Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-24C/48/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcu: N.. Y. V. H. I. H. T. H. , nar. XX.X.XXXX, bytom Š.Q. XXX, XXX XX, X., zastúpeného JUDr. Radoslavou Vojtášovou, advokátkou, Wolkrova 41, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Mercurio s.r.o., so sídlom Medveďovej 1566/20, 851 04 Bratislava, IČO: 47 981 598, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd z r i a ď u j e v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 5.000,- € spolu, vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.8.2019 a príkaznej zmluvy č. 08/2019 zo dňa 28.8.2019 záložné právo k nasledovnej nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného: byt č. XXX, nachádzajúci sa na 2. poschodí v bytovom dome súp.č. XXXX, popis stavby: U. XX, P.: U. XX, na D. U. P. X. - T..Č.. P., ktorý je postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX a k bytu č. XXX prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti XX/XXXXX, zapísanému Okresným úradom X., katastrálny odbor na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie P., obec: X. - P., okres X. N..

II. Žalobca j e p o v i n n ý do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej, a to uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100%, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

l. Návrhom elektronicky podaným na súd dňa 6.7.2022 sa žalobca prostredníctvom advokátky domáhal, aby súd zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosť- byt vo výlučnom vlastníctve žalovaného, špecifikovanú vo výrokovej časti I tohto uznesenia, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 5.000,-€, vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.8.2019 a príkaznej zmluvy č. 08/2019 zo dňa 28.8.2019. Svoj návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 30.8.2019 poskytol žalovanému pôžičku v sume 60.000,-€ bezhotovostným prevodom na bankový účet žalovaného za účelom plnenia záväzku žalovaného z príkaznej zmluvy zo dňa 28.8.2019. Žalovaný bol povinný investovať poskytnuté finančné prostriedky do nehnuteľnosti - bytu č. 8 a nebytových priestorov na Českej ulici v Bratislave s tým, že po predaji nehnuteľnosti poskytnuté finančné prostriedky vráti žalobcovi. Strany sa dohodli, že žalovaný je povinný vrátiť pôžičku žalobcovi v lehote do 6 mesiacov od poskytnutia peňažných prostriedkov, t.j. do 29.2.2020. Žalovaný vrátil žalobcovi len časť pôžičky, a to dňa 18.5.2021 sumu 30.000,-€, dňa 1.7.2021 sumu 15.000,-€ a dňa 6.8.2021 sumu 10.000,-€, dlžnú sumu vo výške 5.000,-€ žalovaný neuhradil ani po viacerých písomných a ústnych výzvach. Žalobca má vedomosť, že nie je jediným veriteľom žalovaného, ktorý má viacero nesplnených splatných peňažných záväzkov voči tretím osobám, žalobca je nútený svoju oprávnenú pohľadávku vymáhať v súdnom konaní. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie vidí žalobca v tom, že sa žalovaný v ostatnom čase

zbavuje svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky. Žalobca má vedomosť o minimálne ďalších troch veriteľoch, ktorým žalovaný nesplnil splatné záväzky, jednému nevrátil pôžičku v hodnote cca 60.000,-€. Podľa účtovnej závierky žalovaného za rok 2020 žalovaný v uvedenom roku evidoval záväzky v hodnote 1.108.314,-€, z toho krátkodobé záväzky vo výške 978.915,-€, nevlastnil žiaden nehnuteľný majetok, len hnuteľné veci v hodnote 88.733,-€ a krátkodobé pohľadávky v hodnote 1.022.765,-€.

2. Žalovaný kúpnou zmluvou previedol vlastníctvo k nehnuteľnosti - bytu č. XXX (2-garsónka), nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu súp.č. XXXX, vchod U. XX, postaveného na pozemku parc.č. XXXX, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti XX/XXXXX, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie P.. Konanie V-15693/2000 zo dňa 10.5.2022 je ku dňu 1.7.2022 na pracovisku Okresný úrad X., katastrálny odbor v stave: prerušené konanie po lehote. Uvedené nehnuteľnosti zrejme predstavujú jediný nehnuteľný majetok žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je dlhodobo v omeškaní s úhradou splatných záväzkov a nevyvíja iniciatívu vyrovnať svoje záväzky voči veriteľom, žalobca sa obáva, že po prevode uvedenej nehnuteľnosti na tretiu osobu, bude ohrozená vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na prebiehajúce vkladové konanie k nehnuteľnosti nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neznesie odklad a žalobca je nútený vykonať všetky právne kroky v záujme zabezpečenia vymožiteľnosti svojej pohľadávky. Uvádzané skutočnosti odôvodňujú a vzbudzujú nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy voči žalobcovi, nakoľko z nich vyplýva úmysle žalovaného nakladať so svojimi nadobudnutými nehnuteľnosťami, čo v danom prípade aj vykonal, a je dôvodná obava žalobcu, že exekúcia bude ohrozená, čím je splnený zákonný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v súvislosti s nárokom žalobcu. Žalobca má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného v podnikateľskej činnosti - vzhľadom na výšku pohľadávky a konanie žalovaného, ktorý sa vyhýba plneniu svojich peňažných povinností voči veriteľom, keďže predmetom zabezpečenia je byt - dvojgarsónka určená na bývanie v hodnote , čo je nižšia suma ako celková hodnota splatných neuhradených záväzkov žalovaného.

3. Žalobca na preukázanie v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tvrdených skutočností predložil nasledovné listinné dôkazy procesného útoku: príkaznú zmluvu č. 08/2019 zo dňa 28.8.2019 a zmluvu o pôžičke zo dňa 28.8.2019, podľa ktorých žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 60.000,-€, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť do 6-tich mesiacov od poskytnutia; bankový výpis zo dňa 28.8.2019, preukazujúci prevod finančných prostriedkov vo výške 60.000,-€ zo strany žalobcu na účet žalovaného; výpis v LV č. XXXX pre katastrálne územie P., C.: X. - P.; účtovnú závierku žalovaného zostavenú k 31.12.2020.

4. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

6. Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Podľa veta prvá o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa zákonné náležitosti.

9. Podľa veta prvá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

10. Podľa uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

11. Podľa ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom pre zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

12. Podľa veta prvá ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

13. Podľa súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

14. Podľa súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

15. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy za účelom zabezpečenia majetku zaviazanej procesnej strany pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie súdom priznanej peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie zhoršeniu jeho pozície, cieľom je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Zo zákonnej formulácie inštitútu zabezpečovacieho opatrenia možno substancovať štyri základné predpoklady na jeho zriadenie - podanie návrhu, spôsobilosť predmetu záložného práva, zabezpečenie peňažnej pohľadávky, existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

16. Z hľadiska osvedčenia relatívnych skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer, súd by mal rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

17. Súd pri posudzovaní oprávnenosti podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom, z ktorých mal preukázané, že žalobca ako veriteľ má voči žalovanému ako dlžníkovi pohľadávku spočívajúcu v nevrátenej časti finančnej pôžičky vo výške 5.000,-€, vyplývajú zo zmluvných vzťahov uzavretých medzi procesnými stranami dňa 28.8.2019, a to príkaznej zmluvy a zmluvy o pôžičke. Pri skúmaní naplnenia predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu, súd musí mať osvedčené, že existuje obava ohrozenia exekúcie. Žalobca svojím návrhom na zriadenie zabezpečovacieho osvedčil relevantné skutočnosti a predložil dôkazy jednoznačne osvedčujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov procesných strán v dôsledku hrozby zmarenia budúcej exekúcie v prípade úspechu žalobcu v budúcom súdnom konaní o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,-€. S poukazom na dôvodné podozrenie scudzovať svoj majetok, vzhľadom na správanie sa žalovaného, vyplývajúce z prevodu nehnuteľností v jeho vlastníctve na iné osoby, mal súd za potrebné predísť možnému stavu, kedy nebude možné uspokojiť peňažnú pohľadávku žalobcu ako veriteľa z jediného preukázaného majetku žalovaného ako dlžníka. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je reálne zabezpečenie žalobcu v exekučnom konaní, ide o osobitný druh záložného práva viaznuceho na existujúcom majetku dlžníka v prospech veriteľa. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v ustanovení §343 ods. 3, čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia však zo strany žalobcu vyžaduje nielen preukázanie ohrozenia exekúcie peňažnej pohľadávky žalobcu v budúcnosti, ale aj preukázanie majetkovej hodnoty povinnej osoby, na ktorú má byť

záložné právo zriadené. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi relevantne preukázal, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností väčšej hodnoty, v rámci ktorých je možné aspoň čiastočne pokryť pohľadávku žalobcu v prípade oprávneného veriteľa.

18. Súd prijal a stotožnil sa s právnou argumentáciou žalobcu, týkajúcou sa potrebnosti reálneho zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanému súdnym zabezpečovacím opatrením. Súčasne súd uložil žalobcovi povinnosť podať v stanovenej lehote žalobu vo veci samej, nesplnenie tejto lehoty bude mať za následok zrušenie uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.