Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4To-88-2016.pdf
PDF · 100.4 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/88/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci obžalovaného K. W., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ (§ 138 písmeno a/) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa") z 20.10.2016, sp. zn. 2T/114/2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 08. decembra 2016 takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku s a :
obžalovaný
K. W. , narodený XX.XX.XXXX v T., trvale bytom W., C. číslo XXX/XX, toho času, od 13.05.2016 vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra,
o d s u d z u j e :
Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno d/, písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a po nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona) a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody 2 (dva) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s a na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona s a u k l a d á trest prepadnutia veci :
- mikina s kapucňou modrej farby zn. Garage,
- biela maska Anonymus,
- oceľová tyč závitová s priemerom 20 mm s dĺžkou 42 cm.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa konajúci v senáte, napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného K. W. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ (§ 138 písmeno a/) Trestného zákona, ktorého sa dopustil spôsobom uvedeným v obžalobe okresného prokurátora z 11.10.2016 sp. zn. Pv 309/16/4406 -65.
Za tento zločin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému uložil podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno d/, písmeno j/, písmeno l/ Trestného zákona a nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona) a § 39 odse1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere tri roky, výkon ktorého podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložil uložiac podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe ustanovenej na tri roky a podľa § 51 odsek 3 písmeno b/, odsek 4 písmeno f/, písmeno i/ Trestného zákona uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť spočívajúcu v príkaze jednak v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu, jednak podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci a to mikiny s kapucňou modrej farby zn. Garage, bielej masky Anonymus a oceľovej tyče závitovej s priemerom 20 mm a s dĺžkou 42 cm s tým, že podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom ich stáva štát.
Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajcovi a okresnému prokurátorovi oznámený vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 20.10.2016, ihneď po ktorom oznámení, teda nepochybne včas, podal okresný prokurátor odvolanie smerujúce proti výroku o treste napadnutého rozsudku a v neprospech obžalovaného.
Vyššie uvedeným spôsobom riadne a včas podané odvolanie okresný prokurátor odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 27.10.2016 tvrdením, že obžalovanému napadnutým rozsudkom uložený trest je neprimerane mierny, na použitie § 39 Trestného zákona neexistoval zákonný podklad a to ani pokiaľ ide o okolnosti prípadu ani pokiaľ ide o pomery páchateľa. Mal za to, že minimálne na u obžalovaného zistenú poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j/ Trestného zákona súd prvého stupňa prihliadol dvakrát a to tak v súvislosti s použitím § 38 odsek 3 Trestného zákona, ako aj v súvislosti s použitím § 39 odsek 1 Trestného zákona, v ktorej naposledy naznačenej súvislosti konštatoval, že priznanie a oľutovanie skutku, riadny život, vek blízky mladistvým a skutočnosť, že obžalovaný v rámci voľného času sa prezentoval ako športovec a dobrovoľný hasič, nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného predpokladané v ustanovení § 39 odsek 1 Trestného zákona. Pokiaľ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody by bola nepriamo postihnutá aj rodina obžalovaného, narušené jeho citové vzťahy k rodičom a nemohol by dokončiť štúdium, ktorým získava pracovnú kvalifikáciu vzhľadom na jeho vek potrebnú na umožneniu mu riadne zaradenie do pracovného procesu a spoločnosti, zrejme opomenul prihliadnuť na ostatné, podľa názoru okresného prokurátora mimoriadne závažné okolnosti dokresľujúce charakter prejednávaného prípadu a to pohnútku obžalovaného, ktorou bol nedostatok finančných prostriedkov, keďže navštevoval strednú školu, rodičia mu neprispievali, bol nemajetný, mal príjem iba zo školskej praxe činiaci mesačne 120,- až 150,- eur a nevedel ako získať 20,- eur potrebných na zaplatenie paušálu, namiesto toho, aby si ich požičal sa rozhodol pre takýto mimoriadne závažný protispoločenský spôsob napĺňajúci znaky trestného činu. Napriek tomu že bol osobou blízkou veku mladistvých nešlo o skratové konanie, ale na spáchanie trestného činu sa po všetkých stránkach dôkladne pripravil (zabezpečenie vecí potrebných na zamaskovanie a na posilnenie intenzity konania) tak, že bol rozhodnutý spáchať lúpežné prepadnutie už popoludní 13.05.2016 v potravinách v obci Ardanovce, od uskutočnenia ktorého zámeru upustil iba preto, že sa v tejto predajni nachádzalo viac zákazníkov a následne spáchal v prejednávanej veci zažalovaný skutok v mieste nachádzajúcom sa neďaleko jeho bydliska. Okresný prokurátor mal za opodstatnené prihliadnutie na tri poľahčujúce okolnosti, tieto však podľa jeho názoru nemôžu byť dôvodom mimoriadneho zníženia trestu v rozsahu , akým bol napadnutým rozsudkom obžalovanému
uložený, teda vo výmere pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej v § 188 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný je páchateľom trestného činu a nie jeho obeťou a ako na takého treba na neho pozerať. Podľa záverov psychiatrického znaleckého posudku nie je chorobne závislý od alkoholu ani iných psychoaktívnych látok, netrpí príznakmi žiadnej duševnej poruchy alebo choroby a v čase skutku bol v plnom kontakte s realitou, preto bol uzrozumený s tým, že sa dopúšťa mimoriadne závažného protiprávneho konania, musel byť uzrozumený a vedomý si jeho dôsledkov a teda tiež že v prípade jeho usvedčenia mu hrozí vysoký trest, ktorý môže byť spojený priamo s jeho výkonom v podmienkach nápravnovýchovného ústavu, čo môže mať vplyv na jeho vzťahy v rodine a ohroziť jeho ďalšie štúdium na strednej škole. Okresný prokurátor zauvažoval, že by (za predpokladu urobenia iného vyhlásenia obžalovaným na hlavnom pojednávaní) bolo v tejto súvislosti zaujímavé výsluchom poškodených zisťovať, aké ony mali pocity v momente, keď sa v predajni objavil zamaskovaný muž, ktorý s oceľovou tyčou v rukách od oboch opakovane žiadal finančnú hotovosť.
Opakovane zdôrazniac, že napadnutým rozsudkom obžalovanému uložený trest považuje za neprimerane mierny a v rozpore s ustanoveniami § 34 odsek 1 a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona okresný prokurátor Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, na jeho výkon ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia s tiež mu uložil trest prepadnutia vecí - mikiny značky Garage, bielej masky Anonymus a oceľovej tyče, vlastníkom ktorých sa stáva štát.
K odvolaniu okresného prokurátora sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril obžalovaný a to písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 07.11.2016 tak, že sa s jeho dôvodmi nestotožnil a považujúc aj výrok o treste napadnutého rozsudku za vecne správny, zákonu zodpovedajúci a vykonaným dôkazom opodstatnený odvolaciemu súdu navrhol odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvajúc na písomnom odôvodnení okresným prokurátorom podaného odvolania v konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhol, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa zákonnej trestnej sadzby ustanovenej v § 188 odsek 2 Trestného zákona uložil obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody, na jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a v rozsahu, akým to napadnutým rozsudkom učinil súd prvého stupňa obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvajúc na písomnom vyjadrení obžalovaného k odvolaniu okresného prokurátora v konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhol toto podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.
Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pripojil k vyjadreniu aj ku konečnému návrhu svojho obhajcu.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Odvolací súd plnením svojej prieskumnej povinnosti v prejednávanej veci, (ktorá mu bola predložená na rozhodnutie 07.11.2016), v rozsahu vyplývajúcom mu z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku, na podklade odvolania podaného okresným prokurátorom v neprospech obžalovaného preskúmal iba výrok o treste napadnutého rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a to aj z hľadiska výskytu takých prípadných chýb, ktoré neboli odvolaním okresného prokurátora vytýkané, ktoré by však mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Plnením z dôvodov vyššie uvedených na výrok o treste napadnutého rozsudku obmedzenej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci
zadovážený dostatok dôkazov nevyhnutne potrebných na objasnenie všetkých skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré dôkazy súd prvého stupňa ako potrebné pre svoje rozhodnutie o treste ukladanom obžalovanému na hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci aj vykonal (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).
Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov zameraných na objasnenie skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by boli porušením ustanovení majúcich zabezpečiť v hore uvedenom smere objasnenie veci alebo právo obhajoby.
Zistenia súdu prvého stupňa dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré mohol mať za preukázané, tak mohli vychádzať (a z podstatnej časti aj vychádzajú) z výsledkov (z vyššie uvedených hľadísk) úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajúceho všetkým kritériám ustanoveným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, avšak súd prvého stupňa pri hodnotení všetkých týchto vykonaných dôkazov dôsledne nepostupoval aj podľa ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pretože podľa názoru odvolacieho súdu bolo obžalovanému potrebné (okrem vo výroku o treste napadnutého rozsudku uvedených troch poľahčujúcich okolností) priznať aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písmeno n/ Trestného zákona spočívajúcu v napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a to vzhľadom na jeho v prejednávanej veci podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku učinené a súdom prvého stupňa podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijaté vyhlásenie (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku).
Plnením z dôvodov vyššie uvedených iba na výrok o treste napadnutého rozsudku obmedzenej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci (s výnimkou právnej úvahy súvisiacej s v ustanovení § 36 písmeno n/ Trestného zákona uvedenou poľahčujúcou okolnosťou, ktorú podľa názoru odvolacieho súdu bolo možné a potrebné obžalovanému priznať, ostatné) v prejednávanej veci zistené a dokázané skutočnosti právne posúdil podľa všetkých, do úvahy prichádzajúcich ustanovení zákona v otázke trestu ukladaného obžalovanému (§ 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku).
Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o treste uloženom obžalovanému na strane aj z vyššie uvedeného dôvodu nie je v plnom súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, pretože súd prvého stupňa v ňom neuviedol žiadne skutočnosti, o ktoré oprel u obžalovaného nezistenie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písmeno n/ Trestného zákona, na strane druhej odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje ostatné relevantné skutkové zistenia a (s výnimkou ďalej uvedenou aj) právne úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa spravoval keď v prejednávanej veci dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke obžalovanému ukladaného hlavného aj vedľajšieho trestu (§ 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného zákona), na ktoré odvolací súd ako na inak správne a úplné iba poukazuje, nepovažujúc ich za potrebné (inak ako ďalej uvedeným spôsobom) zmeniť alebo doplniť, a to ani pokiaľ ide o písomné odvolacie námietky, úvahy a návrhy okresného prokurátora týkajúce sa mimoriadneho zníženia trestu ukladaného napadnutým rozsudkom obžalovanému, ktoré odvolací súd považuje nielen za zjavne nerelevantné, ale pokiaľ ide o tvrdenú neprípustnosť súčasného prihliadnutia na obžalovaným riadne vedený život pri použití § 38 odsek 3 Trestného zákona aj § 39 odsek 1 Trestného zákona dokonca za údiv vzbudzujúce.
Z dôvodu vyššie uvedeného v prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu neopodstatneného nepriznania obžalovanému aj poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písmeno n/ Trestného zákona sa totiž (oproti napadnutému rozsudku) ešte zjavnejšie prehĺbila výrazná prevaha štyroch nepochybne (a to jednotlivo aj v ich súhrne) významných opodstatnene u obžalovaných zistených poľahčujúcich okolností nad nezistenou žiadnou priťažujúcou okolnosťou, ktorá pri ukladaní mu trestu v prejednávanej veci opodstatňovala použitie nielen ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona (zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda na desať rokov a štyri mesiace), ale aj ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu (dolná hranica ktorého však nesmie byť nižšia ako dva roky), pretože aj
podľa názoru odvolacieho súdu tieto pomery obžalovaného (za ktoré možno pri nedostatku priťažujúcich okolností prevahu významných poľahčujúcich okolnosti považovať), takýto postup pri ukladaní trestu obžalovanému v prejednávanej veci nielen opodstatňovali (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku) ale následne ho z tohto dôvodu ani nečinili (a činiť ani nemohli) rozporným so zákonom (§ 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku).
Na opodstatnenosť vyššie uvedených záverov súčasne nemá žiadny zásadný vplyv a význam aj podľa názoru odvolacieho súdu zjavná neprimeranosť napadnutým rozsudkom obžalovanému uloženého druhu hlavného (s podmienečným odkladom výkonu a s probačným dohľadom) trestu odňatia slobody, a to v podstate z tých istých, predovšetkým v pohnútke obžalovaného spočívajúcich dôvodov, na ktoré v odôvodnení podaného odvolania opodstatnene poukázal okresný prokurátor, pre ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno tento napadnutým rozsudkom obžalovanému uložený druh trestu považovať za súladný s kritériami ustanovenými v § 34 odsek 4 Trestného a následne ani za spôsobilý splniť účel predpokladaný ustanovením § 34 odsek 1 Trestného zákona (§ 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku).
Plnením svojej prieskumnej povinnosti v jej vyššie uvedenom rozsahu zistil odvolací súd vo výroku o treste napadnutého rozsudku aj ďalšiu, odvolaním okresného prokurátora nevytýkanú chybu (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku) spočívajúcu v tom, že súd prvého stupňa v ňom uviedol (§ 165 odsek 5 Trestného poriadku) aj ustanovenie § 50 odsek 1 Trestného zákona, ktoré pri ukladaní podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom použiť nemohol, pretože skúšobnú dobu ustanovoval podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, ktoré zákonné ustanovenie tiež (a v tomto prípade správne) vo výroku o treste napadnutého rozsudku uviedol. Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:
- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (písmeno b/);
- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).
Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo odsek 2 Trestného poriadku, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené dôvody, postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/ odsek 2 Trestného poriadku (na podklade odvolania okresného prokurátora podaného v neprospech obžalovaného) zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom tak, že na podklade súdom prvého stupňa zistených skutočností a okolností majúcich vplyv a význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery, avšak po ich zákonu zodpovedajúcom vyhodnotení obžalovanému podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 188 odsek 2 Trestného zákona (sedem rokov až dvanásť rokov), jednak s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (v dôsledku zistenia štyroch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písmeno d/, písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a žiadnej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona) upravenej znížením jej hornej hranice o jednu tretinu (na desať rokov a štyri mesiace), jednak aj s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona (umožňujúcim uloženie trestu odňatia slobodu pod túto dolnú hranicu najmenej však vo výmere dva roky) uložil trest odňatia slobody vo výmere dva roky, majúc (rovnako ako súd prvého stupňa) za to, použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre obžalovaného vzhľadom na jeho
pomery neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj takýto trest kratšieho trvania, avšak nepodmienečný.
Na výkon obžalovanému v tejto výmere uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody ho odvolací súd podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu v prejednávanej veci nebol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin.
Odvolací súd mal za to, že tento obžalovanému uložený nepodmienečný druh trestu odňatia slobody a jeho výmera (úplne na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby) zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, zistené štyri poľahčujúce okolnosti a žiadna priťažujúca okolnosť, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a preto je spôsobilý aj na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov, zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.