Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/333/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci navrhovateľky R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, zastúpenej JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom v U., X. O. XXXXX/XXB proti U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Ul. T. I. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom v U., B. XX, o priznanie príspevku na výživu nevydatej matky, na odvolanie navrhovateľky a U. M. proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 7C/62/2014-206 zo dňa 26. mája 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil U. M. povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na výživu za obdobie od 30.09.2013 do 30.09.2015 sumu 2.523 €, vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol, ďalej mu uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke z titulu príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sumu 600 € a vo zvyšku súd jej návrh zamietol. U. M. uložil povinnosť zaplatiť výživné na maloleté dieťa F. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 25.01.2014 do 11.10.2014 k rukám navrhovateľky sumu 1.480 € a povolil mesačné splátky po 50 € počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia vždy do každého 25.-teho dňa v mesiaci. V prípade nezaplatenia jednej splátky sa stáva zročný celý dlh. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2) Pokiaľ sa týka príspevku na výživu matky po dobu najviac 2 rokov, tak navrhovateľka si uplatnila nárok za obdobie od 30.09.2013 do 30.09.2015. Súd pri rozhodovaní o určení príspevku na výživu matky, t.j. navrhovateľky vychádzal z rozsiahleho dokazovania. Pokiaľ sa týka ďalšieho návrhu navrhovateľky na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, tak tu súd vychádzal z dokladov, ktoré predložila navrhovateľka, i keď je pravdou, že nie všetko bolo dokladované. Súd však nepovažoval celú uplatnenú sumu za dôvodnú, nakoľko polovicu zo sumy 2.400 € tvorila výbavička pre maloleté dieťa. Výbavička je však nárokom dieťaťa, a preto si navrhovateľka nemôže tento nárok dieťaťa uplatniť ako svoj nárok do nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Z toho dôvodu súd odporcu zaviazal vyplatiť navrhovateľke len 600 €. Navrhovateľka v konaní si uplatnila aj výživné na dieťa za obdobie, kedy bola na materskej dovolenke, teda od 25.01.2014, teda do 11.10.2014, čo je 37 týždňov, keďže ide o osamelú matku. Požadovala priznať nárok od nástupu na materskú dovolenku. Súd považoval primeranú sumu 40 € za týždeň tak, ako si to uplatnila navrhovateľka. Pri rozhodovaní o zaplatení uvedených súm súd bral do úvahy finančnú situáciu na strane U. M. a povolil odporcovi splatiť dlžné sumy v 50 € mesačných splátkach. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O. s. p.

3) Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, čo do výroku o trovách konania. Mala v konaní väčší úspech, a preto by mala mať nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov. Navrhla v tejto časti rozsudok zmeniť alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4) Odvolanie podal aj U. M.. Nesúhlasil s názorom súdu, ktorý pokladal výpovede jeho rodičov za tendenčné a takisto záver o nelogickosti jeho tvrdenia, ktorá mala vyplývať z toho, že od začiatku mal popierať otcovstvo. Vysvetlil situáciu ohľadne spoločného bývania s navrhovateľkou ako i so zmenou jeho správania ohľadne otcovstva dieťaťa. Nepovažoval za správny záver skutočnosť, že jeho tvrdenia sú nevierohodné. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť a zaviazať ju na náhradu trov konania.

5) K podanému odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril U. M., ktorý sa aj vzhľadom na podané odvolanie nechcel opakovať.

6) Navrhovateľka vo vyjadrení poukázala na skoršie vyjadrenia. Konanie U. M. považovala počas tehotenstva, ako aj po narodení dieťaťa za nezodpovedné, chcel sa svojich povinností zbaviť a vyhnúť sa im. Navrhla rozhodnutie potvrdiť.

7) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 a § 66 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

8) V prvom rade poukazuje odvolací súd na zmenu procesných predpisov. V zmysle ust. § 1 Civilného mimosporového poriadku podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Následne v zmysle ust. § 154 je stanovené, že na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Vzhľadom na to, že ide o obdobný nárok, vzťahujú sa na toto konanie ustanovenia Civilného mimosporového poriadku. Konanie sa začína len na návrh (§ 155 . Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (§ 156 .

9) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľov neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

10) Správne postupoval prvoinštančný súd, podľa názoru odvolacieho súdu, pri vyhodnotení dôkazov, pokiaľ išlo o vyplatenie sumy 2.300 Eur zo strany odvolateľa. Dôkazné bremeno bolo výlučne na odvolateľovi, ktorý ani v priebehu odvolacieho konania netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by umožňovali odvolaciemu súdu vyhodnotiť dokazovanie inak, než ho hodnotil súd prvej inštancie. Aj keď rodičia odvolateľa tvrdili odovzdanie určitých súm navrhovateľke, z týchto výpovedí nebolo možné jednoznačne preukázať, za akým účelom boli tieto sumy poskytnuté. Samotný otec odvolateľa uviedol, že peniaze odovzdával na pokyn syna (odvolateľa) viackrát s tým, že si z toho účastníci mali zakupovať nábytok a jednoznačne sa nevyjadril k účelu poskytnutiu finančných prostriedkov, preto odvolací súd, tak ako je vyššie uvedené, na tieto námietky neprihliadal a rozsudok prvoinštančného súdu v celom rozsahu potvrdil.

11) Správne postupoval prvoinštančný súd i pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď s prihliadnutím na čiastočný úspech účastníkov využil ust. § 142 ods. 2 O. s. p. (vtedy účinného procesného predpisu) a vyslovil, že žiadnemu z účastníkov neprislúcha náhrada trov konania.

12) O trovách rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (v spojení s ust. § 58 CMP, podľa ktorého o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.).

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .