Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-44-2014.pdf
PDF · 191.32 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/44/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu: T.. V. Q., M.. XX. XX. XXXX, Q. N. Č.. XX/A, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody a o náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe žalobného návrhu zo dňa 29. 01. 2014, ktorý bol doručený súdu dňa 05. 02. 2014 domáhal, aby mu žalovaný zaplatil náhradu škody 198,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 03. 05. 2011 až do zaplatenia a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 150 000,- Eur spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnymi úradnými postupmi zo strany jednotlivých zložiek prokuratúry Slovenskej republiky. 2. Žalobca uviedol, že jednotlivé zložky prokuratúry sa v dostatočnom rozsahu nezaoberali nezákonným obmedzením osobnej slobody žalobcu, ku ktorej došlo a/ dňa 25. 06. 2010 a to na základe rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, Obvodného oddelenia PZ Staré Mesto-západ v konaní, vedenom pod č. DÚ-SMZ: 1157/2010 zo dňa 25. 06. 2010, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, č. KRP- PP-205/009/2010 zo dňa 23. 08. 2010, a b/ dňa 07. 07. 2010 a to na základe rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, Obvodného oddelenia PZ Staré Mesto-východ v konaní, vedenom pod č. DÚ-1757/I-SMv-2010 zo dňa 07. 07. 2010, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, č. KRP- PP-199-008/2010 zo dňa 17. 08. 2010. 3. Žalobca v súvislosti s obmedzením osobnej slobody dňa 25. 06. 2010, požiadal Krajskú prokuratúru v Bratislave o preskúmanie postupu a rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, Obvodného oddelenia PZ Staré Mesto-západ v konaním vedenom pod č. DÚ-SMZ: 1157/2010 zo dňa 25. 06. 2010, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, č. KRP- PP-205/009/2010 zo dňa 23. 08. 2010. Krajská prokuratúra v Bratislave vybavila podnet žalobcu oznámením č. Kd 303/10-14 zo dňa 01. 02. 2011 a to tak, že podnet bez prokurátorského dozoru odložila, nakoľko nezistila nezákonnosť v postupe a v rozhodnutiach konajúcich policajných orgánov. Následne žalobca podal opakovaný podnet a to Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra SR na základe oznámenia č. VI/2 Gd 52/11-5 zo dňa 29. 04. 2011 opakovaný podnet odložila, nakoľko po jeho preskúmaní považovala vybavenie podnetu zo strany Krajskej prokuratúry v Bratislave za vecne správne s tým, že nezistila okolnosti, ktoré by preukazovali, že vydanými rozhodnutiami polície bol porušený zákon v neprospech žalobcu.
4. Žalobca v súvislosti s obmedzením osobnej slobody zo dňa 07. 07. 2010, požiadal Krajskú prokuratúru v Bratislave o preskúmanie postupu a rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, Obvodného oddelenia PZ Staré Mesto-východ v konaním vedenom pod č. DÚ-1757/I-SMv-2010 zo dňa 07. 07. 2010, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, č. KRP- PP-109-008/2010 zo dňa 17. 08. 2010. Krajská prokuratúra v Bratislave vybavila podnet žalobcu oznámením č. Kd 304/10-14 zo dňa 03. 02. 2011 a to tak, že podnet bez prokurátorského dozoru odložila, nakoľko nezistila nezákonnosť v postupe a v rozhodnutiach konajúcich policajných orgánov. Následne žalobca podal opakovaný podnet a to Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra SR na základe oznámenia č. VI/2 Gd 55/11-5 zo dňa 03. 05. 2011 opakovaný podnet odložila, nakoľko po jeho preskúmaní považovala vybavenie podnetu zo strany Krajskej prokuratúry v Bratislave za vecne správne s tým, že neboli zistené okolnosti, ktoré by preukazovali, že vydanými rozhodnutiami polície bol porušený zákon v neprospech žalobcu. 5. Vzhľadom na to, že Krajský súd v Bratislave na základe rozsudku sp. zn. 4S/280/2010 zo dňa 07. 12. 2012 v súvislosti s preskúmaním zákonnosti rozhodnutí Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, č. KRP-PP-199-008/2010 zo dňa 17. 08. 2010 a č. KRP-PP-205-009/2010 zo dňa 23. 08. 2010 dospel k inému právnemu záveru, ako zložky prokuratúry, žalobca požiadal súd, aby po preskúmaní nezákonných rozhodnutí prokuratúry a to uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave sp. zn. OPn 574/10 zo dňa 04. 08. 2010, oznámenia Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 303/10 zo dňa 01. 02. 2011, oznámenia Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 304/10 zo dňa 03. 02. 2011, oznámenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/2 Gd 52/11 zo dňa 29. 04. 2011 a oznámenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/2 Gd 55/11 zo dňa 03. 05. 2011 a ich nesprávnych postupov, priznal žalobcovi náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy. 6. Žalobca v priebehu konania podaním zo dňa 17. 10. 2014 (č. l. 62) navrhol súdu, aby pripustil zmenu petitu, v zmysle ktorého mu mal žalovaný zaplatiť náhradu škody 198,- Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 03. 05. 2011 až do zaplatenia a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 79 000,- Eur. Súd tomuto návrhu vyhovel a to uznesením č. k. 17C/44/2014-69 zo dňa 20. 01. 2015. 7. Žalobca na preukázanie majetkovej škody 198,- Eur predložil súdu príjmové pokladničné doklady, vystavené advokátom JUDr. Vaľom zo dňa 22. 07. 2010, 05. 08. 2010 a zo dňa 10. 08. 2010, každý na sumu 63,- Eur (čo je spolu 189,- Eur a nie 198,- Eur, ako je uvedené v žalobe), z ktorých však nevyplýva, v akej konkrétnej veci poskytol JUDr. Vaľo žalobcovi právne služby, spočívajúce v konzultácii. 8. Žalobca taktiež uviedol, že v rámci správneho konania podal Krajskému súdu v Bratislave žalobu aj voči odôvodneniu rozhodnutia č. KR PZ - BA - OPP - 70 - 002/2013 zo dňa 24. 01. 2013, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia o zaistení žalobcu č. DÚ-SMZ:1157/2010 zo dňa 25. 06. 2010 a voči odôvodneniu rozhodnutia č. KR PZ - BA - OPP - 70 - 003/2013 zo dňa 24. 01. 2013, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o zaistení žalobcu č. DÚ-1757/I-SMv-2010 zo dňa 07. 07. 2010. Konanie je vedené pod sp. zn. 5S/61/2013 a 6S/238/2013. 9. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to výsluchom žalobcu, zástupcu žalovaného a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov založených v súdnom spise ich prečítaním na pojednávaní. 10. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 08. 12. 2016 (č. l. 148-152) vyplýva, že žalobca odôvodňuje náhradu nemajetkovej ujmy tým, že prokuratúra nechránila jeho práva tým spôsobom, že jednotlivé zložky prokuratúry sa nevysporiadali s nezákonným obmedzením jeho osobnej slobody v dňoch 07. 07. 2010 a 25. 06. 2010 a to pokiaľ ide o uznesenie Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave sp. zn. OPn 574/10 zo dňa 04. 08. 2010, oznámenie Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 303/10, oznámenie Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 304/10, oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/2 Gd 52/11 a oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/2 Gd 55/11. Žalovaný uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 280/2010 - 84 zo dňa 07. 12. 2012 boli zrušené rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, ktoré sa týkali zaistenia žalobcu. Tento rozsudok sa teda netýkal vybavenia podnetov žalobcu Krajskou prokuratúrou v Bratislave resp. Generálnou prokuratúrou SR, preto žaloba mala smerovať voči Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a to podľa ust. § 4 písm. b/ zák. č. 514/2003 Z. z. Krajská prokuratúra v Bratislave a Generálna prokuratúra SR preskúmali rozhodnutia o zaistení žalobcu podľa zákona o prokuratúre, podnety boli vybavené odložením, pričom tento postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup prokuratúry. Podávateľ podnetu s poukazom na zák. č. 159/2001 Z. z. nemal pri podaní podnetu právny nárok na to, aby proti napadnutému rozhodnutiu orgánu verejnej správy bol podaný protest prokurátora. Žalobca mal právny nárok iba na to, aby jeho podnet bol v určenej lehote vybavený a aby
bol o vybavení podnetu upovedomený. Upovedomenia o vybavení pôvodných, aj opakovaných podnetov na prokuratúre tieto atribúty spĺňajú. To, že podnety na prokuratúre boli odložené a naopak, správny súd napadnuté rozhodnutia zrušil, je vecou právneho posúdenia veci. Právny názor nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. Žalobca bol zaistený rozhodnutiami Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I zo dňa 07. 07. 2010 a zo dňa 25. 06. 2010 v zmysle zákona o Policajnom zbore, ktoré boli následne potvrdené rozhodnutiami Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 17. 08. 2010 a zo dňa 23. 08. 2010. O zaistení žalobcu nerozhodoval pprap. Ľ.Š. A., ale iné súčasti policajného zboru. Žalobca podal proti rozhodnutiam o zaistení opravné prostriedky, o ktorých v čase rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu MV SR zo dňa 21. 07. 2010 konali odvolacie orgány, preto nebol dôvod, aby sa Vojenská obvodná prokuratúra v Bratislave v uznesení č. OPn 574/10 zo dňa 04. 08. 2010 vyjadrovala k tomu, či zaistenie žalobcu bolo zákonné. Ani skutok uvedený v uznesení MV SR zo dňa 21. 07. 2010, ktorým bolo odmietnuté podozrenie zo spáchania trestného činu policajtom A. nie je formulovaný tak, že tento policajt mal dňa 07. 07. 2010 rozhodovať o zaistení žalobcu. Vo vzťahu k vydaniu uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave č. OPn 574/2010 zo dňa 04. 08. 2010 a k úradnému postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, žalovaný vzniesol námietku premlčania a to z dôvodu, že žalobcovi bolo uznesenie doručené dňa 04. 08. 2010, pričom s poukazom na ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., došlo dňa 05. 08. 2013 k uplynutiu trojročnej premlčacej doby, keďže žaloba bola doručená súdu dňa 05. 02. 2014. Žalovaný taktiež uviedol, že o otázke zaistenia žalobcu dňa 24. 06. 2010 a dňa 07. 07. 2010 rozhodoval aj Ústavný súd SR a to na základe rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 462/2012 zo dňa 03. 10. 2012, sp. zn. II. ÚS 67/2012 zo dňa 22. 03. 2012, sp. zn. III. ÚS 244/2012 zo dňa 13. 06. 2012 a sp. zn. II. ÚS 5/2012 zo dňa 06. 02. 2010, v ktorých sa zaistením žalobcu zaoberal, pričom v žiadnom z nich nebola konštatovaná nezákonnosť, resp. nesprávny úradný postup zložiek prokuratúry. 11. Z rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, Obvodného oddelenia PZ Staré Mesto-západ (ďalej aj ,, OR PZ BA I, Staré Mesto - západ") č. DÚ-SMZ: 1157/2010 zo dňa 25. 06. 2010, vyplýva, že žalobca bol dňa 24. 06. 2010 v čase o 22.50 hod. na Nábreží arm. gen. Ludvíka Svobodu v Bratislave zastavený hliadkou PMJ z dôvodu porušenia § 8 ods. 2 písm. d/ zák. č. 8/2009 Z. z. s tým, že následne v čase o 22.50 hod. do 23.00 hod. hliadka vykonala kontrolu dokladov od vozidla, povinnú výbavu vozidla a povolenie na výkon taxislužby. Po vyzvaní polície, aby účastník konania predložil požadované doklady a po oznámení, že sa dopustil priestupku v doprave, tento telefonoval a nereagoval na výzvy polície. Z tohto dôvodu bola účastníkovi konania uložená bloková pokuta, čo účastník konania odmietol zaplatiť. Po oznámení príslušníkom Policajného zboru, že bude spracované oznámenie na príslušný dopravný inšpektorát, začal žalobca verbálne urážať príslušníkov Policajného zboru. Na opakovanú výzvu, aby ich neurážal a aby sa pri kontrole správal slušne, žalobca nereagoval. Následne bol políciou upovedomený o skutočnosti, že pokiaľ neupustí od svojho protiprávneho konania, bude zaistený podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zák. č. 171/1993 Z. z. Následne došlo k zaisteniu žalobcu a to z dôvodu spáchania priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Žalobca v zápisnici zo dňa 25. 06. 2010, spísanej na polícii okrem iného uviedol, že žiadne nadávky na osoby policajtov počas celého zákroku nepoužil a policajtov neurážal. 12. Z rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, Obvodného oddelenia PZ Staré Mesto- východ (ďalej aj ,, OR PZ BA I, Staré Mesto - východ") č. DÚ-1757/I-SMv-2010 zo dňa 07. 07. 2010 vyplýva, že žalobca bol dňa 07. 07. 2010 v čase od 01.40 hod. do 2.00 hod. kontrolovaný hliadkou PMJ na parkovisku v Bratislave na Šancovej ul. so zameraním na príslušné doklady. Počas kontroly začal žalobca na hliadku PMJ hlasno kričať, príslušníkom Policajného zboru začal arogantne tykať, pričom ich verbálne urážal. Po vyzvaní, aby príslušníkov neurážal a aby sa pri kontrole správal slušne, menovaný vôbec nereagoval a vo verbálnom urážaní pokračoval. Na základe toho príslušníci Policajného zboru kvalifikovali správanie žalobcu ako priestupok proti verejnému poriadku a priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Z tohto dôvodu, že bol pristihnutý pri páchaní priestupku a bola dôvodná obava, že bude v tom pokračovať, došlo k zaisteniu žalobcu z dôvodu nevyhnutnej potreby pre riadne zistenie a objasnenie veci. Aj napriek skutočnosti, že žalobca v zápisnici zo dňa 07. 07. 2010 v čase o 7.30 hod. uviedol, že žiadne neslušné výrazy nepoužil a ani žiadne urážky, tieto skutočnosti boli potvrdené ďalšími tromi príslušníkmi Policajného zboru, ktorí sa v danom čase a na uvedenom mieste nachádzali. 13. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Odbor poriadkovej polície, Špitálska č. 14, 812 28 Bratislava (ďalej ak ,,KR PZ v Bratislave"), ako odvolací orgán na základe rozhodnutia č. KRP- PP-205-009/2010 zo dňa 23. 08. 2010 potvrdil rozhodnutie OR PZ BA I, Staré Mesto-západ č. DÚ-SMZ: 1157/2010 zo dňa 25. 06. 2010 a na základe rozhodnutia č. KRP-PP-199-008/2010 zo dňa 17. 08. 2010 potvrdil rozhodnutie OR PZ BA I, Staré Mesto-východ č. DÚ-1757/I-SMv-2010 zo dňa 07. 07. 2010. 14. Krajský súd v Bratislave v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí KR PZ v Bratislave, č. KRP-PP-199-008/2010 zo dňa 17. 08. 2010 a č. KRP-PP-205-009/2010 zo dňa 23. 08.2010, rozsudkom sp. zn. 4S/280/2010 zo dňa 07. 12. 2012 (č. l. 160-167) zrušil napadnuté rozhodnutia a vec vrátil KR PZ v Bratislave ako žalovanému na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že T.. V. Q. ako žalobca sa žalobou domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí KR PZ v Bratislave zo dňa 17. 08. 2010 a zo dňa 23. 08. 2010, ktorým KR PZ v Bratislave zamietol odvolania žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutia OR PZ BA I, Staré Mesto - východ, č. DU-1757/l-SMv-2010 zo dňa 07. 07. 2010 a OR PZ BA I, Staré Mesto - západ č. DU-SMZ:1157/2010 zo dňa 25. 06. 2010, ktorými bol žalobca podľa ust. § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore zaistený. V oboch prípadoch boli dôvodom zaistenia nadávky, ktoré mal žalobca adresovať policajtom. Obvodný úrad, ktorý následne rozhodoval v priestupkovom konaní, toto zastavil z dôvodu, že sa nejedná o priestupok. V konaní sa malo preukázať, že žalobca nebol pristihnutý pri páchaní priestupku, a teda nebol zákonný dôvod na jeho zaistenie. Rozhodnutia žalovaného boli odvodené len od tvrdení policajtov. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14. 09. 2010 uviedol, že pred vydaním rozhodnutia o odvolaní preskúmal v plnom rozsahu napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné zamietnuť. Žalovaný ďalej uviedol, že do dňa podania žaloby nedisponoval rozhodnutím Obvodného úradu, oddelenie všeobecnej vnútornej správy, Bratislava vo veci konania o priestupku. V prvostupňových rozhodnutiach sa ako dôvod na zaistenie osoby uvádzal okrem páchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch aj páchanie priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Dôvodom pre zaistenie žalobcu podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o Policajnom zbore bola dôvodná obava, že bude pokračovať v priestupku, prípadne to bolo nevyhnutné na riadne zistenie alebo objasnenie veci. Podľa názoru žalovaného boli napadnuté rozhodnutia vydané v súlade so zákonom. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa č. DU-SMZ:1157/2010 zo dňa 25. 06. 2010 a č. DÚ-1757/I-SMv-2010 zo dňa 07. 07. 2010, bol žalobca zaistený. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave sa v prípade verbálnych prejavov žalobcu voči verejným činiteľom - príslušníkom PZ pri výkone ich funkcie, nemohlo jednať o priestupok voči občianskemu spolunažívaniu. Priestupkami voči občianskemu spolunažívaniu v zmysle gramatického a logického výkladu ustanovenia § 49 zákona o priestupkoch, sú zákonom určené prejavy súkromných osôb medzi sebou. V danom prípade súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, že odôvodnenie prvostupňových rozhodnutí neobsahuje náležitosti ustanovené zákonom. Z ich obsahu nebolo možné zistiť, na základe ktorých vykonaných dôkazov žalovaný dospel k prijatým záverom. Rozhodnutie o zaistení obsahovalo len stručný popis skutku, pre ktorý bol žalobca zaistený. Druhostupňové rozhodnutia napadnuté žalobou obsahovali len popis okolností, ktoré viedli hliadku PZ k zaisteniu žalobcu, avšak vychádzali jedine z tvrdení policajného orgánu, t. j. policajtov, ktorí žalobcu zaistili. V rozhodnutiach správny orgán neuviedol, na základe ktorých dôkazných prostriedkov dospel k presvedčeniu, že rozhodnutie o zaistení je dôvodné a zákonné. V rozhodnutiach sa žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli vznesené v rámci konania. Správny orgán vo svojich rozhodnutiach nedefinoval ani nekonkretizoval, pri páchaní akých priestupkov bol žalobca pristihnutý v čase, keď bol zaistený hliadkou PZ. Zo zákona o priestupkoch vyplýva, že musia byť kumulatívne splnené dve podmienky na zdržanie osoby, a to: 1/ pristihnutie pri páchaní priestupku, 2/ obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci. V danom prípade súd z obsahu spisu zistil, že hliadka PZ pristihla v oboch prípadoch žalobcu pri páchaní priestupku, a to nepochybne (bez spochybňovania žalobcom), pri jazde motorovým vozidlom bez pripútania bezpečnostnými pásmi a v druhom prípade, pri parkovaní na mieste, ktoré nebolo vyhradené pre taxislužbu, čím bola splnená jedna z podmienok na zaistenie. Prvostupňový orgán ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach však nerozviedli svoju správnu úvahu, na základe akých okolností dospeli k záveru, že žalobca bude pokračovať v páchaní priestupku pri ktorom bol pristihnutý, alebo z akých dôvodov považovali za nemožné zistiť a objasniť vec bez zaistenia žalobcu. Bez uvedenia predmetnej správnej úvahy nebolo možné spoľahlivo zistiť, či bola súčasne splnená aj druhá podmienka na zaistenie žalobcu. Vzhľadom na charakter priestupkov žalobcu, pri páchaní ktorých bol pristihnutý, bolo potrebné riadne zdôvodniť aj záver žalovaného, týkajúci sa primeranosti služobného zákroku hliadky PZ - zaistenie žalobcu. Pri skúmaní odôvodnenosti zaistenia ako závažného zásahu do osobnej slobody jednotlivca bolo potrebné zobrať do úvahy aj ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej je pozbavenie osobnej slobody tak závažným opatrením, že môže byť ospravedlniteľné/odôvodnené len v prípadoch, keď menej prísne opatrenia sú neúčinné na zabezpečenie individuálneho alebo verejného záujmu (napr. rozsudok ESĽP zo 4. apríla 2000 WitoldLitwa v. Poland, bod 78 ). Vzhľadom na možnosť uložiť za priestupky pri ktorých bol žalobca pristihnutý finančnú pokutu, a riešiť vec iným postupom v správnom konaní, ak pokutu odmietol na mieste platiť, sa súdu javilo obmedzenie osobnej slobody zaručenej čl. 5 Ústavy Slovenskej republiky a prijatými medzinárodnými dohovormi, bez naplnenia všetkých zákonných podmienok, za neprimerané. Súd v danej veci na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre posúdenie veci s tým, že rozhodnutia boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 08. 01. 2013. 15. KR PZ v Bratislave následne na základe rozhodnutia č. KRPZ-BA-OPP-70- 002/2013 zo dňa 24. 01. 2013 (č.l. 23-26) zrušil rozhodnutie OR PZ BA I, Staré Mesto - západ č. DU-SMZ:1157/2010 zo dňa 25. 06. 2010, ktorým došlo k zaisteniu žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v prípade ak žalobca verbálne urážal príslušníka Policajného zboru dňa 24. 06. 2010 v čase o 22.50 hod., nedopustil sa spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu s tým, že neboli tu zákonné dôvody na zaistenie účastníka konania príslušníkom Policajného zboru. Toto zaistenie účastníka konania bolo v rozpore so zákonom o Policajnom zbore a napadnuté rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu - zo zásady objektívnej pravdy tak, ako to vyplýva zo Správneho poriadku. 16. KR PZ v Bratislave na základe rozhodnutia č. KRPZ-BA-OOP-70-003/2013 zo dňa 24. 01. 2013 (č. l. 27-30) zrušil rozhodnutie OR PZ BA I, Staré Mesto - východ č. DÚ-1757/I-SMv-2010 zo dňa 07. 07. 2010, ktorým došlo k zaisteniu žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žiadneho priestupku nedopustil a neboli tu zákonné dôvody na zaistenie žalobcu príslušníkom Policajného zboru. Toto zaistenie bolo v rozpore so zákonom. 17. Z oznámenia Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 303/10-14 zo dňa 01. 02. 2011 (č. l. 15-16) vyplýva, že žalobca v rámci podnetu požiadal Krajskú prokuratúru v Bratislave o preskúmanie a o zrušenie rozhodnutia OR PZ BA I, Staré Mesto - západ č. DU-SMZ:1157/2010 zo dňa 25. 06. 2010 o zaistení jeho osoby, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím KR PZ v Bratislave č. KRP-PP-205/009/2010 zo dňa 23. 08. 2010 a súčasne ju požiadal aj o preskúmanie dodržiavania zákona počas obmedzenia jeho osobnej slobody a to s poukazom na rozhodnutie Obvodného úradu v Bratislave č. OVVS-Pr-1843, 1844, 1701/1-10-LG zo dňa 03. 08. 2010, ktorým bolo konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť dňa 24. 06. 2010 zastavené. Prokuratúra v oznámení uviedla, že preštudovala spisový materiál týkajúci sa obmedzenia osobnej slobody žalobcu, pričom zistila, že v uvedených materiáloch je detailne opísaný skutkový dej, ktorý predchádzal zaisteniu žalobcu. Prokuratúra preskúmaním veci zistila, že podklady a skutočnosti zistené políciou považuje za hodnoverné, pričom neboli žalobcom vyvrátené. Zo spisu tiež vyplývalo, že vo fáze zaistenia žalobcu bola telefonicky privolaná osoba, ktorá zabezpečila odvoz auta žalobcu. So žalobcom bola spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia, pričom zo záznamu o zaistení vyplýva, že žalobca nežiadal o lekárske ošetrenie. V tom čase mal žalobca podať odvolanie o zaistení. Zaistenie žalobcu v rámci priestupkového konania bolo odôvodnené ust. § 9 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. Prokuratúra vo vzťahu k rozhodnutiu Obvodného úradu v Bratislave zo dňa 03. 08. 2010 uviedla, že samotné rozhodnutie nepopiera spáchanie skutku tak, ako to vyplýva zo správy o výsledku objasňovania priestupku, preto nemožno konštatovať, že toto rozhodnutie zakladá dôvod, preukazujúci nezákonnosť postupu a rozhodnutí policajných orgánov v danej veci. Prokuratúra však súčasne uviedla, že policajt Policajného zboru ako verejný činiteľ, v čase služobného zákroku z hľadiska svojho statusu nepodliehal ochrane priestupkového zákona. Keďže prokuratúra nezistila nezákonnosť v postupe a v rozhodnutí konajúcich policajných orgánov, podnet žalobcu bez prijatia prokurátorského opatrenia odložila. 18. Z oznámenia Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 304/10/14 zo dňa 03. 02. 2011 (č. l. 17-18) vyplýva, že žalobca v rámci podnetu požiadal Krajskú prokuratúru v Bratislave o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia OR PZ BA I, Staré Mesto - východ č. DÚ-1757/I-SMv-2010 zo dňa 07. 07. 2010 o zaistení jeho osoby, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím KR PZ v Bratislave č. KRP-PP-109-008/2010 zo dňa 17. 08. 2010 a súčasne ju požiadal aj o preskúmanie dodržiavania zákona počas obmedzenia jeho osobnej slobody a to s poukazom na rozhodnutie Obvodného úradu v Bratislave č. OVVS- Pr-1843, 1844, 1701/1-10-LG zo dňa 03. 08. 2010, ktorým bolo konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť dňa 07. 07. 2010 zastavené. Prokuratúra v oznámení uviedla, že preštudovala spisový materiál týkajúci sa obmedzenia osobnej slobody žalobcu, pričom zistila, že v uvedených materiáloch je detailne opísaný skutkový dej, ktorý predchádzal zaisteniu žalobcu. Prokuratúra preskúmaním veci zistila, že podklady a skutočnosti zistené políciou považuje za hodnoverné, pričom neboli žalobcom vyvrátené. So žalobcom bola spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia, pričom zo záznamu o zaistení vyplýva, že žalobca nežiadal o lekárske ošetrenie. V tom
čase mal žalobca podať odvolanie o zaistení. Zaistenie žalobcu v rámci priestupkového konania bolo odôvodnené ust. § 9 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. Prokuratúra vo vzťahu k rozhodnutiu Obvodného úradu v Bratislave zo dňa 03. 08. 2010 uviedla, že samotné rozhodnutie nepopiera spáchanie skutku tak, ako to vyplýva zo správy o výsledku objasňovania priestupku, preto nemožno konštatovať, že toto rozhodnutie zakladá dôvod, preukazujúci nezákonnosť postupu a rozhodnutí policajných orgánov v danej veci. Prokuratúra však súčasne uviedla, že policajt Policajného zboru ako verejný činiteľ, v čase služobného zákroku z hľadiska svojho statusu nepodliehal ochrane priestupkového zákona. Keďže prokuratúra nezistila nezákonnosť v postupe a v rozhodnutí konajúcich policajných orgánov, podnet žalobcu bez prijatia prokurátorského opatrenia odložila. 19. Z oznámenia Generálnej prokuratúry SR č. VI/2 Gd 52/11-5 zo dňa 29. 04. 2011 (č. l. 19-20) vyplýva, že preskúmala postup Krajskej prokuratúry v Bratislave pri vybavovaní podnetu žalobcu, ktorým žiadal preskúmať rozhodnutie OR PZ BA I, Staré Mesto - západ č. DU-SMZ:1157/2010 zo dňa 25. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím KR PZ v Bratislave č. KRP-PP-205/009/2010 zo dňa 23. 08. 2010. Prokuratúra po preskúmaní administratívneho spisu, vrátane obsahu dozorového spisu Krajskej prokuratúry v Bratislave sp. zn. Kd 303/10 nezistila dôvod pre prijatie osobitného prokurátorského opatrenia a zmenu stanoviska, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom č. Kd 303/10-14 zo dňa 01. 02. 2011. Okolnosti, ktoré predchádzali zaisteniu žalobcu boli náležité zdokumentované v úradných záznamoch, ako aj v podaných vysvetleniach zasahujúcich policajtov. Policajt konajúci v službe a pri výkone služobného zákroku bol povinný vykonať služobný zákrok, ak bol páchaný priestupok, resp. ak bolo dôvodné podozrenie z jeho páchania podľa § 9 ods. 1 písm. a) zák. č. 171/1993 Z. z. Generálna prokuratúra SR súhlasila so stanoviskom krajskej prokuratúry, že samotné rozhodnutie obvodného úradu, týkajúce sa zastavenia konania o priestupku kvalifikovaného ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, nemalo za následok, že zo strany žalobcu nedošlo ku skutku a ku konaniu preukázanému výpoveďami príslušníkov Policajného zboru. Navyše dôvodom jeho zaistenia bolo aj to, že sa okrem iného dopustil aj priestupku proti verejnému poriadku. Z tohto dôvodu Generálna prokuratúra SR považovala vybavenie podnetu zo strany Krajskej prokuratúry v Bratislave za vecne správne s tým, že neboli zistené okolnosti, ktoré by preukazovali, že vydanými rozhodnutiami bol porušený zákon. Z tohto dôvodu Generálna prokuratúra SR opakovane podnet odložila. 20. Z oznámenia Generálnej prokuratúre SR č. VI/2 Gd 55/11 - 5 zo dňa 03. 05. 2011 (č. l. 21-22) vyplýva že preskúmala postup Krajskej prokuratúry v Bratislave pri vybavovaní podnetu žalobcu, ktorým žiadal preskúmať rozhodnutie OR PZ BA I, Staré Mesto - východ č. DÚ-1757/I-SMv-2010 zo dňa 07. 07. 2010 v spojení s rozhodnutím KR PZ v Bratislave č. KRP-PP-109-008/2010 zo dňa 17. 08. 2010. Prokuratúra po preskúmaní administratívneho spisu, vrátane obsahu dozorového spisu Krajskej prokuratúry v Bratislave sp. zn. Kd 304/10 nezistila dôvod pre prijatie osobitného prokurátorského opatrenia a zmenu stanoviska, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom č. Kd 304/10-14 zo dňa 03. 02. 2011. Okolnosti, ktoré predchádzali zaisteniu žalobcu boli náležité zdokumentované v úradných záznamoch ako aj v podaných vysvetleniach zasahujúcich policajtov. Policajt konajúci v službe a pri výkone služobného zákroku bol povinný vykonať služobný zákrok, ak bol páchaný priestupok, resp. ak bolo dôvodné podozrenie z jeho páchania podľa § 9 ods. 1 písm. a) zák. č. 171/1993 Z. z. Generálna prokuratúra SR súhlasila so stanoviskom krajskej prokuratúry, že samotné rozhodnutie obvodného úradu, týkajúce sa zastavenia konania o priestupku kvalifikovaného ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, nemalo za následok, že zo strany žalobcu nedošlo ku skutku a ku konaniu preukázanému výpoveďami príslušníkov Policajného zboru. Navyše dôvodom jeho zaistenia bolo aj to, že sa okrem iného dopustil aj priestupku proti verejnému poriadku. Z tohto dôvodu Generálna prokuratúra SR považovala vybavenie podnetu zo strany Krajskej prokuratúry v Bratislave za vecne správne s tým, že neboli zistené okolnosti, ktoré by preukazovali, že vydanými rozhodnutiami bol porušený zákon. Z tohto dôvodu Generálna prokuratúra SR opakovane podnet odložila. 21. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby, I. inšpekčné oddelenie, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava (ďalej aj ,,MV SR"), na základe uznesenia ČVS: SKIS-234/IS-1-V-2010 zo dňa 21. 07. 2010 (č.l. 5-7) odmietlo trestné oznámenie žalobcu zo dňa 07. 07. 2010 pre podozrenie zo spáchania zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mal dopustiť príslušník Policajného zboru ppráp. Ľ. A. a to dňa 07. 07. 2010 v čase o 01.30 hod. do 7.00 hod. tým, že najskôr z parkoviska pri budove YMCA mal vyháňať žalobcu, vykonávajúceho taxislužbu. Následne žalobcu neoprávnene obvinil z úmyselného napadnutia, spočívajúcom v kopnutím do nohy policajta a nadávania a tiež mal žalobcu fyzicky napadnúť na uvedenom mieste a to úderom dlane do tváre, a aj vo výťahu budovy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I na Sasinkovej ul. pritom, ako žalobcu predvádzal pred vyšetrovateľa. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že nebolo preukázané naplnenie fakultatívneho znaku subjektívnej
stránky trestného činu, spočívajúcom v úmysle spôsobiť inému škodu a zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Taktiež nebola naplnená objektívna stránka trestného činu, spočívajúca v konaní príslušníka Policajného zboru v rozpore s právnymi predpismi, nakoľko pprap. A. upozorňoval žalobcu na porušovanie všeobecne záväzného nariadenia, pričom následné zaistenie a predvedenie žalobcu bolo vykonávané na základe oprávnení, vyplývajúcich zo zákona č. 171/1993 Z. z. 22. Žalobca následne dňa 22. 07. 2010 podal sťažnosť (č. l. 8-9) voči uzneseniu MV SR zo dňa 21. 07. 2010, nakoľko bol toho názoru, že výrok uznesenia nebol správny, nakoľko vychádzal z mylných a nedostatočných zistení. Tým, že stál na parkovisku, sa nedopustil porušenia ustanovení všeobecne záväzného nariadenia č. 7/1994, pričom policajt A. nebol oprávnený vyzývať žalobcu, aby opustil parkovisko, čím zneužil svoju právomoc. Policajt Tiefenbach rozhodol, že žalobca tam môže ostať a následne okresný úrad rozhodne, či došlo k protiprávnemu konaniu. Žalobca sa chcel okamžite sťažovať na postup policajta a tak povedal, že ide na Lermontovovu č. 1 a vykročil k svojmu autu. Vtedy malo dôjsť ku kopnutiu do nohy policajta a následnému útoku na osobu žalobcu. Tento incident vyvolal policajt v úmysle zabrániť žalobcovi podať sťažnosť a získať zámienku na zaistenie žalobcu. Bolo tam prítomných šesť policajtov, avšak podľa uznesenia boli vypočutí len dvaja t.j. policajt A. a jeho podriadený. Na zaistenie žalobcu nebol dôvod a slovo buzeranti nepoužil. Ostatných prítomných policajtov prosil, aby policajta A. zastavili, že je to nezákonné tak, ako predtým, ale policajti mu neverili. V prípade žalobcu sa jednalo už o tretie zaistenie, pričom v minulosti upozornil nadriadeného na konanie policajta A.. 23. Z uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava č. OPn 574/10 zo dňa 04. 08. 2010 (č. l. 10-14) vyplýva zamietnutie sťažnosti žalobcu proti uzneseniu MV SR zo dňa 21. 07. 2010, pretože nebola dôvodná. Z odôvodnenia vyplýva, že vojenský obvodný prokurátor dôsledným preskúmaním a komplexným vyhodnotením spisového materiálu zistil, že vyšetrovateľka MV SR postupom podľa § 196 ods. 2 Tr. por. vykonala doplnenie tohto oznámenia výsluchom policajta Ľ. A., obdržala záznamy predložené vypočúvanou osobou a to fotokópiu záznamu o predvedení osoby, úradné záznamy z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave KR PZ - PMJ - BA zo dňa 07. 05. 2010, 24. 06. 2010 a z inkriminovaného dňa 07. 07. 2010, ďalej zabezpečila fotokópie záznamov z knihy fonogramov a hlásení z Obvodného oddelenia Policajného zboru Staré Mesto - východ a zabezpečila ďalšie podkladové materiály, akými sú fotokópia priestupkového spisu č. ORP-P-399/ I-SNV-10-Se, fotokópia príslušnej časti vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-844/1-OVK-B1-2010. Taktiež bol vyťažený nstržm. svedok Š., o čom bol spravený úradný záznam dňa 20. 07. 2010 a taktiež bolo pripojené Všeobecne záväzné nariadenie Hlavného mesta SR Bratislava. Z operačného strediska KR PZ v Bratislave bol zabezpečený záznam hovorov a komunikácie zo systému Redat, ktoré sa týkajú riešenia situácie na Šancovej ul. v inkriminovaný deň, pričom bolo zistené, že príslušníci vykonali na parkovisku na Šancovej ul. kontrolu vozidla oznamovateľa vykonávajúceho taxislužbu, nakoľko stál na neoznačenom taxikárskom stanovišti, počas ktorej bol upozornený, že predmetnú činnosť vykonáva v rozpore so všeobecne záväzným nariadením. Súčasne bol v rámci kontroly vyzvaný k predloženiu potrebných dokladov. Následne sa na miesto dostavili nadriadený ppráp. T. Q., ktorý sa snažil žalobcu usmerniť, aby konal v súlade so všeobecne záväzným nariadením, pričom žalobca sa správal voči hliadke neprístojne, neslušne, používal voči nim vulgarizmy a ich usmernenia ignoroval, v dôsledku čoho bol vyzvaný, aby od takého konania upustil. Tieto skutočnosti potvrdzujú úradné záznamy ako i záznamy o podaní vysvetlenia oboch členov hliadky. Vyvrcholením celej situácie bolo kopnutie policajta žalobcom do nohy, keď ho chcel obísť, pričom mu najprv uviedol, že ho nekopol. Následne žalobca uviedol, že ho to bolí viac, nakoľko nemá na nohách kanady, pričom príslušníci Policajného zboru mali obuté poltopánky. V dôsledku tejto skutočnosti došlo k zaisteniu žalobcu, pričom boli voči nemu použité donucovacie prostriedky v zmysle § 51 ods. 1 písm. c/, nakoľko žalobca kládol aktívny odpor. Opodstatnenosť zákroku a oprávnenosť použitia donucovacích prostriedkov v súlade so zákonom svojím podpisom potvrdil i nadriadený T. Q., ktorý bol pri zaistení prítomný. Pokiaľ ide o fyzické napadnutie vo výťahu, toto bolo vykonaným šetrením spochybnené a naviac sa javili ako nepravdivé, čo vyplýva aj z vysvetlenia stržmn. Š.B., ktorý žalobcu spolu s hliadkou PMJ predvádzal k vyšetrovateľovi, pričom v zázname o podanom vysvetlení uviedol, že k predvedenej osobe sa správali slušne, k slovnému a ani k fyzickému napadnutiu z ich strany nedošlo, pričom uviedol, že práve žalobca sa správal nedôstojne. K hliadke, ktorá ho predvádzala, nadával a hovoril, že si majú prečítať zákon, že ho predviedli protizákonne. V súvislosti s námietkou platnosti VZN č. 7/1994, vojenský obvodný prokurátor uviedol, že táto námietka je opodstatnená, nakoľko bolo nahradené VZN č. 5/1999, avšak nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že tým, že stál na parkovisku sa nedopúšťa porušenia ustanovení VZN, pretože stanovište nebolo riadne označené príslušnými dopravnými značkami tak, ako túto povinnosť ukladá cit. nariadenie č. 5/1999, čo bolo dôvodom vykonanej kontroly príslušnou hliadkou. Vyšetrovateľkou MV SR uvádzané právne závery sú v súlade s VZN č. 5/1999, v zmysle ktorého príslušník PMJ mal právo vodiča taxislužby upozorniť na nesúlad jeho konania s príslušnými ustanoveniami VZN a vyzvať ho v zmysle zákona o Policajnom zbore k opusteniu neoznačeného stanovišťa (§ 2 ods. 3, § 2 ods. 4 VZN). Konanie príslušníka PMJ nenapĺňalo ani objektívnu ani subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, nakoľko tento postupoval v zmysle zákona ako aj príslušných interných predpisov a plnil si svoje povinnosti, čo preukázali podané vysvetlenia svedkov, ktorí vykonávali službu a kontrolu v inkriminovaný deň. 24. Krajský súd v Bratislave na základe uznesenia č.k. 5S/61/2013-30 zo dňa 12. 08. 2014 (č. l. 168-170) v spojení s opravným uznesením č. k. 5S/61/2013-43 zo dňa 16. 11. 2015 (č. l. 171-172) zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave č. KRPZ- BA-OPP-70-002/2013 zo dňa 24. 01. 2013 a č. KRPZ-BA-OOP-70-003/2013 zo dňa 24. 01. 2013. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení uviedol, že T.. V. Q. ako žalobca dňa 13. 03. 2013 doručil žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného. Rozhodnutím č. KRPZ-BA-OOP-70-002/2013 zo dňa 24. 01. 2013 bolo zrušené rozhodnutie o zaistení žalobcu vydané dňa 25. 06. 2010 pod č. DÚ-SMZ:1157/2010 a rozhodnutím č. KRPZ-BA-OOP-70-003/2013 zo dňa 24. 01. 2013 bolo zrušené rozhodnutie o zaistení žalobcu vydané dňa 07. 07. 2010 pod č. DÚ-1757/I-SMv-2010. Žalobca napadol odôvodnenia uvedených rozhodnutí a mal za to, že žalovaný mu neumožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutí a vzhľadom na uvedené žiadal obe napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia v takom rozsahu, ako ich vymedzil žalobca, nemohli žiadnym spôsobom ukrátiť žalobcu na jeho právach, nepristúpil tunajší súd k odstraňovaniu vád podania postupom podľa ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p., ale zastavil konanie postupom podľa ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p., keďže žalobu podala osoba, ktorá nie je aktívne procesne legitimovanou osobou na podanie žaloby, keďže netvrdila, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Uznesenie sp. zn. 5S/61/2013 zo dňa 12. 08. 2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 06. 2016, opravné uznesenie zo dňa 16. 11. 2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 12. 2015. 25. Krajský súd v Bratislave na základe uznesenia č. k. 6S/238/2013-25 zo dňa 22. 04. 2016 (č. l. 173-174) zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru č. PPZ-OPP1-733/2013 zo dňa 14. 08. 2013 a to z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu T.. V. Q.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 05. 2016. 26. Okresný súd Bratislava I v inej právnej veci, v ktorej vystupujú totožné procesné strany (T.. V. Q. F.. Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR), a ktorej predmetom bolo posúdenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, na základe rozsudku sp. zn. 6C/47/2012 zo dňa 19. 01. 2015 (č.l. 108-118) zamietol žalobu, pričom v odôvodnení uviedol, že žalobca svoj nárok odvodzoval od nezákonnosti rozhodnutia Vojenskej obvodovej prokuratúry č. OPn 574/2010 zo dňa 04. 08. 2010, ku ktorému malo dôjsť tým, že prokurátor v konaní č. OPn 574/2010 postupoval nesprávne tým, že nezistil nesprávnosť výroku napadnutého uznesenia, nezistil nesprávnosť konania predchádzajúceho tomuto výroku a nezákonne aplikoval a do spisu založil nezákonne zadovážené neplatné Všeobecne záväzné nariadenie mesta Bratislava č. 7/1994, ktoré nesprávne interpretoval vzhľadom na § 1 a § 4 VZN č. 5/1999, toto rozhodnutie preto považoval za nezákonné, čím mu bola spôsobená škoda a nemajetková ujma, pozostávajúca v hlbokom zásahu do jeho osobného života, pracovného života a v obavách, ktoré je nezákonné rozhodnutie prokuratúry spôsobilé vyvolať v každom človeku. 27. Podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, policajt je oprávnený zaistiť osobu pristihnutú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci. 28. Podľa § 42 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z., policajt je oprávnený osobu zaistenú podľa § 19 umiestniť do cely policajného zaistenia (ďalej len "cela") zriadenej na tento účel na útvare Policajného zboru. 29. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z., osoba umiestnená v cele môže podávať návrhy, podnety a sťažnosti. Písomné návrhy, podnety a sťažnosti sa odovzdávajú veliteľovi útvaru Policajného zboru na ďalšie riešenie. Ústne podané návrhy, podnety a sťažnosti policajt, ktorý vykonáva ochranu cely, spíše a odovzdá ich tomuto veliteľovi na ďalšie riešenie. 30. Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 171/1993 Z. z., dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti pri umiestňovaní a pobyte osôb v cele sa riadi zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z.
31. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. 32. Podľa § 20 ods. 1 prvej vety zák. č. 153/2001 Z. z., prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. 33. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zák. č. 153/2001 Z. z., prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy a) preskúmavaním zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to: 1. rozhodnutí orgánov verejnej správy, 2. opatrení orgánov verejnej správy, 3. opatrení orgánov verejnej správy so všeobecnými účinkami, 4. uznesení orgánov územnej samosprávy, 5. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy, b) preskúmavaním postupu orgánov verejnej správy, c) vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti, d) uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy. 34. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z. z., právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú a) protest prokurátora, b) upozornenie prokurátora, c) správna žaloba a žaloba na správny súd podľa osobitného predpisu,9e) d) vstup do konania pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.9f) 35. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 36. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru,3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. 37. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa § 38 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. 38. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokuratúru tvoria tieto štátne orgány: a) generálna prokuratúra, ktorej osobitnou súčasťou s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky je Úrad špeciálnej prokuratúry (§ 55b až 55l), b) krajské prokuratúry, c) okresné prokuratúry. 39. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 40. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. 41. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 42. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 43. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4 M Cdo 20/2009 zo dňa 30. 05. 2011 v inej právnej veci uviedol, že pojem nezákonnosti rozhodnutia nie je v zákone definovaný. Zákon explicitne nezakotvuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie štátu. Podľa dôvodovej správy (k § 1 ods. 1 zákona), k vymedzeniu tohto pojmu sa zaujíma zámerne záporné stanovisko, lebo definícia by mohla viesť k nesprávnemu alebo zužujúcemu, či naopak k rozširujúcemu aplikovaniu tohto pojmu a pokiaľ by nebola tautologická, viedla by ku konštrukcii dvojakej nezákonnosti, a to nezákonnosti, za ktorú sa zodpovedá, a nezákonnosti, za ktorú sa nezodpovedá. V dôsledku toho zistenie nezákonnosti je vecou konkrétneho posúdenia okolností prípadu. Pri aplikácii sa treba pridržiavať toho, že ide o všeobecný a obsahovo aj rozsahovo pružný pojem. Zároveň treba rešpektovať aj skutočnosť, že tento pojem zákon osobitne neobmedzuje. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla účastníkovi. Aj napriek tomu, že pojem nezákonné rozhodnutie nie je v zákone definovaný, je však možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Pokiaľ súdy došli k opačnému záveru, ich záver nie je správny. Právna úprava sa síce osobitne nezmieňuje o tom, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť konštatovaná priamo vo výroku zrušujúceho (zmeňujúceho) rozhodnutia, avšak podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil (zmenil) z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, je možné uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, a teda z dôvodu jeho nezákonnosti. 44. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že v danej veci nebolo sporné, že a/ Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave I, Obvodné oddelenie PZ Staré Mesto-západ na základe rozhodnutia č. DÚ-SMZ: 1157/2010 zo dňa 25. 06. 2010, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, č. KRP-PP-205/009/2010 zo dňa 23. 08. 2010, rozhodlo o obmedzení osobnej slobody žalobcu, b/ Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave I, Obvodné oddelenie PZ Staré Mesto-východ na základe rozhodnutia č. DÚ-1757/I-SMv-2010 zo dňa 07. 07. 2010, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, č. KRP-PP-199-008/2010 zo dňa 17. 08. 2010, rozhodlo o obmedzení osobnej slobody žalobcu, c/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4S/280/2010 zo dňa 07. 12. 2012 zrušil rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, č. KRP-PP-199-008/2010 zo dňa 17. 08. 2010 a č. KRP-PP-205-009/2010 zo dňa 23. 08.2010. 45. Medzi procesným stranami bolo sporné najmä to: a/ či žalovaný, označený ako Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nesie zodpovednosť za prípadnú škodu a nemajetkovú ujmu, spôsobenú rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, Staré Mesto-západ č. DÚ-SMZ: 1157/2010 zo dňa 25. 06. 2010, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, č. KRP- PP-205/009/2010 zo dňa 23. 08. 2010, a ktorým došlo k obmedzeniu osobnej slobody žalobcu, b/ či žalovaný, označený ako Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nesie zodpovednosť za prípadnú škodu a nemajetkovú ujmu, spôsobenú rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, č. DÚ-1757/I-SMv-2010 zo dňa 07. 07. 2010, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, č. KRP-PP-199-008/2010 zo dňa 17. 08. 2010, a ktorým došlo k obmedzeniu osobnej slobody žalobcu, c/ či žalovaný, označený ako Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nesie zodpovednosť za prípadnú škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, pokiaľ ide o uznesenie Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave sp. zn. OPn 574/10 zo dňa 04. 08. 2010, oznámenie Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 303/10 zo dňa 01. 02. 2011, oznámenie Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 304/10 zo dňa 03. 02. 2011, oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/2 Gd 52/11 zo dňa 29. 04. 2011 a oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/2 Gd 55/11 zo dňa 03. 05. 2011. 46. Súd po vykonaní dokazovania zistil, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/280/2010 zo dňa 07. 12. 2012 obsahuje vo vzťahu k napadnutím rozhodnutiam Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, č. KRP-PP-199-008/2010 zo dňa 17. 08. 2010 a č. KRP-PP-205-009/2010 zo dňa 23. 08.2010 úplné iné právne vyhodnotenie okolností, týkajúcich sa obmedzenia osobnej slobody žalobcu dňa 25. 06. 2010 a dňa 07. 07. 2010 ako oznámenie Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 303/10, oznámenie Krajskej prokuratúry v Bratislave č. Kd 304/10, oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/2 Gd 52/11 a oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/2 Gd 55/11. 47. Krajský súd v Bratislave v súvislosti s obmedzeným osobnej slobody žalobcu konštatoval, že odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí OR PZ BA I neobsahovalo náležitosti ustanovené zákonom, z tohto dôvodu nebolo možné zistiť, na základe ktorých vykonaných dôkazov OR PZ BA I dospelo k prijatým záverom. Rozhodnutie o zaistení obsahuje len stručný popis skutku, pre ktorý bol žalobca zaistený. Druhostupňové rozhodnutia napadnuté žalobou obsahujú len popis okolností, ktoré viedli hliadku PZ k zaisteniu žalobcu, avšak vychádzajú jedine z tvrdení policajného orgánu, t. j. policajtov, ktorí žalobcu zaistili. V rozhodnutiach sa správne orgány nevysporiadali s námietkami žalobcu, ktoré boli vznesené v rámci konania. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach nedefinovali ani nekonkretizovali, pri páchaní akých priestupkov bol žalobca pristihnutý v čase, keď bol zaistený hliadkou PZ. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach vôbec nerozviedli svoju správnu úvahu, na základe akých okolností dospeli k záveru, že žalobca bude pokračovať v páchaní priestupku pri ktorom bol pristihnutý, alebo z akých dôvodov považovali za nemožné zistiť a objasniť vec bez zaistenia žalobcu. Vzhľadom na charakter priestupkov žalobcu, pri páchaní ktorých bol pristihnutý, bolo potrebné riadne zdôvodniť aj záver správnych orgánov, týkajúci sa primeranosti služobného zákroku hliadky PZ - zaistenie žalobcu. Vzhľadom na možnosť uložiť za priestupky, pri ktorých bol žalobca pristihnutý finančnú pokutu, a riešiť vec iným postupom v správnom konaní, ak pokutu odmietol na mieste platiť, sa Krajskému súdu v Bratislave javilo obmedzenie osobnej slobody zaručenej čl. 5 Ústavy Slovenskej republiky a prijatými medzinárodnými dohovormi, bez naplnenia všetkých zákonných podmienok, za neprimerané. Súd v danej veci na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu bolo zo strany správnych orgánov nedostačujúce na posúdenie veci, pričom rozhodnutia boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, preto zrušil napadnuté rozhodnutia druhostupňového orgánu. 48. Krajská prokuratúra v Bratislave v súvislosti s obmedzením osobnej slobody žalobcu konštatovala, že po preštudovaní administratívnych spisov zistila, že v uvedených materiáloch je detailne opísaný skutkový dej, ktorý predchádzal zaisteniu žalobcu. Podklady a skutočnosti zistené políciou vyhodnotila ako hodnoverné, pričom tieto neboli žalobcom vyvrátené. So žalobcom bola vždy spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia. Zaistenie žalobcu v rámci priestupkového konania bolo odôvodnené ust. § 9 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. Prokuratúra vo vzťahu k rozhodnutiu Obvodného úradu v Bratislave zo dňa 03. 08. 2010 o zastavení priestupkového konania uviedla, že samotné rozhodnutie nepopiera spáchanie skutku tak, ako to vyplýva zo správy o výsledku objasňovania priestupku, preto nemohla konštatovať, že rozhodnutie o zastavení priestupkového konania zakladá dôvod, preukazujúci nezákonnosť postupu a rozhodnutí policajných orgánov v daných veciach. Prokuratúra však súčasne uviedla, že policajt Policajného zboru ako verejný činiteľ, v čase služobného zákroku z hľadiska svojho statusu nepodliehal ochrane priestupkového zákona. Keďže prokuratúra nezistila nezákonnosť v postupe a v rozhodnutí konajúcich policajných orgánov, podnety žalobcu bez prijatia prokurátorského opatrenia odložila. 49. Generálna prokuratúra SR v súvislosti s preskúmaním podnetov zo strany žalobcu uviedla že, po preskúmaní administratívnych spisov, vrátane obsahu dozorových spisov Krajskej prokuratúry v Bratislave nezistila dôvod pre prijatie osobitného prokurátorského opatrenia a zmenu stanovísk, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom č. Kd 303/10-14 zo dňa 01. 02. 2011 a listom č. Kd 304/10-14 zo dňa 03. 02. 2011. Okolnosti, ktoré predchádzali zaisteniu žalobcu boli náležité zdokumentované v úradných záznamoch, ako aj v podaných vysvetleniach zasahujúcich policajtov. Policajt konajúci v službe a pri výkone služobného zákroku bol povinný vykonať služobný zákrok, ak bol páchaný priestupok, resp. ak bolo dôvodné podozrenie z jeho páchania podľa § 9 ods. 1 písm. a) zák. č. 171/1993 Z. z. Generálna prokuratúra SR súhlasila so stanoviskami krajskej prokuratúry, že samotné rozhodnutie obvodného úradu, týkajúce sa zastavenia konania o priestupku kvalifikovaného ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, nemalo za následok, že zo strany žalobcu nedošlo ku skutku a ku konaniu preukázanému výpoveďami príslušníkov Policajného zboru. Z tohto dôvodu Generálna prokuratúra SR považovala vybavenia podnetov zo strany Krajskej prokuratúry v Bratislave za vecne správne s tým, že neboli zistené okolnosti, ktoré by preukazovali, že vydanými rozhodnutiami orgánov Policajného zboru bol porušený zákon. Z tohto dôvodu Generálna prokuratúra SR opakované podnety žalobcu odložila. 50. Kým teda Krajská prokuratúra v Bratislave dňa 01. 02. 2011 a 03. 02. 2011 a Generálna prokuratúra SR dňa 29. 04. 2011 a dňa 03. 05. 2011 nezistila žiadne pochybenia a nezákonnosti pokiaľ ide o vydanie rozhodnutia OR PZ BA I, Staré Mesto-západ v konaní, vedenom pod č. DÚ-SMZ: 1157/2010 zo dňa 25. 06. 2010, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, č. KRP-PP-205/009/2010 zo dňa 23. 08. 2010, a pokiaľ ide o vydanie rozhodnutia OR PZ BA I, Staré Mesto-východ v konaní, vedenom pod č. DÚ-1757/I-SMv-2010 zo dňa 07. 07. 2010, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, č. KRP-PP-199-008/2010 zo dňa 17. 08. 2010, Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4S/280/2010 zo dňa 07. 12. 2012 zrušil rozhodnutia KR PZ v BA č. KRP-PP-199-008/2010 zo dňa 17. 08. 2010 a č. KRP-PP-205-009/2010 zo dňa 23. 08.2010 a to z dôvodu ich nezákonnosti. 51. Bez ohľadu na právny názor, vyslovený Krajským súdom v Bratislave v rozsudku sp. zn. 4S/280/2010 zo dňa 07. 12. 2012, ktorý viedol k zrušeniu rozhodnutia KR PZ v BA č. KRP- PP-199-008/2010 zo dňa 17. 08. 2010 a č. KRP-PP-205-009/2010 zo dňa 23. 08.2010, nemôže žalobca automaticky vyhodnotiť, že právne závery, vyslovené v oznámeniach Krajskej prokuratúry v Bratislave dňa 01. 02. 2011 a 03. 02. 2011 a Generálnej prokuratúry SR dňa 29. 04. 2011 a dňa 03. 05. 2011 sú nesprávne a nezákonné. 52. Podľa § 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokurátor vykonáva svoje úlohy na základe zákona a prostriedkami ustanovenými zákonom. Pri plnení úloh je prokurátor povinný a) podľa najlepšieho vedomia a svedomia uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, medzinárodné zmluvy vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, b) rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody a vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie, c) chrániť verejný záujem, d) postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov. 53. V súvislosti s vybavením podnetov žalobcu pokiaľ ide o prešetrenie okolností, ktoré predchádzali obmedzeniu jeho osobnej slobody (§ 19 ods. 1 písm. b/, § 49 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z.) bolo náležité, aby Krajská prokuratúra v Bratislave a Generálna prokuratúra SR pristupovala pri ich vybavovaní v intenciách ust. § 5 zák. č. 153/2001 Z. z. a to tak, aby dôsledne prešetrila postup Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I a následne aj Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave pri vydávaní rozhodnutí, na základe ktorých došlo k zásahu do základných práv a slobôd žalobcu a to z hľadiska dodržiavania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi Policajného zboru pri výkone verejnej správy (§ 49 ods. 2 zák. č. 171/1993 Z. z. v spojení s ust. § 20 ods. 1 prvej vety zák. č. 153/2001 Z. z.). 54. Vyhodnotenie podnetov žalobcu bolo vecou Krajskej prokuratúry v Bratislave a Generálnej prokuratúry SR, pričom ak v rámci prešetrovania okolností prípadu nezistili žiadne pochybenia zo strany orgánov Policajného zboru pri zásahu do osobnej slobody žalobcu, je potrebné takýto právny názor Krajskej prokuratúry v Bratislave a Generálnej prokuratúry SR rešpektovať. Samozrejme, v rámci správneho súdnictva nebol Krajský súd v Bratislave viazaný právnym názorom Krajskej prokuratúry v Bratislave a Generálnej prokuratúry SR, nakoľko oznámenia zo dňa 01. 02. 2011, 03. 02. 2011, 29. 04. 2011 a 03. 05. 2011 nemali charakter rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 135 ods. 1 O.s.p.). Ak teda Krajský súd v Bratislave na základe preskúmania žaloby proti rozhodnutiam správnych orgánov dospel k záveru o nezákonnosti týchto rozhodnutí, vzniklo žalobcovi právo domáhať satisfakcie podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Je však potrebné zdôrazniť, že Krajský súd v Bratislave nezrušil oznámenia prokuratúry zo dňa 01. 02. 2011, 03. 02. 2011, 29. 04. 2011 a 03. 05. 2011 a taktiež nekonštatoval, že by sa Krajská prokuratúra v Bratislave a Generálna prokuratúra SR vo vzťahu k žalobcovi pri vybavovaní podnetov dopustila nesprávneho úradného postupu. 55. Oznámenia zo dňa 01. 02. 2011, 03. 02. 2011, 29. 04. 2011 a 03. 05. 2011 nemožno považovať za akty aplikácie práva v rámci správneho konania a teda za rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko neobsahujú základné náležitosti rozhodnutia, ktorými sú výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade); (§ 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb.). 56. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z. z., prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. 57. Podľa § 31 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z. z., podnetom sa rozumie podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti. 58. Podľa § 36a ods. 1 zák. č. 153/2001 Z. z., pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie žaloby na súd, návrhu na začatie konania alebo opravného prostriedku, či je dôvod na vstup do už začatého konania pred súdom alebo na vykonanie iných opatrení, na ktoré je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor. Prokurátor pri vybavovaní podnetu prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo. 59. Podľa § 36a ods. 3 zák. č. 153/2001 Z. z., ak prokurátor zistí, že podnet nie je dôvodný, podnet odloží, o čom písomne vyrozumie podávateľa podnetu. 60. Súd pri skúmaní otázky, či oznámenie o vybavení podnetu možno považovať za rozhodnutie v zmysle ust. § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovenom v uznesení sp. zn. 4 M Cdo 20/2009 zo dňa 30. 05. 2011, ktorý uviedol, že pojem ,,nezákonné rozhodnutie" nie je v zákone č. 514/2003 Z. z. definovaný. Možno tak konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom a je vecou konkrétneho posúdenia okolností prípadu. Z uvedeného vyplýva, že oznámenie prokuratúry o vybavení podnetu nemožno považovať za rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko v zmysle zákona o prokuratúre (§§ 31 až 36b) neobsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Z tohto dôvodu sa súd ďalej nezaoberal úvahou o tom, či oznámenia prokuratúry o vybavení podnetov žalobcu zo dňa 01. 02. 2011, 03. 02. 2011, 29. 04. 2011 a 03. 05. 2011, ktoré nie sú rozhodnutiami, boli zákonné. 61. V súvislosti s námietkou žalobcu o nesprávnom úradnom postupe prokuratúry pri vydávaní oznámení zo dňa 01. 02. 2011, 03. 02. 2011, 29. 04. 2011 a 03. 05. 2011, súd po preskúmaní obsahu jednotlivých oznámení zistil, že Krajská prokuratúra v Bratislave, ako aj Generálna prokuratúra SR pri ich vybavovaní postupovali v súlade s ust. § 36a ods. 1, nakoľko z obsahu jednotlivých oznámení vyplýva, že príslušná prokuratúra vždy pred ich vydaním prešetrila všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, a teda či boli splnené podmienky na vykonanie iných opatrení, na ktoré je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor, pričom v každom jednotlivom prípade prokurátor pri vybavovaní podnetu prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo s tým, že každý podnet bol bez prijatia príslušných opatrení odložený, o čom bol žalobca vždy písomne vyrozumený (§ 36a ods. 3). Prijatie právneho stanoviska, obsiahnutého v oznámení bolo vecou úvahy každého jednotlivého prokurátora (§ 5 zák. č. 153/2001 Z. z.). Okresnému súdu Bratislava I však v tomto konaní neprináleží právne hodnotiť zákonnosť, či nezákonnosť jednotlivých oznámení z hľadiska toho, ako sa prokuratúra vysporiadala s otázkou zákonnosti obmedzenia osobnej slobody žalobcu, nakoľko prípadná nezákonnosť jednotlivých oznámení musí byť konštatovaná v inom rozhodnutí, ktoré by bolo akýmsi ,,exekučným titulom" v rámci konania o náhrade škody voči štátu. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/280/2010 však ani zďaleka takéto atribúty akéhosi ,,exekučného titulu" v súvislosti s oznámeniami prokuratúry o vybavení podnetov žalobcu nespĺňa, a to z jedného dôvodu: žalobca v rámci správneho súdnictva napadol rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, č. KRP-PP-199-008/2010 zo dňa 17. 08. 2010 a č. KRP-PP-205-009/2010 zo dňa 23. 08. 2010 a teda nie oznámenia prokuratúry zo dňa 01. 02. 2011, 03. 02. 2011, 29. 04. 2011 a 03. 05. 2011. Ak by sa žalobca v tom čase pokúsil podať na Krajskom súde v Bratislave správnu žalobu voči oznámeniam prokuratúry zo dňa 01. 02. 2011, 03. 02. 2011, 29. 04. 2011 a 03. 05. 2011, zrejme by Krajský súd v Bratislave takúto žalobu vyhodnotil ako neopodstatnenú, nakoľko oznámenie prokuratúry o vybavení podnetu samo o sebe nikdy nemôže nadobudnúť právoplatnosť, nakoľko nemá charakter rozhodnutia (§ 247 ods. 2 O.s.p.). 62. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, súd ju vyhodnotil ako odôvodnenú, nakoľko ak žalobcovi mala postupom orgánov Policajného zboru s prihliadnutím na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/280/2010 zo dňa 07. 12. 2012 vzniknúť škoda a nemajetková ujma, za tieto nemôže niesť zodpovednosť Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, nakoľko za prípadný nezákonný postup OR PZ BA I a KR PZ v Bratislave vždy nesie zodpovednosť Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z.). 63. Pokiaľ ide tvrdenie žalobcu o nezákonnosti uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave č. OPn 574/10 zo dňa 04. 08. 2010 a nesprávneho úradného postupu, ktorý mu mal predchádzať, súd v nadväznosti na uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 17C/44/2014-119 zo dňa 02. 11. 2015 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co/363/2015-132 zo dňa 29. 04. 2016 opakovane dáva do pozornosti žalobcu, že uznesenie Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave č. OPn 574/10 a prípadné nároky z neho vyplývajúce v prospech žalobcu a v neprospech štátu, boli predmetom skúmania v skôr začatom súdnom konaní Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6C/47/2012, ktoré začalo dňa 03. 05. 2012, v rámci ktorého sa žalobca domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 200 000,- Eur podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Podkladom pre vydanie uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave bolo trestné oznámenie žalobcu na postup policajta ppráp. Ľ.J. A., a to v súvislosti s obmedzením osobnej slobody žalobcu dňa 07. 07. 2010, ďalej uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby, I. inšpekčné oddelenie, ČVS: SKIS-234/IS-1-V-2010 zo dňa 21. 07. 2010, ktorým došlo k odmietnutiu trestného oznámenia žalobcu zo dňa 07. 07. 2010 a napokon sťažnosť žalobcu voči uzneseniu MV SR. Okresný súd Bratislava I v inej veci a po preskúmaní nároku žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej vydaním uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave č. OPn 574/10 zo dňa 04. 08. 2010, rozsudkom č. k. 6C/47/2012-136 zo dňa 19. 01. 2015, návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. 64. Skúmanie zákonnosti uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave č. OPn 574/10 zo dňa 04. 08. 2010, a správnosti úradného postupu, ktorý mu predchádzal, nebolo predmetom rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/280/2010 zo dňa 07. 12. 2012. Vo vzťahu k preukázaniu nezákonnosti oznámení prokuratúry o vybavení podnetov žalobcu zo dňa 01. 02. 2011, 03. 02. 2011, 29. 04. 2011 a 03. 05. 2011, nemá uznesenie Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave č. OPn 574/10 zo dňa 04. 08. 2010 žiaden právny význam, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, oznámenia prokuratúry o vybavení podnetov nemajú charakter rozhodnutia správneho orgánu, pričom žalobca nepreukázal, že by sa prokuratúra pri vybavovaní podnetov dopustila nesprávneho úradného postupu. Ak sa žalobca v tomto konaní domáhal priznania satisfakcie z titulu vydania nezákonného uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave č. OPn 574/10 zo dňa 04. 08. 2010 a nesprávneho úradného postupu, ktorý mu predchádzať, žalobca v tomto smere nepredložil súdu žiadne iné relevantné rozhodnutie príslušného orgánu, v ktorom by bolo konštatovaná nezákonnosť tohto uznesenia. Súd sa preto ďalej nezaoberal námietkou premlčania, uplatnenou zo strany žalovaného, nakoľko jej prípadné vyhodnotenie vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej vydaním uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave č. OPn 574/10 zo dňa 04. 08. 2010, by bolo nadbytočné a nehospodárne. 65. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). 66. Z ust. § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Pritom je viazaný najmä tým, že nevykonanie dôkazov súvisí s tým, že nemajú význam (najmä podstatný) pre vec samú, príp. že už doposiaľ vykonané dôkazy umožňujú náležité zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou nie je postupom, ktorým súd odníma procesnej strane možnosť konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1992 sp. zn. 4 Cdo 6/1992, uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Slovenskej republiky, ročník 1993, zošit č. 3 - 4, str. 127, pod por. č. 37/1993). 67. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 CSP).
68. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, vznikol mi nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v tomto prípade žalovaná / § 359 CSP/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.