Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-18-2016.pdf
PDF · 117.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-6T/18/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým, v trestnej veci obžalovaného F. F., trestne stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.decembra 2016 v Košiciach takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c / Tr. por. súd o s l o b o d z u j e obžalovaného F. F., D.. X.X.XXXX S. G., H. N. Z. D. H., R. Č.. XXX, okres Košice - okolie spod obžaloby Okresnej prokuratúry Partizánske, sp. zn. Pv 284/15 zo dňa 19.2.2016 podanej pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 30.05.2015 v čase o 16,00 hod. v obci Zdoba pred barom pri miestnom futbalovom ihrisku najskôr vulgárne vynadal W. N., nar. 29.11.1997, po čom ju napadol tak, že ju chytil za vlasy, následne pod krk a začal ju škrtiť, následkom čoho poškodená spadla na zem na kolená, následne ju obvinený zodvihol, otočil a kopol do ľavej strany zadnej časti tela, na čo sa poškodená dala na útek, pričom obvinený ju dobehol a opätovne chytil za vlasy, zhodil ju na zem, kde ju znova kopol do zadnej časti tela, pričom uvedeným konaním obvinený F. F. spôsobil poškodenej W. N. odreninu na krku vľavo, povrchové pomliaždenie ľavého stehna a povrchové pomliaždenie ľavej sedacej oblasti, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie poškodenej ,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd o d k a z u j e poškodenú W. N., D.. XX.XX.XXXX S. G., H. N. D. O., X.. G. Č.. XX, okres Košice - okolie s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 23.2.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske (ďalej len ako „prokurátor“) obžalobu na obžalovaného F. F. (ďalej len ako „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák..
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste. Preto súd pristúpil k vykonaniu hlavného pojednávania a vyzval prokurátora na prednesenie obžaloby. Poškodená W. N. (ďalej len ako „poškodená“) prostredníctvom svojho splnomocnenca navrhla súdu, aby v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovaného nahradiť škodu vo výške 600 € za poškodený mobilný telefón a bolestné vo výške vyčíslenej znalcom v znaleckom posudku.
V zmysle § 257 Tr. por. súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaný využil túto možnosť, vyhlásil, že sa cíti byť nevinný.
Vzhľadom k tomuto vyhláseniu obžalovaného súd rozhodol, že vykoná dokazovanie v celom navrhnutom rozsahu.
Obžalovaný po zákonnom poučení vypovedal, že v jednu sobotu koncom mája, v popoludňajších hodinách medzi 15:00-16:00 hod. prišla za ním do Zdoby na ihrisko do pohostinstva poškodená. Obžalovaný v čase, keď bol v uvedenom bare asi pri automate, zbadal poškodenú, ktorá ho zavolala von pred pohostinstvo. Tam mali ostrú výmenu názorov ohľadom predchádzajúceho dňa, kedy sa mali stretnúť v meste, ale nestretli sa. Z uvedeného bol obžalovaný smutný a preto sa v ten večer opil a následne ho okradli. Ďalší deň, keď poškodenej volal z telefónu barmanky, jej vyčítal, že kvôli nej prišiel o peniaze, mobil a zlatú retiazku. Uvedené straty boli príčinou ostrej výmeny názorov pri ich sobotňajšom stretnutí pred barom v Zdobe. Obžalovaný sa jej pýtal prečo mu to spravila, prečo mu klamala. Počas tejto výmeny názorov poškodená plakala a obžalovaný jej nadával. Nadávali si asi 10 minút, potom mal obžalovaný sucho v krku, preto si išiel kúpiť dnu do baru niečo nealkoholické na pitie a keď sa vrátil von, už tam poškodená nebola. Pred barom počas konfliktu sedela svedkyňa S. B., ona obžalovanému povedala, že poškodená odišla. Následne sa obžalovaný vrátil do baru a znova sa opil. V nasledujúcom období sa už s poškodenou nerozprával, kontaktovali sa však formou sms- správ, žiadna iná komunikácia medzi nami nebola. Obžalovaný tvrdil, že v spomínaný piatok nebol na poškodenú nahnevaný iba sklamaný. S poškodenou mali bližší vzťah asi 2,5 - 3 roky a takéto správanie poškodenej sa vyskytlo za celý čas pár krát. Obžalovaný popieral, že by ju fyzicky napadol, nevedel vysvetliť prečo by na neho podávala trestné oznámenie pre napadnutie, asi z pomsty, nevedel sa vyjadriť ani k zraneniam, ktoré mala utrpieť. Svedkom ich konfliktu boli svedkyňa D. B. a jej matka S. B.Á.. So sestrou poškodenej obžalovaný po skutku nekomunikoval. Je pravda, že vyjadril ľútosť, ale to preto, že ho mrzí čo poškodená spravila, lebo to bol človek, ktorého miloval. Ľutuje len to, že jej vynadal. Svoj bývalý vzťah s poškodenou hodnotil tak, že to bolo svojim spôsobom veľmi krásne. Bol to taký tajný milenecký, taliansky vzťah. Poškodená má sklony klamať, klamala aj obžalovanému. Obžalovaný trval na tom, že neužíval v sobotu alkohol do konfrontácie s poškodenou. V čase výmeny názorov poškodená určite mala pri sebe telefón zn. Iphone, šatku na krku, nevedel, či mala kabelku. Obžalovaný si nevšimol na poškodenej žiadne zranenie.
Výpoveď obžalovaného možno po obsahovej stránke hodnotiť ako v celku logickú a vecnú, pôsobiacu v podstate dôveryhodne a presvedčivo, avšak pre správne vyhodnotenie vypovedaných skutočností a okolností, nie je možné ju nekriticky považovať za nespochybniteľnú, ale naopak je potrebné ju konfrontovať s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi.
Podľa poškodenej W. N.P. predmetný skutok sa stal 30.5.2016 v sobotu, poobede okolo 16.00 hod. pri bare na ihrisku. Poškodená vošla do baru, kde zbadala obžalovaného, v bare bolo viac ľudí. Keď vyšla von, obžalovaný prišiel za ňou a začal po nej vrieskať, nadávať jej, poškodená ho ukľudňovala a išla za roh budovy a tam ju obžalovaný chytil za vlasy, začal ju škrtiť, počas toho jej nadával, poškodená plakala a prosila obžalovaného nech ju pustí. Poškodená sa bránila tak, že obžalovanému držala ruky, ale nezranila ho pri obrane. Počas útoku jej zavolala sestra, zodvihla telefón, obžalovaný jej telefón zobral a telefonoval so sestrou. Hovoril jej, že nech si príde po sestričku a že zbije aj ju. Obžalovaný keď skončil hovor, vrátil jej mobil a poškodená si mobil odložila do zadného vrecka a potom jej zase začal nadávať, fackať po tvári, preto sa rozbehla a utekala smerom na obec N.. Obžalovaný ju dobehol, chytil za vlasy, zvalil na zem, pričom spadla na trávu na ľavý bok, následne ju kopal do ľavej časti tela do stehna a do zadku. Následne znova utekala smerom von z dediny. Chcela zavolať sestre, ale telefón už nešiel, na ceste stretla sestru, ktorá išla po ňu autom. Nastúpila do auta a išli na ošetrenie do nemocnice. Tam jej urobili röntgen tela a chrbtice. Mala golier, chodila na rehabilitácie, dostala lieky proti bolesti. Na kontrole bola o dva týždne. Následne aj so sestrou išli domov, bolo cca 18.00 hodín. Na ošetrenie nečakali dlho. V nemocnici bola asi hodinu. Trestné oznámenie podávala na ďalší deň, alebo až v pondelok. Po incidente jej obžalovaný písal sms v tom zmysle, že sa chce stretnúť a že chce, aby stiahla trestné oznámenie. Podľa poškodenej dôvodom jeho útoku bola jeho žiarlivosť. Spoločný vzťah s obžalovaným mali asi 3 roky, ale s prestávkami, lebo aj v minulosti ju napadol aj slovne aj fyzicky. Príčinou prerušovania vzťahu bolo, že jej nadával, ubližoval, opätovne sa dali do kopy z dôvodu, že ho ľúbila. O tom, že je obžalovaný voči nej agresívny hovorila sestre aj otcovi. Keď prišla za obžalovaným do baru v inkriminovaný deň, obžalovaný bol opitý, videla, že pije alkohol, nevedela čo pil. Útok na jej osobu mohol vidieť svedok T. a nejaký jeho kamarát, ktorí videli, ako ju obžalovaný ťahá za vlasy. Poškodená si spomenula na nejakú pani, ktorá vyšla z baru a povedala obžalovanému, nech po nej nevrieska, lebo to počula. Išlo o staršiu pani. Po incidente bol telefón nefunkčný, dala ho opraviť, ale bolo jej povedané, že sa nedá opraviť. Dôvodom jej návštevy v Zdobe bolo, že prišla za spolužiačkou O. G.. Medzi tým, ako išla do Zdoby, cestou jej volal obžalovaný, aby za ním prišla do baru, lebo inak ju zabije. V Zdobe sa stretla so spomínanou spolužiačkou pred jej domom a spolu išli do baru, pričom samotná poškodená navrhla, aby išli do baru. Poškodená potvrdila, že do baru išla preto, lebo sa chcela s obžalovaným stretnúť, pretože sa jej vyhrážal, bála sa, aby neprišiel za ňou domov on. Cestou do baru svedkyni Kolesárovej volala jej mama, preto svedkyňa Kolesárová musela ísť domov. Do baru preto prišla iba sama. Počas samotného incidentu s obžalovaným s nikým nekomunikovala. Potom, čo pre ňu prišla sestra, tak jej porozprávala čo sa stalo, sestra hovorila, že treba ísť na políciu, ale poškodená to najprv chcela povedať doma. V čase činu mala poškodená oblečené rifle, tielko a sveter. Po dvoch dňoch od skutku vložila svoju SIM kartu do iného telefónu. Prišli jej sms- správy, že má zmeškané hovory asi 6, zo soboty a nedele. Následne sa jej obžalovaný snažil dovolať, ale mu nedvíhala. Posielal jej sms, že sa chce stretnúť, že sa nechce ťahať po súdoch. Z komunikácie vyplývalo aj to, že chce obnoviť vzťah. Poškodená potvrdila, že po skutku sa rozprávala so svedkyňou Kolesárovou, svedkyňa jej povedala, že na polícii vypovedala, že bola v ten deň v kine. Poškodená nevedela prečo takto svedkyňa vypovedala, z úst svedkyne nepadlo, aby poškodená stiahla trestné oznámenie.
Samotnú výpoveď poškodenej súd hodnotí ako v celku presvedčivú, dôveryhodnú, bez nejakých podstatných logických či obsahových rozporov, svedkyňa sa postupne sama rozpamätávala na vypovedané skutočností.
Svedkyňa D. N. (sestra poškodenej) sa pamätala, že to bolo v máji, niekedy poobede, keď viezla poškodenú do Zdoby za jej spolužiačkou. Odviezla poškodenú pred nejaký dom, s tým, že jej poškodená zavolá, keď bude chcieť ísť domov. Svedkyňa išla do Košíc. Po niekoľkých hodinách jej zavolala sestra, že má prísť pre ňu, počas tohto hovoru, jej telefón zobral obžalovaný a vyhrážal sa svedkyni, že má prísť, že zbije aj ju. V čase, keď jej volala poškodená, svedkyňa bola na T.i pri kamarátovi. Hneď vyrazila pre poškodenú, počas cesty do Zdoby jej volala, ale už jej telefón nebrala. Nepamätala si aký bol signál v telefóne. Cestou zbadala ako poškodená bežala popri ceste medzi R. V. N., presnejšie za Zdobou. Zbadala ju a vzala ju do auta, poškodená veľmi plakala, sťažovala sa na bolesť, hovorila, že ju Rišo zbil, mala celý krk červený, vytrhané vlasy a bolo jej zle, tak ju odviezla do nemocnice. Svedkyňa videla na poškodenej, že nie je v poriadku. Obžalovaného tam nevidela. V nemocnici zistili, že poškodená má pomliaždené nohy a dali jej golier. Do nemocnice prišli cca o 18.00 hod., nebolo tam veľa ľudí. Nevie, kto ošetroval poškodenú, robili jej vyšetrenia chrbtice, mala na krku golier, mala modriny na krku a asi na pravej nohe modriny a potom išli domov. Domov prišli k večeru, ale ešte nebola tma. Doma boli iba starí rodičia, rodičia doma neboli, ktorým povedali čo sa stalo. V ten deň na políciu nešli, trestné oznámenie podali iný deň. poškodená, svedkyňa a otec. Svedkyňa tvrdila, že sa to nestalo prvý krát, také niečo obžalovaný urobil už pár krát napríklad aj na Hlavnej ulici v Košiciach ťahal poškodenú za vlasy. Rodičia nevedeli o tomto vzťahu, poškodená im to nechcela povedať. Nemala predtým žiadny vzťah. Svedkyňa spresnila, že pre sestru išla so svedkom O. O.P., svedkyňa nevedela vysvetliť, prečo o tom nevypovedala v prípravnom konaní. Výpoveď svedkyne súd hodnotí ako logickú, bez obsahových a vecných rozporov, avšak z pohľadu presvedčivosti a dôveryhodnosti výpoveď nie je možné prehľadnúť skutočnosť, že svedkyňa pred súdom uviedla celkom novú skutočnosť a to, že pre poškodenú išlo so svedkom O.m, čo súd hodnotí ako dosť podstatnú okolnosť.
Svedkyňa O. G. pred súdom uviedla, že o danom skutku vie od poškodenej, ktorá jej volala na druhý deň po tom, čo sa mal skutok stať a povedala jej, že obžalovaný ju zbil, na ihrisku v Zdobe, kde ju udrel, že spadla na zem a že utekala smerom do BK. a že volala sestre, ktorá pre ňu prišla a potom že bola na ošetrení v nemocnici. Z dôvodu, že mala niečo s krkom, dostala na krk golier. Keď jej to poškodená hovorila pôsobila vystrašene, svedkyňa sa domnievala, že keď o tom poškodená jej rozprávala, tak plakala. Poškodená nehovorila, čo bolo dôvodom napadnutia. Niekedy v júli svedkyni volal obžalovaný, či by sa nemohla s poškodenou stretnúť, aby to vyriešili inak ako trestným konaním, lebo mu poškodená nedvíhala telefón. Svedkyňa to oznámila poškodenej, ktorá jej povedala, že uvidí, že sa doma porozpráva. Svedkyňa nevidela, že by obžalovaný bil poškodenú, pretože nebola v tom čase na mieste činu, nakoľko pravdepodobne bola v tom čase s priateľom A. Č. v kine a v daný deň sa s poškodenou nestretla. Svedkyňa nemala žiadnu vedomosť o bližších okolnostiach vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou. S poškodenou je bývala spolužiačka a obžalovaného pozná, lebo pochádzajú z rovnakej obce.
Výpoveď svedkyne súd hodnotí ako výpoveď presvedčivú, dôveryhodnú, bez logických či obsahových rozporov, svedkyňa sa snažila rozpamätávať na jednotlivé okolností.
Svedkyňa S. B.P. pred súdom vypovedala, že v sobotu poobede prišla do baru v obci Zdoba, v ktorom pracuje jej dcéra a priniesla jej obed. Keď sedela vonku na terase, prišla tam poškodená, ktorá vošla do vchodových dverí, ukázala sa obžalovanému a vyšli vonku. Obaja sa rozprávali pred barom a obžalovaný začal nadávať na poškodenú. Svedkyňa prišla k nim a dohovárala obžalovanému, aby sa pekne rozprával s poškodenou. Rozprávali sa asi 10 minút, obžalovaný sa ukľudnil a potom odišiel dnu do baru a poškodená odišla preč. Svedkyňa ďalej sedela na terase ešte možno hodinu, pretože vnučka sa hrala na ihrisku. Keď svedkyňa odchádzala, obžalovaný bol v bare. Obžalovaného pozná od malička, lebo býva na tej istej ulici. Počas prítomnosti svedkyne na mieste činu, obžalovaný bol v bare, vychádzal aj vonku pred bar. Pohyboval sa v jej blízkosti, neodišiel z baru preč. Dôvodom prečo svedkyňa prišla k obžalovanej a poškodenej bolo to, že obžalovaný veľmi kričal, nadával a hrešil, poškodená si čupla a plakala, avšak svedkyňa nevidela, že by ju obžalovaný udrel. Na terase bola sama, v bare nebolo veľa ľudí, dcéra striedavo bola chvíľu na terase a chvíľu v bare. Svedkyňa tvrdila, že sa pozerala na nich ako sa hádajú a aj ich počula. Obžalovaného v takej situácii ešte nevidela, nevedela, či mal vypité, ale nejavil známky opilosti. Svedkyňa opakovane potvrdila, že videla hádku od začiatku až do odchodu poškodenej, od miesta incidentu bola vzdialená cca 3-4 m, poškodená bola opretá o múr a obžalovaný stál oproti nej.
Výpoveď svedkyne súd hodnotí ako výpoveď presvedčivú, dôveryhodnú, bez logických či obsahových rozporov, svedkyňa sa ľahko a presne rozpamätávala na podstatné okolností.
Svedkyňa D.G. B. uviedla, že počas jedného víkendu poobede, keď pracovala na ihrisku v bare ako barmanka prišiel obžalovaný, ktorému požičala telefón, nakoľko obžalovaný deň predtým stratil mobil a z jej telefónu obžalovaný volal poškodenej, aby prišla do Zdoby. Asi o pol hodinu až trištvrte hodiny, keď obžalovaný bol dnu pri bare, prišla poškodená pred vchodové dvere. Obžalovaný vyšiel von a svedkyňa vyšla vonku k mame, lebo v bare nebol nikto. Na terase svedkyňa sedela so svojou mamou. Obžalovaný s poškodenou stáli asi 3 m od nich pri okne, otočení smerom k sebe, poškodená bola pri okne a obžalovaný bol oproti nej. Obžalovaný nadával poškodenej, vyčítal jej, že deň predtým mala za ním prísť do mesta a neprišla. Počas hádky svedkyňa išla do vnútra baru predať cigarety svedkovi V. T., potom vyšla so svedkom T. vonku a išla si sadnúť k mame, svedok T.r sa pozdravil s obžalovaným a išiel preč. Poškodená s obžalovaným sa ešte rozprávali, potom ju obžalovaný požiadal, aby mu dala colu, preto išla obžalovaným do baru a keď vyšla von poškodená už tam nebola. Svedkyňa s obžalovaným sa boli pozrieť za roh, ale poškodenú tam nevideli. V bare nebolo viac zákazníkov, svedkyňa išla dnu do baru iba 2 krát z toho iba raz predať cigarety. Pred príchodom poškodenej do baru svedkyňa alkohol obžalovanému nenalievala a nevidela, že by obžalovaný poškodenej fyzicky ublížil. Po odchode poškodenej sa obžalovaný zdržal v bare ešte 2-3 hodiny. K svedkovi T.i svedkyňa uviedla, prišiel v čase, keď sa už obžalovaný s poškodenou hádali a s obžalovaným prehodil pár slov dlhšie sa nerozprávali.
Výpoveď svedkyne súd hodnotí ako výpoveď presvedčivú, dôveryhodnú, bez logických či obsahových rozporov, svedkyňa sa ľahko a presne rozpamätávala na podstatné okolností.
Z výpovede svedka V. T. vyplynulo, že v čase okolo obeda prišiel na ihrisko za obžalovaným požičať si od obžalovaného peniaze na cigarety a potom odišiel preč na autobus. Tvrdil, že s obžalovaným bol dohodnutý na stretnutí telefonicky. Keď tam prišiel svedkyňa D. B. sedela vonku a obžalovaný s poškodenou sa rozprávali pri vchodových dverách naľavo a vyzerali normálne. Obžalovaný mu dal peniaze 5 eur, kúpil si cigarety na ihrisku v bare, cigarety mu predala svedkyňa a išiel na autobus. Keď svedok vyšiel z baru, pred barom sedeli ľudia, ale nevedel kto, obžalovaný s poškodenou ešte tam boli, obaja stáli zhruba pri vchode, iba ich pozdravil, ale pri odchode si nič nevšimol.
Za účelom odstránenia rozporov súd na návrh prokurátora prečítal v zmysle § 264 ods. 2 Tr. por. zápisnicu o výpovedi svedka z prípravného konania zo dňa 11.1.2016 čl. 44-45 Svedok bol vyzvaný aby odstránil rozpor či pri jeho odchode z baru obžalovaný s poškodenou stáli alebo sedeli pri stole. Svedok uviedol, že ani po prečítaní zápisnice sa nerozpamätáva, tvrdil, že na polícii vypovedal pravdu, ale na uvedené si nepamätá pre odstup času, pripustil, že lepšie si mohol pamätať, keď vypovedal na polícii, rozpor vysvetlil odstupom času.
Svedok trval na tom, že na stretnutí s obžalovaným sa dohodol telefonicky. Svedok spresnil, že keď došiel za obžalovaným išli spolu trošku ďalej od poškodenej, hovorili spolu ako sa má, kam ide, celé to trvalo cca 3 minúty. Svedok trval na tom, že nevidel, že by obžalovaný držal poškodenú za vlasy alebo ju fyzicky napadol. Výpoveď svedka súd hodnotí ako v podstate výpoveď presvedčivú, dôveryhodnú, bez logických či obsahových rozporov, svedok najprv vypovedal dosť povrchne, v jeho výpovedi sa objavil aj rozpor proti výpovedi z prípravného konania, ktoré sa museli odstraňovať, pričom napokon svedok daný rozpor ustálil a vysvetlil ho odstupom času.
V rámci znaleckého dokazovania súd vypočul znalca O.. Z..
Znalec v úvode svojej výpovede zotrval na záveroch ním podaného znaleckého posudku nechcel ich doplniť ani pozmeniť. Na otázku či podvrtnutie krčnej chrbtice je problém týkajúci sa neurológa alebo chirurga odpovedal, že ako úrazový chirurg, rieši hlavne poranenia pohybového aparátu, ale súčasťou jeho odbornosti sú aj poranenia telových dutín a aj mozgovo lebečných poranení, pričom každé podvrtnutie je parketou chirurga nie neurológa.
Podvrtnutie krčnej chrbtice je primárnou ujmou pri úraze, pri ktorom musia byť splnené určité príznaky a musí byť daný aj klinický stav, ktorý zaznamenala odborná lekárka. Avšak aby došlo k tuhosti svalu, musí byť daný dlhší časový interval, aby sval mal čas zareagovať tuhosťou. Aby sval mal čas zareagovať, je potrebné aj niekoľko dní, nie niekoľko málo hodín. Čiže odbornou lekárkou konštatovaná tuhosť nemohla byť navodená akoukoľvek zmenou pohyblivosti nad rámec, ak by taký stav bol, musel by byť daný aj mechanizmus úrazu. V danom prípade ide podľa znalca o krátky časový úsek medzi tým, keď sa skutok mal stať a predmetným vyšetrením. Lekárska správa hovorí o tuhosti, ale zároveň sa udáva, že hybnosť je voľná. Znalec uvedené hodnotil ako protirečenie, nakoľko ak je tuhosť svalstva, nemožno zároveň konštatovať voľnú hybnosť. Je to medicínsky nezmysel. K odporúčanej liečbe znalec uviedol, že každý prípad, ak povie pacient, že ho bolí šija, v štandardne má naložený fixačný golier. Ako znalec musí posúdiť mechanizmus zranenia, intenzitu útoku, klinické príznaky, čo vyžaduje väčšiu pozornosť zo strany znalca, než reálne môže poskytnúť lekár na úrazovej chirurgii pacientovi a navyše znalec poukázal na aj na skutočnosť, že neboli urobené ďalšie vyšetrenia: magnetická rezonancia, ktorá mohla odhaliť poškodenie väzivových štruktúr, ktoré by tam muselo byť prítomné, navyše pri mechanicky silnom útoku, by boli prítomné podliatiny. Znalec zotrval na svojom závere, že išlo o ľahké podvrtnutie, pretože ak by išlo o ťažké, nemôže lekár napísať, že pohyblivosť voľná. Ak klinicky lekár zaznamená voľnú pohyblivosť šije, nemôžeme hovoriť o ťažkom podvrtnutí a ďalej ak lekár píše „v terminálnych polohách bolesti je to subjektívne posudzovanie, keď povie pacient pri otáčaní hlavy, že „bolí ma“. Znalec vysvetlil že spomínaná hybnosť sa nevzťahuje na driekovú časť, pretože pri vyšetrení sa postupuje od hlavy dole a navyše v ďalšej časti lekárskej správy sa lekár výslovne venuje driekovej časti. Znalec uzavrel svoje zistenia konštatáciou, že ak bol vedený útok, tak nemohol byť vedený veľkou intenzitou, bitím, údermi, pretože to vyvoláva vonkajšie viditeľné zmeny, avšak v tomto prípade to tak nie je. Odrenina na krku podľa znalca mohla vzniknúť držaním za krk. K mechanizmu vzniku zranení znalec uviedol, že mohli vzniknúť spôsobom ako to opisuje poškodená, ale intenzita útoku bola menšia. Na druhej strane znalec uviedol, že nie je možné medicínsky jednoznačne preukázať u poškodenej, že liečba bola následkom incidentu, nakoľko u poškodenej ide o poruchu vývojovej zmeny, teda o chronickú záležitosť.
Vo vzťahu k tomuto vykonanému znaleckému dokazovaniu súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by oslabovala, či vyvracala jeho dôkaznú hodnotu a navyše závery podané znalkyňou neboli spochybnené ani po odbornej stránke.
Ako ďalší svedok bol vypočutý svedok O. O.. Ten uviedol, že v inkriminovanom čase udržiaval vzťah so svedkyňou D. N., raz cez víkend, keď bol s menovanou na T., svedkyni zazvonil mobil, volala poškodená, že máme prísť pre ňu, lebo ju zbil F.. Uvedené počul, pretože svedkyňa zapla hlasitý odposluch. Hneď sa začali obliekať, svedkyňa zavolala poškodenej, kam máme pre ňu prísť, avšak mobil zodvihol obžalovaný a povedal, že Nikola má prísť, že zbije aj ju. Svedok svojim vozidlom zaviezol svedkyňu do Zdoby, cestou sa už nevedeli dovolať poškodenej na mobil, bol vypnutý. Po 2 minútach hľadania ju našli na moste smerom na N.. Poškodená plakala, bola doškriabaná na krku a mala krvnú podliatinu na boku na trupe. Bola v šoku a hovorila, že ju zbil obžalovaný. Rozhodli sa, že ju odvezú do nemocnice. Kde asi hodinu čakali na ošetrenie. Poškodenú ošetroval lekár, svedok čakal vonku. Po pol hodinke vyšla von a z nemocnice poškodenú aj so svedkyňou odviezol k ich autu, ktoré sa nachádzalo na T.i pod blokom, kde svedok býva a poškodená so sestrou odišli domov. Poškodená nehovorila prečo ju obžalovaný zbil, údajne bol opitý.
Výpoveď svedka súd hodnotí ako v podstate výpoveď presvedčivú, dôveryhodnú, bez logických či obsahových rozporov.
Z listinných dôkazov boli podľa § 269 Tr. por. prečítané: zápisnicu o trestnom oznámení z č. l. 1-4, uznesenie o vrátení veci z č. l. 16 zápisnicu o konfrontácii z č. l. 46-50 z č. l. 52-54 z č. l. 55-57, výpoveď znalca z č. l. 63-64, lekárska správa z č. l. 65-68, lekárska správa z čl. 81-82 zo dňa 30.5.2015, so súhlasom OP a obžalovaného podľa § 268 ods. Tr. por. sa čítal ZP z č. l. 69 - 76, splnomocnenie z č. 79-80 zápisnica o vydaní veci z čl. 86 odborné vyjadrenie z čl. 88 odpis z RT obžalovaného zo dňa 9.12.2016 z č. l. 150 Lustrácia priestupkov zo dňa 9.12.2016 z č. l. 148 správa o povesti z č. l. 104 Lustrácie z STA zo dňa 9.12.2016 z č. l. 151.
Zhodnotením všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní v tejto trestnej veci v ich vzájomných súvislostiach súd konštatuje, že obžalovaný popiera spáchanie skutku od počiatku. Jediným usvedčujúcim dôkazom o tom, že mal napadnúť poškodenú je len výpoveď samotnej poškodenej, ktorá nielen že usvedčuje obžalovaného z fyzického napadnutia, ale aj popisuje priebeh a mechanizmus útoku a uvádza aj aké zranenia pri tomto útoku utrpela. Zranenia poškodenej sú objektivizované znaleckým dokazovaním, kde znalec podľa zdravotnej dokumentácie ustálil, že u poškodenej boli odborným vyšetrením zaznamenané: odrenina na krku vľavo, povrchové pomliaždenie ľavého stehna a ľavej sedacej oblasti, ktorých mechanizmus vzniku mohol byť taký aký uvádzala poškodená, avšak intenzita útoku bola menšia nakoľko nevznikli opuchy a podliatiny. Tiež bolo zaznamenané ľahké podvrtnutie krčnej a driekovej chrbtice, ku ktorému znalec uviedol, že poškodená je v dlhodobej ortopedickej liečbe pre chronické chrbticové ťažkosti, preto uvádzané chrbticové ťažkostí so zhoršením jej zdravotného stavu, ako aj následná liečba neboli vyvolané len pourazovým stavom, pričom z medicínskeho hľadiská nie je možné rozlíšiť v akom rozsahu mohlo dôjsť k prípadnému zhoršeniu zdravotného stavu poškodenej pri uvedenom napadnutí pri už existujúcich chronických chrbticových chorobných zmenách. Nepriamo usvedčujúcimi dôkazmi o fyzickom napadnutí poškodenej obžalovaným sú výpovede svedkyne D.P. N. V. O. O., ktorí síce neboli bezprostrednými svedkami skutku, ale sú to prví svedkovia, ktorí prichádzajú do kontaktu s poškodenou prakticky krátko po skutku a ktorí sa od poškodenej dozvedajú o jej napadnutí a kto ju napadol.
Na druhej strane stoja dôkazy o nevine obžalovaného a to svedecké výpovede svedkyne S. B. a D. B. a svedka V. T., ktoré popierajú, že by obžalovaný napadol poškodenú. Svedkyňa S. B. vypovedá, že videla a počula celý priebeh konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou od začiatku až do odchodu poškodenej. Zhodne vypovedá aj svedkyňa D. B., ktorá je takisto očitím svedkom, i keď nie celého konfliktu, pretože počas kontaktu medzi obžalovaným a poškodenou odchádza z terasy do vnútra baru predať cigarety svedkovi V.V. T., avšak vzdiali sa z miesta činu len na relatívne krátku dobu, po ktorej sa opäť vracia naspäť na terasu a znova je svedkom komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou. Rovnako tak popiera fyzické napadnutie aj svedok T., ktorý podľa tvrdenia poškodenej mal vidieť ako ju obžalovaný ťahal za vlasy, hoci tento svedok sa nachádza na mieste činu len dosť krátku dobu.
Teda na jednej strane existuje priamo usvedčujúci dôkaz v podobe výpovede poškodenej, ktorý nepriamo potvrdzujú výpovede svedkyne D.P. N. a svedka O. O. a navyše sú objektivizované aj zranenia poškodenej a zároveň existuje druhá skupina dôkazov v podobe výpovede svedkyne S. B., D.G. B. V. V. T.a, ktorí popierajú že by obžalovaný napadol poškodenú. Vo vzťahu k týmto dôkazom súd konštatuje, že tieto výpovede (hlavne výpovede svedkýň) medzi sebou vykazujú zhodnosť v jednotlivých okolnostiach prípadu, najmä kde sa nachádzali obžalovaný a poškodená, že obžalovaný kričal, nadával na poškodenú a poškodená plakala a napokon sama odišla. Práve táto zhodnosť posilňuje dôkaznú hodnotu týchto výpovedi, čo platí aj vo vzťahu ku výpovedi svedka T.. Navyše sa neobjavili žiadne také skutočnosti, ktoré by oslabovali dôveryhodnosť a presvedčivosť týchto svedeckých výpovedi, alebo ktoré by naznačovali podozrenie, že svedkyne vypovedajú tendenčne v snahe napomôcť obžalovanému. Skutočnosť, že svedkyne poznajú obžalovaného, keďže sú z rovnakej obce nie je podľa názoru dostačujúca na to, aby tieto výpovede mohli byť považované a priori za nepravdivé. Rovnako tak presvedčivo vyznieva aj výpoveď svedka T., a to aj napriek tomu, že teoreticky môžeme uvažovať o istom motíve pomôcť obžalovanému, nakoľko ide o svedka, ktorému obžalovaný požičiaval peniaze na cigarety.
To isté sa však nedá povedať o výpovedi poškodenej. Dôkazná hodnota jej výpovede na rozdiel od výpovedi svedkýň B.ch a svedka T. je oslabovaná tým čo poškodená sama vypovedá o samotnom útoku a okolnostiach za ktorých k nemu došlo. Odhliadnuc od toho, že jej výpoveď je v priamom protiklade s tým, čo vypovedali svedkyne B. V. Z. T., (teda že došlo k jej napadnutiu zo strany obžalovaného) oslabujúco pôsobí v prvom rade to, že poškodená vypovedá o intenzívnom a agresívnejšom útoku napriek tomu, že znalec konštatuje menšiu intenzitu - nakoľko nevznikli opuchy a podliatiny. Ďalej poškodená vypovedá, že počas útoku jej zavolala na mobil sestra. Svedkyňa D.G. N. a zhodne tak aj svedok O. O. vypovedali opačne, že poškodená volala svedkyni. Ďalšia okolnosť, ktorá ostala nevysvetlená a ktorá vyvoláva isté pochybnosti, čo prispieva k miernemu oslabovaniu výpovede poškodenej je, či poškodená pred skutkom sa stretla so svedkyňou Kolesárovou a ak nie, aký bol účel jej cesty do Zdoby. Nelogicky vyznieva prečo poškodená ide za obžalovaným, keď už v telefóne sa jej vyhráža zbitím a navyše z jej výpovede vyplýva, že ona sama navrhla svedkyni Kolesárovej, aby išli do baru. Ďalšia okolnosť je, že ani poškodená a ani svedkyňa pôvodne nevypovedali, že pre poškodenú do Zdoby prišiel aj svedok O.. Ak aj odhliadneme od skutočnosti, že svedok má vypovedať pravdu a nič nezamlčať, neuvedenie ďalšej osoby, ktorá prichádza do kontaktu s poškodenou prakticky hneď po tom čo sa skutok mal stať, a ktorá nie je v rodinnom pomere ku poškodenej, logicky sťažuje náležité objasnenie skutku a to navyše v dôkaznej situácii, keď niet iné očitého svedka, ktorý by potvrdil verziu poškodenej. Týmto sama poškodená a svedkyňa relativizujú svoje vlastné výpovede. Všetky uvedené okolností skutku t.j. intenzita napadnutia, kto komu volal, či sa stretla alebo nestretla so svedkyňou Kolesárovou, či tam bol alebo nebol svedok O.Š. sa môžu javiť ako podružné a rozhodne by neboli také podstatné pre posudzovanie viny a súd by im nemusel pripisovať taký význam a smelo by sa oprel o výpoveď poškodenej a na jej základe by vyslovil vinu obžalovaného, ak by tu neboli výpovede svedkyne S. B., D. B.P. V. Z. T., ktoré neboli prakticky spochybnené. Bohužiaľ existencia týchto výpovedi, ktoré sa vzájomné podporujú viedla súd k tomu, že súd musel veľmi citlivo hodnotiť ako samotnú výpoveď poškodenej, tak aj jej súvislosť s ďalšími vykonanými dôkazmi a na základe tohto hodnotenia sa rozhodnúť na ktorú stranu dôkazov sa prikloniť. Súd konštatuje, že výpoveď poškodenej sa javí byť o poznanie menej presvedčivá ako výpovede svedkov, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného. Existencia dvoch skupín dôkazov, kde v jednej skupine je výpoveď poškodenej, ktorej dôkazná hodnota je mierne spochybnená a za ďalšie reťaz nepriamych dôkazov spočívajúca v preukázaných zraneniach poškodenej a výpovediach Nikoly N.P. V. O. nevytvárajúca logickú uzavretú reťaz nepochybne smerujúcu k jedinému záveru o vine obžalovaného a na druhej strane výpovede svedkyne B.h a aj svedka T. vedie súd k tomu, že nie je možné povedať, že vina obžalovaného bola na základe vykonaného dokazovania jednoznačne a nepochybne preukázaná. Z vykonaných dôkazov má súd za nepochybne preukázané, že poškodená utrpela zranenia nasvedčujúce fyzickému útoku menšej intenzity, avšak nebolo jednoznačne preukázané, že páchateľom tohto útoku bol bez akýchkoľvek pochybností obžalovaný. Z uvedeného dôvodu súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Poškodená sa do konania pripojila, pričom si riadne a včas aj uplatnila nárok na náhradu škody. Z dôvodu, že obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, súd obligatórne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodenú s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu tre- ba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie.