Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7SaZ/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobkyne: E. I., narodená dňa XX.X.XXXX, afganskej štátnej príslušnosti, cestovný doklad č. H ID: XXXXXX, aktuálne s doplnkovou ochranou na adrese E. XX, T., zastúpenej: Slovenská humanitná rada o.z., so sídlom Budyšínska 1, Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonkova 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-266-32/2021-Ž zo dňa 2.2.2022 o neudelení azylu žalobkyni, takto

rozhodol:

Súd rozhodnutie žalovaného: Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu ČAS: MU- PO-266-32/2021-Ž zo dňa 2.2.2022, ktorým nebol žalobkyni: E. udelený azyl a bola jej poskytnutá doplnková ochrana z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému úplnú náhradu trov konania, o ktorých rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Argumenty žalobcu

1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 23.09.2020, sa žalobkyňa domáhala zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej ochrany (napadnuté rozhodnutie). 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zároveň že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 3. Žalobkyňa nesúhlasila so záverom žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že obava, pre ktorú odišla z Afganistanu, nemá žiadnu súvislosť s dôvodmi, ktoré predpokladá zákon o azyle. Naopak tvrdila, že má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine. 4. Žalobkyňa poukázala na to, že ženy v Afganistane sú skupinou obyvateľstva, ktorým Taliban v minulosti preukázateľne odopieral základné ľudské práva a slobody, a to jedine z dôvodu príslušnosti k ženskému pohlaviu. Za predchádzajúcej vlády Talibanu v rokoch 1996 - 2001 čelili afganské ženy ťažko predstaviteľnému utláčaniu, keď boli zbavené väčšiny základných ľudských práv a boli degradované na bytosti nižšej kategórie. Okrem toho, že nemohli chodiť do školy, nemohli pracovať (čo platilo aj pre ženy samoživiteľky, ktoré boli de facto odsúdené na smrť hladom) a museli sa zahaľovať v odeve tzv. burke, bola im odopretá aj sloboda pohybu (pohybovať sa na verejnosti mohli iba s mužským príbuzným), právo na zdravotnú starostlivosť (nemohli sa priamo rozprávať s mužom - lekárom, ktorý ich nemohol ani vyšetriť), nemohli nahlas prehovoriť, ak by ich počul iný muž, okrem príbuzného,

nehovoriac o to, že nemali žiaden prístup k spravodlivosti a ochrane pred násilím a zneužívaním. Tresty za porušenie pravidiel ukladané a vykonávané Talibanom boli drakonické - od bitia, bičovania, mučenia až po ukameňovanie a trest smrti. 5. Žalobkyňa tvrdila, že po návrate Talibanu k moci po 20 rokoch, sa v Afganistane v rámci skupiny afganských žien vytvorila sociálna skupina v zmysle článku 10 kvalifikačnej smernice (transponovaný do § 19a ods.4 písm.c) zákona o azyle). Sociálna skupina je charakterizovaná tým, že ju tvoria afganské ženy, ktoré sa narodili alebo vyrástli a žili v „posttalibanskom“ Afganistane (žalobkyňa mala v roku 2001, v ktorom bol Taliban zbavený moci, 6 rokov), v ktorom vláda Afganskej islamskej republiky poskytla ženám nezávislosť, vrátila im základné a práva slobody a tieto ženy práva a slobody im priznané aktívne využívali a zžili sa s nimi. 6. Počas rokov 2001 až 2021 sa postavenie žien výrazne zlepšilo a postupne napredovali k rovnoprávnosti. Najmä ženy žijúce v mestách v liberálnejšom prostredí boli formované určitými hodnotami a konali v súlade s nimi - boli vzdelávané, ukončili stredoškolské alebo vysokoškolské štúdium, zapojili sa do pracovného procesu, mali nezávislosť od mužských príbuzných, mohli sa aktívne zúčastňovať v politickom, sociálnom a kultúrnom živote krajiny a svoj život viac nepodriaďovali pravidlám islamského práva šaria. V takomto prostredí vyrástli a žili v ňom celý život. Je pre ne nepredstaviteľné, že by sa mali zrazu začať správať ako nesvojprávne bytosti, bez akýchkoľvek práv a možnosti rozhodovať o sebe a o svojom živote. Tieto ženy je preto potrebné podľa žalobkyne podriadiť pod druhú časť definície sociálnej skupiny, pretože ich charakterizuje vedomie neexistencie absolútnej podriadenosti sa, ktorú vyžaduje Taliban podľa svojho výkladu šarie. Toto vedomie je tak závažné pre ich identitu, že nie možné od nich očakávať, že by sa ho zriekli. Je možné ich spoločne definovať tak, že zdieľajú charakteristiky ktoré sú tak základné pre ich identitu, že by nemali byť nútené, aby sa ich zriekli. 7. Zároveň podľa jej názoru do tejto sociálnej skupiny nebudú zaradené všetky afganské ženy, ale iba tie, ktoré sa svojimi hodnotami a charakteristikou odlišujú od tých afganských žien, ktoré vždy žili takým spôsobom života, ktorý je v zásade v súlade s pravidlami nastolenými Talibanom, pričom sú to ženy zväčša z rurálnych oblastí Afganistanu. Vyššie opísané afganské ženy tvoriace definovanú sociálnu skupinu tak zdieľajú spoločnú charakteristiku, ktorá ich odlišuje od ostatných žien žijúcich v Afganistane. 8. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pred nástupom Talibanu k moci žila bežný život mladej ženy vo štvrtom najväčšom meste Afganistanu, v Mazar-e-Sharif, kde chodila dvanásť rokov do školy a úspešne ukončila stredoškolské štúdium. Do konania predložila fotokópiu vysvedčenia. V roku 2019 sa zúčastnila prijímacích skúšok na vysokú školu farmácie, kde ju aj prijali, avšak na školu napokon nenastúpila, pretože chcela byť so svojím manželom, ktorý žije na území SR. Z Talibanu má veľký strach, pretože jeho predstavitelia nesúhlasia s tým, aby ženy študovali, pracovali a bojí sa, že nebude môcť ani vyjsť z domu. Žalobkyňa vyjadrila obavu z toho, že ženy, tak ako v minulosti, budú zbavené základných ľudských práv a slobôd. Pre žalobkyňu to znamená, že len z dôvodu, že je ženou, by sa nemohla aktívne starať o seba a svoju rodinu, nemohla by si nájsť prácu, ak by sa rozhodla, že sa chce zamestnať, pretože podľa vládnuceho hnutia žena nepatrí do verejných priestorov a jej miesto je doma. V domovskej krajine jej preto hrozí prenasledovanie, ako závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočívajúce v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, ako aj zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom. 9. Žalobkyňa poukázala na to, že z rozsudkov Súdneho dvora z 5. septembra 2012, Y a Z (C-71/11 a C- 99/11 ,EU:C:2012:518, body 78 až 80), a zo 7. novembra 2013, X a i. (C-199/12 [ažC-201/12], EU:C:2013:720, body 74 a 75) vyplýva, že osoba, ktorá žiada o medzinárodnú ochranu, v prípade existencie dôvodu prenasledovania nemusí prispôsobovať svoje správanie na to, aby sa vyhla skutočnému prenasledovaniu. Skutočnosť, že by sa mohla vyhnúť riziku tým, že by prispôsobila svoje správanie, nie je v zásade relevantná. Od žalobkyne preto možno žiadať, aby sa „podriadila“ iba preto, aby sa vyhla prenasledovaniu vo forme neprimeraných, diskriminačných, až drakonických trestov. 10. Zároveň poukázala na rôzne informácie o krajine pôvodu, ktoré zaoberajú postavením žien a dievčat v Afganistane, a v ktorých sa hovorí o zhoršení situácie žien: 11. Podľa správy „ Women Peace and Security Index 2020 - 2021 “ (Inštitút pre ženy) je Afganistan na poslednom mieste vo svete v oblasti bezpečnosti a práv žien. V správach sa ďalej poukazuje na zlé existujúce podmienky starostlivosti o ženy pri pôrode, pričom po nástupe Talibanu je predpoklad, že tieto sa budú ešte viac zhoršovať a ženám nebude poskytovaná ani základná starostlivosť. Najnovšia správa EASO Spoločné analýzy a usmernenia - Afganistan, z novembra 2021, poukazuje na hlbokú a zakorenenú diskrimináciu afganských žien a dievčat, rodovo podmienené násilie a na nemožnosť dovolať sa spravodlivosti v prípade sexuálneho násilia. Poukazuje na praktiky Talibanu v 90. rokoch

minulého storočia, ktorý vykonával na ženách tresty ako bičovanie a popravy na základe ich vlastného súdneho systému. K alarmujúcemu incidentu došlo 4. augusta 2021 v dedine Samar Qandian v štáte Balkh, kde Taliban údajne zabil mladú ženu za to, že mala na sebe tesné oblečenie a nesprevádzal ju mužský' príbuzný. O drakonických trestoch vykonávaných Talibanom na ovládaných územiach v posledných rokoch hovorí správa EASO Informácie o krajine pôvodu, Afganistan: Trestné právo, zvykové právo, riešenie sporov z júla 2020, podľa ktorej boli ženy za nenosenie burky alebo za pobyt vonku bez mužského garanta potrestané bičovaním. Za „nemorálne vzťahy“ boli ženy popravované, ukameňované, k trestom patrí aj zmrzačenie.“ 12. Podľa informácií o krajine pôvodu po nástupe Talibanu k moci dochádza v Afganistane, napriek vyhláseniam Talibanu, že práva žien budú rešpektované, k rôznym druhom násilia a k obmedzovaniu ich práv. ktoré sú priamo presadzované, páchané a vynucované vládnou mocou. Zastávala názor, že žalovaný sa pri objektívnom posúdení situácie nemôže opierať o vyhlásenia hnutia Taliban, ktorých pravdivosť sa momentálne nedá overiť a je neakceptovateľné, aby neexistenciu objektívneho strachu z prenasledovania odôvodňoval sľubmi islamistickej militantnej organizácie, ktorá sa násilím zmocnila Afganistanu, a ktorej činy spáchané v minulosti sú všeobecne známe. 13. Žalobkyňa ďalej namietala, že napadnuté rozhodnutie je v niektorých častiach nezrozumiteľné a navzájom si odporujúce. V tejto súvislosti poukázala na časti rozhodnutia, v ktorej žalovaný odôvodňuje poskytnutie doplnkovej ochrany žalobkyni z dôvodu hrozby vážneho bezprávím vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu je výslovne uvedené, že sú to práve afganské ženy, ktoré v súčasnosti čelia najväčšiemu strachu a neistote z budúceho postoja Talibanu voči nim, nakoľko v minulosti k nim často pristupoval ako k občanom druhej kategórie: ženy boli v podstate zavreté vo svojich domovoch, často sa stávali objektom násilia, či nútených sobášov, nemohli pracovať, ani študovať tak, ako by chceli. V časti rozhodnutia, v ktorej správny orgán odôvodňuje neudelenie azylu, naopak uvádza, že obavy žalobkyne sú neopodstatnené, pretože Taliban sa nevráti k tvrdým praktikám a obmedzeniam voči ženám. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené bola žalobkyňa názoru, že žalovaný z podkladov rozhodnutia vyvodil dva úplne odlišné závery a z rozhodnutia nie je zrejmé, aký je zistený skutkový stav a či je žalovaný toho názoru, že ženy v Afganistane sú alebo nie sú ohrozené. V jednej časti rozhodnutia sú ohrozené, a preto žalobkyni poskytol doplnkovú ochranu, pričom v ďalších častiach rozhodnutia uvádza, že ženám nič nehrozí, a vyvracia tým objektívnosť a opodstatnenosť strachu žalobkyne. Žalovaný tak podľa žalobkyne spôsobil absolútnu zmätočnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia. 15. Ďalej poukázala na to, že do konania doložila tridsať fotografií svojich rodinných príslušníkov, ktorí spolupracovali s bývalou afganskou vládou, ako aj s medzinárodnými organizáciami, a ktorí tiež mali väzby na politickú stranu Junbish, avšak žalovaný im nevenoval žiadnu pozornosť a obmedzil sa na nasledujúce konštatovanie: „Nakoľko však migračnému úradu nie je známy dôvod predloženia týchto fotografií, vyhodnotil ich ako irelevantné dôkazné prostriedky v predmetnom azylovom konaní.“ 16. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec správnemu orgánu na ďalšie konanie. Priebeh administratívneho konania 17. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa požiadala o udelenie azylu na území SR z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko v Afganistane Taliban obsadil celú krajinu aj jej rodné mesto. 18. Podľa zápisnice o výsluchu žalobkyne zo dňa 2.9.2021 je žalobkyňa moslimka - sunit. Má ukončených 12 tried, nepracovala, je vydatá jej manžel žije v Bratislave. Žalobkyňa na otázku orgánu verejnej správy uviedla trasu cesty z domovskej krajiny na územie SR s tým, že domovskú krajinu opustila dňa 30.8.2021 lietadlom americkej ambasády. Na Slovensku je prvý krát. Mala pri sebe hotovosť 200,- €. Dvaja jej nevlastný bratia žijú v Nemecku. Na otázku: „Boli ste členkou politickej strany, boli ste trestaná, mali ste problémy v domovskej krajine pre svoje náboženstvo, boli ste prenasledovaná?“ žalobkyňa uviedla, že nebola členkou žiadnej politickej strany ani hnutia, nebola prenasledovaná ani trestaná. Dôvod žiadosti o azyl žalobkyňa uviedla totožne ako v predchádzajúcom odseku. V inej krajine o azyl nežiadala. 19. Podľa dotazníka žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 22.9.2021, žalobkyňa ukončila vzdelanie v roku 2018, bola prijatá na vysokú školu, kde nenastúpila pretože chcela byť s manželom, ktorý žije na území SR. Po ukončení školy nepracovala, najskôr ju živil otec, po jeho smrti nevlastný brat, ktorý žije v Kanade a posielal rodine peniaze. Naposledy v domovskej krajine bývala v meste Mazar, provincia Balkh, u jej svokrovcov až do odchodu z domovskej krajiny. Žalobkyňa uviedla, že má vlastných aj nevlastných súrodencov (spoločný otec, rozdielne matky). Jeden z jej bratov odišiel v roku 2019 do Turecka, pretože sa mu vyhrážal Taliban z dôvodu, že pracoval ako štátny úradník. Ďalší brat je stavebný inžinier v Nemecku, legálne, asi 6 rokov. Odišiel kvôli tomu, že pracoval pre rôzne medzinárodné organizácie,

rovnako ako jeho manželka. Aj im sa vyhrážal Taliban. V Nemecku býva aj jej ďalší brat, rovnako asi 6 rokov; odišiel z dôvodu, že v krajine pôvodu zabezpečoval stravu pre AFG vojakov, kvôli čomu sa mu Taliban vyhrážal. Jeden z jej bratov býva v Kanade, dôvod jeho odchodu žalobkyňa nevedela, pretože v tom čase bola veľmi malá. Jedna z jej sestier býva v Kazachstane, žalobkyňa nevedela od kedy ani prečo tam odišla. So svojou rodinou v krajine pôvodu je v kontakte, keď s nimi predošlý deň telefonovala, báli sa o svoje životy kvôli prítomnosti Talibanu. Jej manžel žije na Slovensku asi 10 rokov. Formu jeho pobytu v SR žalobkyňa nevedela, ale mala odfotenú jeho pobytovú kartu, podľa ktorej sa jednalo o povolenie na pobyt platné do 26.5.2030 - osoba s dlhodobým pobytom v EU - medzinárodná ochrana poskytnutá. Manžel v SR pracuje, a počas jej pobytu ju finančne podporuje. Pas si vybavila z dôvodu, že chcela byť zlúčená so svojim manželom na Slovensku. V domovskej krajine nemala problémy s príslušníkmi polície, armády alebo štátnymi orgánmi. Ak by sa tam musela vrátiť, nemohla by sa tam voľne pohybovať, študovať ani pracovať. 20. V administratívnom spise sú ďalej založené dve polytematické správy o krajine pôvodu žalobkyne (z 18.10.2021 a z 27.9.2021) a fotografie rodinných príslušníkov žalobkyne s popisom. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 21. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o neudelení azylu žalobkyni podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle a o poskytnutí doplnkovej ochrany žalobkyni podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle. 22. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že z výpovede žalobkyne je zrejmé, že svoju žiadosť o azyl zakladá na obave o vlastnú bezpečnosť pred hnutím Taliban, ktoré v auguste 2021 obsadilo mesto Mazar-e-Sharif, odkiaľ menovaná pochádza, a nasledujúci deň aj afganskú metropolu Kábul, čím sa v podstate zmocnilo celej krajiny. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj informácie, ktoré si do konania zabezpečil migračný úrad a z ktorých vyplýva, že 14.8.2021 hnutie Taliban prevzalo kontrolu nad hlavným mestom provincie Balkh, Mazar-e-Sharif, a 15.8.2021, po kolapse vlády a úteku prezidenta Ghaního z krajiny, Taliban takmer bez boja obsadil afganské hlavné mesto Kábul a vyhlásil víťazstvo vo vojne. Vzhľadom na tieto informácie žalovaný výpoveď žalobkyne o týchto skutočnostiach považoval za vierohodnú 23. Vo vzťahu k zákonným dôvodom na udelenie azylu žalovaný poukázal na definíciu Ženevskej konvencie z r. 1951, podľa ktorej všeobecne by mal byť strach žiadateľa považovaný za opodstatnený, ak je schopný primeraným spôsobom dokázať, že tento bezprostredne súvisí s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením, či príslušnosťou k určitej sociálnej skupine. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. z 20.6.2019, s ktorým sa následne stotožnil aj Najvyšší súd SR (ďalej len „NS SR“) v rozsudku sp. zn. 10Sžak/15-2019 z 25.09.2019, v zmysle ktorých objektívny prvok je predstavovaný oprávnenosťou obáv žiadateľa pred prenasledovaním zo zostávania určitých (politických) názorov, čo znamená, že jeho obavy, či strach, musia mať oporu v istej objektívnej situácii v jeho domovskom kláte. Ide o individuálne okolnosti, ktoré konkrétneho žiadateľa obklopujú, ako aj o celkovú situáciu panujúcu v tomto štáte. 24. Na základe výpovede žalobkyne, ako aj aktuálnych informácií o situácii v Afganistane, žalovaný dospel k záveru, že také individuálne okolnosti, ktoré by jej dôvodne mali spôsobovať opodstatnené obavy z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov neexistujú. Ako sama uviedla, počas celej doby, čo v Afganistane žila, nemala s nikým žiadne problémy. Skôr ako Taliban v krajine prevzal moc, žila bežným životom, chodila do školy a keď sa vydala, ostala žiť u svokrovcov a starala sa o domácnosť. Až keď Taliban prevzal v krajine moc, začala sa obávať toho, ako sa situácia vo vzťahu k ženám v Afganistane bude vyvíjať. 25. Žalovaný dotknuté obavy žalobkyne z pohľadu možnosti udelenia azylu, považoval za neopodstatnené. Poukázal na to, že podľa zistených informácií Taliban po prevzatí moci sľubuje väčšiu slobodu pre ženy. V článku agentúry Associated Press zo 17.8.2021 sa uvádza, že po opätovnom získaní kontroly nad Kábulom, Taliban, snažiac sa presvedčiť obyvateľstvo, že sa zmenil, vyzval ženy, aby sa pripojili k jeho vláde. Afganský islamský emirát je podľa tejto správy pripravený poskytnúť ženám prostredie pre prácu a štúdium a pre prítomnosť žien v rôznych vládnych štruktúrach v súlade s islamským právom a kultúrnymi hodnotami. Afganské ženy budú môcť naďalej študovať na univerzitách, vrátane postgraduálnych programov. Študenti však budú rozdelení na základe pohlavia a nosenie islamského odevu bude povinné. Podľa verejných prísľubov Talibanu by mali mať lekárky a zdravotnícke pracovníčky, ako aj učiteľky, naďalej umožnené vykonávať svoju prácu, hoci s obmedzeniami podľa islamského práva a obyčajov. Podľa napadnutého rozhodnutia vodcovia Talibanu sľúbili, že zmiernia tvrdé obmedzenia, ktoré hrnutie zaviedlo v čase, keď naposledy vládlo. 26. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, situácia, ktorej sa žalobkyňa obáva, sama o sebe nenapĺňa kritéria prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle a nezakladá žiadny relevantný dôvod na udelenie azylu. Takýto záver je podľa napadnutého rozhodnutia plne v súlade

s názorom NS SR, ktorý v rozsudku pod sp. zn. zo dňa 23.9.2014 uviedol, že: „ azyl je výnimočný inštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom. Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred bezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmito inštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené “. 27. Žalovaný v súvislosti so žiadosťou žalobkyne o azyl dospel k záveru, že v jej prípade neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území SR v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obava, pre ktorú odišla z Afganistanu, by mala akúkoľvek súvislosť s jej rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením, s príslušnosťou k určitej sociálnej skupine alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd. Zároveň v jej prípade neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda na udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. 28. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie v časti, ktorou bolo rozhodnuté o udelení doplnkovej ochrany žalobkyne nie je predmetom tohto súdneho konania, súd dôvody tejto časti rozhodnutia nesumarizoval. Správny súd iba stručne poukazuje na dôvod rozhodnutia žalovaného v tejto časti: „Vzhľadom na predchádzajúcu negatívnu skúsenosť žien s vládou Talibanu je ďalší vývoj situácie v tomto smere ťažko predvídateľný, a preto sa migračný úrad prikláňa k záveru, že napriek ukončeniu ozbrojeného vnútroštátneho konfliktu napätie v Afganistane pretrváva. Z toho dôvodu v prípade návratu menovanej do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou mierou istoty vylúčiť, že by nemohla byť vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a to vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Preto migračný úrad rozhodol, že je potrebné jej poskytnúť doplnkovú ochranu na území SR.“ Vyjadrenie žalovaného 29. Podaním zo dňa 28.04.2022 sa vyjadril žalovaný k správnej žalobe tak, že túto ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. 30. Vo vyjadrení žalovaný zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom argumenty jeho vyjadrenia vychádzali z napadnutého rozhodnutia. 31. V súvislosti s námietkou žalobkyne o tom, že patrí do vymedzenej sociálnej skupiny, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť samotná neznamená, že jej príslušník potrebuje ochranu. Poukázal na to, že pre určenie príslušnosti k určitej sociálnej skupine ako dôvodu prenasledovania podľa článku 10 ods. 1 písm. d) kvalifikačnej smernice nie je smerodajné výlučne pohlavie osoby (násilie na žene len preto, lebo je žena), i keď je jej podstatným aspektom. Na to, aby bola žalobkyňa oprávnená na udelenie azylu je potrebné splniť podmienky vymedzené Ženevským dohovorom.. Nemalo ísť iba o samotné činy prenasledovania podľa článku 9 ods. 2 písm. a) alebo písm. f) kvalifikačnej smernice, nakoľko samotný čin prenasledovania bez konkrétnych ďalších okolností vyplývajúcich zo Ženevského dohovoru nie je azylovo relevantný. 32. Konkrétne akty/činy prenasledovania, ktoré sú uvedené v demonštratívnom výpočte v odôvodnení 30 kvalifikačnej smernice sú podľa žalovaného rozhodujúce pre „viditeľnosť skupiny v spoločnosti“, to znamená, sú jej rozlišovacou charakteristikou v závislosti od okolností v krajine pôvodu. Pre „viditeľnosť skupiny v spoločnosti“ je potrebné, aby bola určitá skupina spoločnosťou, resp. určitou časťou spoločnosti, nejakým konkrétnym spôsobom vnímaná. Inak nemôžeme hovoriť o existencii sociálnej skupiny, a teda ani príslušnosti k nej. Navyše, podľa usmernenia UNHCR o medzinárodnej ochrane riziko prenasledovania nemôže byť jedinou spoločnou charakteristikou, hoci môže byť faktorom, ktorý skupinu zviditeľňuje alebo odlišuje. 33. Žalovaný bol názoru, že pohlavie nie je postačujúce pre určenie príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ale je potrebné konštatovať doplňujúcu rozlišovaciu charakteristiku, pričom touto nemôže byť podľa žalovaného prenasledovanie, ktorého sa žalobkyňa obáva, nakoľko tieto obmedzenia zo strany Talibanu majú byť namierené voči všetkým ženám a nie iba voči skupine, ktorú definovala žalobkyňa. Uvedené potvrdzujú aj rôzne informácie o krajine pôvodu žalobkyne, na ktoré poukázala v žalobe. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby súd na túto námietku žalobkyne neprihliadol. 34. K námietke prenasledovania žalobkyne z dôvodu prisudzovania politického názoru žalovaný uviedol, že žalobkyňa počas konania nikdy neuvádzala, že bola alebo by mohla byť prenasledovaná z dôvodu prisudzovanému politickému názoru v súvislosti s jej súrodencami.

35. Žalovaný mal za to, že v zmysle konštantnej judikatúry je jeho povinnosťou zistiť skutkový stav podľa § 32 Správneho poriadku len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona o azyle, ani Správneho poriadku nemožno vyvodiť, že by mu vznikla povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok NS SR lSžo z 27.02.2007). Z toho vyplýva, že žalovaný nemá žiadnu povinnosť vykonať dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré žiadateľ netvrdí a nemôžu mu byť teda ani známe. Poukázal na to, že žalobkyňa počas pohovoru uviedla, že v krajine pôvodu nebola nikdy trestne stíhaná, väznená, a že nemala žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi či neštátnymi orgánmi. 36. Ak by žalobkyňa aj vyššie uvedené skutočnosti uviedla, žalovaný bol toho názoru, že súrodenci, ktorí mali mať väzby na bývalú vládu, Afganistan opustili pred niekoľkými rokmi, a teda by podľa žalovaného bolo veľmi nepravdepodobné, že by mohlo dôjsť k prenasledovaniu jej osoby v súvislosti s prisudzovaným politickým názorom. Poukázal aj na to, že počas pohovoru žalobkyňa nevedela uviesť, čo jej bratia v zahraničí robia, ani koľko detí majú, ale v komentároch k fotografiám uvádza aj presné meno dieťaťa brata Naqibullaha a taktiež meno jeho manželky. Žalobkyňa taktiež prvýkrát spomenula aj brata, ktorý mal zomrieť pri výbuchu, ku ktorému došlo na konferencii ministerstva zahraničných vecí v Kábule, na ktorej sa mal zúčastniť. 37. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd na túto námietku neprihliadol. 38. K námietke nezrozumiteľnosti rozhodnutia žalovaný uviedol, že považuje subjektívny pocit strachu žalobkyne z možného opätovného zavedenia obdobných praktík Talibanu v krajine aj v budúcnosti za reálny, avšak trval na tom, že v jej prípade neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území SR v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obava, pre ktorú odišla z Afganistanu, by mala akúkoľvek súvislosť s jej rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením, s príslušnosťou k určitej sociálnej skupine alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd. Práve z tohto dôvodu nenaplnenia ani jednej podmienky § 8 zákona o azyle sú obavy žalobkyne neopodstatnené. 39. Žalovaný podotkol, že definícia utečenca v zmysle Ženevského dohovoru a zákona o azyle v sebe zahŕňa subjektívny a objektívny prvok. Subjektívny prvok vyžaduje výskyt strachu chápaného ako predvídavé očakávanie nebezpečenstva v prípade návratu do krajiny pôvodu. Objektívny prvok, ktorý zohráva kľúčovú rolu, predstavuje objektívne dôvody pre predpoklad, že obavy žalobcu o udelenie azylu z prenasledovania sa zhmotnia, teda preukazovanie hrozby prenasledovania v krajine pôvodu. Odôvodnený strach z prenasledovania sa však musí týkať jednej alebo viacerých príčin uvedených v Ženevskom dohovore a v § 8 zákona o azyle, t.j. rasy, náboženstva, národnosti, sociálnej skupiny, politického názoru alebo uplatňovania politických práv. Vyžaduje si príčinnú súvislosť medzi vyššie spomínanými dôvodmi a opodstatneným strachom z prenasledovania. Tieto dva prvky musia byť vzájomne previazané. 40. Žalovaný ďalej tvrdil, že v prípade žalobkyne neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda na udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. 41. Žalovaný bol názoru, že v prípade, ak by dochádzalo k obmedzovaniu práv žien v súvislosti so vzdelaním, zamestnaním, vychádzaním von, toto obmedzovanie by sa vzťahovalo na všetky ženy bez ohľadu na to, či s politikou Talibanu súhlasia alebo nie. Podotkol, že rozdiel medzi „vážnym bezprávím“ a „prenasledovaním“ je, v tom, že vážne bezprávie môže existovať (a tak zaviesť štatút doplnkovej ochrany) nezávisle od akýchkoľvek dôvodov prenasledovania uvedených v článku 10 kvalifikačnej smernice. Udelenie azylu sa všeobecne viaže na udalosti z minulosti a poskytnutie doplnkovej ochrany na udalosti, ktoré môžu osobu ovplyvniť v budúcnosti. Napriek ukončeniu ozbrojeného vnútroštátneho konfliktu, napätie v Afganistane pretrváva. V prípade návratu žalobkyne do Afganistanu má za to, že nemožno s dostatočnou mierou istoty vylúčiť, že by nemohla byť vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. O zákona o azyle, a to vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Preto sa žalovaný rozhodol poskytnúť žalobkyni doplnkovú ochranu. 42. Námietku právneho zástupcu, že posúdenie ohrozenia v súvislosti s poskytnutím doplnkovej ochrany je odporujúce posúdeniu ohrozenia v súvislosti s udelením azylu, považoval žalovaný na základe vyššie uvedeného za nedôvodnú. Skutkové a právne závery správneho súdu 43. Medzinárodnoprávnu ochranu žiadateľov o azyl upravuje o azyle. 44. Podľa zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany.

45. Podľa § 2 písm. b) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise. 46. Podľa § 2 písm. c) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu. 47. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 48. Podľa § 8 písm. b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 49. Podľa zákona o azyle, Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa . 50. Podľa o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 51. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 52. Podľa , pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis. 53. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 54. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 55. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu vzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 56. Zákon o azyle ustanovuje obligatórne ( zákona o azyle) a fakultatívne ( zákona o azyle) dôvody udelenia azylu. 57. Predmetom tohto súdneho konania je žiadosť žalobcu o udelenie z dôvodu tvrdených opodstatnených obáv žalobkyne z prenasledovania z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine ( zákona o azyle- obligatórny dôvod). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že podmienky vyžadované týmto zákonným ustanovením vo vzťahu k dôvodom, tvrdeným žalobkyňou nie sú naplnené, nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obava pre ktorú žalobkyňa odišla z krajiny pôvodu, by mala akúkoľvek súvislosť s jej rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd. 58. Po preskúmaní administratívneho spisu vrátane napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, pretože žalovaný nedostatočne zistil skutočný stav veci a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. 59. Je všeobecne známou skutočnosťou, že hnutie Taliban prevzalo moc v Afganistane v auguste minulého roka. Žalovaný ako podklad pre napadnuté rozhodnutie vzal podľa tohto rozhodnutia informácie o krajine pôvodu zo septembra a októbra minulého roka, teda informácie, ktoré sú datované relatívne krátko po tom, ako sa hnutie Taliban dostalo k moci, pričom je rovnako všeobecne známe, že v krajine je zavedená cenzúra. Správny súd je toho názoru, že informácie, z ktorých žalovaný vychádzal, nemohli v plnom rozsahu reflektovať politické zmeny v krajine pôvodu žalobkyne z dôvodu krátkosti času, od kedy tieto politické zmeny nastali. V súvislosti so skutkovým stavom, ako ho zistil žalovaný, správny súd uvádza, že tento skutkový stav naviac nereflektuje v plnom rozsahu informácie, ktoré sú obsahom polytematických správ, ktoré sú založené v administratívnom spise, keďže žalovaný sa pri sumarizácii zisteného stavu veci zameral iba na zistenie skutočností, ktoré sú v neprospech žalobkyne (sľuby vládnuceho hnutia vo vzťahu k rozsahu zachovania práv žien), a tie ktoré sú v jej prospech prehliadol (t.j. ako tieto sľuby reálne v praxi aj fungujú).

60. Ako nesprávny a nepreskúmateľný vyhodnotil správny súd aj záver žalovaného o tom, že obava z prenasledovania žalobkyne by mala akúkoľvek súvislosť s jej rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd. Z napadnutého rozhodnutia nie je totiž jednoznačne zrejmé vo vzťahu ku ktorému zo skôr spomenutých kvalifikačných kritérií žalovaný obavu žalobkyne z prenasledovania vôbec posudzoval a následne ako toto konkrétne kvalifikačné kritérium vyhodnotil. Žalobná námietka žalobkyne, že týmto kritériom má byť príslušnosť k určitej sociálnej skupine a následné vyjadrenie žalovaného k tejto žalobnej námietke skôr označený nedostatok napadnutého rozhodnutiu nemôžu zhojiť. Nepreskúmateľný je aj záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k splneniu ostatných kvalifikačných kritérií (ako je príslušnosť k určitej sociálnej skupine), keďže akákoľvek správna úvaha ako aj predchádzajúce zisťovanie skutkového stavu veci v týchto otázkach úplne absentujú. 61. Na tomto mieste správny súd poukazuje v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe na to, že nesúhlasí s názorom žalovaného o tom, že hrozba zo strany vládnuceho hnutia krajiny pôvodu sa vzťahuje rovnako na všetky ženy. Správny súd nemieni polemizovať nad dodržovaním ľudských práv v krajine pôvodu žalobkyne, avšak je nepochybné, že oveľa menšiemu riziku nebezpečenstva budú vystavené tie ženy, ktoré sa novo nastolenému režimu v plnom rozsahu podriadia, čo žalobkyňa odmieta. 62. Správny súd dáva do pozornosti žalovanému, že ustanovenie § 8 písm. a) zákona o azyle ustanovuje ako jedno z kvalifikačných kritérií náboženské dôvody, ktoré sú oveľa širším pojmom ako náboženské presvedčenie, ktoré v napadnutom rozhodnutí označil žalovaný. K náboženským dôvodom obavy z prenasledovania môže patriť aj uplatňovanie štátnej náboženskej ideológie, vrátane práva/právneho systému voči jednotlivcom alebo skupine obyvateľov, ktorý sa s takýmto presadzovanými náboženskými hodnotami/požiadavkami nemôžu alebo nechcú stotožniť. 63. Čo sa týka fotografií, predložených žalobkyňou v priebehu administratívneho konania, podľa správneho súdu žalovaný vo vzťahu k nim postupoval v rozpore s § 19a ods. 1 písm. a) a b) zákona o azyle, keď sa týmito fotografiami náležite nezaoberal. Ak žalovanému nebolo zrejmé, aký je ich vzťah k predmetu konania, mal žalobkyňu vyzvať, aby mu uvedené ozrejmila. 64. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu podľa zrušil. 65. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného:

- doplniť dokazovanie o aktuálnej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu žalobkyne, informácie o stave dodržiavania ľudských práv a práv a postavenia žien so zameraním na zaobchádzanie so ženami, ktoré sa odmietajú podriadiť novým vládnym nariadeniam, obmedzujúcim práva žien

- vyzvať žalobkyňu na doplnenie informácii vo vzťahu k fotografiám, ktoré v administratívnom konaní predložila a k tomu, aký je vzťah týchto informácií k predmetu administratívneho konania

- opätovne vyhodnotiť žiadosť žalobkyne o udelenie azylu s tým, že nové rozhodnutie vo veci náležite odôvodní, tak aby spĺňalo požiadavky preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti. 66. Záverom súd dodáva, že napriek tomu, že žalobkyňa uplatňovala v tomto konaní iba žalobné námietky voči časti napadnutého rozhodnutia, ktorým jej nebol udelený azyl, bolo potrebné zrušiť celé rozhodnutie vzhľadom na skutočnosť, že prípadné odlišné posúdenie nároku žalobkyne na udelenie azylu môže mať vplyv na záver žalovaného o dôvodnosti udelenia doplnkovej ochrany. 67. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).