Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/95/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova 17, Bratislava, proti žalovaným: 1. Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, Trnavská 82, Bratislava, zastúpená MGA IURIS, s.r.o., IČO: 47 233 028, Pri starej prachárni 10, Bratislava, 2. X. U., E..Č.. XXXXXX/XXXX, V. M.. L.Á. E. XXXX/X, V., zastúpená JAVOR-TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 264 750, Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, o zaplatenie 42.578,14 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade s ú p o v i n n í , spoločne a nerozdielne, zaplatiť žalobcovi sumu 42.578,14 Eur, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca má voči žalovanému v 1.rade a žalovanej v 2.rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 20.2.2015 sa žalobca domáhal voči žalovaným, uloženia povinnosti zaplatiť, spoločne a nerozdielne, sumu 42.578,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej istiny, a to od 19.2.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel dňa 19.10.2011 s U.. T. X. poistnú zmluvu, ktorou bolo poistené motorové vozidlo Jeep Grand Cherokee, EČ- M. XXX Y. ( ďalej len " poistné vozidlo") pre prípad poškodenia v dôsledku dopravnej nehody. Dňa 9.12.2012 došlo k dopravnej nehode a to tak, že žalovaná v 2.rade pri jazde motorovým vozidlom VW Golf, C: V.-XXX V. nedala prednosť poistenému vozidlu, ktoré prichádzalo z prava po hlavnej ceste, v dôsledku čoho došlo k stretu týchto vozidiel a poškodeniu poisteného motorového vozidla. Žalobca vyplatil poistenému poistné plnenie vo výške 42.578,14 Eur. Prešlo na neho právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Prevádzateľom motorového vozidla VW Golf, EČ:V.-XXX V. bola v čase dopravnej nehody žalovaná v 2.rade, toto nebolo povinne zmluve poistené v zmysle zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len "PZP"). Preto v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistné za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, poskytuje z poistného garančného fondu žalovaný v 1.rade. Zároveň v zmysle § 427 je daná aj pasívna vecná legitimácia žalovanej v 2.rade.

2. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný v 1.rade kvalifikovaný odpor, v ktorom namietal danosť uplatneného nároku. V prvom rade vzniesol námietku premlčania. Poukázal na uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá začína plynúť okamihom, keď sa poškodený dozvie o osobe zodpovednej za

spôsobenú škodu a o škode. V tomto prípade sa poškodená o tom, kto zodpovedá za škodu, dozvedela najneskôr zo záznamu dopravnej nehode, ktorý táto priložila k oznámeniu o poistnej udalosti, ktorý doručila žalobcovi dňa 8.2.2013. Vedomosť poškodenej o tom, že za škodu zodpovedá žalovaná v 2.rade, už dňa 8.2.2013, je zrejmá aj z toho, že túto skutočnosť priamo uviedla aj v oznámení o poistnej udalosti ( str. 2 časť 6 oznámenia), ktoré v tento deň doručila žalobcovi. Ako vyplýva z oznámenia o poistnej udalosti z 8.2.2013, tak poškodená už v tomto čase vedela aj o škode na jej vozidle a o rozsahu tejto škody. V oznámení o poistnej udalosti, ktoré poškodená doručila žalobcovi 13.2.2013, z hľadiska rozsahu škody uviedla, že jej vozidlo bolo zničené, pričom k tomuto oznámeniu priložila aj zápis o ohliadke poškodeného vozidla a kúpnu zmluvu. Z uvedených skutočností je zrejmé, že poškodená najneskôr dňa 13.2.2013 vedela nielen o osobe zodpovednej za škodu, ale aj o tom, aká škoda a v akom rozsahu jej bola na vozidle spôsobená. Premlčacia doba začala plynúť najneskôr 13.2.2013 a uplynula 13.2.2015, žalobca však doručil súdu žalobu až dňa 20.2.2015. Okrem toho namietal tiež to, že žalobca tvrdenie o tom, že vozidlo žalovanej v 2.rade nebolo v rozhodnom čase poistené, nepreukázal. Podľa informácií, ktorými disponoval žalovaný v 1.rade, malo byť vozidlo žalovanej v 2.rade v rozhodnej dobe poistené v KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group. Ďalej poukázal na to, že v zmysle § 11 ods. 5 a 7 zákona o PZP má poškodený nárok na úroky z omeškania iba v prípade, ak poisťovateľ nezačne vyšetrovanie a do 3 mesiacov od doručenia oznámenia poškodeného o škodovej udalosti nesplní povinnosť skončiť prešetrovanie nahlásenej udalosti potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť alebo v tejto lehote písomne poškodenému nevysvetlí dôvody, pre ktoré odmietol plnenie. Je zrejmé, že žalobca voči žalovanému v 1.rade uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý na neho prešiel len listom zo dňa 18.2.2015, takže ku dňu podania žaloby neuplynuli ani zákonom predpokladané 3 mesiace na poskytnutie plnenia resp. poskytnutie vysvetlenia. Preto nárok na zaplatenie úrokov z omeškania nevznikol.

3. Odpor voči vydanému platobnému rozkazu podala i žalovaná v 2.rade, ktorá rovnako vzniesla námietku premlčania. Z obsahu záznamu dopravnej nehody, doručenému žalobcovi dňa 13.2.2013, vyplýva, že obsahuje informáciu o výške spôsobenej škody ako aj o osobe zodpovednej. Nárok žalobcu musí byť premlčaný najneskôr dňa 13.2.2015 a žaloba bola podaná až dňa 20.2.2015, teda po jej márnom uplynutí. Vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 22.5.2015 žalovaná v 2.rade uviedla, že v čase vzniku škody mala platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX u poisťovateľa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s..

4. Žalobca v priebehu konania predložil viaceré skutkové a právne argumenty. V prvom rade nesúhlasil s tvrdením žalovaných o premlčaní uplatneného nároku. Moment, kedy sa poškodený dozvie o škode sa chápe ako okamih, kedy môže poškodený svoju ujmu natoľko objektívne vyjadriť, aby ju dokázal vyčísliť na súde a teda uplatniť tento nárok na súde. Poškodená v tomto prípade sa nemohla o výške škody dozvedieť bez toho, aby disponovala odbornými vedomosťami potrebnými na kvalifikované určenie poškodenia jednotlivých dielov vozidla, ich všeobecnej hodnoty, hodnoty zvyškov. Poškodená v priebehu likvidácie poistnej udalosti nepredložila žiadnu faktúru za opravu vozidla, resp. iný doklad, z ktorého by vyplývala jej vedomosť o výške škody. Jediný okamih, kedy sa mohla dozvedieť o škode je v tomto prípade výpočet poistného plnenia oznámený havarijným poisťovateľom. Žalobca tento výpočet vykonal dňa 22.2.2013 a následne zaslal oznámenie o poistnom plnení, v ktorom poškodenú informoval o výške škody na jej vozidle. V písomnom vyjadrení zo dňa 25.5.2015 žalobca odkázal na obsah viacerých rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberali otázkou ustálenia okamihu vzniku vedomosti o výške škody, rozhodujúceho pre začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní tejto otázky je nutné vziať do úvahy všetky okolnosti toho ktorého prípadu, v tomto prípade nestačí iba konštatovanie, že poškodený vedel o tom, ktoré diely na jeho vozidle sú poškodené. Nakoľko tento nedisponuje technickými znalosťami potrebnými na vyčíslenie škody, nemôže túto objektívne a kvalifikovane vyčísliť. V prípade značného rozsahu poškodenia vozidla je nutné výšku škody určiť ako rozdiel medzi použiteľnými zvyškami vozidla a hodnotou vozidla v čase bezprostredne pred škodovou udalosťou. Poškodená okrem toho v rámci likvidácie poistnej udalosti nepredložila faktúru za opravu vozidla. Žalobca výpočet výšky škody vykonal dňa 22.2.2013 a v rovnaký deň zaslal aj oznámenie o poistnom plnení, v ktorom poškodenú informoval o výške škody. Toto žalobca zasielal poškodenej ako poštovú zásielku. Okrem toho si žalobca svoj regresný nárok najprv uplatnil priamo u poisťovateľa žalovanej v 2.rade. dňa 5.2.2015, avšak KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. žalobcovi oznámila, že po poukázaní poistného plnenia bolo zistené, že v čase poistnej udalosti poistenie

zodpovednosti vozidla žalovanej v 2.rade bolo zaniknuté z dôvodu neplatenia. Žalobca bol preto nútený prijaté finančné prostriedky zaplatiť.

5. Právny zástupca žalovaného v 1.rade v priebehu konania zdôraznil, že v prípade ustáľovania okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby pri náhrade škody, zákonodarca neuvádza potrebu vedomosti poškodeného o presnej škode. V tomto prípade, s prihliadnutím na to, že motorové vozidlo Grand Cherokee bolo v čase nehody relatívne nové a poškodená mala nepochybne znalosť o výške kúpnej ceny, musela mať aj predstavu k akej najvyššej škode na vozidle v čase nehody mohlo dôjsť. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty je preto daný dňom dopravnej nehody.

6. Právny zástupca žalovanej v 2.rade uviedol, že zo záznamu o dopravnej nehody jednoznačne vyplýva, kto bol vinníkom dopravnej nehody a takisto je v ňom obsiahnutá aj výška škody. Tento záznam bol doručený žalobcovi dňa 13.2.2013 a najneskôr týmto dňom začala plynúť premlčacia lehota. Poukázal tiež na právny názor vyjadrený v rozsudku NS ČR sp. zn. 25Cdo 2656/2004 podľa ktorého, postačuje len orientačná znalosť rozsahu škody, čo vyplýva z toho, že výška škody sa zisťuje v súdnom konaní a definitívny záväzný zámer o nej obsiahnutý až v právoplatnom rozsudku. K otázke premlčania uplatneného nároku sa právny zástupca žalovanej v 2.rade vyjadril aj v liste zo dňa 31.3.2016. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov tak Slovenskej republiky ako aj Českej republiky, z ktorých je zrejmé, že nie je nutné, aby poškodený poznal rozsah škody presne, postačuje, aby zistil skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah. Poškodený sa dozvedel v tomto prípade o tom, ktoré časti motorového vozidla je potrebné vymeniť, resp. opraviť zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 15.12.2012. Z vyjadrenia Wüstenrot poisťovne, a.s. k spôsobu likvidácie poistnej udalosti z 4.1.2013 je zrejmé, že táto neodporučila opravu motorového vozidla a bude škodovú udalosť riešiť ako totálnu škodu. Zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti z 22.1.2013 vyplýva, ktoré časti motorového vozidla sú poškodené. Zo záznamu z dopravnej nehody, doručenom do poisťovne poškodeným dňa 8.2.2013 jednoznačne vyplýva, kto je zodpovedný za spôsobenie dopravnej nehody a je zrejmá tiež orientačný výška škody. Do poisťovne bola poškodeným doručený aj kúpna zmluva na motorové vozidla dňa 8.2.2013. S poukazom na obsah vyššie uvedených listinných dôkazov mal právny zástupca žalovanej v 2.rade za to, že k začatiu plynutia premlčacej doby nemohlo dôjsť až výpočtom výšky škody poisťovňou. Objektívne skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť výšku škody boli známe poškodenému ako aj žalobcovi skôr ( ohliadka poškodeného vozidla, zistenie rozsahu poškodenia) a až na základe poznania týchto objektívnych skutkových okolností, prišlo zo strany žalobcu k splneniu subjektívnej povinnosti a to k výpočtu a poukázaniu poistného plnenia podľa poistnej zmluvy. Splnenie tejto povinnosti však nemôže mať za následok začiatok plynutia premlčacej doby, nakoľko by sa nezakladalo na objektívnych skutočnostiach, ale by sa odvodzovalo do splnenia subjektívnych práv a povinností tretími osobami mimo právneho vzťahu, čo je v rozpore s princípom právnej istoty. Právny zástupca ďalej zdôraznil, že poistný vzťah medzi žalovanou v 2.rade a KOOPERATIVA poisťovňou, a.s. v čase nehody trval, nakoľko žalovaná v 2.rade uhradila poistné za obdobie od 31.5.2012 do 30.5.2013 vo výške 126,-Eur a to dňa 13.6.2012, t.j. v lehote splatnosti avšak na účet Komunálnej poisťovne, a.s., ktorá platbu poukázala na účet KOOPERATIVA poisťovne dňa 9.7.2012. Žalovaná plnila poistné na účet Komunálnej poisťovne, pravdepodobne omylom, nesprávne vyplnila číslo účtu. Obe tieto poisťovne sú však členmi rovnakej skupiny, preto došlo zo strany Komunálnej poisťovne k poukázaniu poistného KOOPERATIVA poisťovne. Na tento prípad sa vzťahuje ustanovenie § 535 Občianskeho zákonníka, kedy KOOPERATIVA poisťovni prináleží postavenie poukazcu, Komunálnej poisťovni, a.s. postavenie poukazníka a žalovanej v 2.rade postavenie poukázanca. Poukazca splnomocnil poukazníka na prijatie plnenia od poukázanca. Poukazník toto splnomocnenie prijal, vybral plnenie od poukázanca a toto poukázal na účet poukazcu. Uvedené je zrejmé z e-mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalovanej v 2.rade a Komunálnou poisťovňou, a.s. zo dňa 14.5.2015, kde je tiež konštatované, že klientka poistné zaplatila a všetko má v tejto chvíli vyporiadané. To, že vybrané plnenie, čiže poistné, poukazník poukázal na účet poukazcu po vzájomnej dohode vyplýva aj z e-mailovej komunikácie zo dňa 11.5.2015, kde zamestnanec Komunálnej poisťovne, a.s. uvádza:" ohľadne Vašej žiadosti o vrátenie platby si Vám dovoľujeme oznámiť, že uvedených 126,-Eur bolo dňa 6.7.2012 poukázaných do KOOPERATIVA poisťovne, a.s., časť platby 10,86 Eur uhradila dlžné poistné na klientkinej zmluve č. XXXXXXXXX a zvyšok bol vrátený na adresu klientky". KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. si ponechala alikvótnu časť poistného. Poukazca zároveň konkludentne splnomocnil poukázanca na poskytnutie plnenia poukazníkovi na účet poukazcu a poukázanec toto splnomocnenie prijal najneskôr úhradou poistného na účet poukazcu. Podľa § 536 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť už poukazcovi dlžný, je voči nemu povinný poukážke vyhovieť. Jeho záväzok zanikne, ak

nie je dohodnuté inak, iba tým, že splní podľa poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu u poukazníka, ktorý s tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že žalovaná v 2.rade zaplatila dlžné poistné úhradou poukazníkovi v lehote splatnosti poistného.

7. Žalobca na margo právnej argumentácie právneho zástupcu žalovanej v 2.rade ohľadne inštitútu poukážky uviedol, že poukážka musí predchádzať poskytnutiu samotného plnenia, čo v tomto prípade nebolo preukázané ani tvrdené. Samotná KOOPERATIVA poisťovňa, a.s negovala vznik akejkoľvek poukážky, keď v dokladoch, v ktorých vyzývala žalovanú v 2.rade na plnenie, uvádzala len čísla účtu patriace KOOPERATIVE a nespomínala žiadnym spôsobom prípadné plnenie poukazníkovi teda Komunálnej poisťovni. Okrem toho sporná platba 126,-Eur bola napokon klientke vrátená. 8. Na pojednávaní konanom dňa 29.6.2016 právny zástupca žalovanej v 2.rade uviedol, že prijatie plnenia veriteľom je zastupiteľným právnym úkonom, pri ktorom sa veriteľ môže nechať zastúpiť splnomocnencom. V prípade, ak plnenie prijala osoba, ktorá na to nebola oprávnená, môže veriteľ takýto právny úkon schváliť aj dodatočne, výslovne alebo aj konkludentne. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. udelila Komunálnej poisťovni splnomocnenie na prijatie plnenia od klientky, čo vyplýva už len z tej skutočnosti, že časť plnenia poistného t.j. do doby neutvrdeného zániku poistenia s klientkou poskytnutého plnenia vo výške 126,-Eur platbou z 13.6.2012, si ponechala. Ak splnomocnenie nie je udelené vopred, môže byť udelené dodatočne. Takýto právny úkon sa považuje za ratihabíciu a teda má účinky od počiatku. Žalobca s vyššie uvedenou argumentáciou nesúhlasil, pričom poukázal na to, že samotná KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. označila spornú poistnú zmluvu ako zaniknutú z dôvodu neplatenia pred vznikom poistnej udalosti. Nemohlo preto dôjsť k dodatočnému odsúhlaseniu, tak ako sa domnieva právny zástupca žalovanej v 2.rade. Právny zástupca žalovaného v 1.rade k tejto otázke zdôraznil, že KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. plnenie od Komunálnej poisťovne prijala, následne za žalovanú v 2.rade poistné plnenie plnila a až z odstupom času temer 2 rokov žiadala plnenie späť z titulu bezdôvodného obohatenia.

9. V liste zo dňa 27.9.2016 právny zástupca žalovanej v 2.rade upriamil pozornosť súdu na znenie ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka. Zásady moderačného práva platia aj pri rozhodovaní o náhrade škody vzniknutej v súvislosti s prevádzkou motorových vozidiel. Poukázal na obsah rozhodnutia NSSR sp.zn. 1Cdo 87/2007 , v zmysle ktorého možno usudzovať, že zníženie náhrady škody by malo prevládať vo vzájomných vzťahoch medzi občanmi a v prípade, že ide o vzťah medzi dvoma právnickými osobami alebo o vzťah medzi občanom ako poškodeným a právnickou osobou, ako škodcom, by malo byť zníženie skôr výnimkou. Súd teda môže výnimočne uplatniť svoje moderačné právo aj za predpokladu, že škodca je fyzickou osobou a poškodený právnickou osobou. Ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka má zmierňovať nežiaducu tvrdosť zákona. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná nespôsobila škodu úmyselne. Je nutné tiež prihliadnuť na to, že poisťovňa, s ktorou mala žalovaná v 2.rade uzavretú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, odmietla poskytnúť regresné plnenie. Trvanie poistného vzťahu medzi KOOPERATIVOU poisťovňou, a.s. a žalovanou v 2.rade nebolo v období od 9.12.2012 do 5.2.2015, t.j. viac ako dva roky spochybnené. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. zaslala z titulu regresného nároku, na účet žalobcu, sumu 42.578,14 Eur a až dňa 5.2.2015 vyzvala tohto na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že došlo k zániku poistnej zmluvy ku dňu 30.6.2012 pre nezaplatenie poistného. Úmyslom žalovanej v 2.rade bolo zaplatiť poistné riadne a včas. Žalovaná v 2.rade pri dopravnej nehode utrpela organické poškodenie mozgu, v dôsledku ktorého trpí duševnou chorobou trvalého charakteru. Psychiater navrhuje žalovanú v 2.rade čiastočne pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Žalovaná v 2.rade poberá invalidný dôchodok vo výške 1.010,-Eur, býva u svojej tety, zostatok na účte má vo výške 123,36 Eur. Mesačné výdavky súvisiace s bývaním predstavujú 200,-Eur, za lieky 200,-Eur, rehabilitáciu 100,-Eur, lekára 50,-Eur, internát 70,-Eur, stravu 100,-Eur, oblečenie a drogériu 100,-Eur. Po zabezpečení základných potrieb teda žalovanej v 2.rade zostane 190,-Eur. Príbuzná žalovanej v 2.rade za ňu zaplatila dlh v Sociálnej poisťovni v sume 7.000,-Eur. Právny zástupca tiež poukázal na majetkové pomery a postavenie žalobcu, ktoré sú neporovnateľné s majetkovými pomermi žalovanej v 2.rade. Žiadal preto, aby súd aplikoval moderačné právo v prospech žalovanej v 2.rade tak, že tejto uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10% zo žalovanej sumy a to v splátkach po 100,-Eur mesačne.

10. Žalovaný v 1.rade vo vyjadrení zo dňa 4.10.2016 sa pripojil k argumentácii právneho zástupcu žalovanej v 2.rade v otázke aplikácie ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozsiahle

poškodenie zdravia, ktoré žalovaná v 2.rade utrpela, skutočnosť, že škodu nespôsobila úmyselne ako aj to, že poškodenej v tomto prípade vznikla výlučne majetková škoda a jej nárok bol uspokojený z havarijného poistenia. Povinnosť nahradiť škodu v rozsahu, v akom sa jej náhrady domáha žalobca, sa javí ako neprimerane tvrdé. Využitie moderačného práva v tomto prípade je žiaduce a musí sa vzťahovať v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok nielen na žalovanú v 2.rade ale aj na žalovaného v 1.rade. V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. má poistený z poistenia zodpovednosť právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody. Žalovaný v 1.rade je osobou, ktorá je v zákonom stanovených prípadoch povinný poskytnúť osobe poškodenej prevádzkou motorových vozidiel náhradu škody za osobu zodpovednú za spôsobenú škodu. Túto náhradu škody poskytuje namiesto osoby zodpovedajúcej za škodu. Poškodený si teda môže uplatniť nárok buď voči osobe zodpovednej za škodu alebo voči žalovanému v 1.rade, ide teda o situáciu , keď jedna osoba (poškodený) má právo na to isté plnenie od dvoch subjektov. Žalovaný v 1.rade je popri osobe zodpovednej za škodu zaviazaný na to isté plnenie ako osoba, ktorá za spôsobenú škodu zodpovedá. Preto aj zníženie náhrady škody postupom podľa § 450 Občianskeho zákonníka sa musí v rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok vzťahovať nielen na osobu zodpovednú za škodu, ale aj na žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 1.rade má voči osobe zodpovednej za škodu právo na náhradu toho, čo za túto osobu plnil t.j. právo postihu. Právo postihu je pritom osobitným druhom práva odlišným od práva na náhradu škody. U tohto postihového práva jeho zníženie podľa § 450 Občianskeho zákonníka nie je možné.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.10.2016 sa vyjadril k otázke možnosti aplikácie moderačného práva v tomto prípade. Mal za to, že súd musí skúmať všetky podmienky a okolnosti konkrétneho prípadu. Súd musí prihliadať na majetkové pomery škodcu, ale zároveň skúmať či zaviazanie škodcu na plnú náhradu bude alebo nebude pre neho likvidačné. Účelom zákona č. 381/2001 je garantovanie náhrady škody pre poškodených takým spôsobom, aby bola miera ich odškodnenia čo najvyššia možná. Zákon prezumuje uzatvorenie poistenia zodpovednosti pre každé motorové vozidlo. Koncepcia povinného zmluvného poistenia, aj vzhľadom na zavedenie poistného garančného fondu, vychádza zo zásady, aby neboli ohrozené zákonné práva poškodeného resp. aby do nich nijako nezasahoval faktor vymožiteľnosti voči škodcovi. Súd musí v tomto prípade prihliadnuť na to, že žalovaná v 2.rade ako škodca nebude škodu uhrádzať z vlastných finančných zdrojov. Nepoužitie inštitútu moderácie teda nebude mať na žalovanú v 2.rade žiadne nepriaznivý, či finančne likvidačný dopad. Opačným prístupom by sa úplne poprel zmysel povinného zmluvného poistenia, resp. poskytovania náhrady škody z garančného fondu, ktorý spočíva v zabezpečovaní vymožiteľnosti nárokov poškodených bez ohľadu na majetkové pomery škodcu. Podľa názoru žalobcu úprava nárokov poškodeného v zmysle § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. predstavuje vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnu zákonnú úpravu, pričom nepredpokladá možnosť zníženia predmetných nárokov, tak ako to predpokladá všeobecná úprava náhrady škody v § 450 Občianskeho zákonníka.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v spise a oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu KOOPERATIVA poisťovne, a.s. Vienna Insurance Group č. XXX-XXXXX- XX V..

13. Z predloženého osvedčenia o evidencii súd zistil, že vlastníkom vozidla Grand Cherokee, EČV M. XXXDF je pani T. X.. Táto predmetné vozidlo v zmysle kúpnej zmluvy, uzavretej so spoločnosťou Motor- Car Bratislava, spol. s r.o., odkúpila za kúpnu cenu 62.000,-Eur.Touto spoločnosťou bola vystavená aj faktúra č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bola suma 62.000,-Eur a ktorá bola splatná dňa 17.10.2011. Vyššie špecifikované motorové vozidlo bolo prebraté p. X. dňa 10.10.2011 ( čo osvedčuje odovzdávací- preberací protokol). Z predloženej poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako poisťovateľom a p. T. X. ako poistníkom dňa 19.10.2011 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poistenie motorového vozidla Jeep Gr. Cherokee pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti- Kasko.

14. Je tiež osvedčené, že p. T. X. oznámila poisťovni, že dňa 9.9.2012 došlo k vzniku poistnej udalosti, ktorú zavinila vodička X. U. a to motorovým vozidlom VW Golf, EČV: V. XXX V., ktorého bola tiež držiteľkou, pričom v oznámení bol opísaný rozsah poškodenia vozidla nasledovne: "celá predná časť vozidla obsahujúca motor, riadiace jednotky, kolesá bola zničená". Predmetné oznámenie bolo poisťovni doručené ( v zmysle pečiatky na tejto listine) dňa 13.2.2013. Oznámenie odkazovalo v časti opisu vzniku poistnej udalosti na záznam dopravnej nehody zo dňa 9.12.2012. Z obsahu tohto záznamu je zrejmé, že dňa 9.12.2012 došlo k dopravnej nehode tak, že vodička X. U. viedla vozidlo EČV: V. XXX

V. po ceste C. smerom od obce Medveďov, kedy na križovatke s cestou C. nedala prednosť vozidlu, prichádzajúcemu z prava po vyznačenej hlavnej ceste smerom od mesta Veľký Meder, EČ: M., vedeným vodičom X., pričom došlo k zrážke medzi vozidlami. Pri nehode došlo k ťažkému poraneniu jednej osoby a rovnako k usmrteniu jednej osoby. V zázname bola uvedená celková škoda sumou 66.000,- Eur. Ako príčina figurovala nesprávna jazda cez križovatku, nedanie prednosti v jazde z vedľajšej cesty na značku Daj prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste. Ako zodpovedný subjekt bola označená X. U.. V zázname bolo ďalej uvedené, že na vozidlo VW Golf, EČV: V. bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla č. XXXXXXXXXX v KOOPERATIVA poisťovni, a.s. Motorové vozidlo Jeep Cherokee bolo po nehode nepojazdné, pričom opis poškodených častí motorového vozidla uvádzal: predná časť vozidla: celá predná časť, náprava, motor, airbagy, čelné sklo, a škoda na vozidle bola vyčíslená sumou 63.000,- Eur. Tento záznam dopravnej nehody, bol v zmysle pečiatky na listine, prevzatý žalobcom dňa 13.2.2013. Súd dodáva, že obe listiny ( tak oznámenie o poistnej udalosti ako aj záznam dopravnej nehody) boli súdu so spisu založené aj s pečiatkou žalobcu s vyznačeným dátumom prevzatia 8.2.2013.

15. Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil z poistným spisom Wüstenrot poisťovne, a.s. pre poistnú udalosť č. XXXX.XXXX/XXX-X. Na č.l. 169 bol v spise uvedený aj dátum likvidácie poistnej udalosti 22.2.2013. Je zrejmé, že poškodená oznámila vznik poistnej udalosti dňa 8.2.2013, kedy poisťovni doložila oznámenie o poistnej udalosti ( obsahovo popísané vyššie), osvedčenie o evidencii vozidla , záznam dopravnej nehody ( obsahovo popísaný vyššie), kúpnu zmluvu na poistené motorové vozidlo, odovzdávací-preberací protokol, faktúru č. XXXXXXXXXX. Do spisu nebol zo strany poškodenej doručený doklad o odstraňovaní vzniknutej škody. Do spisu bol založený zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla spoločnosti SLOVEXPERTA zo dňa 13.12.2012, ktorý obsahoval zápis o poškodení. Z obsahu spisu je zrejmé, že poisťovňa pristúpila k likvidácii poistnej udalosti, ktorej výsledkom bolo vydanie likvidačnej správy zo dňa 22.2.2013, v rámci ktorej likvidátor stanovil výšku poistného plnenia 42.578,14 Eur s prihliadnutím na skutočnosť, že škodu likvidoval ako škodu totálnu, kde od účtovnej zostatkovej hodnoty vozidla odčítal hodnotu použiteľných zvyškov ( 4.110,-Eur) a spoluúčasť ( 2.240.96 Eur). Z obsahu spisu je zrejmé, že ponuka na odkúpenie zvyškov motorového vozidla bola zverejnená od 14.2.2013 do 21.2.2013, pričom najvyššiu ponuku vo výške 4.110,-Eur urobil AutoBezděk s.r.o. Zo spisu je zrejmé, že v liste zo dňa 4.1.2013 žalobca oznámil poškodenej, že opravu poškodeného motorového vozidla nedoporučuje a škodovú udalosť bude riešiť ako totálnu škodu. Obhliadka vozidla bola žalobcom uskutočnená dňa 21.1.2013 ( č.l. 258).

16. Žalobca v liste zo dňa 22.2.2013 oznámil p. T. X., že nahlásenú poistnú udalosť vybavil a bol daná príkaz na úhradu poistného plnenia vo výške 42.578,14 Eur na jej účet. Poistné bolo stanovené na základe nahlásených údajov o priebehu a rozsahu poistnej udalosti, obhliadky poškodených vecí, správy vyšetrovacích orgánov, predložených dokladov o výške spôsobenej škody a podmienok dohodnutých v zmluve. V rámci tohto listu figuroval aj výpočet výšky poistného plnenia, kedy hodnota motorového vozidla v čase PU činila 48.929,10 Eur, hodnota zvyškov motorového vozidla činila -4.110,-Eur a spoluúčasť činila -2.240,96 Eur. Celková výška poskytnutého poistného plnenia teda činila sumu 42.578,14 Eur. Žalobca do spisu založil aj ponukovú kartu, z ktorej vyplýva, že najvyššiu ponuku na odkúpenie vozidla Grand Cherokee urobil AutoBezděk, s.r.o.. Žalobca dňa 28.2.2013 uhradil sumu 42.578,14 Eur v prospech účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX SS: XXXXXXXXXX, KS: XXXX, čo je zrejmé z predloženého výpisu z účtu. Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil aj s obsahom Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti, účinný dňom 1.1.2011. V čl. 8 ods. 3 bolo uvedené, že ak bolo poistené vozidlo zničené, vzniká poistenému právo, aby mu poisťovňa vyplatila sumu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote vozidla v čase vzniku poistnej udalosti, zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov celého vozidla ( t.j. o hodnotu vozidla v poškodenom stave) a zmluvne dohodnutej spoluúčasti. Zvyšky celého vozidla zostávajú vo vlastníctve poisteného.

17. Žalobca si listom zo dňa 15.3.2013 uplatnil voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. regresný nárok vo výške 42.578,14 Eur z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného X. U.. Tento nárok žalobca urgoval listom zo dňa 15.4.2013. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. poukázala sumu 42.578,14 Eur žalobcovi v zmysle listu zo dňa 16.8.2013. Vo výzve zo dňa 5.2.2015 si však KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. uplatnila voči žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že po poukázaní poistného plnenia bolo zistené, ž poistný zmluva pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č.

XXXXXXXXXX, z ktorej bolo poistné plnenie vyplatené, zanikla v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dňa 30.6.2012. Poistné za obdobie 31.5.2012 do 30.5.2013 splatné dňa 31.5.2012 bolo na účet KOOPERATIVA poisťovne, a.s. poukázané až dňa 9.7.2012, následkom čoho poistná zmluva zanikla zo zákona uplynutím jednomesačnej lehoty od splatnosti posledného poistného. Žalobca poukázal na účet KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. sumu 42.578,14 Eur ( výpis z účtu č.l. 172).

18. V liste zo dňa 18.2.2015 si žalobca uplatnil voči žalovanému v 1.rade úhradu regresného nároku č. XXXX.XXXX/XXX-X, škodcu X. U., vo výške 42.578,14 Eur, nakoľko škodca nemal v čase poistnej udalosti uzavreté povinné zmluvné poistenie motorového vozidla.

19. Do spisu bola založený aj poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.5.2011 uzavretá medzi poisťovateľom KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group a poistníkom X. U., ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VW Golf, EČV: V.. Výška ročného poistného činila 126,-Eur, pričom poistným obdobím bol technický ( poistný) rok. V liste zo dňa 27.4.2012 KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. oznámila klientke X. U., že ročné poistné za motorového vozidlo na nasledujúce poistné obdobie činí 126,-Eur a je splatné 31.5.2012. V tomto liste zároveň uviedla, že sumu môže uhradiť priloženým poukazom na úhradu alebo platobnou kartou na vybraných pobočkách alebo na niektorí z nižšie uvedených účtov ( č.XXXXXXXXXX/XXXX, č.XXXXXXXXXX/XXXX, č.XXXXXXXXXX/XXXX, č.XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX). V liste zo dňa 19.6.2012 KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. upozornila klientku p. X. U., že ku dňu 31.5.2012 neuhradila poistné k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Vyzvala ju na jej úhradu, pričom opätovne špecifikovala spôsoby úhrady poistného a upozornila ju, že ak v stanovenej lehote neuhradí dlžné poistné za obdobie od 31.5.2012 do 30.5.2013, bude poisťovňa nútená poistnú zmluvu stornovať pre nezaplatenie poistného k dátumu 30.6.2012, k tomuto dátumu zanikne poistenie zodpovednosti. Z predloženého výpisu z inkasného účtu tejto poistnej zmluvy je zrejmé, že poistné za obdobie od 31.5.2011 do 30.5.2012 vo výške 126,-Eur bolo uhradené dňa 8.6.2011 p. X. U.. Poistné za obdobie od 31.5.2012 do 30.6.2012 vo výške 136,85 Eur bolo uhradené dňa 9.7.2012, pričom platiteľom bola Komunálna poisťovňa, a.s.. Ako nepriradená platba tu figurovala suma 115,15 Eur, zaplatená p. X. U. dňa 11.8.2015. V liste- zánik poistenia pre nezaplatenie poistného zo dňa 22.1.2015 oznámila KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. žalovanej v 2.rade že poistenie zaniklo dňa 30.6.2012 v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. a nespotrebované poistné bude klientke poukázané šekovou poukážkou.

20. Súd sa oboznámil aj s obsahom spisu KOOPERATIVY poisťovne, a.s., z ktorého je zrejmé, že na základe oznámenia o poistnej udalosti ukončila poisťovňa šetrenie spornej poistnej udalosti a na základe nej poukázala žalobcovi sumu 42.578,14 Eur dňa 2.3.2015.

21. Z predloženého tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 21.5.2015 súd zistil, že žalovaná v 2.rade priznala poberanie invalidného dôchodku v sume 1.010,-Eur mesačne, bývanie v rodinnom dome patriacom jej tete, uvádzala uhrádzanie 200,-Eur za nájom, 100,-Eur za rehabilitáciu, 50,-Eur za lekára, 70,- Eur za internát, 100,-Eur za stravu, 100,-.Eur za oblečenie a drogériu, výšku vkladu na účte 123,36 Eur, výšku pohľadávky veriteľa K. R. 7.000,-Eur. Z predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 4.12.2014 súd zistil výšku invalidného dôchodku, poberaného mesačne v sume 1.020,20 Eur. Lekársky nález, vystavený U.. Y. U., uvádzal, že poškodenie mozgu sa u žalovanej v 2.rade prejavuje poruchami pamäte, krátkodobá pamäť je výrazne oslabená, prítomná je retrográdna amnézia. Lekár konštatoval narušenie kognitívnych funkcií, porozumenia, tvorby abstraktných pojmov a exekutívnych funkcií. Konštatoval degradáciu intelektu, spomalenie myslenia. Žalovaná v 2. rade nie je samostatná, ku všetkým úkonom musí byť vedená, nedokáže sa o seba postarať, je schopná samoobsluhy len v základných úkonoch. Stav žalovanej v 2.rade je trvalý, proces poškodenia mozgu ireverzibilný, prognóza nepriaznivá. Vzhľadom k ireverzibilite procesu a pre ochranu pacientky navrhol lekár podať návrh na čiastočné pozbavenie spôsobilosti k právnym úkonom, ktoré je možné presne vymedziť. Žalovaná v 2.rade nie je vlastníkom nehnuteľností ( informácia poskytnutá Geodetickým a kartografickým ústavom) ani nevlastní motorové vozidlo ( lustrácia v evidencii vozidiel). Žalovaná v 2.rade založila do spisu aj tabuľku, zobrazujúcu jej výdavky za obdobie september a október 2016, účtovné doklady o zaplatení vymedzených tovarov a služieb.

22. Právny zástupca žalovanej v 2.rade do spisu založil výpis z účtu, z ktorého je zrejmé, že suma 126,- Eur bola prevedený na účet XXXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX, VS: XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX dňa 12.6.2012.

23. V e-maily zo dňa 11.5.2015 zamestnanec Komunálne poisťovne oznámil právnemu zástupcovi žalovanej v 2.rade, že platba 126,-eur bola dňa 6.7.2012 na základe variabilného symbolu X XXX XXX XXX poukázaná do KOOPERATIVY, a.s.. Dňa 14.5.2015 prebehla medzi právnym zástupcom žalovanej v 2.rade a zástupcom Komunálnej poisťovne, a.s. mailová komunikácia, kde príslušný zamestnanec poisťovne uviedol, že tak Komunálna poisťovňa ako aj KOOPERATIVA poisťovňa sú členovia skupiny Vienna Insurance Group, so skúseností z platieb klientov oboch poisťovní sa stáva, že si z neznámeho dôvodu pomýlia bankové spojenie. Porovnaním dostupných informácií z údajov o prijatej platbe ako je variabilný symbol, suma a meno platiteľa, si s poisťovňou KOOPERTAIVA navzájom odsúhlasia tieto náležitosti a následne platbu odošlú ako náhradu poistného. Ďalej bolo v maily konštatované, že klientka si PZ zaplatila a všetko má v tejto chvíli vysporiadané.

24. Komunálna poisťovňa, a.s. v liste zo dňa 9.5.2016 oznámila súdu, že úhrada zo dňa 13.6.2012 vo výške 126,-Eur pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX z čísla účtu: XXXXXXXXXX/XXXX U. X. bola uhradená na č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX Komunálnej poisťovni omylom. Pri došetrovaní nepriradených úhrad bola predmetná platba odkomunikovaná a identifikovaná pracovníčkou KOOPERATIVY a.s. a následne v plnej výške dňa 6.7.2012 prevedená na č.ú. XXXXXXXXX/XXXXX KOOPERATIVY a.s. Žiadne iné úhrady pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX neevidujú a neboli na účet KOOPERATIVY prevedené. Ako súdu Komunálna poisťovňa, a.s oznámila v liste zo dňa 7.7.2016 komunikácia medzi poisťovňami prebehla telefonicky.

25. Národná banka Slovenska v rámci sťažnostného spisu sp. zn. D. XXXX/XXXX, na základe sťažnosti právneho zástupcu žalovanej v 2.rade, podanej dňa 29.5.2015, vo svojom vyjadrení zo dňa 30.9.2015 konštatovala, že v postupe poisťovne ( KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.) nezistila porušenie právnych predpisov. Je zrejmé, že p. X. U. uzavrela s poisťovňou dňa 30.5.2011 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistné za obdobie od 31.5.2011 do 30.5.2012 bolo zo strany klientky riadne uhradené dňa 8.6.2011. V oznámení o výške poistného zo dňa 27.4.2012 poisťovňa uviedla platobný účet, na ktorý mala klientka zaslať poistné za obdobie od 31.5.2012 do 30.5.2013. Poistné nebolo uhradené na platobný účet poisťovne k dátumu splatnosti, následkom čoho bola klientke vygenerovaná upomienka na úhradu. Medzitým klientka dňa 13.6.2012 uhradila poistné vo výške 126,-eur avšak na číslo účtu Komunálnej poisťovne, a.s., táto sumu preúčtovala do poisťovne dňa 9.7.2012. Komunálna poisťovňa je dcérskou spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovne, preto táto mohla overiť variabilný symbol a platbu poukázať. Nekorektná platba bola zistená teda až dodatočne po úhrade regresu dňa 20.8.2013 spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s.

26. Podľa § 2 písm. f) a g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len " zákon o PZP") na účely tohto zákona sa poisteným rozumie ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o PZP poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa § 24 ods. 5 zákona o PZP kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. Podmienky, za ktorých sa poskytuje poistné plnenie podľa odseku 2 písm. c), sa považujú za splnené, ak sa splnili voči poisťovateľovi, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže škodu nahradiť.

Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len "OZ") ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

Podľa § 427 ods. 1 a 2 fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 420 ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 450 z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Podľa § 535 poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku prijíma.

Podľa § 31 ods. 1 pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 33 ods. 1 ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

Podľa § 33 ods. 2 ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 567 ods. 2 peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

Podľa § 9 ods. 4 zákona o PZP poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

27. Skôr ako súd pristúpil k preskúmaniu dôvodnosti uplatneného nároku po hmotnoprávnej stránke, musel sa zaoberať vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaných. Ak by totiž nárok nebol uplatnený v zákonom stanovenej premlčacej dobe, súd by musel na základe riadne vznesenej námietky, prihliadnuť na jej kvalifikované uplynutie a žalobu zamietnuť. V prvom rade súd vychádzal z právnej kvalifikácie uplatneného nároku v konaní. Je zrejmé, že žalobca ako poisťovateľ sa stal po tom, ako došlo k plneniu s uzavretej poistnej zmluvy pani T. X. ( ďalej len " poškodená"), čo mimochodom nebolo medzi stranami sporné, nositeľom práva na náhradu škody, spôsobenej na motorovom vozidle poškodenej, resp. nositeľom oprávnenia sa náhrady škody domáhať do výšky plnenia, ktoré poškodenej poskytol a to v zmysle § 813 ods. 3 OZ. Ako taký mal právo domáhať sa náhrady škody priamo proti poisťovateľovi ( teda poisťovni, s ktorom mala uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu osoba, ktorá zavinila vznik dopravnej nehody) a v prípade, že by na motorové vozidlo takáto poistná zmluva uzavretá nebola, proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov v zmysle § 15 ods. 1 a § 24 ods. 3 zákona o PZP. Znamená to, že žalobca sa v tomto prípade môže domáhať plnenia z titulu náhrady škody priamo voči poisťovateľovi ako aj voči kancelárii. Samotný zákon o PZP v ustanovení § 15 ods. 2 uvádza, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi ( a teda aj voči kancelárii- pozn. súdu) platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Škodu v tomto prípade jednoznačne spôsobila žalovaná v 2.rade, ktorá aj v zmysle záznamu z dopravnej nehody, nedala prednosť v jazde, čím zapríčinila vznik kolízie dvoch motorových vozidiel a to vozidla VW Golf, EČV: V. XXXBN ( ktorého bola zároveň držiteľkou a prevádzateľkou) a vozidla Jeep Grand Cherokee EČV: M. XXX Y., ktorého vlastníčkou bola p. T. X.. Súd dodáva, že otázka určenia osoby, ktorá zavinila vznik dopravnej nehody, nebola medzi stranami sporný, pričom obe zhodne označili žalovanú v 2.rade. Znamená to, že voči žalovanej v 2.rade si žalobca odvodzoval svoj nárok z ustanovenia § 427 OZ, ktorý upravuje vznik objektívnej zodpovednosti za škodu pre prevádzateľa motorového vozidla.

28. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že oba uplatnené nároky možno kvalifikovať ako nároky na náhradu škody a preto pri skúmaní otázky ich premlčania, súd aplikoval jednoznačne ustanovenie § 106 ods. 1 a 2 OZ. V teoretickoprávnej rovine možno konštatovať, že pri premlčaní nároku na náhradu škody je

ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna a ich začiatok je upravený odlišne. Je nutné zdôrazniť, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej a túto nemôže presiahnuť. Sporným momentom v konaní, v otázke premlčania uplatneného nároku, zostala otázka začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby. Na začatie jej plynutia zákon vyžaduje jednak subjektívnu vedomosť poškodeného o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá a tiež vedomosť o škode. Medzi stranami nebolo sporné, a jednoznačne to vyplýva aj z priložených listinných dôkazov ( záznam z dopravnej nehody), že už v čase dopravnej nehody (9.12.2012), mala poškodená jednoznačnú vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Žalovaná v 2.rade bola ako zodpovedný subjekt jednoznačne a nezameniteľne označená orgánom policajného zboru. Sporové strany však mali odlišné názory na ustálenie okamihu vedomosti poškodenej o škode. Súd v tomto prípade vychádzal z toho, že zákon pod pojmom "dozvedieť sa o škode" má na mysli vedomosť o určitej majetkovej ujme, ktorú možno druhovo a rozsahovo určiť a objektívne vyčísliť do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Súd má za to, že vedomosť o škode v sebe zahŕňa nielen vedomosť o charaktere škody a rozsahu poškodenia, vnímateľného zmyslami pozorujúceho subjektu, ale aj vedomosť o kvantifikovaní škody v podobe jej vyčíslenia v peniazoch. Je pravdou, že rozsah škody vyjadriteľný v peniazoch, nie je nutné konkretizovať a postačuje aj vedomosť o približnom rozsahu, avšak nemožno nevziať na zreteľ objektívnu možnosť nadobudnutia znalosti o rozsahu škody. Je zrejmé, že poškodená v tomto prípade už pri nehode zistila, že rozsah poškodenia motorového vozidla bude pomerne veľký, avšak na základe vlastných znalostí, nemohla nadobudnúť objektívnu vedomosť ani o približnom rozsahu škody. Objektívne síce mohla zistiť, ktoré časti motorového vozidla sú poškodené, avšak, vzhľadom k tomu, že motorové vozidlo predstavuje pomerne zložitý technický mechanizmus, kde jednotlivé súčiastky a diely pri plnení svojich funkcií na seba nadväzujú, nemohla odhadnúť, ktoré z nich budú vyžadovať výmenu, opravu, či motorové vozidlo bude ďalej pojazdné a je vôbec vhodné na opravu. Taktiež, vzhľadom k tomu, že aj v zmysle poistnej zmluvy, zostala vlastníkom použiteľných zvyškov, nemohla mať vedomosť o ich hodnote ( pričom vyplatená hodnota zvyškov do výšky uplatňovanej náhrady škody nemôže byť za žiadnych okolností subsumovaná). Súd má za to, že na kvantifikáciu rozsahu škody, tak, aby poškodená ( a teda aj žalobca) mohli podať na súd žalobu podloženú relevatnými listinnými dôkazmi, osvedčujúcimi výšku škody, bolo potrebné zisťovanie a ustálenie nielen rozsahu hodnoty motorového vozidla v čase nehody ale aj hodnoty zvyškov motorového vozidla. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ponuka na odpredaj zvyškov poškodeného motorového vozidla bola zverejnená v čase od 14.2.2013 do 21.2.2013. Teda až deň nasledujúci mohlo dôjsť k ustáleniu hodnoty zvyškov motorového vozidla, ktorá zodpovedala výške najvyššie urobenej ponuky. Žalobca promptne, ešte dňa 22.2.2013 stanovil výšku poistného plnenia, v ktorej konkretizoval hodnotu motorového vozidla v čase nehody ako aj hodnotu zvyškov. Až týmto dátumom došlo preto preukázateľne k nadobudnutiu vedomosti o spôsobenej škode. A až od tohto momentu začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Táto v zmysle § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 22.2.2015. Nakoľko žaloba bola na súde podaná dňa 20.2.2015, súd nemohol konštatovať premlčanie uplatnených nárokov. Záverom súd dodáva, že nepovažuje za správnu argumentáciu žalovaných, ktorí poukazujú na skutočnosť, že poškodená musela mať vedomosť o približnej výške ( alebo dokonca najvyššej možnej výške ) škody vzhľadom na kúpnu cenu za automobil a skutočnosť, že k nehode došlo pomerne krátko od jeho kúpy. Od kúpy motorového vozidla do nehody uplynul vyše rok, čiže v tomto prípade bolo nutné počítať s amortizáciou a nemohlo sa vychádzať z výšky kúpnej ceny. Taktiež poškodená nepredložila poisťovni žiadny doklad ( napríklad faktúru) osvedčujúci prípadnú výšku nákladov, vzniknutých v súvislosti s opravou motorového vozidla. Taktiež súd nemohol prisvedčiť tvrdeniam, že k začatiu plynutia premlčacej doby došlo okamihom oznámenia poistnej udalosti dňa 8.2.2013. Hoci v oznámení bola škoda určitým spôsobom opísaná, dokonca tu figurovala suma 63.000,-Eur, jej kvantifikácia nebola možná bez toho, aby žalobca pristúpil k ďalšiemu prešetrovaniu, v rámci ktorého zisťoval objektívne skutočnosti a to hodnotu motorového vozidla v čase nehody a hodnotu zvyškov. Na základe vyššie uvedeného súd pristúpil ku skúmaniu dôvodnosti uplatnených nárokov v kontexte tvrdených a preukázaných skutočností.

29. Súd vychádzal v prvom rade z toho, že v konaní bola jednoznačne preukázaná aktívna i pasívna legitimácia sporových strán. Žalobca, v konaní preukázal jednak výšku vyplateného poistného plnenia poškodenej, pričom dôvodnosť tejto sumy nebola v konaní napádaná. Je zrejmé, že najskôr si regresný nárok uplatňoval voči KOOPERATIVA poisťovni, a.s., s ktorou mala mať poistnú zmluvu v zmysle zákona č. 381/2001 uzavretú žalovaná v 2.rade. Taktiež nebolo sporné, že uplatnenú sumu KOOPERATIVA poisťovňa a.s. žalobcovi i vyplatila, avšak následne žiadala jej vrátenie v liste zo dňa 5.2.2015. Je teda zrejmé, že skoro dva roky považoval žalobca svoj nárok za hmotnoprávne ošetrený a nepovažoval

za potrebné uplatňovať si ho voči žalovaným na súde. Aj z tohto dôvodu súd uvádza, že by sa javilo ako nespravodlivé konštatovať premlčanie, keď nositeľ hmotnoprávneho oprávnenia nemal relevatnú vedomosť o tom, že svoj nárok si mal uplatňovať voči iným subjektom, ako bol pôvodne uplatňovaný.

30. Súd pre účely ustálenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1.rade skúmal najmä skutkovú otázku, či žalovaná v 2.rade ako držiteľ motorového vozidla, ktorého prevádzkou došlo k spôsobeniu škody na inom motorovom vozidle, mala v čas nehody uzavretú zmluvu o PZP. Vychádzal z toho, že zákon o PZP generuje uzavretie zmluvy o PZP ako povinnosť každému držiteľovi motorového vozidla. Cieľom tejto právnej úpravy je nepochybne snaha zákonodarcu o uľahčenie spôsobu vymáhania náhrad škôd, spôsobených dopravnými nehodami a zabezpečenie možnosti ich úplných a rýchlych vyplatení. Skutočnosť, že žalovaná v 2.rade bola držiteľkou motorového vozidla, ktoré spôsobilo nehodu ( a že toto dokonca v čase nehody viedla), nebolo medzi stranami sporné. Rovnako bolo preukázané, že žalovaná v 2.rade mala uzavretú poistnú zmluvu v KOOPERATIVA poisťovni, a.s. ( č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.5.2011). V tejto zmluve si strany dojednali jednak výšku poistného 126,-Eur, jednak dĺžku poistného obdobia ( 1 rok). Je zrejmé, že prvé poistné za poistné obdobie od 31.5.2011 do 30.5.2012 žalovaná v 2.rade uhradila. Poisťovňa oznámila žalovanej v liste zo dňa 27.4.2012 výšku ročného poistného na ďalšie poistné obdobie ako aj dátum jeho splatnosti 31.5.2012, pričom uviedla aj presný spôsob platby poistného a jednotlivé čísla účtov, na ktoré môže žalovaná v 2.rade poistné poukázať. V liste zo dňa 19.6.2012 poisťovňa žalovanú v 2.rade upozornila na nehradenie poistného, ako aj na zánik poistenia v prípade jeho neuhradenia riadne a včas, a to dňom 30.6.2012. V konaní bolo preukázané, že žalovaná v 2.rade poukázala na účet Komunálnej poisťovne ( ktorý nezodpovedal ani jednému z udávaných účtov v liste KOOPERATIVY poisťovne zo dňa 27.4.2012), pod VB: XXXXXXXXXX sumu 136,-Eur. Je preukázané, že ako Komunálna poisťovňa zistila nepriradenú platbu, túto na základe variabilného symbolu telefonicky odkomunikovala s KOOPERATIVOU poisťovňa a zaslala jej ju na účet. K pripísaniu došlo 9.7.2012.

31. Z vyššie uvedených skutkových záverov možno ustáliť, že žalovaná v 2.rade si svoju povinnosť uhradiť poistné za poistné obdobie od 31.5.2012 do 30.5.2013 neuhradila riadne ( v deň splatnosti 31.5.2012 a ani následne v lehote predpokladanej ustanovením § 9 ods. 4 zákona o PZP, na účet zadaný veriteľom- poisťovňou) a včas ( k pripísaniu na účet veriteľa došlo až dňa 9.7.2012). Súd v prvom rade uvádza, že žalovaná ako zmluvná strana (v postavení dlžníka) bola povinná uhradiť dlh ( poistné) poisťovni ( veriteľovi) na čísla účtov ním uvádzané vo výzve. Plnila však na účet úplne iného subjektu- Komunálnej poisťovni. V tomto prípade neobstojí argument, že obe poisťovne boli súčasťou rovnakej obchodnej skupiny. V právnom význame sú totiž oba samostatné subjekty, ako také konajú samostatne a každý z nich sám za seba. Omyl žalovanej v 2.rade, resp. nedodržanie obvyklej miery opatrnosti, ju neospravedlňuje. V tejto súvislosti je nutné podotknúť i to, že akonáhle poisťovňa zaregistrovala neuhradenie poistného, žalovanú v 2.rade ešte urgovala o jeho zaplatenie. Minimálne v tomto okamihu mohla žalovaná v 2.rade zistiť, že pri poskytovaní plnenia zrejme došlo k nezrovnalostiam. Napriek urgencii však situáciu neriešila ( resp. to v konaní nebolo preukázané). Žalovaná v 2.rade v rámci zmluvného vzťahu vystupovala ako nositeľ nielen oprávnení ale aj povinností. Svoju povinnosť zaplatiť splatné poistné na poistné za ďalšie poistné obdobie si neplnila. S týmto spája samotný zákon následok v podobe zániku poistenia v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Nakoľko k pripísaniu sumy 126,- Eur na účet KOOPERATIVA poisťovne došlo až dňa 9.7.2016, súd konštatuje zánik poistnej zmluvy zo zákona ku dňu 30.6.2016.

32. V súvislosti s otázkou ustálenia zániku poistného vzťahu medzi žalovanou v 2.rade a KOOPERATIVA poisťovňou, a.s., sa súd zaoberal aj ďalšou právnou argumentáciou jej právnej zástupkyne, ktorá tvrdila, že skutkové okolnosti v otázke uhradenia sporného poistného Komunálne poisťovni a následného prevodu tejto sumy na účet KOOPERATIVY poisťovne, a.s., odôvodňujú záver o poskytnutí plnenia na základe právneho inštitútu poukážky. Súd v tejto otázke vychádzal z toho, že žalovaná v 1.rade poistné neuhradila na účet KOOPERATIVA poisťovne, napriek tomu, že o spôsobe plnenia a číslach účtov, na ktoré si poisťovňa zaslanie plnenia vymienila, musela mať vedomosť. Ak totiž majú subjekty konať v rámci právneho vzťahu poukážky, musel by poukazca (v tomto prípade KOOPERATIVA poisťovňa, a.s ) vydať dve splnomocnenia rôzneho druhu na dve rôzne osoby ( 1. splnomocniť poukazníka aby vybral určité plnenie od poukázanca, 2. splnomocniť poukázanca, aby na účet poukazcu plnil poukazníkovi). Obe tieto splnomocnenia však musia byť vydané ešte pred realizáciou samotného plnenia a všetky subjekty poukážky musia o charaktere prijatia a poskytnutia plnenia mať v rozhodnom čase relevantnú vedomosť. Znamená to, že v konaní by muselo byť preukázané, že Komunálna poisťovňa, a.s. ( ako

poukazník) prijala pred realizáciou prevodu sumy 126,-Eur žalovanou v 2.rade (ako poukázanec) od KOOPERATIVA poisťovňa, a.s ( ako poukazcu) splnomocnenie na prijatie takejto platby a rovnako by muselo byť preukázané, že žalovaná v 2.rade prijala splnomocnenie KOOPERATIVY poisťovne, a.s. plniť Komunálnej poisťovni. Toto v konaní preukázané nebolo. Medzi oboma poisťovňami neexistoval zmluvný vzťah, ktorý by upravoval prijímanie plnení zo strany ich klientov a ich následné prevádzanie. Ako vyplynulo z dokazovania, aj v tomto prípade bola vec riešená ad hoc a odkonzultovaná medzi zamestnancami poisťovní len telefonicky, kedy sa im podarilo špecifikovať platbu a priradiť ju ku konkrétnej zmluve podľa použitého variabilného symbolu. Rovnako nebolo preukázané, že by žalovaná v 2.rade mala akúkoľvek vedomosť o povinnosti plniť Komunálnej poisťovni na účet KOOPERATIVY. Pri realizácii týchto právnych úkonov ( zaslanie plnenia a jeho následný prevod) chýbala na strane účastných subjektov vôľa konať v právnom vzťahu poukážky. Preto súd nemôže argumentáciu právnej zástupkyne žalovanej v 2.rade vziať na zreteľ a vyvodzovať z nej záver o riadnom plnení poistného zo strany žalovanej v 2.rade. Okrem toho treba dodať, že nakoľko KOOPERATIVA poisťovňa vo výzve na plnenie žalovanej v 2.rade uviedla konkrétne účty, na ktoré mala táto plniť, je zrejmé, že nemožno za žiadnych okolností ustáliť, že chcela, aby žalovaná v 2.rade plnila Komunálnej poisťovni.

33. Obdobne právny zástupca žalovanej v 2.rade zastával názor o vzniku hmotnoprávneho splnomocnenia, kedy mala Komunálna poisťovňa, a.s. konať za KOOPERATIVU poisťovňu, pri prijímaní plnenia od žalovanej v 2.rade, síce bez udeleného plnomocenstva, avšak tento právny úkon bol následne schválený. V tomto prípade však absolútne absentovala vôľa Komunálnej poisťovne, ako údajného splnomocnenca, konať za KOOPERATIVU poisťovňu v čase prijímania plnenia žalovanej v 2.rade. Je zrejmé ( z jej vyjadrenia) že až následnou kontrolou nepriradených prijatých plnení zistila, že sumu 126,-Eur na základe jej identifikačných znakov nevie priradiť ako platbu svojho klienta a že táto platba jej bola uhradená neoprávnene a zrejme omylom. Až na základe ďalšej komunikácie bolo zistená totožnosť platby a táto bola poukázaná na účet KOOPERATIVA poisťovne, a.s.. Nakoľko teda Komunálna poisťovňa nemala v čase pripísania spornej sumy vedomosť o tom, komu toto plnenie patrí, nemohla vystupovať ako splnomocnenec, teda subjekt, ktorý koná za iného. Preto ani následný postup v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy by splnomocniteľ mohol schváliť úkon splnomocnenca aj dodatočne, neprichádza do úvahy. Je síce zrejmé, že KOOPERATIVA poisťovňa plnenie prevzala, avšak zistila, že toto bolo pripísané na jej účet oneskorenie a to až po zániku poistenia ako takého. Preto ani nemohla následne dodatočne právny úkon schváliť, nakoľko by to malo za následok skutkový stav v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý jednoznačne a bez výnimiek stanovuje okamih skončenia poistenia resp. zániku poistnej zmluvy.

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani argumenty poukazujúce na skutočnosť, že v e-mailovej komunikácii použila Komunálna poisťovňa a.s. pojem " poukázať", nemožno vziať do úvahy. Tento pojem použila poisťovňa len v rámci neformálnej komunikácie, pričom je zrejmé, že nemala na mysli opis právneho vzťahu poukážky. Z výkladu tohto pojmu, v kontexte celej vety je zrejmé ( e-mail zo dňa 11.5.2015), že poisťovňa len oznamovala kedy bola sporná platba prevedená do KOOPERATIVY poisťovne. Taktiež je úplne irelevatné vyjadrenie Komunálnej poisťovne o tom, že klientka má všetky pohľadávky vysporiadané. V prvom rade Komunálna poisťovňa je odlišný právny subjekt ako KOOPERATIVA poisťovňa a preto takéto oznámenie, nemôže mať relevantné právne účinky. Zjednodušene povedané Komunálna poisťovňa nemá mandát na hodnotenie, komentovanie a podávanie informácií o obsahu zmlúv a práv a povinností z nich vyplývajúcich iného subjektu- KOOPERATIVY poisťovne.

35. V zmysle vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že žalovaná v 2.rade nemala v čase dopravnej nehody riadne uzavretú zmluvu o PZP. Je preto daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1.rade v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. Nakoľko v konaní nebolo sporné, že prevádzkovateľkou motorového vozidla v čase nehody bola žalovaná v 2.rade, vznikla jej povinnosť nahradiť vzniknutú škodu v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Okrem toho, keďže nehodu sama zavinila, je povinná škodu uhradiť aj v zmysle všeobecného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jej pasívna vecná legitimácia v konaní je preto rovnako daná. V konaní bola teda osvedčená tak aktívna ako aj pasívna vecná legitimácia sporových strán, dôvodnosť a danosť uplatneného nároku, ako aj jeho výška ( ktorá nebola namietaná). Povinnosť žalovaného v 1.rade plniť vyplýva z ustanovení zákona č. 381/2001 a povinnosť plniť žalovanej vyplýva z titulu nároku na náhradu škody v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka.

36. Pre účely posúdenia možnosti aplikácie ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka súd musel preskúmať iné skutkové okolnosti a zistiť, či v konaní boli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby mohol výšku vzniknutej škody primerane znížiť. Ako uvádza citované zákonné ustanovenie, bol súd povinný prihliadnuť na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá škodu spôsobila ( v tomto prípade žalovanej v 2.rade), ale aj na to ako ku škode došlo, pričom mal zohľadniť aj pomery poškodenej fyzickej osoby. Ako vyplýva z dikcie tohto zákonného ustanovenia ( použitie slova "najmä"), súd musí rozsah skúmaných rozhodných okolností rozšíriť o všetky okolnosti, ktoré by mohli rozhodnutie ovplyvniť.

37. Súd uvádza, že v prospech tvrdenia žalovanej v 2.rade o dôvodnosti aplikácie tohto ustanovenia voči jej osobe, hovorí skutočnosť, že žalovaná má osvedčene zlý zdravotný stav, ktorý sa následne premietol aj do poskytnutia invalidného dôchodku. Súd nemá dôvod pochybovať o záveroch lekárskeho nálezu zo dňa 13.11.2014, ktorý zdôrazňuje najmä poškodenie pamäte a intelektu žalovanej v 2.rade, neschopnosť postarať sa o seba ako aj nepriaznivú prognózu ďalšieho vývoja zdravotného stavu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná v 2.rade sa zrejme nemôže zaradiť do bežného pracovného života, ani plnohodnotne a nerušene prežívať bežný život v súkromí. Taktiež v jej prospech možno uviesť, že hoci nedodržala svoju zákonnú povinnosť a nemala uzavretú zmluvu o PZP v čase nehody, poistné v sume 126,-Eur mala v úmysle uhradiť ( čo osvedčuje udávaný variabilný symbol totožný s číslom poistnej zmluvy). Na druhej strane však nesplnila svoju povinnosť riadne, nakoľko či už z roztržitosti alebo omylom, plnila na účet odlišný od účtov, uvádzaných poisťovňou vo výzve na plnenie. Svoju chybu si neuvedomila ani po následnej výzve na plnenie ( zo dňa 19.6.2012), v ktorej ju poisťovňa upozornila aj na možnosť zániku poistenia.

38. Na druhej strane súd musí prihliadnuť aj na nedodržanie nutnej opatrnosti ( tak ako bolo naznačené vo vyššom odseku) zo strany žalovanej v 2.rade, kedy neplnením poistného riadne a včas došlo k relevatnému zániku zmluvy o PZP. Znamená to, že v čase nehody túto svoju zákonnú povinnosť splnenú nemala. Taktiež nemožno opomenúť uviesť ani ďalšie majetkové pomery žalovanej v 2.rade, ktorá poberá invalidný dôchodok vo výške 1.010,-Eur, a hoci nemá žiadny majetok vyššej hodnoty, rovnako nepreukázala ani existenciu dlhov, ktoré by musela splácať. Sama uvádza, že po úhrade základných nákladov spojených s bývaním, rehabilitáciou, stravou, ošatením a liekov, jej zostáva suma 190,-Eur. Rovnako v jej neprospech súd hodnotí aj to, že to bola ona, ktorá spôsobila nehodu, pri ktorej došlo k vzniku škody, kedy nedodržala povinnosti účastníka cestnej premávky. Hoci vykonané dokazovanie naznačuje, že nešlo z jej strany o úmyselné konanie, súd má za to, že sa jednalo minimálne o konanie vedome nedbanlivostné, kedy žalovaná v 2.rade musela vedieť, že svojim konaním môže spôsobiť škodu, ale bez primeraných dôvodov predkladala, že sa tak nestane. Okrem toho súd dodáva, že k poškodeniu jej zdravia došlo práve v súvislosti s nehodou, ktorej vznik sama zavinila. V tomto prípade nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že zákon č. 381/2001 Z.z. svojim účelom sleduje práve zabezpečenie ochrany osôb, ktoré spôsobili dopravnú nehodu, kedy ukladá každému držiteľovi vozidla toto zákonne poistiť práve pre prípad spôsobenia škody. Je vždy v záujme držiteľa motorového vozidla riadne sledovať, či má uzavretú účinnú zmluvu o PZP. Na druhej strane, práve v tomto špecifickom prípade, treba vziať na zreteľ, že žalovaná v 2.rade sa spoliehala na to, že jej zmluva o PZP riadne trvá, pričom o jej zániku bola informovaná až v roku 2015. Teda samotná poisťovňa nedala včas žalovanej v 2.rade na vedomie, že k zániku poistnej zmluvy došlo.

39. Z vykonaného dokazovania vyplynuli viaceré skutočnosti, ktoré svedčia tak v prospech žalovanej v 2.rade ako aj v jej neprospech, a to práve v otázke možnosti využitia moderačného práva súdu. Súd sa však prikláňa k záveru, že v tomto prípade súhrn všetkých okolností svedčiacich v prospech žalovanej v 2.rade ( v porovnaní s okolnosťami svedčiacimi v jej neprospech) netvorí dôvod hodný osobitného zreteľa. Dôvodom hodným osobitného zreteľa treba rozumieť taký súhrn okolností, ktorý vo svojom charaktere nevzbudzuje pochybnosti o možnosti jeho ustálenia. Musí sa jednať o okolnosti, nemajúce svoj pôvod v škodovej udalosti, za ktoré škodca nenesie sám zodpovednosť ( teda si ich nespôsobil vlastným konaním) a ktoré mu výrazným spôsobom sťažujú možnosti jeho uplatnenia v živote. V tomto prípade sa skutkové okolnosti svedčiace v prospech ustálenia možnosti aplikácie ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka musia konfrontovať aj s okolnosťami svedčiacimi o opaku. Dôvodom prečo súd návrhu žalovanej v 2.rade nevyhovel je najmä skutočnosť, že nehodu a následky ňou vyvolané ( zlý zdravotný stav), ktorými primárne žalovaná v 2.rade argumentuje, si zavinila svojim konaním. Taktiež súd nemôže konštatovať existenciu vyslovene negatívnych majetkových pomerov u žalovanej v 2.rade. Jej príjem ( invalidný dôchodok) je dokonca vyšší ako priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva, ktorá pre rok 2015 činila 883,-Eur ( viď webová stránka Štatistického úradu SR). Dôvodom

bolo tiež nesplnenie si zákonnej povinnosti mať uzavretú zmluvu o PZP., čím si sama žalovaná v 2.rade, svojou zrejme nepozornosťou, privodila stav, kedy povinnosť nahrádzať škodu zaťažuje priamo ju. Za tento, pre žalovanú v 2.rade, nepriaznivý právny stav, nie je zodpovedná iná osoba ako žalovaná v 2.rade. Hoci sa možno tento názor súdu javí ako neprimerane prísny, je nutné si uvedomiť, že rovnakú mieru ochrany, ako súd poskytuje žalovanej v 2.rade, musí súd poskytovať aj ostatným subjektom v konaní ( sporové strany majú v konaní rovné postavenie). Pričom práve konanie s takto vymedzeným predmetom, je špecifické v tom, že právna úprava vzťahov má zabezpečiť rýchlosť, promptnosť a uplatniteľnosť náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel, ktorá v sebe zahŕňa jednak zmluvné vzťahy, vyplývajúce z poistných zmlúv, ako aj nároky a postupy pri ich uplatňovaní, vyplývajúce priamo zo zákona. Nemožno sa preto ani stotožniť s tvrdením, že žalobca má majetkové pomery neporovnateľné so žalovanou v 2.rade a na túto skutočnosť treba prihliadnuť. Na žalobcu totiž len prešlo právo na náhradu škody, ktorú uhradil v rámci poistného vzťahu inej fyzickej osobe, ktorá bola konaním žalovanej v 2.rade poškodená na majetku. Poškodenou bola fyzická osoba, ktorá mala zmluvne zaistené vyplatenie plnenia z havarijného poistenia, čím jednak získala plnenie vo výške spôsobenej škody a jednak sa vyhla nutnosti uplatňovať si svoj nárok voči žalovanej v 2.rade. Preto majetkové pomery žalobcu sú pre posúdenie otázky možnosti aplikácie ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka úplne irelevantné. Nakoľko teda súd neustálil existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa, nepristúpil na zníženie rozsahu škody, na ktorej náhradu zaviazal žalovanú v 2.rade.

40. Z vyššie uvedeného dôvodu, súd považuje žalobu v časti o zaplatenie istiny 42.578,14 Eur za dôvodnú. Žalobca si svoj nárok na jej zaplatenie uplatnil voči žalovanému v 1.rade ako aj žalovanej v 2.rade, spoločne a nerozdielne, čo v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov je prípustné. Forma tohto plnenia nebola zo strany žalovaných v konaní napádaná.

41. Súd sa ďalej zaoberal skúmaním nároku na zaplatenie úroku z omeškania. Vychádzal z toho, že solidárne postavenie žalovaných v konaní spôsobuje, že ich možno zaviazať na úhradu úrokov z omeškania len od toho okamihu, kedy sa do omeškania dostane posledný z nich. Taktiež nemožno opomenúť, že žalovaný v 1.rade v zmysle zákona č. 381/2001 má postavenie subjektu, od ktorého si poškodený má právo uplatňovať náhradu za rovnakých podmienok ako proti poisťovateľovi. Žalobca sa obrátil na žalovaného v 1.rade až listom zo dňa 18.2.2015. Žalobu podal už dňa 20.2.2015. Žalovaný v 2.rade teda nemal k dispozícii primeranú 3 mesačnú lehotu ( predpokladanú ustanovením § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z.) na potrebné prešetrenie. Vyjadril sa až priamo k žalobe a to pri podaní odporu dňa 8.4.2015, kde nesúhlasil s dôvodnosťou uplatneného nároku. Povinnosť uhradiť úrok z omeškania by mu vznikla len vtedy, keby nesplnil povinnosť skončiť prešetrovanie a oznámiť výšku plnenia, alebo poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré plniť odmietol do troch mesiacov od oznámenia škodovej udalosti. Nakoľko žaloba bola podaná bez toho, aby mu bola poskytnutá spomenutá trojmesačná lehota, nemožno za žiadnych okolností konštatovať na jeho strane porušenie povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., od ktorej zákon v ustanovení § 11 ods. 8 odvíja vznik samotného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania. Okrem toho súd považuje za vyjadrenie jeho stanoviska ( analogicky za písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol plniť) podaný odpor, ktorý bol podaný v trojmesačnej lehote od oznámenia zo dňa 18.2.2015. Špeciálna zákonná úprava vzniku nároku na úrok z omeškania preto znemožňuje vyhovieť žalobe v časti o zaplatenie úrokov z omeškania, a to, vzhľadom na solidárny záväzok medzi žalovanými, ani voči žalovanej v 2.rade.

42. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzal z pomeru úspechu sporových strán. Nakoľko bolo možné konštatovať úplný úspech žalobcu v konaní ( v časti istiny bol plne úspešný), súd mu priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.