Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-136-2016.pdf
PDF · 91.02 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/136/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, P.O.Box 205 proti žalovanému: A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., M. XX/X t.č. ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 1.200,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom podaným 30.06.2016 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 1200 eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 01.08.2015 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. Bratislava a žalovaným bola uzavretá zmluva o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia stanovených podmienok. Banka poskytla povolené prečerpanie na bežnom účte vo výške 1200 eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia zmluvných povinností vypovedala banka listom z 15.05.2015 zmluvný vzťah, čím sa pohľadávka stala splatnou v celosti. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.08.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu.
2. Súd doručil žalovanému žalobu s prílohami, pričom žalovaný oznámil, že sa pojednávania nezúčastní, z dôvodu umiestnenia v ÚVTOS Dubnica nad Váhom.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to fotokópiou zmluvy o bežnom účte, fotokópiou potvrdenia o poskytnutí flexidebetu, Všeobecnými obchodnými podmienkami VUB a.s. pre depozitné produkty, fotokópiou výpovede Zmluvy o bežnom účte, doručenkou, fotokópiou oznámenia o postúpení pohľadávky a podací hárok, fotokópiou predžalobnej výzvy, písomným vyjadrením žalobcu z 05.09.2016, výpisom z účtu žalovaného, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
4. Zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov služieb flexiúčtu zo dňa 24.02.2010 zriadila Všeobecná úverová banka a.s. žalovanému bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom žalovanému bola vystavená platobná karta Štandard PK MaestroCard s dohodnutým denným limitom, ďalej služba internet banking a iné. Na základe žiadosti zo dňa 23.7.2010 došlo k uzavretiu kontokorentného úveru
- flexidebetu vo výške 1200 eur na horeuvedenom čísle účtu, čo vyplýva z potvrdenia o poskytnutí flexidebetu z 23.7.2010. Žalovaný ako klient bol povinný po dobu plnenia splniť podmienku - mesačné zasielanie kreditných obratov vo výške 600 eur, čo predstavuje 50% nastaveného limitu. Za využívanie flexidebetu banka ku koncu kalendárneho mesiaca zúčtováva debetné úroky, výška úrokovej sadzby
je zverejňovaná bankou. V prípade nesplnenia podmienok banka môže pristúpiť k zníženiu alebo zrušeniu nastaveného limitu flexidebetu na bežnom účte. Z oznámenia o nastavení kontokorentného úveru vyplýva počiatočný dátum 24.7.2010, konečný dátum 31.12.2099, úverový limit 1200 eur.
5. Výpoveďou zmluvy o bežnom účte zo dňa 15.05.2015 VÚB a.s. Bratislava vypovedala zmluvu o bežnom účte s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude výpoveď doručená. Výpoveď bola doručená žalovanému 21.05.2015.
6. Listom z 15.12.2015 oznamovala VÚB a.s. žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.12.2015.
7. Z písomného vyjadrenia žalobcu z 05.09.2016 vyplýva, že ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu bol stav na účte 2326,20 eur, uvedená suma pozostáva z istiny 454,86 eur, debetného úroku 1391,65 eur, poplatkov 479,69 eur. Poplatky sú účtované v zmysle cenníka, pričom žalobca si uplatňuje len istinu 454,86 eur a časť poplatkov 745,14 eur, t.j. celkovo 1200 eur. Na predmetný zmluvný vzťah sa zákon č. 258/2001 Z.z. nevzťahuje, pretože nejde o spotrebiteľský úver v zmysle tohto zákona. Kontokorentný úver je osobitnou formou úveru a poskytuje sa formou povoleného prečerpania, t.j. debetu a nie je vopred dohodnutý počet, výška a termíny s plátok úveru, pohľadávka je splácaná formou započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu, a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. Účet žalovaného dosiahol debetný zostatok dňa 18.7. 2012, t.j. ešte pred povolením povoleného prečerpania. Potom ako bol poskytnutý úver, žalovaný prekročil výšku povoleného prečerpania a debetný zostatok nadobudol charakter nepovoleného prečerpania.
8. Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
9. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
10. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
11. Podľa § 2 písm. a,b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom;
12. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
13. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona a aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd návrh žalobcu zamietol
z dôvodu neopodstatnenosti žalovanej sumy v časti poplatkov a v časti úverovej istiny z dôvodu premlčania. Zo spisu vyplýva, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného mal vzniknúť dňa 24.02.2010, kedy na žiadosť žalovaného banka potvrdzuje poskytnutie flexidebetu vo výške 1200,- eur, došlo teda k akceptácii návrhu žalovaného na stanovenie úverového limitu v tejto sume, čo vyplýva aj z oznámenia o nastavení kontokorentného úveru dňom 23.7.2010. Je nepochybné, že žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba a mala postavenie spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na uvedený vzťah dopadá právna úprava tohto zákona, pretože povolené prečerpanie peňažných prostriedkov z bežného účtu žalovaného bolo poskytované a čerpané formou kreditnej karty, čo vyplýva zo zmluvných dojednaní o zriadení zmluvy o bežnom účte a nakoniec aj z jednotlivých bankových operácií z výpisu z účtu žalovaného /§ 1 ods. 3 citovaného zákona. Veriteľ je povinný i pri týchto spotrebiteľských úveroch splniť podmienky upravené v § 3 ods. 6 citovaného zákona. Žalobca vôbec nepreukázal, či žalovaný ako spotrebiteľ bol informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, o poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnení a o spôsobe a zániku alebo ukončenia zmluvy. Ani právnym nástupníctvom sa povaha predmetnej veci ako spotrebiteľskej nemohla zmeniť. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Úver poskytovaný formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte je síce absolútnym obchodom a dopadá na neho tretia časť Obchodného zákonníka, avšak predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy a v prípade duplicitnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo /viď napr. rozsudok NS SR 5MCdo 20/2009, IÚS 402/2013 z 19.6.2013, v obdobnej veci aj KS TN 17Co 653/2014 z 29.4. 2015/. Preto i pre účely posúdenia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a posúdenia premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
14. Pokiaľ žalobca špecifikoval žalovanú sumu 1200 eur a táto má predstavovať istinu 454,86 eur a poplatky 745,14 eur, ani na výzvu súdu jasne a zrozumiteľne neuviedol z čoho konkrétne má žalovaná istina pozostávať, kedy konkrétne túto istinu mal žalovaný vyčerpať, kedy sa stal tento dlh splatným. Bremeno tvrdenia rozhodných skutočností zaťažuje najmä žalobcu, ktorý sa domáha svojho práva a v prípade, že ho neunesie, čo je prípad žalobcu v tomto konaní v časti úverovej istiny, nemôže byť v konaní úspešný. Súd nemôže sám nahrádzať skutkové tvrdenia žalobcu, resp. hľadať právny dôvod, od ktorého odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu. Samotný stav debetného zostatku 2326,20 eur ku dňu ukončenia zmluvy vyjadruje len zaúčtovanie jednotlivých účtovných operácii bankou na účte žalovaného. Súd chýbajúce tvrdenia žalobcu nemôže nahrádzať predloženým výpisom z účtu žalovaného, súd nemá povinnosť „vyhľadávať“ z predloženého výpisu z účtu, ktoré položky sa môžu týkať skutočne vyčerpanej úverovej istiny a v ktorom konkrétnom období zvlášť za stavu, že banka neustále kapitalizuje zmluvné úroky, úroky z omeškania a rôzne poplatky do vykazovaného debetného zostatku. Aj v prípade platne uzatvoreného kontokorentného úveru je veriteľ povinný preukázať výšku kontokorentného úveru, sumy čerpania úveru, úroky a z akých súm, v akej sadzbe a za aké obdobie sú účtované, ďalej o aké poplatky, v akom období a z akého dôvodu sú uplatňované. I napriek uvedenému súd konštatuje, že z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný sa na svojom účte dostal prvýkrát do mínusového stavu už dňa 27.7.2010, kedy bol zostatok na jeho účte - 631,40 eur, následne stav na jej účte bol neustále mínusový, takže žalovaný nedodržal základnú podmienku, a to mesačné zasielanie kreditných obratov najmenej 600,- eur. Ku dňu nadstavenia úverového limitu 1200 eur dňa 23.7.2010 bol stav na jeho účte 663,72 eur, nasledovali prevažne debetné operácie, pričom banka pravidelne účtovala rôzne poplatky za recikláciu, vedenie konta flexiúčtu, účtovanie položiek nad rámec konta a podobne. Posledná kreditná operácia na účte žalovaného bola dňa 30.5.2012 v sume 0,57 eur, následne boli na účte účtované len rôzne poplatky za recikláciu, poplatky EDC klienta, poplatok za spracovanie exekúcie a podobne. Z výpisu z účtu je zrejmé, že akúkoľvek úverovú istinu vyčerpal žalovaný naposledy v roku 2010 /viď operácia 27.7.2010/, kedy mal mínusový stav
- 691,40 eur. Vychádzajúc zo Všeobecných obchodných podmienok VUB a.s. pre depozitné produkty, a to bodu 4.11.3 nepovolený debet sa stáva okamžite splatný v prípade neuhradenia debetu v stanovenej lehote. Je teda zrejmé, že veriteľ mal právo uplatňovať pohľadávku z titulu debetného zostatku na účte voči žalovanému už v roku 2010, kedy jej stav na účte bol dlhodobo debetný a tento stav sa navyšoval o účtovanie rôznych poplatkov a úrokov až do roku 2015, t.j. do výpovede zo zmluvy o účte.
15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
16. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
17. V danej veci podľa názoru súdu je akékoľvek právo žalobcu ako právneho nástupcu veriteľa v časti istiny premlčané. Zmluva medzi pôvodnými účastníkmi bola uzavretá zrejme na dobu do 31.12.2099, v zmluve sa nenachádza jasná a zrozumiteľná dohoda o splatnosti vyčerpaného úverového limitu v jednotlivých mesiacoch, je stanovená len podmienka dlžníka mať na účte sumu kreditných operácii 600 eur. Ak právo veriteľa na splnenie dlhu za podmienky, že žalovaný ako dlžník dlhú dobu zmluvnú podmienku kreditných operácii nedodržiaval, nebolo vyslovene upravené a platne dohodnuté, veriteľovi začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva z depozitného zostatku z titulu úverovej istiny dňom skutočného vyčerpania, t.j. v danej veci už v roku 2010 /viď napr. rozsudok NS ČSR R 28/1984, R 91/2004. Pri aplikácii premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná, je teda zrejmé, že všetky splatné nároky žalobcu z titulu istiny a príslušenstva splatné pred 30.06.2013 sú premlčané. Žalobca však ani nešpecifikoval za aké obdobie omeškania dlhu ide, čo tvorí úverovú istinu, úroky, poplatky a iné nároky. Na uvedenom závere nič nemení ani to, že veriteľ vypovedal zmluvu listom z 15.05.2015, pretože mu nič nebránilo uplatňovať svoje nároky na súde aj bez dania výpovede zo zmluvného vzťahu.
18. Pokiaľ ide o poplatky v sume 745,14 eur, tento nárok žalobcu nie je dôvodný už i preto, že súd nepovažuje poplatky za platne dohodnuté. V zmluve o zriadení kontokorentného úveru sa poplatky vôbec neuvádzajú, tieto nie sú nijako špecifikované, ani ich výška, preto v zásade s poukazom na § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľovi poplatky nepatria. Nárok na poplatky účtované majiteľovi účtu s odkazom na Sadzobník alebo Cenník poplatkov nevychádza zo zmluvnej podmienky individuálne dohodnutej, pretože Cenník poplatkov má jednostranne nadstavený banka a tento jednostranne aj počas trvania zmluvného vzťahu mení. V spotrebiteľských veciach neprichádza do úvahy z hľadiska požiadavky písomnej formy zmluvných dojednaní odkaz na obchodné podmienky alebo cenník známe zmluvným stranám, či k návrhu priložené, pretože platí povinnosť písomnej úpravy zmluvných záväzkov. Zmyslom inštitútu obchodných podmienok je len ozrejmenie vzťahov medzi zmluvnými stranami, nie samotné zakotvenie jednotlivých nárokov.
19. Pre úplnosť súd udáva, že praktika banky, keď žalovaný ako dlžník bol už v čase navýšenia úverového limitu na 1200 eur v roku 2010 v mínusovom stave, tento neustále na svojom účte udržiaval viac rokov, banka takýto stav tolerovala a viac rokov účtovala rôzne poplatky a úroky, nemôže požívať právnu ochranu s poukazom na § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
20. Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.
21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že rozhodol o nároku na náhradu trov konania ale vzhľadom k tomu, že si trovy konania neuplatnil, tak mu ich súd nepriznal. V konaní bol úspešný žalovaný v celom rozsahu, preto mu vznikol aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.