Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12C-57-2015.pdf
PDF · 110.24 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/57/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava proti Ž. G. E., P.. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XXX, XXX XX Ž. P. L., prechodne bytom I. L. XX/XX, XXX XX Ž. P. L., štátny občan SR, právne zastúpený Centrom právnej pomoci, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, kancelária Žiar nad Hronom, Ul. SNP 124, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie sumy 540,06 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 441,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 375,14 € od 06.08.2014 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,-Eur, splatných k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 63,38%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.08.2014, ktorá bola doručená súdu dňa 11.08.2014, domáhal voči žalovanému zaplatenia neuhradeného zostatku úveru 540,06 Eur spolu s 18,90 %-ným ročným úrokom zo sumy 350,-Eur od 06.08.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 474,03 Eur od 06.08.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 08.07.2010 uzavrel so žalovaným Zmluvu o povolenom prečerpaní č.003663757R (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo forme povoleného prečerpania na bežnom účte do výšky limitu 350,-Eur. Úver mohol byť čerpaný odo dňa 08.07.2010. Zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby je 16,90 % ročne a výška sadzby úroku z omeškania je 9,00% ročne a je platná, kým nedôjde k zmene úrokovej sadzby podľa čl. III VZP pre prečerpanie. Žalovaný bol povinný zabezpečiť na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania. Žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky v dôsledku čoho žalobca dňa 31.01.2013 určil splatnosť úveru a vyzval žalovaného na uhradenie celkovej dlžnej sumy vo výške 457,67 Eur. Výška úroku pri povolenom prečerpaní predstavuje ku dňu 06.08.2014 sadzbu 18,90 % p.a. a výška úrokov z omeškania bola v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka ku dňu 01.02.2013, t.j. ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti úveru vo výške 8,75 % p.a. Žalobca svoju pohľadávku vyčíslil ku dňu 05.08.2014 v celkovej výške 540,06 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 350,-Eur, úrokov vo výške 124,03 Eur a úrokov z omeškania vo výške 66,03 Eur vyčíslených ku dňu 05.08.2014. K návrhu žalobca pripojil oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti č.003663757R zo dňa 08.07.2010, obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 04.02.2013 s doručenkou, platné úrokové sadzby a vyčíslenie pohľadávky k 05.08.2014.
2. Dňa 14.01.2015 súd v súlade s ust. § 172 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v príslušnom znení (ďalej len „OSP“) vydal platobný rozkaz č.k. 11Ro/789/2014-19, proti ktorému podal žalovaný odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. V podanom odpore žalovaný vzniesol námietku premlčania a namietal nedostatočnú špecifikáciu žalovaného nároku.
3. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473, 474 CSP).
4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Podaním doručeným súdu dňa 10.11.2016 sa žalobca vyjadril k podanému odporu a predložil súdu prehľad splácania poskytnutého úveru spolu so špecifikáciou žalovanej sumy a históriou transakcií na úverovom účte.
7. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.11.2016, v ktorom namietol dôvodnosť žalobcom uplatnených pokračujúcich zmluvných úrokov za obdobie od zosplatnenia úveru do zaplatenia a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/1902014 zo dňa 30.06.2015, v zmysle ktorého patria veriteľovi zmluvné úroky len do splatnosti úveru, pričom po splatnosti veriteľovi prináleží výlučne úrok z omeškania. Žalovaný dôvodnosť žalovanej istiny vo výške 350,-Eur, úrokov vo výške 25,14 Eur a úrokov z omeškania vo výške 1,98 Eur ku dňu zosplatnenia úveru nepoprel a požiadal o možnosť uhradiť dlh v splátkach s poukazom na jeho zhoršené sociálne postavenie a zdravotný stav. Žalovaný zároveň nenamietal ani výšku omeškaných poplatkov v sume 80,-Eur, ktorá vyplývala zo žalobcom predložených dokladov.
8. Podaním doručeným súdu dňa 08.12.2016 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a na dôvodnosť uplatneného nároku poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/434/2014 zo dňa 04.06.2015 a uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. II ÚS 754/2015 zo dňa 11.11.2015, podľa ktorých je podľa jeho tvrdenia nárok na priznanie zmluvných úrokov až do zaplatenia istiny dôvodný.
9. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 09.12.2016, na ktoré sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili, doručenie predvolania na pojednávanie mal súd riadne vykázané dňom 30.11.2016. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 08.12.2016 svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe predložených dôkazov. V súlade s ust. § 180 CSP súd rozhodol o pojednávaní v neprítomností žalobcu a podanú žalobu prejednal za prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti č.003663757R zo dňa 08.07.2010, obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 04.02.2013 s doručenkou, predloženými prehľadmi platných úrokových sadzieb, vyčíslením pohľadávky k 05.08.2014, špecifikáciou uplatnenej pohľadávky, výpismi z úverového účtu, vyjadreniami strán sporu a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový a právny stav.
11. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 08.07.2010 uzavrel žalobca so žalovaným úverovú zmluvu o povolenom prečerpaní č.003663757R, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo forme povoleného prečerpania bežného účtu do výšky limitu istiny 350,-Eur. Úroková sadzba poskytnutého úveru bola dohodnutá vo výške 16,90 % p.a. a sadzba úrokov z omeškania 9,00 % p.a. Nedeliteľnou súčasťou uzavretej zmluvy boli obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky, v zmysle ktorých úroková sadzba je platná kým nedôjde k zmene úrokovej sadzby/úrokových sadzieb podľa čl. III ods. 4 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. V zmysle zmluvy bol žalovaný povinný zabezpečiť na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania. Žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky v dôsledku čoho žalobca oznámením o zosplatnení úveru určil splatnosť úveru na 31.01.2013 a vyzval žalovaného na uhradenie celkovej dlžnej sumy vo výške 457,67 Eur. Z predloženej špecifikácie a výpisov z úverového účtu súd zistil, že výška žalovanej sumy 540,06 Eur pozostáva zo zostatku istiny vo výške 350,-Eur, zmluvných úrokov vo výške 124,03 Eur a úrokov z omeškania vo výške 66,03 Eur vyúčtovaných k 05.08.2014.
12. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či je uzavretá zmluva ako zmluvný typ upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Súd na právny vzťah aplikoval aj zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
13. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.
Podľa § 504 ObchZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do 1 mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený do zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 708 ods. 1 ObchZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva OZ.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému je v rozsahu uplatnenej sumy 441,17 Eur dôvodná, preto súd podanej žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy, ktorá predstavuje sumu neuhradenej istiny vo výške 350,- Eur, sumu zmluvných úrokov vo výške 25,14 Eur vyčíslených za obdobie do zosplatnenia úveru (t.j. do 31.01.2013) a sumu úrokov z omeškania vo výške 66,03 Eur vyčíslených za obdobie do 05.08.2014 (350+25,14+63,03). V časti o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 98,89 Eur, vyčíslených za obdobie od 01.02.2013 do 05.08.2014 a zmluvných úrokov vo výške 18,90 % p.a. od 06.08.2014 do zaplatenia, t.j. v časti zmluvných úrokov uplatnených za obdobie po zosplatnení úveru do jeho zaplatenia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
15. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný skutkový stav, ako ho popísal žalobca v podanej žalobe a následných vyjadreniach. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 08.07.2010 bola uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní na bežnom účte č.003663757R, na základe ktorej žalovaný peňažné prostriedky vo výške 350,-Eur skutočne čerpal. Ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 16,90 % p.a. a výška sadzby úroku z omeškania 9,00 % p.a. Sadzba zmluvných úrokov bola v období od 01.04.2013 vo výške 18,90 % p.a. Z predložených výpisov z účtu a prehľadovej tabuľky úveru súd mal súd preukázané, že žalovaný sa počnúc obdobím 01.09.2011 až 30.09.2011 dostal do omeškania s plnením svojich záväzkov. Žalovaný počas konania nespochybnil výšku sadzby dohodnutých úrokov ani tvrdenie žalobcu o zosplatnení úveru dňom 31.01.2013, preto súd s poukazom na jeho vyjadrenia ako aj ust. § 151 ods. 1 CSP považoval tieto tvrdenia za nesporné. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 16.11.2016 po oboznámení sa s predloženou špecifikáciou žalovanej sumy a výpismi z úverového účtu voči výške istiny 350,-Eur, zmluvným úrokom vyčísleným vo výške 25,14 Eur k 31.01.2013 a úroku z omeškania vo výške 1,98 Eur vyčíslenom k 31.01.2013 nevzniesol žiadne námietky a súhlasil, aby bol zaviazaný na ich zaplatenie. Okrem toho súhlasil aj výškou omeškaných poplatkov v sume 80,-Eur, ktoré však neboli predmetom konania, čo ušlo pozornosti právneho zástupcu žalovaného. Súd bol pri rozhodovaní viazaný rozsahom podanej žaloby, preto žalovaného na zaplatenie omeškaných poplatkov nezaviazal, hoci žalovaný s ich výškou súhlasil.
16. Medzi stranami sporu zostal sporný nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré si žalobca uplatnil aj za obdobie po zosplatnení úveru. Súd nevyhovel žalobe v časti pokračujúcich zmluvných úrokov uplatnených za obdobie omeškania do zaplatenia, t.j. za obdobie od 01.02.2013 do zaplatenia, a to s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej zmluvné úroky z úveru patria veriteľovi len do splatnosti úveru (rozhodnutie NS SR č.k. 4 Obo 143/98, resp. nález US SR IV. 476/2012 z 18.9.2012). Ako dovodila súdna prax zmluvný úrok síce predstavuje cenu peňazí, no len za obdobie, keď dlžník peniaze veriteľa užíva v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami za stavu „lege artis“, t.j. za obdobie v súlade s právom do dohodnutého termínu splatnosti. Ak však dlžník poruší svoje povinnosti, v dôsledku čoho veriteľovi vznikne právo požadovať jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia a veriteľ toto svoje právo aj využije a úver zosplatní, navodí tým stav, keď už dlžník nie je oprávnený poskytnuté prostriedky užívať. Niet preto dôvodu na to, aby veriteľ popri úrokom z omeškania inkasoval naďalej aj zmluvné úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov veriteľa. Počnúc prvým dňom omeškania dlžníka s jednorazovým vrátením poskytnutých prostriedkov vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania, ktoré predstavujú „cenu“ peňazí za obdobie omeškania. S protiprávnym stavom omeškania sa tak spájajú prirodzene a logicky výhradne sankcie v podobe úroku z omeškania. Bolo by nelogické, aby sa s protiprávnym stavom omeškania spájali aj nároky, ktoré patria veriteľovi za stavu „lege artis“, teda za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov. Ak by v spotrebiteľskom právnom vzťahu napriek tomu existovala zmluvná úprava, ktorá by s protiprávnym stavom stotožňovala aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, bolo by takéto zmluvné dojednanie na škodu spotrebiteľa (ktorý by bol v prípade omeškania duplicitne zaťažený okrem úroku z omeškania aj dohodnutým zmluvným úrokom) neprijateľne odchylné od zákona, v dôsledku čoho by bolo podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. § 53 ods. 1 a 5 OZ absolútne neplatným (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015; obdobne rozsudky KS v Prešove sp.zn. 6Co/12/2014 zo dňa 30.06.2014, sp.zn. 3Co/79/2014 zo dňa 13.08.2014, 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014, sp.zn. 1Co/29/2014 zo dňa 19.03.2014). Súd s poukazom na vyššie uvedené považoval obranu žalovaného voči pokračujúcim zmluvným úrokom uplatňovaným za obdobie omeškania za dôvodnú. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu a jeho tvrdeniami, že pre posúdenie dôvodnosti žaloby ohľadne zmluvných úrokov je rozhodujúce výlučne zmluvné dojednanie. Je síce pravdou, že z rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 14Co/83/2012, na ktorý poukazuje žalobca vyplýva, že pre posúdenie tohto nároku je rozhodujúce zmluvné dojednanie, keďže v prípade §§ 502-506 ObchZ sa jedná o dispozitívne ustanovenia, zároveň však nemožno opomenúť skutočnosť, že v prejednávanom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a dispozitívne zmluvné dojednanie umožňujúce uplatňovať zmluvné úroky popri úrokom z omeškania po zosplatnení úveru až do jeho skutočného zaplatenia by nebolo ničím iným ako faktickým zvýšením výšky úrokov z omeškania v neprospech spotrebiteľa v rozpore s ustanoveniami smerujúcimi k ochrane spotrebiteľa, najmä §§ 369 ods. 1 ObchZ, 53b OZ. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/434/2014 zo 04.06.2015 a uznesenie Ústavného súdu SR, II ÚS 754/2015 zo dňa 11.11.2015, z ktorých však žalobcom tvrdené závery vôbec nevyplývajú. Najvyšší súd SR sa v označenom uznesení touto otázkou vôbec nezaoberal, keďže to nebolo predmetom odvolacieho konania a podané dovolanie (v časti o zaplatenie 92,94 Eur titulom uplatnených poplatkov banky) bolo odmietnuté ako neprípustné. Ani žalobcom uvedené uznesenie Ústavného súdu SR sa otázkou možnosti uplatňovania zmluvných úrokov do faktického zaplatenia úveru vôbec nezaoberalo. Z obsahu predmetného uznesenia totiž vyplýva, že sťažnosť žalobcu voči uzneseniu NS SR, sp.zn. 3Cdo/434/2014 bola Ústavným súdom SR odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.
17. Okrem žalovanej sumy žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov, t.j. spolu zo sumy 474,03 Eur (350+124,03), a to odo dňa 06.08.2014 do zaplatenia. Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni ku ktorému vyčíslil zostatok pohľadávky. Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. V danom prípade výšku úrokov z omeškania osobitne upravovala zmluva, a to výškou 9 % p.a. Takto stanovená výška úrokov z omeškania by prekračovala výšku úrokov z omeškania upravenú vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 v príslušnom znení v spojení s ust. § 10c, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. k 01.02.2013 (splatnosť nastala 31.01.2013) bola vo výške 0,75 % ročne. Vzhľadom na uvedené ako aj na viazanosť súdu rozsahom nároku uplatneného žalobou, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením, pričom toto omeškanie stále trvá, preto žalobca má nárok voči žalovanému aj na zaplatenie úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny (350,-Eur) a dlžných zmluvných úrokov vyčíslených ku dňu 31.01.2013 (25,14 Eur), t.j. spolu zo sumy 375,14 Eur, a to s prihliadnutím na viazanosť súdu rozsahom žaloby odo dňa 06.08.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti úrokov z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 98,89 Eur (474,03-375,14) od 06.08.2014 do zaplatenia, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
18. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú v podanom odpore, ako aj ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, posúdil súd otázku premlčania uplatneného nároku a dospel k záveru, že uplatnený nárok nie je premlčaný. Ako vyplýva z prehľadovej tabuľky, žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojich záväzkov počnúc obdobím 01.09.2011-30.09.2011. Žaloba napadla na súde dňa 11.08.2014. Pri posudzovaní premlčania aplikoval súd na daný spotrebiteľský právny vzťah trojročnú premlčaciu dobu podľa ustanovení §§ 101, 103 Občianskeho zákonníka, a to v súlade s rozhodovacou praxou NS SR (napr. rozsudky NS SR, č.k. 3 MCdo 14/2014 a 3 M Cdo 12/2014). Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že premlčacia doba do podania žaloby neuplynula. Rovnaký záver, t.j. o nepremlčaní platí aj pre nasledujúce obdobia za ktoré boli žalovanému vyúčtované žalobou uplatnené nároky, resp. aj v prípade zosplatnenia úveru dňom 31.01.2013. Z vykovaného dokazovania po právnom posúdení veci má súd za preukázané, že celý žalobou dôvodne uplatnený nárok nie je premlčaný.
19. Súd vyhovel žiadosti žalovaného a podľa § 232 ods. 3,4 CSP povolil plnenie v v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur mesačne, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Pri rozhodovaní o povolení plnenia v splátkach súd prihliadol na výšku pohľadávky žalobcu, ako aj výšku príjmu žalovaného, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 261,40 Eur, čo bolo preukázané predložením potvrdenia zo Sociálnej poisťovne a predložením dokladov z Centra právnej pomoci, na základe, ktorých bol žalovanému priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc. Zároveň súd prihliadol aj na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalovaného, ktorý mu neumožňuje zamestnať sa. Vzhľadom na uvedené považuje súd stanovené mesačné splátky vo výške 30,-Eur za primerané sociálnej situácii žalovaného, pričom takáto možnosť splácať súdom priznaný nárok neohrozí ekonomickú situáciu žalobcu.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný na 81,69 % (441,17/540,06). Žalovaný bol úspešný na 18,31 % (100-81,69). Právo na náhradu trov konania tak vzniklo žalobcovi v rozsahu 66,38 % (81,69-18,31), ktorý mal v konaní úspech vo väčšej miere než žalovaný. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).