Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59P-110-2016.pdf
PDF · 81.1 KB
Case nature
Subarea
59P/110/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov- matky S. D., nar. 13.05.1981, bytom J. X, D. a otca X.. V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D., zast.: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Páričkova 15, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II, Kvetná 13, Bratislava, o návrhu otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd do rozhodnutia vo veci samej, upravil styk s mal. A. tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každú stredu v týždni v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod., za prítomnosti fyzickej alebo právnickej osoby vykonávajúcej odborné asistované stretnutia rodičov s deťmi, určenej ÚPSVaR, miestom prevzatia a odovzdania maloletej bude sídlo fyzickej alebo právnickej osoby vykonávajúcej odborné asistované stretnutia rodičov s deťmi určenej ÚPSVaR, pričom matka je povinná dieťa na styk náležite pripraviť. Eventuálne navrhol upraviť styk každú stredu v týždni v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod., za prítomnosti pracovníka ÚPSVaR, pričom miestom prevzatia a odovzdania maloletej bude sídlo ÚPSVaR, eventuálne, každú stredu v týždni v čase, ktorý určí súd za prítomnosti pracovníka ÚPSVaR, miestom prevzatia a odovzdania maloletej bude sídlo ÚPSVaR, eventuálne, každú stredu v týždni v čase, ktorý určí súd, za prítomnosti fyzickej alebo právnickej osoby vykonávajúcej odborné asistované stretnutia rodičov s deťmi určenej súdom, pričom miestom prevzatia a odovzdania maloletej bude sídlo fyzickej alebo právnickej osoby vykonávajúcej odborné asistované stretnutia rodičov s deťmi určenej súdom.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na tunajšom súde prebieha konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností do rozvodu manželstva pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX. Dňa XX.XX.XXXX vydal Okresný súd Bratislava II uznesenie č.k. XXP/XXX/XXXX-XX, ktorým okrem iného zveril dieťa do starostlivosti matky a otcovi umožnil stretávať sa s ním za jej prítomnosti. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. XXCoP/XXX/XXXX-XXX uvedené rozhodnutie zmenil tak, že zakázal otcovi styk s mal. A.. Dňa XX.XX.XXXX podal otec na tunajší súd návrh na zrušenie predbežného opatrenia, ktorým mu bola zakázaný styk a návrh na nariadenie nového opatrenia. Okresný súd Bratislava II mu uznesením zo dňa XX.XX.XXXX predbežne umožnil stýkať sa s dieťaťom, pričom Krajský súd v Bratislave na odvolanie matky uznesením zo dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že otcovi zakázal styk. Dňa XX.XX.XXXX podal otec návrh na zrušenie predbežného opatrenia o zákaze styku a nariadenie nového, pričom jeho návrh bol uznesením č.k. XXP/XX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietnutý z dôvodu, že po približne 3- ročnom odlúčení maloletej od otca by nebolo v jej záujme stretávať sa s otcom zo dňa na deň bez účasti tretej osoby na viacero dní.
3. Dňa 04.05.2016 znalkyňa MUDr. Natália Dimová vypracovala na základe uznesenia tunajšieho súdu znalecký posudok, pričom nemohla odpovedať na všetky otázky súdu z dôvodu, že matka sa s maloletou vyhýbala vyšetreniu u znalkyni. Znalkyňa v závere svojho posudku konštatovala, po psychiatrickom vyšetrení a po preštudovaní vyšetrení, ktoré sa týkajú otca mal. A., že jeho zdravá osobnosť a intelekt mu dovoľujú vychovávať a zodpovedne sa správať k dieťaťu. Otec poukázal na závery znaleckých posudkov MUDr. Rudolfa Múdreho či RNDr. Mgr. Dušana Kešického PhD., ktorí konštatovali, že otec netrpel ani netrpí žiadnym druhom duševnej poruchy, nejaví známky závislosti od alkoholu alebo iných psychotropných látok a jeho vyšetrením nebola zistená sexuálna deviácia- pedofília. Na základe vyššie uvedených posudkov je zrejmé, že otec je spôsobilý sa o dcéru riadne starať. Naopak zo správania matky je zrejmé, že sa rôznymi obštrukciami snaží docieliť predlžovanie všetkých konaní, kedy ani súd ani vyšetrovatelia sa objektívne nedokážu vysporiadať s jej konaním. Jej obštrukcie sú zrejmé aj z konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vedeného na Okresnom súde D. X. pod sp.zn. XXP/XX/XXXX, v ktorom má byť znalecké dokazovanie nosným dôkazom a matka sa v priebehu roka a pol 9 krát nedostavila k znalcovi. Je nemysliteľné aby bol v právnom štáte otcovi zakázaný styk s dieťaťom už takmer 3 roky, len na základe tvrdení matky, ktoré pritom nikdy neboli preukázané, práve naopak viacerými znaleckými posudkami sa zistilo, že otec nie je pedofil, ani nebol schopný zneužiť svoju dcéru. Prvoradý je záujem dieťaťa, a preto považoval za potrebné aby boli pomery účastníkov konania dočasne upravené.
4. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX k návrhu otca uviedla, že mal. A. je dnes už psychicky choré dieťa a je po hospitalizácií na Klinike detskej psychiatrie DFNsP Bratislava. Je však naďalej traumatizované zo strachu pred tým, že jej tato bude robiť opäť veci s pišulkou, ktoré jej robil v minulosti a toho sa veľmi bojí. Dieťa je živá bytosť a má vo svojej pamäti o tom nezameniteľné zážitky, čo súd nerešpektuje. Vo svojom vyjadrení poukázala na posudky vypracované znalcom PhDr. Evou Smikovou, PhD., znalcom PhDr. Igorom Obuchom, psychologičkou Mgr. Petrou Belešovou, ktorí vyšetrovali maloletú A. a ktorým opisovala maloletá nepríjemné zážitky, ktoré s otcom zažila. Zážitky, ktoré maloletá vyrozprávala znalcom, lekárom, psychológom a cez tieto zachytené a zdokumentované zážitky aj sudcom a kuratele, sa nepochybne dieťaťu stali .
5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 365 ods. 4 C.m.p. v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia netreba ustanovovať maloletému procesného opatrovníka.
10. Podľa § 331 ods. 1 C.s.p. návrh na nariadenie nedôkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
11. Podľa § 367 ods. 1 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
12. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
13. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Otázky úpravy doterajších predbežných opatrení vo veciach maloletých (príp. v iných mimosporových konaniach) sa presunuli do Civilného mimosporového poriadku.
14. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v novom Civilnom mimosporovom poriadku, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.
15. Vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie v konaní vo veci samej o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva ako i v konaní o rozvod manželstva a zároveň s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd mal za to, že za súčasnej vyhrotenej situácie medzi rodičmi dieťaťa ako i vzhľadom na skutočnosť, že dieťa sa s otcom nestretáva už takmer 3 roky, je návrh otca nedôvodný. Maloletá je už tri roky izolovaná od svojho otca, pričom po tak dlhej dobe došlo k vážnemu narušeniu vzťahu otca s dcérou a taktiež i vzhľadom na to, že dieťa neustále prezentuje ako jej otec ubližoval, a to aj napriek dlhšiemu časovému odstupu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako i vzhľadom na priebeh doterajších konaní, mal súd za to, že hoci by mohol byť asistovaný kontakt možným vhodným riešením aktuálnej situácie, nariaďovať takýto kontakt bez ukončeného dokazovania vo veci samej (a to konkrétne bez záverov znaleckých dokazovaní nariadených či už v predmetnom konaní o výkon rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, v konaní o rozvod manželstva ako i v rámci trestného konania) by bol predčasným riešením, čo vzhľadom na vypätú situáciu v rodine, aktuálny psychický stav maloletej a jej negativistický postoj k vlastnému otcovi, nie je momentálne v záujme maloletej A.. Akákoľvek forma riešenia vzájomného styku otca s mal. A., musí byť vzhľadom na závažnosť celej situácie riešená veľmi citlivo, postupne a pod odborným dohľadom tak, aby bolo maloleté dieťa čo najmenej stresované či traumatizované. V tejto súvislosti súd poukazuje i na potrebnosť vypočutia dieťaťa v konaní vo veci samej pred súdom, pričom je potrebné apelovať na matku, aby poskytla potrebnú súčinnosť, nevyhodnocovala stav dieťaťa v rozpore s názorom odborníkov a nebránila súdu výsluch uskutočniť (K.. J. v rámci výsluchu svedka uviedla, že vypočutie maloletej pred súdom je možné uskutočniť za asistencie detského psychológa).
16. Súdu opätovne nedá neuviesť, že matka sa svojim konaním ( najmä neustálym odmietaním podrobiť sa znaleckému dokazovaniu, odmietaniu vykonania výsluchu dieťaťa na súde a pod.) výrazne podieľa na neúnosne dlhom trvaní súdneho konania, čo vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti nie je žiadúce a je v rozpore so záujmom dieťaťa. Matka by teda mala veľmi dôkladne zvažovať dôsledky svojho (niekedy až iracionálneho) konania, pretože v konečnom dôsledku táto skutočnosť môže mať zásadný význam pri rozhodovaní vo veci úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu. Je neprípustné aby štát ponechal bez povšimnutia a dôsledkov konanie matky znemožňujúce súdu konať vo veci plynulo a v záujme dieťaťa a aby neúmerne dlhým predlžovaním dokazovania, nemohol vo veci konať
a rozhodnúť. Z doposiaľ vykonaného dokazovania sa súd dôvodne môže domnievať, že matka sa svojim správaním (či už vedomým alebo nevedomým) výrazne podieľa na psychickom stave dieťaťa, resp. na situácii, kedy dieťa aj po vyše troch rokoch opisuje situáciu, ktorú malo prežiť ako trojročné, "naučeným" a mechanickým popisovaním a ukazovaním toho, čo malo zažiť pri kontakte s otcom. Z vyjadrení odborníkov je zrejmé, že už po takejto dlhej dobe, by dieťa vo veku A., malo takúto spomienku postupne vytesniť a to jednak za pomoci aktívne spolupracujúceho rodiča ako i za pomoci odborníkov z oblasti psychológie a psychiatrie. Je teda zarážajúce, že psychický stav dieťaťa nemá zlepšujúci trend a je na mieste otázka aký prínos a pomoc dieťaťu v tejto oblasti poskytuje matka, ktorá v súčasnej dobe s dieťaťom nenavštevuje žiadnu odbornú a poradenskú ambulanciu (na sedenia u psychologičky chodieva nepravidelne sama, bez dieťaťa).
17. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
18. Súd bude ďalej konať vo veci samej sp.zn. XXP/XXX/XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.