. Ich vzťah je čisto pracovný. Vie o ponuke, ktorú urobil pán W. vo vzťahu k žalobcovi o možnosti preradenia na etylénovú prevádzku, kde bolo málo ľudí, bol podstav. Vedúci tejto prevádzky si pýtal zamestnancov. Ako už uviedol, on nebol na žiadnych stretnutiach s žalobcom ohľadom tejto ponuky preradenia. Dôvodom bola vyslovene vzájomná výpomoc medzi prevádzkami, lebo tam bolo málo ľudí. Oslovený nebol len žalobca, ale viacerí, napríklad pán C. a dôvodom bolo výlučne to, čo uviedol. Potom, čo túto ponuku žalobca dostal, zalarmovať všetky vedúce zložky a odbory, bol za Y. - vedúcim ľudských zdrojov, že čo sa mu to stalo, že on bol oslovený s touto ponukou. Mal záujem vyriešiť túto situáciu, aby boli vzťahy na pracovisku dobré, tak pozval všetkých zúčastnených. Chcel upokojiť situáciu a vzťahy na pracovisku, tak povedal žalobcovi, že ak mu bolo ublížené tým, že dostal túto ponuku na preradenie tak, že sa mu za to ospravedlňuje. Vie len, že ponuku žalobca neprijal, tým to ukončili, nikoho nenútili a na nikoho nevyvíjali nátlak, nakoľko to bolo dobrovoľné.

24) Z výpovede svedka C. W. vyplýva, že strany sporu pozná. Žalobca je bývalý zamestnanec prevádzky. Žalovaný je vedúci prevádzky C. krakovanie. K obidvom má vzťah iba pracovný. Dôvodom ponuky pre žalobcu prejsť na inú prevádzku a iné pracovné miesto bola skutočnosť, že pracovisko etylénové hľadalo vonkajšieho operátora, kde bolo potrebné, aby to bol človek, ktorý má skúsenosti, pretože to bola vývojová jednotka ťažšieho charakteru, boli tam vysoké teploty a podobne. Žalobca okrem toho, že toto spĺňal je aj ambiciózny a má chuť pracovať. Nakoľko spĺňal tieto kritéria, tak si ho s pánom Y. zavolali do kancelárie a túto možnosť preradenia mu ponúkli s tým, že keď by ju prijať, bolo by treba mať aj novú pracovnú zmluvu, nakoľko žalobca mal vyložene pracovnú zmluvu len na prevádzku krakovanie. Túto ponuku žalobcovi predostreli, on si vyžiadal čas na telefonát, potom sa vrátil a povedal, že ponuku neprijme. Ešte ho požiadali, či by im to nepodpísal písomne, lebo to potrebovali pre ľudské zdroje, že sa im v rámci interného hľadania nepodarilo zabezpečiť pracovníka. Žalobca povedal, že to nepodpíše a tým to bolo skončené. Vylučuje iný dôvod tejto ponuky na preradenie žalobcu, nakoľko nemá o žiadnom inom dôvode vedomosť. Osobne pri incidente nebol, bol v tom čase na dovolenke. Keď sa z nej vrátil, vyhľadal ho žalovaný, popísal mu to a uviedol, že to skončí pravdepodobne na etickej komisii, kde bol neskôr prizvaný. Snažil sa od začiatku urovnať tento spor, preto oslovil žalovaného v snahe o urovnanie, že či by bolo možné vzájomne sa ospravedlniť a urovnať tento spor. Zavolal žalobcu do kancelárie aj žalovaným a požiadal ich, či je možné urovnať tento spor vzájomným ospravedlnením jednej aj druhej strany. Žalobca s tým nesúhlasil a uviedol, že má svojich svedkov a že to bude riešiť inak. Žalovaný súhlasil s týmto riešením. Dodal, že vtedy, keď riešil túto vec s žalobcom, bol v jeho kancelárii len žalobca, žalovaný čakal vo svojej kancelárii. Osobne považuje žalobcu za konfliktného človeka, ktorý vyhľadáva konflikty.

25) Z výpovede svedka N. G. vyplýva, že sú to jeho kolegovia a má k ním neutrálny vzťah ako kolega. V G. sa vo výrobe poznajú všetci navzájom, sú ako jedna veľká rodina a keď sa niečo šuchne, tak všetci o tom rozprávajú. O incidente medzi žalobcom a žalovaným rozprávali všetci, chlapi sa medzi sebou rozprávali a on to tiež počul, pri incidente nebol. Údajne žalovaný osočil žalobcu, že je opitý a že nič nerobí. Prekvapilo ho to, lebo ide o zodpovednú prácu, nepovedal by, že nebezpečnú, ale zodpovednú kde sa jeden na druhého spoliehajú. Potom prišiel za ním žalobca a povedal mu, že čo sa stalo medzi

ním a žalovaným, že ho chcú preradiť na inú prevádzku a z akého dôvodu ho chcú preradiť. Pôsobí ako zástupca odborov. Ukázal mu aj rozhodnutie z Etickej rady zo šetrenia z čoho vyplynulo, že žalovaný porušil etický kódex. Povedal mu, že preradiť bezdôvodne ho nemôžu, že má platnú pracovnú zmluvu na konkrétnu prevádzku a že už vôbec nemôže mať nižšiu triedu s nižším platom. Vedel, že pán W. a pán Y. to riešili s žalobcom a ten keď mu toto povedal asi len pokrčili plecami a žalobcu nepreradil. Riešiť niečo pred etickou komisiou je v G. výnimočné. Nevie aký bol dôvod preradenia, ale podľa neho to vyplynulo zo situácie, že pán W. sa snažil týchto dvoch od seba oddeliť, lebo to mal riešiť ako to vyplynulo z príslušného článku Etického kódexu, že mal túto situáciu riešiť medzi nimi. Navyše išlo o prevádzku, ktorá sa mala v dohľadom čase odstaviť a aj dnes sa pracuje s tým, že bude odstavená. Vníma to čo sa dialo žalobcovi ako čistú šikanu. Bol do tohto zainteresovaný a potom ho ešte žalobca požiadal, aby mu sprostredkoval stretnutie s riaditeľkou ľudský zdrojov, kde povedal, že sa cíti ako asociál, na čo mu pani H. - riaditeľka ľudských zdrojov uviedla, že asociál nie je on, ale ten kto to spôsobil. Toto sa malo riešiť na stretnutí, kde on nemohol ísť a požiadal predsedu odborového výboru pána Y., ktorý sa tam zúčastnil a hovoril mu čo tam bolo. Pýtal sa na toto pána Y., ktorý je jeho partnerom, že prečo ho chcú preradiť na inú prevádzku a znížiť platovú triedu, na čo mu povedal, nevie či to bola irónia, že si môže zvýšiť obzor, keď sa naučí ďalšiu prevádzku.

26) Z výpovede svedkyne I. I. vyplýva, že je manželka žalobcu a žalovaného nepozná. V deň keď sa tento incident žalobcovi s žalovaným stal, t.j. 26. 07. 2013, jej v strese žalobca volal do práce, že ho žalovaný obvinil, že je opitý a že nič nerobí. Žalobca bol veľmi urazený a ponížený. Povedal jej, že si dal urobiť dychovú skúšku, ktorá bola nulová. Ona ho za to pochválila, že to je veľmi dobre, lebo na 2.-3. deň sa ťažko dokazuje, či bol alebo nebol pod vplyvom alkoholu. Potom to večer doma preberali. Od tohto incidentu a od tohto dňa sa im život otočil o 180 stupňov. Žalobca začal mať problémy aj pracovné, chcel očistenie svojho mena a aby sa mu žalovaný ospravedlnil. V zamestnaní mu začali robiť naprieky, podlamovali mu kolená, preradili ho na inú zmenu, triedovo išiel dole, hodnotenie nemal dobré, bol medzi poslednými. Podľa nej robili všetko pre to, aby ho dostali z roboty. Aj doma to bolo zlé, vkuse to preberali, bol z toho nervózny. Myslí si, že predtým boli dobrý kolektív, aj sa stretávali a volali si. V G. je tá dôvera a vzťahy veľmi dôležitá a od tohto incidentu má pocit, že menej spolu s kolegami komunikovali, aj sa menej stretávali aj menej mu volali. Sťažoval sa jej, že ho kolegovia podozrievajú, kontrolujú, sledujú či je opitý. Skrátka zlé meno mu to spravilo v práci. Potom čakali na vyšetrenie etickej komisie, ktorá povedala, že podnet bol opodstatnený, tak si mysleli, že sa to už vyrieši, že vzťahy sa dajú do poriadku, ale vtedy to ešte len začalo. Začali ho preraďovať, mal zlé hodnotenie posledné, keď sa ohradil, potom mu to opravili. Bol nervózny, stále riešil prácu, nevenoval sa rodine, bol výbušnejší, predtým to bolo lepšie. Dospelo to až do toho, že sa pýtala, či chce zotrvať v tomto manželstve. Nakoniec to vyvrcholilo tým, že žalobca dal v práci výpoveď a odvtedy je nezamestnaný. Ide o živiteľa rodiny, ktorým bol predtým a nemali žiadne vážnejšie problémy dovtedy. Ani dcére sa toľko nevenuje. Celý ich rodinný život sa otočil o 180 stupňov. Majú ďalší veľký problém. Ona síce pracuje, ale veľmi ich to osobne zasiahlo. Má pocit, že potom čo dal výpoveď v G. sa trochu ukľudnil, prečistil si hlavu na chalupe v horách. Predtým bolo všetko na nej, domácnosť, dcéra, krúžky, nezaťažovali ho týmito rodinnými problémami, keď riešil pracovné, ale všetko bolo na nej. Zmenila sa aj intímna sféra, bol stále podražený, nemal chuť a myslí si, že aj láska sa vytratila. Žalobca bol u psychiatričky, ktorá mu dala lieky na spanie, ale nechcel o tom nikoho informovať. Ona ho nechala regenerovať, občas mu dala W., aby sa vyspal a upokojil, tie lieky mu nerobili dobre. Myslela, že bude mať aj duševné následky, lebo ho to veľmi pohlcovalo, bála sa, že duševne ochorie.

27) Z výpovede svedka V.. M. Y. vyplýva, že strany sporu pozná oboch ako kolegov. Má s nimi rovnaké vzťahy. Nevie teraz presne asi v polovici roku 2013 v budove, ktorú nazývajú sociálno-prevádzkovou stretol žalovaného, ktorý sedí v susednej kancelárii na chodbe a bol rozrušený, prichádzal z ranného rozdelenia a požiadal ma o konzultovanie situácie, ktorá na tomto rozdelení nastala. Takýmto istým spôsobom sa tam zúčastnili aj p. D. aj p. G.. Spoločne sa nezúčastnili ranného rozdelenia. Toto stretnutie bolo o tom, že žalovaný nám povedal, že ráno došlo k slovnému konfliktu, ústnemu medzi ním a žalobcom pri rozdelení a že padli slová z úst žalobcu, že žalovaný kradne peniaze. Postup je taký, že pri rannom rozdelení sa zúčastňujú aspoň jeden - dvaja nadriadení, aby prebiehalo štandardným spôsobom. On na tomto rozdelení nebol. Predmetom tohto stretnutia u žalovaného bolo, že sa chcel poradiť alebo vedieť náš názor ako to riešiť, lebo že to nemôže nechať tak, pretože sa prekročili hranice. V zásade chcel, aby sa to riešilo cez vedúceho p. W., ktorý však vtedy nebol prítomný na pracovisku, preto bolo povedané, že sa to bude riešiť s ním, keď sa vráti. Pokiaľ si pamätá, tak to nebolo o tom nejako vyhrotiť konflikt, nejako pokarhať alebo niečo podobné. Cieľom skôr bolo vyšetriť to. Potom prišiel aj zmenový majster p. H., ktorý sa k tomu nejako extra nevyjadroval, ale potvrdil, že k takejto udalosti

došlo. Ďalej sa toho nejako nezúčastňoval. Má vedomosť, že bol podaný podnet na etickú komisiu. Nebol prizvaný, ale vie, že to prebiehalo v zasadačke v ich budove. Nevie aký bol priebeh a ako to skončilo. Žalobcu charakterizoval ako štandardného zamestnanca a žalovaného považuje za jedného z najlepších vedúcich zamestnancov.

28) Z výpovede svedka V.. Q. G. vyplýva, že obe strany sporu pozná, dá sa povedať, že len pracovne. Od roku 1997 prichádzal pracovne do styku s žalobcom a neskôr s žalovaným. Niekedy v roku 2013 - 2014 prišiel žalovaný z ranného striedania zmien a bol veľmi rozčúlený, lebo došlo k ústnemu konfliktu a jeho ústnemu napadnutiu. Pamätá si, že bol veľmi dotknutý, že to nie je pravda. Nevie presne, čo mu malo byť povedané, ale niečo s tým, že má vrátiť peniaze ľudom. Keďže pri striedaní zmien vždy bol niekto buď technik alebo vedúci a striedali sa, nebol pri každom a keď bol, zažil veľa takých debát, nevie presne uviesť, avšak osobne pri tomto konkrétnom striedaní nebol. Vždy tam je majster. To či tam bol niekto ďalší to nemuselo byť, ale vždy tam bol majster. Zúčastňoval sa viacerých takýchto debát. Napríklad, keď sa rozdelili odmeny, jednému sa rozdelilo viac, kto lepšie pracuje a zákonite musel druhý dostať menej, oni si to medzi sebou povedali a vždy bola z toho debata v každom kolektíve. Avšak taký výlev a emócie, aké mu opísal žalovaný, z toho vyplývalo, že to nebolo bežné, ani objem tej debaty. On sa nijako potom na tom nepodieľal. Pokiaľ si pamätá riešili to s p. W. a vedúcimi, že je potrebné to vyriešiť a vyrozprávať si to, ale on zmenil miesto a nezúčastňoval sa na tom. Nebol ani predvolaný pred etickú komisiu v tejto súvislosti. Viac to neriešil, ani s žalobcom, ani s žalovaným. Žalobcu charakterizoval ako vodcovský typ a vedel si dobre robiť svoju prácu. Žalovaného hodnotí ako výborne pracujúceho a poctivého zamestnanca, ktorý ale potom takú istú kvalitu práce vyžadoval od svojich podriadených.

29) Z výpovede svedka S. D. vyplýva, že sú to spolupracovníci a má s nimi dobrý vzťah na oboch stranách. Osobne pri konflikte medzi žalobcom a žalovaným nebol. Bolo to niekedy v roku 2013 a neskoršie, keď boli organizačné zmeny a zaviedlo sa, že pri rozdelení zmien ráno a večer musí byť niekto z vedúcich pracovníkov. On pri tom rozdelení nebol. Bolo to pri rannom rozdelení, žalovaný prišiel do budovy, mali spoločné kancelárie a povedal, že mal osobný konflikt s žalobcom, že sa pohádali, že si vzájomne niečo vyčítali. Presne si to nepamätá, ale bolo to niečo v zmysle, že žalovaný berie robotníkom peniaze a aj niečo o alkohole. Bola tam zlá atmosféra, všeličo si vyhadzovali na oči. Žalovaný bol z toho rozladený a nešťastný. Keďže ľudia sú k nemu ako k osobe z vedenia viac otvorení, tak potom počul aj nejaké dozvuky. To čo bolo povedané, bolo viac negatívne na žalovaného. Negatívne to bolo v dôsledku toho, že sa zaviedli riadiace kontroly a žalovaný to dôsledne kontroloval a podľa chlapov to až preháňal niekedy. Nepočul nič negatívne ani na jedného, ani na druhého v súvislosti s týmto konfliktom. O tom sa viac-menej nerozprávalo. Bolo to riešené etickou komisiou a p. W. bol ako vedúci účastníkom konania.

30) Žalobca v priebehu konania k veci uviedol, že v piatok dňa 26. 07. 2013 na rannom rozdelení okolo 7.00-7.15 hod. robil rozdelenie zmeny p. H., vedúci zmeny v tom čase. Prítomný bol žalobca, p. Č., C.. Y., C.. R. a žalovaný. Po tomto rozdelení sa spýtal p. H. otázku: "I., kde máme prestávku 30 min., na ktorú máme nárok po odpracovaní 6 hodín?" Na túto otázku p. H. neodpovedal, ale žalovaný osočujúcim a hanlivým spôsobom povedal, či bol včera opitý, že dneska je tiež opitý a že naňho zavolá strážnu službu a že v práci nič nerobí. On žalovanému povedal, keďže sedel pri telefóne, že nech zavolá strážnu službu, že sa podrobí dychovej skúške na alkohol. Po tomto opustil miestnosť a išiel na fajčiareň. Bolo mu to nepríjemné takéto veci. Tam za ním prišiel kolega T. s tým, že mu povedal: "čo je opilec?". Keď ho takto oslovil, nebolo mu to príjemné. Preto si to rozmyslel a išiel za p. H. do kancelárie, aby ho podrobil dychovej skúške na alkohol, čo je jeho povinnosť. On povedal, že nemá prístroj Dräger, preto išiel za p. K. z etickej rady, povedal jej, čo sa stalo a ona zariadila, že prišla SBS a podrobila ma dychovej skúške prístrojom Dräger. Cca. 30 min. na túto SBS čakali, keďže museli nastaviť prístroj. U p. K. bol v čase okolo 8:00-8:30. Potom išiel na prevádzku okolo 10:00-10:30. Pokiaľ ide o zdravotné následky, tak trpel bolesťami hlavy, nespavosťou a depresiami. Snažil sa to riešiť cez kamarátov, tak aby sa o tom nedozvedel zamestnávateľ. Keďže trpel nespavosťou a depresiami, malo to vplyv aj na jeho pracovné výkony. Pracuje v komplexe, ktorý má XX XXXm2, obsluhuje vonkajšie strojno-technické zariadenie, ktoré si na svoju obsluhu vyžaduje presnosť. Táto nespavosť môže mať katastrofálne následky. Napríklad môže dôjsť k ekologickej havárii, je tam vysoký tlak, pracuje sa tam s výbušnou zmenou kyslíka a vodíka, čo môže samo o sebe spôsobiť katastrofu. Navyše v pracovnej sfére ho ignorovali kolegovia zo zmeny. Vyberali si radšej inú zmenu, lebo sa jednalo aj o ich životy. Preto mal obavy o zamestnanie. Tieto skutočnosti sa dotkli samozrejme aj jeho rodinného života. Spolu s manželkou vychovávajú XX-ročnú S. a malo to negatívny vplyv na rodinný život, ale aj na intímny život s manželkou, nakoľko radšej volil samotu na chalupe a podobne. Kolegom zo zmeny povedal, že

fúkal, ale nepovedal im s akým výsledkom. Bol preradený do druhej zmeny a pracuje s inými ľuďmi ako boli prítomní na incidente. Je pravdou, že si tento incident nahrával na mobil, avšak po prvostupňovom rozhodnutí etickej komisie, ktorá mu dala za pravdu, túto nahrávku vymazal, čo uviedol následne pred etickou komisiou.

31) Žalovaný v priebehu konania k veci uviedol, že incident z 26. 07. 2013 sa stal, avšak úplne inak ako tvrdí žalobca. Na tej porade bol on napadnutý a osočený žalobcom, že kradne ich peniaze. Keďže sa mu žalobca zdal nie pri zmysloch, tak reagoval otázkou, že či si včera náhodu nevypil, že vykrikuje takéto veci. Žalobca reagoval, že sa nemá starať, že kde a s kým si on vypije a nie za kradnuté ako žalovaný. Na to povedal, že žalobca okráda sám seba, lebo nerobí nič navyše. Následne nastalo ticho a odišiel. Keď sa ho pýtal, či mal včera vypité, tak mu povedal, či má zavolať strážnu službu, aby sa podrobil dychovej skúške. Žalovaný dodáva, že tam bol prítomný ako riadiaci pracovník, ktorý mal kontrolovať rozdelenie zmien. Vystupoval vo vzťahu k p. H. ako vedúcemu zmeny, s žalobcom nehovoril, len p. H. usmerňoval, že nárok nebol na hodinovú prestávku, ako sa domnieval žalobca. Nerozprával sa s žalobcom, ale s p. H. a na to ho žalobca osočil, že mu nemá tykať, ale vykať a nemá kradnúť peniaze. Potom zavolal do kancelárie p. Y., D., H. Z. Š., radil sa s nimi čo má urobiť, či má ísť na etickú komisiu. Spolu sa kolektívne dohodli, že keďže p. W. mal dovolenku, tak po jeho návrate mu to oznámi. Pokiaľ ide o konanie etickej komisie, voči jej záverom sa odvolal. Následne bola vymenovaná etická komisia, ktorá znova prešetrila celý incident a ktorá konštatovala, že obidve strany porušili etické zásady a nevhodne sa správali. Žalovaný prijal túto remízu, hoci nie je pravda, že by sa správal nevhodne. O tom, že si žalobca nahral celý incident sa dozvedel od spravodajkyne etickej komisie. Žalobca bol vyzvaný, aby nahrávku pustil aj pred etickou komisiu, čo však odmietol. Ďalej by chcel podotknúť, že je síce vedúci pracovník, avšak nemá zamestnanecké kompetencie preradiť žalobcu na inú prácu. Pán W. na základe pravidiel pre komunikáciu sa to snažil riešiť, zavolal si žalobcu do svojej kancelárie, že najskôr sa s ním porozpráva a žalovaný mal čakať vo svojej kancelárií, to bolo niekedy v októbri 2013. Pán W. chcel stanoviť spôsob komunikácie a ukončiť tento incident, ale žalobca to odmietol s tým, že on má svojich svedkov a podobne.

32) Právny zástupca žalobcu v priebehu konania k veci uviedol, že dňa 26. 07. 2013 pri rozdeľovaní ranných zmien žalovaný verejne pred ostatnými pracovníkmi sa hrubo osočujúcim a ponižujúcim spôsobom vyjadril na adresu žalobcu tak, že je opitý, že chodí do práce opitý a že na pracovisku nič nerobí. Hoci sa žalovaný snaží tieto tvrdenia prezentovať ako údajnú otázku, boli to podľa názoru žalobcu oznamovacie vety na jeho adresu. Tieto tvrdenia sú veľmi nezodpovedné zo strany žalovaného ako riadiaceho pracovníka, ale aj veľmi nebezpečné. Žalobca pracuje na prevádzke R., ktorá pracuje s nebezpečnými a horľavými matériami, kde je potrebné mimoriadne dodržiavať všetky bezpečnostné predpisy, nakoľko je tam neustála možnosť vzniku výbuchu a požiaru. Preto je veľmi dôležité, aby pracovníci, ktorí tam pracujú neboli pod vplyvom alkoholu a spoliehali sa jeden na druhého, teda si dôverovali. Týmito vyjadreniami spochybnil riadiaci pracovník zodpovedný prístup žalobcu k jeho práci a aj jeho spoľahlivosť u spolupracovníkov. Žalobca sa hneď po tomto incidente podrobil dychovej skúške na alkohol, ktorá dopadla negatívne a taktiež preukazuje nepravdivosť a nesprávnosť tvrdení žalovaného na adresu žalobcu. Žalobca taktiež inicioval konanie etickej rady skupiny MOL kde bezprostrední svedkovia incidentu potvrdili skutočnosti uvádzané žalobcom. Žalobca je doposiaľ zamestnancom G. a k preradeniu nedošlo. Avšak v prípade, že by k nemu došlo, mal byť preradený na prevádzku o ktorej o zrušení v tom čase bolo rozhodnuté, t.j. po 18. 10. 2013 a bol by prepustený z organizačných dôvodov.

33) Právny zástupca žalovaného v priebehu konania k veci uviedol, že celý incident neprebehol tak ako to uvádza žalobca. Pokiaľ poukazuje na čestné vyhlásenia, ktoré predložil, aj so samotného prehlásenia p. Y. vyplýva skutočnosť, že išlo o otázku. Nemá logiku, že pokiaľ sa pýtal na prestávku v práci, prečo by žalovaný reagoval vyjadreniami, že je opitý. Pokiaľ hovoril o zásahu do zdravotného stavu, ide len ničím nepodložené tvrdenia navrhovateľa, nepredložil žiadne potvrdenia o lekárskom ošetrení. Tvrdia, že mu žiadna ujma konaním žalovaného nevznikla. Ak aj doma s manželkou prežívajú nejaké traumatické obdobie, je to len konaním žalobcu, ktorý o tom informoval manželku a podal jej to svojím spôsobom, inicioval etické konanie, ktoré sám iniciuje a taktiež aj súdne, čiže pretrváva to jeho konaním, ktorým iniciuje a chce sa súdiť. Zároveň žalobca uviedol, že si z priebehu incidentu vyhotovoval zvukový záznam na jeho mobil, tak žiadajú o predloženie nahrávky.

34) Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

35) Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

36) Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

37) Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

38) Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

39) Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

40) Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

41) Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

42) Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

43) Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

44) S poukazom na citované zákonné ustanovenia a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

45) Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 26. 07. 2013 v čase o 7:15 hod. pri rozdeľovaní ranných pracovných zmien na prevádzke R. v areáli spoločnosti G., Z..G.., sa odohral incident v podobe slovnej roztržky medzi žalobcom a žalovaným, za účasti ďalších zamestnancov a kolegov strán sporu.

46) Pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu súd uvádza, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, a jednak to, že zásah bol objektívne spôsobilý, aby z neho vznikla ujma na právach chránených ustanovením § 11 OZ. Obidva predpoklady musia byť splnené. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí aby zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. Neoprávnenosť každého zásahu, teda aj zásahu do osobnosti fyzickej osoby, tvorí objektívnu kategóriu, ktorú treba odlišovať od zavinenia ako subjektívnej kategórie. Takýmto zásahom do osobnosti fyzickej osoby je napríklad rozširovanie nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich skutočností. Súčasne treba uvážiť, či v konkrétnom prípade neexistujú okolnosti, ktoré porušenie, resp. ohrozenie osobnosti fyzickej osoby ospravedlňujú, t.j. či nejde o okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Takýmito okolnosťami

sú napríklad súhlas dotknutej fyzickej osoby, prípady tzv. zákonných licencií, resp. prípady, keď k zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva ustanoveného zákonom (napr. práva na informácie, práva na kritiku). Nevyhnutné však je v týchto prípadoch uvážiť, či sa takýto zásah uskutočnil primeraným spôsobom, a zároveň, či tento zásah nie je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých treba vzhľadom na požiadavku zabezpečenia elementárnej úcty k dôstojnosti jej osobnosti za všetkých okolností bezpodmienečne trvať.

47) V prejednávanej veci pokiaľ žalobca uvádzal, že k zásahu do jeho osobnostných práv došlo konaním žalovaného, ktorý mu mal pred ostatnými kolegami v zamestnaní povedať, že je opitý, že pil, že nič nerobí, tak súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nebolo riadne a bez pochybností preukázané tieto ním tvrdené skutočnosti, nakoľko nebolo preukázané, aké konkrétne výroky žalovaného vo vzťahu k žalobcovi odzneli, či neboli reakciou na výroky (kritiku) žalobcu a už vôbec nie skutočnosť, že išlo o skutkové tvrdenia žalovaného. Z vykonaného dokazovania je naopak zrejmé a väčšina priamych svedkov to potvrdila, že išlo o vzájomný ústny konflikt medzi stranami sporu (vzájomnú výmenu názorov),kde odzneli vzájomné výroky oboch strán. Svedkovia( H.,D.) uviedli, že zo strany žalobcu došlo taktiež k výrokom voči žalovanému typu, že im kradne peniaze a výroky žalovaného boli potom jeho reakciou na uvedené. Navyše súd poukazuje aj na nie nepodstatnú skutočnosť, že väčšina svedkov jednoznačne potvrdila existenciu zlých medziľudských vzťahov, dokonca až nevraživosti medzi stranami sporu, ako aj skutočnosť, že hoci si žalobca priebeh incidentu nahrával na mobil túto nahrávku, ktorá by mohla objektívne (a nie subjektívnym vnímaním zúčastnených) objasniť skutočný priebeh inkriminovanej situácie nepredložil. Súd ďalej poukazuje aj na v mnohých smeroch navzájom rozporné výpovede priamych účastníkov rozdeľovania zmien dňa 26.07.2013, keď niektorí svedkovia, ktorí síce potvrdzujú výmenu názorov medzi žalobcom a žalovaným, ale už si podrobne nepamätajú akú, si na druhej strane veľmi dobre a konkrétne pamätajú, že počuli len vyjadrenia žalovaného voči žalobcovi a ich presné znenie (R., Y.). Naproti tomu iní svedkovia si pamätajú aj vyjadrenia žalobcu vo vzťahu žalovanému (H., D.). Rozporné sú aj výpovede svedkov o priebehu výmeny názorov medzi stranami sporu. Všetci svedkovia sa však zhodli na tom, že išlo o vzájomnú výmenu názorov( potýčku) a nie o jednostrannú záležitosť niektorej zo strán. Preto súd dospel k záveru, že dňa 26. 07. 2013 pri rozdeľovaní ranných zmien nesporne došlo k incidentu - vzájomnej slovnej výmenou (potýčke) medzi sporovými stranami, nebolo však preukázané také konanie žalovaného, ktorým by naplnil niektoré zákonné znaky žalobcom tvrdeného zásahu do jeho osobnostných práv.

48) Na argumentáciu žalobcu, že etická komisia spoločnosti G. mu dala za pravdu a rozhodla, že žalovaný porušil etické kódexy spoločnosti súd uvádza, že táto nemá oporu v zistenom skutkovom stave. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že konečné rozhodnutie etickej komisie v predmetnej veci nie je v prospech žiadnej zo strán sporu, naopak konštatuje sa v ňom skutočnosť (ktorá vyplynula aj z dokazovania v spore) a to že obidvaja zúčastnení sa vzájomne podieľali na incidente a teda podľa záverov etickej komisie aj na porušení etického kódexu.

49) Súd uvádza, že v spore neboli ničím preukázané ani tvrdenia žalobcu, že došlo k zníženiu jeho vážnosti v kolektíve, a v dôsledku tohto incidentu so žalovaným sa obávali jeho spolupracovníci o svoju bezpečnosť pri práci s ním, a že došlo k jeho preradeniu na inú prevádzku, ktorá mala ukonči svoju činnosť. Pokiaľ žalobca argumentuje, že žalovaný (nadriadený zamestnanec) spochybnil jeho triezvosť v zamestnaní a pracovné výsledky súd k tomu uvádza, že pokiaľ by žalovaný ako vedúci zamestnanec vyjadril na pracovnom stretnutí (rozdeľovanie smien) pochybnosť o požití alkoholu u niektorého zo zamestnancov, ide o jeho právo, pričom zamestnávateľ má možnosť v prípade pochybnosti požiadať zamestnanca, aby sa podrobil dychovej skúške. V prejednávanej veci žalovaný žalobcu nepožiadal o podrobenie sa dychovej skúške, urobil tak sám žalobca z vlastnej vôle a dobrovoľne, a ako sám uviedol na popud kolegu, ktorý ho nazval po incidente pri fajčiarskej prestávke "opilec". Taktiež pokiaľ ide o pracovné výsledky zamestnanca, zamestnávateľ má právo vyjadriť sa k nim a prípadne aj žiadať nápravu. Navyše súd opakovane poukazuje na skutočnosť, že žalobca si o priebehu pracovného stretnutia zhotovoval zvukový záznam, ktorý nepredložil a aj samotná táto skutočnosť dokresľuje spôsob konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému a vzťahy medzi ním a žalovaným. Argumentáciu žalobcu, že po rozhodnutí etickej komisie, ktorá mu dala za pravdu, záznam zničil, lebo nemal dôvod

si ho nechať súd považuje za účelové. Navyše ako už súd uviedol, etická komisia žalobcovi ani v konečnom rozhodnutí nedala za pravdu. Pokiaľ ide o samotnú výmenu názorov medzi stranami viacerí svedkovia uviedli, že išlo o ostrejšiu výmenu názorov medzi pracovníkmi v čisto mužskom kolektíve, kde padajú aj ostrejšie slová. Navyše medzi stranami sporu to iskrilo už aj predtým z dôvodu zlých osobných vzťahov. Súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na výpoveď svedka D., (ktorý je od roku 2013 na dôchodku) a ktorý uviedol, že "vzťahy medzi týmito dvoma boli na figu a to je slušné slovo, vždy do seba rýpali ako malí chlapci, keď povedal jeden niečo, druhému sa to nepáčilo a podobne a aj pri rozdeľovaní ranných smien jeden druhému si niečo povedali, padali tvrdšie slová a žalobca povedal, že to tak nenechá". Ako nedôvodné a nepreukázané súd hodnotí tvrdenie žalobcu, že spolupracovníci mali obavy s ním pracovať vzhľadom nato, že bol obvinený, že je opitý, nakoľko okrem výpovede svedka (Č.) nikto z nich neuviedol, žeby sa bál ohrozenia života a zdravia pri práci so žalobcom, alebo žeby s ním nechcel pracovať a nechal sa prípadne preradiť. Navyše svedok Č. na jednej strane uviedol, že sa bál po tomto konflikte medzi stranami sporu pracovať so žalobcom a na druhej strane uvádzal, že nemá vedomosť o tom, žeby niekedy žalobca v zamestnaní pil a že bol dobrý pracovník. Tieto tvrdenia sú teda tiež vzájomne rozporné. Ako nedôvodné a ničím nepreukázané súd taktiež hodnotí aj tvrdenia žalobcu o následkoch tohto incidentu v jeho pracovnom živote, ktorý mal spočívať v snahe zamestnávateľa preradiť ho na inú prácu a na prevádzku, ktorá mala za nejaký čas ukončiť svoju činnosť. Vykonaným dokazovaním neboli tieto skutočnosti preukázané. Navyše pri preradení pracovníka na inú prácu je potrený súhlas dotknutého pracovníka. Samotná skutočnosť, že zamestnávateľ ponúkne zamestnancovi v rámci spoločnosti preradenie na inú prácu, neznamená zásah do jeho osobnostných práv a už vôbec nejde o žiadny zásah spôsobený žalovaným. S poukazom na vyššie uvedené súd uzatvára, že nebolo objektívne preukázané žiadne zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobcu v kolektíve, ani sa nezhoršila jeho pozícia v zamestnaní, ani údajný zásah žalobcu do jeho osobnostných práv nespôsobil jeho prepustenie zo zamestnania. Skutočnosť, že žalobca dobrovoľne ukončil svoj pracovný pomer v G. (až po uplynutí cca 2,5 roka od údajnej príčiny) výpoveďou z jeho strany je jeho slobodným rozhodnutím a aj vzhľadom na čas, kedy k nemu došlo, nesúvisí s prejednávanou vecou. Súd konštatuje, že vzájomná nevraživosť, zlé osobné a medziľudské vzťahy na pracovisku vedú spravidla aj k zhoršeniu pracovných vzťahov a opačne. Tieto subjektívne pocity vedúce k vzájomným výmenám názorov a konfliktom na pracovisku nemôžu ničím nahradiť skutočnosť, že vykonaným dokazovaním nebolo v spore objektívne preukázané, žeby dňa 22.07.2013 na pracovisku pri rannom rozdeľovaní zmien došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu a žeby tento prípadný zásah svojim protiprávnym konaním spôsobil žalovaný.

50) Ako nedôvodné vyhodnotil súd tiež tvrdenia žalobcu o kríze v rodinnom živote vyvolanej konaním žalovaného. O tejto skutočnosti neprodukoval žalobca žiadne relevantné dôkazy. Svedkyňa( I. žalobcu) uviedla, že žalobca jej uviedol, že sa cíti konaním žalovaného urazený a ponížený, že mu v zamestnaní začali robiť prieky, preradili ho na inú zmenu, atd. Súd však poukazuje, že išlo o prezentáciu subjektívnych skutočností a ich prežívania, ktoré počula iba od manžela a ktoré nemajú oporu v objektívne zistenej realite.

51) Súd vo veci vykonal všetko dokazovanie, ktoré navrhli strany sporu. Súd vyhodnotil a posúdil všetky prostriedky procesného útoky a procesnej obrany (dôkazy) jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a , citovaných zákonných ustanovení posúdil žalobcom uplatnenú žalobu na ochranu osobnosti za nedôvodnú v celom rozsahu čo do jej základu. Súd preto žalobu žalobcu zamietol aj v sekundárnej časti požiadavky na ospravedlnenie a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko tieto nároky žalobcu sú vzhľadom na neexistenciu neoprávneného zásahu do práva osobnosti žalobcu zo strany žalovaného nedôvodné. V spore totiž nebol žiadnym spôsobom preukázaný neoprávnený zásah žalovaného do práva na ochranu osobnosti žalobcu, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre priznanie povinnosti ospravedlniť sa a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Absencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym zásahom do subjektívnych osobnostných práv žalobcu a následkami vyvolanými v osobnostnej sfére žalobcu vylučuje zásah do ochrany osobnosti žalobcu.

52) Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych prepisov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

53) O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

54) O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).