Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-318-2008.pdf
PDF · 82.9 KB
No categories available
4Er/318/2008
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, proti povinnému C.. W. B., O.. XX.XX.XXXX, V. G. XXX, o vymoženie 66,39 EUR, takto
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
II. Námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .
III. Exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 09.07.2008 sa začalo exekučné konanie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 66,39 EUR na základe exekučného titulu
- blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1342856, ktorý vydalo Obvodné oddelenie PZ Martin dňa 15.07.2006. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5701 027736* dňa 04.08.2008. Povinný dňa 22.11.2016 doručil súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii. Povinný v týchto námietkach uviedol, že pohľadávku uhradil dňa 08.07.2016 spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. a z rovnakého dôvodu povinný vzniesol námietku proti trovám exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 16.11.2016 a námietky proti exekúcii boli na poštovú prepravu podané dňa 21.11.2016, teda v zákonnej štrnásťdňovej lehote. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.
Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, teda či má vlastnosť, ktorá mu umožňuje tvoriť podklad pre exekúciu. Aby rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, musí spĺňať tak materiálne náležitosti, ako aj náležitosti formálne. Medzi formálne náležitosti okrem iného patrí aj skutočnosť, či rozhodnutie bolo účastníkovi konania riadne doručené. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii namietal neprípustnosť exekúcie, nakoľko pohľadávku uhradil dňa 08.07.2016. Súd poukazuje na skutočnosť, že pre vyhovenie námietkam proti exekúcii je potrebné kumulatívne naplniť nasledovné podmienky: 1. dodržanie zákonnej lehoty na podanie námietok proti exekúcii, 2. povinný namieta, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo že existujú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Exekučné konanie sa začalo dňa 09.07.2008, podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, povinný teda vo svojich námietkach namieta uskutočnenie platby vykonanej po začatí exekúcie. Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník). Najčastejším dôvodom na použitie tohto ustanovenia je splnenie dlhu. Splnenie dlhu je dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V takom prípade oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky pred začatím exekučného konania. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania, pôjde vždy o vymoženie (resp. čiastočné vymoženie) pohľadávky, a teda exekúcia bez ďalšieho končí a žiadne rozhodnutie sa nevydáva. Uskutočnenie platieb počas exekúcie sa preukazuje priamo poverenému súdnemu exekútorovi, ktorý je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Dôkaz o zániku dlhu podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení (§ 559 až § 587 Občianskeho zákonníka) zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2002, sp. zn. 4 Cdo 83/02). Oprávnený podal svoj návrh na začatie exekúcie na exekútorskom úrade súdneho exekútora MVDr. Mgr. Pavla Kovaľa dňa 09.07.2008, ktorým dňom sa začalo exekučné konanie proti povinnému (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Poverenie na vykonanie exekúcie bolo exekučným súdom udelené dňa 04.08.2008, pričom súdnemu exekútorovi bolo doručené dňa 03.09.2008. Z uvedeného je nepochybné, že platba povinného zo dňa 08.07.2016 v prospech spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. bola vykonaná už počas výkonu exekúcie proti povinnému. Vykonanú platbu je povinný evidovať poverený súdny exekútor, avšak len v tom prípade, ak je možné identifikovať účel tejto platby, nakoľko podľa tvrdení povinnej bola úhrada zaslaná na účet spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., pričom oprávneným v predmetnom konaní je Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR. V rámci núteného výkonu exekučného titulu, to znamená pri výkone exekúcie, vzniká súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 Exekučného poriadku). Oprávnený a súdny exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Sám povinný si musel byť vedomý vzniku uvedených trov, keď dobrovoľne v stanovenej lehote na plnenie si nesplnil svoju povinnosť uloženú rozhodnutím správneho orgánu. Ohľadom námietok povinného proti trovám exekúcie súd uvádza, že nakoľko týmto chýba vecné odôvodnenie, nebolo možné preskúmať, čoho sa povinný domáha. Povinný sa v odôvodnení námietok proti trovám obmedzil len na tvrdenie, že vymáhanú pohľadávku uhradil. Takáto skutočnosť sa však odráža v ustanovení § 5 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, podľa ktorého ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd námietky povinného proti exekúcii a námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol. Súd sa však v predmetnom konaní zaoberal aj možnou preklúziou uplatnenej pohľadávky oprávneného. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka
sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie. Rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2006, teda povinný mal uhradiť pokutu a trovy konania najneskôr dňa 30.07.2006. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 31.07.2006, kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 31.07.2009 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zák. o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa nej aj skončiť. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku pretože po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Poučenie:
Proti výroku III. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.