Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-456-2015.pdf
PDF · 93.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/456/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľa P. F., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. V. A.D. - I. a manželky navrhovateľa V. F., J. K.C., Z.. X.XX.XXXX, K. B. V. A. Z. P. K. Č.. XX a v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Z. F., Z.. X.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov P. F., Z.. XX.XX.XXXX T. V. F., J. K., Z.. X.XX.XXXX, v konaní o rozvode manželstva a o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov P. F.Í., Z.. XX.XX.XXXX T. V. F., J. K., Z.. X.XX.XXXX, uzavreté L. XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. Č. A. - I. V. I. XX, J.Č. XXXX, Z. Q. XX, X. X. Č. XXX, rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletú Z. F., Z.. X.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí túto starostlivosť budú realizovať tak, že navrhovateľ bude osobnú starostlivosť o maloletú vykonávať vždy od párneho pondelka od 18.00 hod. do najbližšieho párneho pondelka do 18.00 hod. a manželka navrhovateľa bude osobnú starostlivosť o maloletú vykonávať v nasledujúcich dvoch týždňoch s tým, že k odovzdávaniu dieťaťa bude dochádzať vždy pred bytom manželky navrhovateľa, kde navrhovateľ maloletú bude od manželky navrhovateľky preberať v stanovených časoch a následne jej tam bude maloletú odovzdávať.
Obaja rodičia majú právo a povinnosť maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 27.11.2015 návrh, ktorým žiadal o rozvedenie manželstva účastníkov, na čas po rozvode ktorého žiadal zveriť maloletú dcéru účastníkov Z. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, počas ktorej starostlivosti navrhoval výživné neurčovať a zároveň žiadal rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Manželka navrhovateľa sa k návrhu písomne nevyjadrila.
3. Kolízny opatrovník na základe výsledkov vykonaných šetrení v písomnej správe doručenej súdu dňa 3.2.2016 v prípade rozvedenia manželstva rodičov maloletej doporučil schváliť rodičovskú dohodu o striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú, pričom v správe doručenej súdu dňa 8.7.2016 na základe doplnenia šetrení, uvedené kolízny opatrovník doporučoval aj na základe pohovoru vykonaného s maloletou dňa 22.6.2016, ktorá samotná potvrdila, že je v striedavej osobnej starostlivosti u rodičov v 2-týždňových intervaloch, ktorá situácia jej vyhovuje a potvrdila, že dobre vychádza aj s otcovou terajšou
priateľkou a na takejto starostlivosti do budúcna nechce nič meniť, vyjadrila názor, že nie je potrebné upravovať prázdniny, keďže s rodičmi sa vie vždy dohodnúť.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, manželky navrhovateľa, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a skutočný stav.
5. Účastníci uzavreli manželstvo L. XX.X.XXXX, toto je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F. Č. A. - I., V. I. XX, J. XXXX, Z. Q. XX, X. X. Č. XXX. Obaja manželia majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, obaja majú ukončenú strednú školu s maturitou, u oboch ide o manželstvo prvé, ich predmanželská známosť trvala po dobu jedného roka, dôvodom uzavretia manželstva bola vzájomná citová náklonnosť a očakávanie narodenia spoločného dieťaťa. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2015.
6. Navrhovateľ býva v rodinnom dome, ktorý dom je vo vlastníctve jeho brata, ktorý dom sa nachádza v U., v súvislosti s ktorým bývaním hradí mesačné náklady 125 €, býva tam spolu so svojou priateľkou, ktorá nemá žiaden príjem a finančne jej vypomáhajú jej rodičia, v deň pojednávania vo veci očakávali narodenie spoločného dieťaťa.
7. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že nevlastní žiaden majetok.
8. Manželka navrhovateľa býva v 3-izbovom byte u svojich rodičov, ktorí sú starobnými dôchodcami, mesačné náklady súvisiace s bývaním v tomto byte sú 220 €, na ktoré rodičom prispieva sumou 100 € mesačne a prispieva na náklady na stravovanie okolo 150 € mesačne. Ani ona nevlastní žiaden majetok. Okrem Z. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
9. Maloletá Z. je žiačkou 6. ročníka základnej školy, v škole sú platené poplatky za obedy v školskej jedálni v priemere 20 € mesačne, je hradený ročný poplatok ZRPŠ 15 € a príspevok do triedneho fondu 6 €, v tomto školskom roku bol uhradený doplatok za učebnicu anglického jazyka 8 €. Mimo školy maloletá navštevuje krúžok bedmintonu, v súvislosti s ktorou aktivitou je hradený mesačný poplatok 7 €, zdravotné problémy maloletá nemá.
10. Navrhovateľ je zamestnancom spoločnosti V. K. Q..J..H.. A., kde pracuje na skrátený úväzok 2 hodiny denne, z opisov mzdových listov vyplýva vykazovaná mu čistá mzda 35,08 €. Vo svojej výpovedi navrhovateľ uviedol svoje skutočné mesačné čisté príjmy 100 - 500 €, ktoré získava výkonom pomocných stavebných prác, vŕtania a podobne, ku ktorým uviedol, že tieto vykonáva „na čierno.“ Z daňového priznania navrhovateľa za rok 2015 vyplýva, že uviedol úhrn príjmov všetkých zamestnávateľov 600 €, úhrn povinného poistenia 80,40 €, základ dane 519,60 €, daň k úhrade 0 €.
11. Manželka navrhovateľa je zamestnankyňou spoločnosti I. + F. Q., Q.. Q. J..H.. B. od 18.8.2015, u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 642,70 €. Zároveň od 1.10.2015 je osobou samostatne zárobkovo činnou a podľa ňou podaného daňového priznania za rok 2015 vykázala úhrn príjmov všetkých zamestnávateľov 4.007,99 €, úhrn povinného poistného 549,51 €, príjmy z podnikania spolu 5.668,01 €, výdavky 3.244 €, základ dane 2.424,01 €, daň k úhrade 155,96 €, v konečnom dôsledku daňový preplatok 518,98 €.
12. Obaja manželia žiadali o rozvedenie ich manželstva a v priebehu pojednávania vo veci uzavreli rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadali súd o jej schválenie.
Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. (2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. (3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19..
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14) (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. (3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
Podľa § 215 Civilného sporového poriadku, (1) súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, (2) skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku (CMP), rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Podľa § 221 Civilného sporového poriadku, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo b) to ustanovuje tento zákon.
13. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k záveru, že toto je už iba formálnym zväzkom účastníkov, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, pričom ako dôvod rozpadu manželstva účastníkov súd vyhodnotil povahové odlišnosti manželov a mimomanželskú známosť navrhovateľa.
14. Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu účastníkov o úprave ich pomerov k ich maloletej dcére Z., keďže dospel k záveru, že táto dohoda je v záujme maloletej, neprieči sa zákonu, v celom rozsahu rešpektuje aj kolíznym opatrovníkom zistenú a prejavenú vôľu maloletej.
15. O trovách konania účastníkov súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.