Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/436/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v sporovej veci žalobcu: V.. N. C., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Š. XX, XXX XX H. proti žalovanej v I. rade: I.. Z. G. O., T.. XX.XX.XXXX, U. H. I. X, H. a žalovanej v II. rade: I. O., T.. XX.XX.XXXX, U. H. I. X, H. obe zastúpené advokátskou kanceláriou VALIŠ LEGAL, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava o určenie dedičského práva takto,

rozhodol:

Súd u r č u j e, že žalobca je dedičom po poručiteľovi Ing. Josefovi Poláčkovi, nar. 16.04.1943 a dôvody na vydedenie uvedené v listine o vydedení spísanej notárskou zápisnicou dňa 09.10.2014 č. T. XXX/ XXXX nie sú dané. Žalobcovi sa priznáva proti žalovaným náhrada trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.11.2015 domáhal určenia, že je dedičom po poručiteľovi V.. N. C. ako aj určenia, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 09.10.2014 č. T. XXX/XXXX nie sú dané.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č. 46D 46/2015, zo dňa 22.10.2015 bolo prerušené dedičské konanie po poručiteľovi V.. N. C., otcovi žalobcu. Žalobca ako syn poručiteľa v konaní o dedičstve poprel existenciu dôvodov uvedených v listine o vydedení, spísanej dňa 09.10.2014 pred notárkou N.. S. R.. Ako dôvod vydedenia žalobcu ako aj jeho potomkov bolo uvedené, že žalobca o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Žalobca existenciu týchto dôvodov popiera. Podľa názoru žalobcu došlo k prerušeniu kontaktov s poručiteľom na nátlak manželky poručiteľa a matky žalobcu. Žalobca sa viac krát pokúšal stretnúť sa s poručiteľom, avšak poručiteľ žiaden záujem neprejavoval. Po zistení niektorých skutočností je žalobca presvedčený, že jeho vydedenie je pokračovaním konania voči nemu a jeho rodine zo strany jeho matky z čoho má prospech jeho sestra t.j. žalovaná v I. rade a jej dcéra žalovaná v II. rade. Žalobca v apríli 2016 navštívil svoju tetu, otcovu sestru, od ktorej dostal listiny ktoré napísal poručiteľ, jeho manželka a žalovaná v I. rade. Okrem iného sa dozvedel, že jeho matka a žalovaná v I. rade si ponechali finančné prostriedky nie malej hodnoty, ktoré boli z časti určené aj žalobcovi a jeho rodine. Sestra poručiteľa mu dávala tieto prostriedky s tým, že ich má spravodlivo rozdeliť. Obsahom listom je ohováranie žalobcu a jeho plne invalidnej manželky zo strany matky žalobcu a žalovanej v I. rade. Za najväčšieho vinníka všetkých nedorozumení a konfliktov v rodine považuje žalobca svoju matku. Spoločnú oslavu 60- tich narodenín rodičov žalobca usporiadal v jeho byte pre širšiu rodinu na vlastné náklady. Čo sa týka detí žalobcu o staršiu dcéru sa zvykli postarať, ale mladšiu dcéru nechceli varovať pretože bola pre nich veľmi živá. Od roku 2002, kedy poručiteľ prišiel o zamestnanie ho zamestnával žalobca až do roku 2012. Poručiteľ chodieval k žalobcovi až do roku 2012, kedy mu oznámil že už k nemu chodiť nebude a nebude u neho ani pracovať, nakoľko si to neželá jeho manželka. Od toho okamihu boli ich stretnutia sporadické či skôr náhodné. Žalobca sa viackrát stretol s poručiteľom na záhrade u žalobcovej krstnej

mamy kam chodieval poručiteľ tajne bez vedomia jeho manželky. Krstnú matku žalobcu vždy pri stretnutí so žalobcom u nej na záhrade prosil, aby o stretnutí nepovedala jeho manželke. K 70-tim narodeninám žalobca poručiteľovi gratuloval telefonicky, pričom ho pozval k sebe alebo do reštaurácie na obed, avšak poručiteľ z obavy pred manželkou odmietol. Žalobcovi rodičia prestali v posledných rokoch komunikovať viac menej s celou rodinou. Žalobca uviedol, že s matkou mal veľmi komplikovaný vzťah, nikdy si s ňou nerozumel nakoľko mala problém rešpektovať iný názor aký mala ona. S poručiteľom si však rozumel, snažil sa mu pomôcť. Správanie matky, ktorá robila neznesiteľnú atmosféru doviedlo poručiteľa až k tomu, že sa rozhodol skoncovať so životom.

3. Žalovaná v I. rade sa k podanej žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 01.03.2016. Vo vyjadrení uviedla, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť nakoľko žalobca nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň poukázala na skutočnosť, že žalobcu vydedila aj jeho matka nakoľko žalobca sa viac ako tri roky vôbec nezaujímal ani o otca a ani o matku. Matke sa 8 mesiacov po smrti otca vôbec neozval pričom matka ho taktiež vydedila. Dôvody uvedené poručiteľom v listine o vydedení sú podľa žalovanej v I. rade pravdivé. Žalovaná v I. rade uviedla, že ona ako aj jej deti a manžel boli s jej rodičmi v pravidelnom osobnom alebo telefonickom kontakte. Obom bolo treba s ohľadom na ich vek a zdravie pomôcť. Žalovaná v I. rade má vedomosť o tom, že poručiteľ dohováral žalobcovi, aby sa k matke správal tak ako sa patrí na syna. Rovnako ako žalobca sa k starým rodičom správali aj jeho deti a manželka.

4. Žalovaná v II. rade sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 01.03.2016. Vo vyjadrení uviedla, že je pravdou, že žalobca ako aj jeho rodina sa viac rokov nezaujímali o jej starých rodičov. Žalovaná v II. rade, ktorá je vnučkou poručiteľa uviedla, že s poručiteľom bola až do konca jeho života v pravidelnom telefonickom i osobnom kontakte. Vždy v nedeľu chodievala k starým rodičom na obed, ktoré spojili s rozhovormi na rôzne témy, ktoré ich obojstranne obohacovali. Pre poručiteľa si vždy našla čas a pomohla mu s problémom. Žalovaná v II. rade uviedla, že k správaniu žalobcu sa aktívne pripojila aj jeho manželka a dve dcéry.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovanej v I. rade, žalovanej v II. rade, výsluchom svedkov C. G., Z. I., J. T., Z. C., N.. F. C., oboznámil sa s listinami tvoriacimi obsah spisu ( Oznámenie o úmrtí poručiteľa V.. N. C., Notárska zápisnica č. T. XXX/ XXXX zo dňa 09.10.2014, spis 46D 468/2015, list matky žalobcu adresovaný sestre poručiteľa D. Q., list poručiteľa zo dňa 13.05.2014 adresovaný jeho sestre D. Q. , list sestry poručiteľa D. Q. adresovaný žalovanej v I. rade ) a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Notárskou zápisnicou č. T. XXXXX/XXXX, T. XXX/XXXX spísanou pred notárkou N.. S. R. dňa 09.10.2014 prejavil poručiteľ V.. N. C. svoju vôľu spísaním závetu a listiny o vydedení. Z obsahu závetu vyplýva, že poručiteľ pre prípad svojej smrti ustanovuje ako dediča všetkého jeho hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku a majetkových práv, ktoré bude ku dňu smrti vlastniť svoju dcéru t.j. žalovanú v I. rade a svoju vnučku žalovanú v II. rade. Zároveň vyhlásil, že neopomenuteľného dediča žalobcu vydeďuje . V listine o vydedení, ktorá je súčasťou Notárskej zápisnice je uvedený ako dôvod vydedenia to, že žalobca o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, napriek tomu, že mu ako otec spolu s jeho matkou poskytoval sústavnú potrebnú starostlivosť o jeho výchovu , zdravie a všestranný vývoj. Taktiež žalobcovi ako aj jeho manželke a deťom poskytoval pomoc. K dôvodom vydedenia poručiteľ bližšie uviedol, že problémy so žalobcom boli v puberte, ale i neskôr. Až do veku 28 rokov býval u rodičov, pričom mu pomáhali až do jeho 45 rokov. Vnúčatám kupovali oblečenie, hračky, sladkosti a staršiu vnučku často varovali cez víkendy. Žalobcu ako aj jeho rodinu pozývali na takmer všetky oslavy s pohostením. Z poručiteľovi neznámych príčin žalobca o neho od roku 2011 neprejavuje žiadny záujem, ani osobným a ani telefonickým kontaktom. Správanie žalobcu považuje za nevďak za rodičovskú lásku, starostlivosť, obetavosť a pomoc, ktorú jemu a jeho rodine poskytovali.

7. Uznesením Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 46D/468/2015 zo dňa 22.10.2015 súd prerušil konanie o dedičstvo a žalobcu odkázal, aby sa domáhal určenia , že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 09.10.2014 nie sú dané a to žalobou podanou v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2015 a žaloba podal žalobu na súd dňa 13.11.2015. .

8. Týmto žalobca osvedčil svoj naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko jeho postavenie ako neopomenuteľného dediča je vzhľadom na existenciu listiny o vydedení objektívne neisté.

9. Žalobca vo výpovedi pred súdom uviedol, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení nie sú pravdivé. Zdôraznil , že k prerušeniu kontaktov s poručiteľom došlo zo strany poručiteľa a nie jeho. Je presvedčený, že poručiteľ tak urobil pre nátlak zo strany jeho manželky a matky žalobcu. Poručiteľ pracoval pre žalobcu do roku 2012. Od tohto obdobia boli ich stretnutia menej časté, pričom žalobcovi oznámil, že na nátlak matky už k ním chodiť nebude. Udialo sa to telefonicky, keď jedného dňa poručiteľ neprišiel, tak sa ho žalobca pýtal na dôvod, nakoľko poručiteľ pracoval u žalobcu doma. Na otázku žalobcu, či to má zakázané od jeho matky poručiteľ povedal, že áno. Od konca roka 2012 boli stretnutia žalobcu s poručiteľom menej časté a väčšinou sa udiali na záhrade u žalobcovej krstnej matky. Krstná matka je sestrou žalobcovej starej mamy. Keď poručiteľ prišiel na záhradu, krstná matka mu dala vedieť a žalobca pokiaľ mohol na záhradu prišiel.

10. Žalovaná v I. rade vo výpovedi pred súdom uviedla, že žalobcom predložené dôkazy sú staré, pričom ide o dôkazy do roku 2012. Nezáujem žalobcu trvá viac ako tri roky. Odmietla tvrdenia žalobcu, že dôvodom toho prečo otec prestal k nemu chodiť bol zákaz matky. Skutočným dôvodom bolo, že žalobca povedal otcovi, že na druhý deň nemá chodiť a odišiel na dovolenku o čom otcovi nepovedal. Otca sa to veľmi dotklo. Podľa vedomostí žalovanej v I. rade žalobca otcovi nezagratuloval ani na Vianoce a ani na 70-te narodeniny. Žalovaná v I. rade nemá vedomosť o tom, prečo došlo k obmedzeniu kontaktov medzi žalobcom a ich otcom, pričom potvrdila, že žalobca mal záujem dať vzťahy medzi rodičmi do poriadku, ona to rodičom tlmočila a tí povedali že má žalobca prísť sám.

11. Žalovaná v II. rade vo výpovedi pred súdom uviedla, že má vedomosť o tom, že s poručiteľom sa žalobca ako aj jeho manželka a dve dcéry nestretávali. Vždy keď jej poručiteľ zavolal, že potrebuje pomoc prišla. Taktiež poručiteľ často chodieval ku nim. Žalovaná v II. rade nie je v kontakte so svojimi sesternicami asi 3 roky. Naposledy sa stretli na pohreboch, ale nerozprávali sa spolu. Z akého dôvodu došlo k narušeniu vzťahov medzi jej rodinou a rodinou žalobcu vedomosť nemá. O tom, že starý otec, teda poručiteľ spísal závet vedomosť mala ešte pred tým ako zomrel.

12. Svedkyňa R. T., ktorá je krstnou matkou žalobu a žalovanej v I. rade vo výpovedi pred súdom uviedla, že zosnulý poručiteľ mal zakázané sa stretávať nielen so svojím synom t.j. žalobcom, ale aj s ňou a s celou rodinou z manželkinej strany. Podľa názoru svedkyne bol medzi žalobcom a poručiteľom normálny vzťah a na jej záhrade sa stretávali aj v čase, keď už mal stretávanie sa so žalobcom zakázané. So žalobcom mu zakazovala sa stretávať jeho manželka. Svedkyňa sa stretnutí žalobcu s poručiteľom zúčastňovala, vždy keď otec žalobcu prišiel ku nej na záhradu ju poprosil, aby sa o tom nedozvedela jeho manželka. Zhruba 3 roky pred smrťou poručiteľa sa poručiteľ spolu s jeho manželkou nezúčastňovali žiadnych rodinných osláv.

13. Svedkyňa Z. I., ktorá je sesternicou matky žalobcu a žalovanej v I. rade vo výpovedi pred súdom uviedla, že sa so žalobcom ako aj s poručiteľom nestretávala príliš často nakoľko býva mimo Bratislavy. Svedkyňa taktiež uviedla, že pokiaľ nemal poručiteľ zakázané sa stretávať so svojím synom t.j. žalobcom bolo ich vzťah možné považovať za normálny. V stretávaní sa so synom bránila poručiteľovi jeho manželka. Zhruba pred šiestimi rokmi dostala svedkyňa od matky žalobcu list. Bolo to v čase keď svedkyňa oslavovala životné jubileum a na oslavu bola pozvaná aj matka žalobcu, ktorá jej poslala dlhý list v ktorom jej oznámila, že sa oslavy nezúčastní a veľmi nepekne v liste poopisovala nielen poručiteľa, ale aj žalobcu. Od toho času sa matka žalobcu od rodiny dištancovala, stretli sa iba na pohreboch jej súrodencov. K dôvodu narušenia vzťahov medzi žalobcom a jeho rodičmi sa vyjadriť nevedela.

14. Svedok C. G., ktorý je bratrancom matky žalobcu a žalovanej v I. rade vo výpovedi pred súdom uviedol, že vzťah žalobcu s jeho otcom vyhodnocoval ako štandardný. Z jeho pohľadu bol vzťah poručiteľa k žalobcovi veľmi dobrý, oboch vnímal ako podobné osobnosti. S poručiteľom sa stretol naposledy asi pred 7 rokmi, kedy naposledy videl spolu žalobcu so svojím otcom.

15. Svedkyňa Z. C., dcéra žalobcu a neter žalovanej v I. rade vo výpovedi pred súdom uviedla, že vzťah jej otca so starým otcom vnímala ako dobrý. To, že došlo k narušeniu vzťahov medzi otcom a starým otcom t.j. poručiteľom vnímala ako zásah starej matky. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že poručiteľ sa so svojím synom stretávali na záhrade u krstnej matky. Naposledy bola v domácnosti u starých

rodičov v roku 2012. Svedkyňa taktiež uviedla, že stará mama prijímala návštevy až po predchádzajúcom telefonickom nahlásení. Keďže jej otcovi povedala stará mama, že s ním končí nepovažovala za prirodzené, aby ju potom kontaktovala. Starý otec ešte nejaký čas k nim chodieval, ale potom prestal úplne. V mene celej rodiny ho vždy kontaktoval žalobca.

16. Svedok D. G., ktorý je manželom žalovanej v I. rade a nevlastným otcom žalovanej v II. rade vo výpovedi pred súdom uviedol, že poručiteľa považoval ako za svojho otca. Podľa neho bol veľmi dobrý človek. Ku vzťahu žalobcu a jeho otca sa vyjadriť nevedel, jediné informácie ktoré má sú informácie od manželky t.j. žalovanej v I. rade. O tom, že vzťahy medzi žalobcom a jeho rodičmi sú narušené mal vedomosť. Poručiteľ im pomáhal, nakoľko majú maloletého syna zvykol im ho brávať zo škôlky. Svedok mal vedomosť o tom, že sa mu poručiteľ raz posťažoval, že mu žalobca nepovedal, že idú k moru. Do domácnosti poručiteľa a jeho manželky chodieval svedok keď bolo treba pomáhať niečo opraviť a zvyčajne tam chodieval sám. Svedok nemal vedomosť o tom, že by poručiteľ alebo jeho manželka zakázali žalobcovi aby ich navštevoval.

17. Svedkyňa N.. F. C., matka žalobcu a žalovanej v I. rade, stará matka žalovanej v II. rade vo výpovedi pred súdom uviedla, že ukončeniu vzťahov žalobcu a poručiteľa predchádzalo ukončenie vzťahov medzi žalobcom a ňou. V apríli 2010 pozvala jej nevesta teda manželka žalobcu na oslavu jej narodenín svedkyňu spolu s poručiteľom, pričom svedkyňa jej odvetila, že ona nemá čo oslavovať. Následne stretla žalobcu, ktorý sa jej opýtal, či príde na oslavu a ona mu odvetila, že nepríde. Tým skončil vzťah medzi žalobcom a svedkyňou. Následne oslavovala narodeniny svedkyňa a nikto zo žalobcovej rodiny jej zagratulovať neprišiel. Odvtedy sú vzťahy medzi žalobcom a svedkyňou ako jeho matkou prerušené. Poručiteľ ešte predtým chodil ku žalobcovi u ktorého pracoval, ktorý u žalobcu pracoval štyri dni v týždni. Žalobca odcestoval s rodinou na dovolenku a poručiteľovi to neoznámil, čo sa ho veľmi dotklo a povedal že konči a k žalobcovi už chodiť nebude. Svedkyňa ako dôvod vydedenia žalobcu poručiteľom uviedla to, že sa žalobca nekontaktoval s ňou ako aj s ním. Viac menej došlo k ukončeniu kontaktov so žalobcom a celou jeho rodinou. Svedkyňa v roku 2011 napísala závet a listinu o vydedení o čom informovala aj poručiteľa. Poručiteľ jej povedal, aby sa neunáhlila a synovi dala ešte šancu. Žalobca po návrate z dovolenky zavolal poručiteľovi a žiadal ho, aby k nemu prišiel, pričom poručiteľ mu oznámil , že už k nemu nepríde. Týmto definitívne skončili vzťahy medzi rodičmi žalobcu a žalobcom. Nakoľko svedkyňa mala prístup k mobilu poručiteľa nikdy nevidela, žeby poručiteľ telefonoval žalobcovi alebo naopak. V roku 2012 sa poručiteľ rozhodol vydediť žalobcu a preto požiadal svedkyňu, aby zabezpečila notárku a aby mu požičala jej listinu o vydedení, ktorú napísala v roku 2011. Na jar v roku 2013 oslavoval poručiteľ ako aj svedkyňa 70- te narodeniny, pričom čakali, že im žalobca zatelefonuje a oni ho pozvú spolu s jeho rodinou na ich oslavu. Žalobca im však nevolal a k jubileu negratuloval. V roku 2014 ju poručiteľ požiadal, aby vybavila notárku ktorá spísala závet a listinu o vydedení, pričom obidvaja rodičia žalobcu doniesli to čo mali napísané. Svedkyňa považuje za veľkú zradu žalobcu voči jeho otcovi to, že sa nekontaktoval so sestrou poručiteľa, ktorá obývala jeho dom 44 rokov. Sestra poručiteľa sa z domu nemienila vysťahovať, pričom manžel ju vyzval, aby sa z domu vysťahovala, lebo dom predá aj s ňou. Ona ho na to vyhodila z domu, k ich návrhom sa nevyjadrila a preto sa poručiteľ rozhodol skoncovať so životom.

18. Ako ďalší listinný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca list, ktorý adresovala jeho matka N.. F. C. sestre poručiteľa D. Q. rod. C. dňa 07.10.2013. Žalovaná v I. rade ani žalovaná v II. rade tento dôkaz nerozporovali. Z obsahu listu je zrejmé, že vzťah medzi rodičmi žalobcu bol dlhodobo narušený, plný konfliktov. Matka žalobcu v ňom svojho manžela ako aj syna častuje rôznymi vulgárnymi invektívami citujem ,, mňa však mrzí, že toľkí ste vychovávali Vášho dobrého N. a vychovali ste kurvu, vagabunda, darebáka, neschopáka a surového darebáka s vysokou školou...“. Poručiteľovi vyčítala, že trávi čas so svojím synom citujem,, N. s ním chľastal a fajčil a učil sa z Vašej rodiny aká úcta patrí matke.“ Svedkyňa správanie poručiteľa a žalobcu voči nej vyhodnocuje ako nevďak za jej starostlivosť. Manžela s ktorým tak ako uviedla vo svedeckej výpovedi mala dobrý vzťah v liste označuje ako netvora a monštrum. Sestru poručiteľa žiada, aby jej poslala sumu 150.000,- Kč poukážkou na jej meno za to, že užíva poručiteľov dom a neplatí za neho nájomné.

19. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 476d Občianskeho zákonníka ( ďalej len ) poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami. Podľa § 469a poručiteľ môže vydediť potomka ak, a.) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch b.) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať c.) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka d.) trvalo vedie neusporiadaný život. Podľa § 469a pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods.2. Podľa § 479 maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

20. Vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení.

21. K platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia dôvodov uvedených v ustanovení 469a Občianskeho zákonníka. Pôjde predovšetkým o otázku skutkovú a posúdenie okolnosti konkrétneho prípadu (R 45/1986). 22. Existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení. Dôvodom pre vydedenie môže byť iba správanie potomka, ktoré predchádzalo vydedeniu. Prvým zákonným dôvodom , pre ktorý môže poručiteľ potomka vydediť je skutočnosť, že potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch. Druhým dôvodom pre ktorý môže poručiteľ vydediť potomka je skutočnosť, že potomok o neho neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potom prejavovať mal. Poručiteľom uvedený dôvod v Listine o vydedení možno podriadiť pod § 469a ods.1 písm. b) OZ, a síce, že žalobca o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

23. K prvému dôvodu vydedenia súd uvádza, že pre platnosť vydedenia z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, kedy pre zdravotné alebo iné problémy, ktoré nastali z dôvodu ochorenia alebo veku, prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami potrebuje pomoc a nie je schopný si bez cudzej pomoci sám obstarať základné životné potreby. Súčasne musí ísť o situáciu, kedy o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak; kedy potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi zo strany potomka pritom musí odporovať dobrým mravom. Súdna prax pritom vychádza z názoru, že za dobré mravy je potrebné považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujúcu podstatné historické tendencie a sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných ( R 5/2001 a R 16/1998). 24. K dôvodu vydedenia , ktorý poručiteľ uviedol v Listine o vydedení a síce, že žalobca neprejavoval o neho trvalo opravdivý záujem, ktorý ako potomok k poručiteľovi prejavovať mal, súd uvádza, že tento záujem je potrebné posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Z ustálenej judikatúry jednoznačne vyplýva, že pokiaľ ide o skutočnosť, že potomok neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nie je možné bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu. Môže ísť o prípady kedy v dôsledku správania sa poručiteľa voči potomkovi nie je v rozpore s dobrými mravmi skutočnosť, že potomok neprejavuje o poručiteľa záujem ( R 23/1998). Jedným z hľadísk, ktoré treba u tohto dôvodu vydedenia vždy skúmať, je to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejavovať opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, t.j. či poručiteľ mal záujem

sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy; vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, a nie, ak ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne kedy k nemu sám aj podstatne prispel ( rozsudok Krajského súdu v Českých Budějoviciach zo dňa 09.08.1996 sp.zn. 6 Co 10/96). 25. Súd pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, považoval za významný vzťah medzi poručiteľom a žalobcom ako jeho potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. 26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení spísanej pred notárkou N.. S. R. dňa 09.10.2014 nie sú dané. Poručiteľ v predmetnej notárskej zápisnici č. NZ 37249/2014, listinou o vydedení vydedil svojho syna ako neopomenuteľného dediča a zároveň vydedil aj jeho potomkov. Ako dôvody vydedenia poručiteľ uviedol, že jeho syn ( žalobca) o neho neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, napriek tomu, že mu ako jeho otec spolu s jeho matkou poskytoval sústavnú starostlivosť o jeho výchovu, zdravie a všestranný vývoj a počas jeho života jemu ako aj jeho rodine -manželke a deťom poskytovali pomoc, najmä ale najmä nie výlučne majetkovú a prejavovali o nich záujem, aj keď bol len jednostranný. Bližšie k dôvodom vydedenia uviedol, že problémy so žalobcom boli ako v puberte tak i neskôr, žalobca požíval alkoholické nápoje, do veku 25 rokov denne študoval na SVŠT v Bratislave strojné inžinierstvo, ktoré úspešne ukončil. Okrem šiestich mesiacov, kedy býval u svojej tety býval až do 28 rokov u rodičov. Pomáhali mu až do 45 rokov. Vnúčatám kupovali oblečenie, hračky, sladkosti a staršiu vnučku Adrianu často varovali cez víkendy. Dary synovi ( žalobcovi) oblečenie, drobnosti boli samozrejmosťou, najmä k narodeninám, meninám, Vianociam a nezabúdali ani na nevestu. Okrem toho ich pozývali celé roky na sviatky a takmer všetky oslavy s pohostením. Z poručiteľovi neznámych príčin od roku 2011 žalobca o neho neprejavuje žiadny záujem, ani osobným ani telefonickým kontaktom. Celé roky im žalobca nezaželá na sviatky. 27. Zo svedeckých výpovedí a to najmä zo svedeckej výpovede krstnej matky žalobcu a žalovanej v I. rade R. T. vyplynulo, že poručiteľovi bránila v stretávaní sa so žalobcom jeho manželka, resp. že poručiteľ mal so žalobcom zakázané sa stretávať. Tajne sa stretávali na jej záhrade, tak aby sa o ich stretnutiach nedozvedela manželka poručiteľa a matka žalobcu. Tvrdenia týkajúce sa manipulovania poručiteľa jeho manželkou vo vzťahu k jeho synovi vyplynuli i zo svedeckej výpovede svedkyne Z. I., ktorá je sesternicou matky žalobcu. Svedkyňa pred súdom uviedla, že pokiaľ nemal poručiteľ zakázané sa stretávať so svojím synom t.j. žalobcom, bolo ich vzťah možné považovať za normálny. V stretávaní so synom bránila poručiteľovi jeho manželka. Svedkyňa N.. F. C., matka žalobcu vo výpovedi pred súdom uviedla, že prerušeniu kontaktov žalobcu s poručiteľom predchádzalo prerušenie kontaktovania sa žalobcu s ňou. Sama svedkyňa pred súdom uviedla, že neveste, ktorá ju pozvala na jej oslavu narodením odpovedala tak, že ona nemá čo oslavovať a následne považovala za v rozpore s dobrými mravmi postoj žalobcu a jeho rodiny, keď neprišli svedkyni gratulovať k narodeninám oni, pričom svedkyňa mala narodeniny v krátkom časovom odstupe od narodením svojej nevesty. Súd zastáva názor, že správanie žalobcu s ohľadom na správanie sa jeho rodičov k nemu nie je možné považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Nie je predsa možné od potomka vynucovať opravdivý záujem, keď záujem rodičov o svojho potomka a jeho rodinu za úprimný a opravdivý považovať nemožno. Pre dokreslenie vzťahov v rodine súd vychádzal aj z listu matky žalobcu, ktorý adresovala sestre poručiteľa v ktorom je poručiteľ svojou manželkou okrem iného opísaný ako netvor a monštrum. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi žalobcu boli značne a dlhodobo narušené, čo sa nesporne prejavilo i vo vzťahu k žalobcovi, avšak táto skutočnosť nemôže mať za následok vydedenie žalobcu ako neopomenuteľného dediča. Z vykonaného dokazovania zo žiadneho dôkazu produkovaného žalovanou v I. a II. rade nevyplynulo, že by bolo možné správanie žalobcu voči poručiteľovi ako jeho otcovi podriadiť pod niektorý zo zákonných dôvodov vydedenia uvedených v § 469a Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo preukázané, že by bol poručiteľ odkázaný na pomoc iného, že by trpel nejakou vážnou chorobou a žalobca mu neposkytol potrebnú pomoc. Okrajovo súd poznamenáva, že ak rodičia očakávajú od svojich

potomkov dodržiavanie zásad morálneho správania sa, mali by im sami ísť príkladom. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).