Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-172-2016.pdf
PDF · 85.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-39C/172/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v spore žalobcu: TATRA banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, zastúpenom: advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o., IČO: 36 715 662, so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q. XX, XXX XX O., o zaplatenie 764,18 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 764,18 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu IBAN: SK32 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXX.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.06.2016 žalobca žiadal vydať platobný rozkaz, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 764,18 € a náhrady trov konania pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku v sume 45,50 € a trov právneho zastúpenia v sume 144,07 €.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný Žiadosťou o vydanie súkromnej kreditnej karty požiadal žalobcu o vydanie kreditnej karty. Žalobca žiadosť žalovaného akceptoval a súhlas písomne potvrdil dňa 01.09.2014. Žalovanému bol poskytnutý celkový úverový rámec vo výške 650 €. Žiadosť spolu s akceptáciou tvoria Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty č. XXXXXXX. Zmluva so všetkými neoddeliteľnými súčasťami (Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre medzinárodné kreditné karty, Sadzobníkom poplatkov, Úrokovými sadzbami žalobcu). Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že nesplácal mesačné splátky na základe dohodnutých podmienok. Žalobca výpoveďou zmluvy písomne vypovedal zmluvu a žalovaného požiadal o vrátenie vyčerpanej sumy vo výške 764,18 €. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil.
3. Žalobca skutkové tvrdenia preukazoval výpisom z bankovej knihy (č.l. 4); Zmluvou o vydaní súkromnej kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXX (Zmluva o karte) z 03.09.2014 (č.l. 5-7); Obchodnými podmienkami žalobcu pre medzinárodné kreditné karty (č.l. 8-13); Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu (č.l. 14-21).
4. Na návrh žalobcu súd vydal platobný rozkaz č.k. 39C/172/2016-25 zo dňa 21.06.2016, ktorý nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto ho súd Uznesením zo dňa 05.09.2016 č.k. 39C/172/2016-31 podľa § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 28.09.2016. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 20.10.2016 zverejnil súd na jeho úradnej tabuli ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V
zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.
5. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.) zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Súd v zmysle § 297 ods. 2 CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže v prejednávanej veci sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota žalobcom uplatnenej pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €.
7. Súd vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, predovšetkým listinnými dôkazmi založenými žalobcom do spisu. Z predložených listinných dôkazov je preukázané, že medzi stranami Zmluvou o vydaní súkromnej kreditnej karty č. 900000101191 z 03.09.2014 vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého sa žalobca zaviazal žalovanému vydať hlavnú kartu s celkovým úverovým rámcom 650 €, limitom pre bezkontaktné transakcie 60 €, so spôsobom úhrady dohodnutým automatickou splátkou vo výške minimálnej splátky z bežného účtu. Z informácie k celkovému úverovému rámcu karty vyplýva, že výška úrokovej sadzby bola štandardná 18,8% a ročná percentuálna miera nákladov 30,32% (s uvedením predpokladov pre jej výpočet = úverový rámec 650 €, splátka 59,84 €, doba splatnosti 12 mesiacov, mesačný poplatok 2,50 €), pri priemernej RPMN 24,36%. Splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá na 17. deň v mesiaci. Výška mesačnej splátky bola voliteľná, ale v každom prípade vo výške minimálnej splátky. Úrok z omeškania bol stanovený vo výške podľa predpisov občianskeho práva. Celková suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala 1.033,72 €. Poplatky dohodnuté v zmluve za kartu (v ktorom bol zahrnutý aj poplatok za správu kreditnej karty, za využívanie elektronických služieb ku kreditným kartám za rozšírenú ochranu klienta pred zneužitím kreditnej karty) predstavoval 8 € mesačne a v zmluve boli uvedené ďalšie poplatky súvisiace s výberom hotovosti a ostatné poplatky. Zmluvné strany si dohodli, že banka je oprávnená meniť štandardnú úrokovú sadzbu a poplatky, a to zvýšiť alebo znížiť úrokovú sadzbu za podmienok uvedených v zmluve a zmenu písomne oznámi držiteľovi celkového úverového rámca. Žalovaný ako držiteľ celkového úverového rámca vyhlásil, že pred podpísaním zmluvy sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, obchodnými podmienkami pre medzinárodné kreditné karty ako aj Sadzobníkom poplatkov a úrokovej sadzby, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť Zmluvy o karte. Z obchodných podmienok žalobcu pre medzinárodné kreditné karty vyplýva, že kreditná karta je platobná karta, ku ktorej banka poskytuje jej držiteľovi obnovovaný úverový rámec, splatný raz mesačne jednorázovo alebo v splátkach, pričom jej používaním sa čerpá revolvingový bezúčelový úver poskytnutý bankou. Z výpisu z bankovej knihy je preukázané, že dňa 01.09.2014 došlo k poskytnutiu produktu, úverového rámca 650 €. Dňa 11.10.2014 vzniklo omeškanie žalovaného s úhradou splátok a ku dňu 21.03.2015 predstavovala pohľadávka banky, istina v omeškaní sumu 764,18 €. Žalobca úrok z omeškania so zaplatením istiny v omeškaní žalobou neuplatnil.
8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi zmluvnými stranami vznikol záväzkový vzťah prijatím žiadosti žalovaného žalobcom na uzatvorenie nepomenovanej zmluvy (§ 51, § 491 Občianskeho zákonníka) v súlade so zákonom č. 492/2009 Z.z. o platobných službách. Žalovaný ako fyzická osoba nepodnikateľvstupoval do záväzkového vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobca má v predmete činnosti poskytovanie platobných služieb a úverov. Žalovaný ako žiadateľ o vydanie karty sa zaviazal dodržiavať všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu.
9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) - Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 10. Podľa § 489 OZ - Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 11. Podľa § 494 OZ - Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. 12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObchZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 504 ObchZ - Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada.
14. Podľa § 506 ObchZ - Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
15. V predmetnej právnej veci si žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku zo zmluvy o kreditnej karte, ktorú medzi sebou uzatvorili dňa 03.09.2014. Na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu bolo potrebné v prvom rade ustáliť charakter predmetnej úverovej zmluvy z hľadiska spotrebiteľského práva. Je nepochybné, že predmetná zmluva je podľa svojho obsahu zmluvou o úvere, teda ide o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, čo na druhej strane nevylučuje možnosť, že svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, teda zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti so spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá nekoná ako obchodník. Vzhľadom na poskytnutie úverového rámca (úveru), bolo nutné posúdiť predmetnú zmluvu aj podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy a ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade sa jedná v podstate o revolvingový úver, pri ktorom nie je možné jednoznačne uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko tento údaj sa dá určiť len na začiatku poskytnutia úveru na základe známych vstupných údajov (výška úveru, úroky, poplatky, obdobie úverového vzťahu a jednotlivé splátky), nie je to však možné vyčísliť v priebehu revolvingu, keď možno úver čerpať a priebežne dopĺňať, a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Na druhej strane však zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje, ak nemožno určiť percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte vo forme príkladu výpočtu.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zmluva uzatvorená medzi zmluvnými stranami obsahovala všetky povinné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, výška pohľadávky bola preukázaná z bankovej knihy žalobcu a tým, že žalovaný si svoje záväzky zo zmluvy nesplnil a dlžnú sumu neuhradil, je preukázaná aj dôvodnosť uplatneného nároku žalobcom. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
17. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca mal v konaní úspech, preto má právo na plnú náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).