Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-129-2015.pdf
PDF · 79.16 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/129/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: XXXXXXXX, proti povinnému: K. F., nar. XX.XX.XXXX, Z.. H. XX, A., vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach, u súdneho exekútora JUDr. P. H.Š., F. Č.. XX, A., pod Ex 1050/2010, pre vymoženie pohľadávky vo výške 16,00 Eur s príslušenstvom, o o d v o l a n í oprávneného proti uzneseniu Okresnému súdu Košice II, č. k.: 38Er/1643/2010-8 zo dňa 26.01.2015, t a k t o
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.
V r a c i a súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách exekúcie.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
2. V odôvodnení uviedol, že z uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 24D/162/2012 zo dňa 04.04.2012 obsiahnutého v exekučnom spise bolo zistené, že povinný zomrel dňa 08.02.2012 a dedičské konanie po nebom povinnom bolo pre nemajetnosť zastavené. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2011. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku povinného pritom musí byť objektívne daná. Zo šetrenia vykonaného súdnym exekútorom vyplýva že, nebol zistený majetok povinného. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie posúdil danú situáciu tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. zastavil.
3. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z., v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, a preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,88 eur.
4. Proti uvedenému uznesenie podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.
5. Namietal, že súd prvej inštancie mal predmetnú exekúciu zastaviť z dôvodu ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a trovy konania účastníkom nepriznať. Exekučný poriadok stanovuje situáciu, kedy možno pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje sa, aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. V tomto prípade by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu pochybenia oprávneného. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky. Zastáva názor, že nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, ale z dôvodu smrti povinného, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je neodstrániteľnou podmienkou konania a v exekučnom konaní nie je možné s ňou ďalej pokračovať.
6. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že oprávnený ak podával návrh na vykonanie exekúcie, mohol predvídať, že môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania dôjsť k zániku povinného (úmrtím fyzickej osoby). Rovnako môže predpokladať, že v priebehu exekúcie bude zistené, že povinný je nemajetný a s týmto rizikom podáva návrh na vykonanie exekúcie, Toto riziko, ktoré nesie oprávnený, nie je možné prenášať na súdneho exekútora, nakoľko oprávnený má možnosť voľby, či návrh na vykonanie exekúcie podá alebo nie a či konkrétnu exekúciu vykonávať bude alebo nie, súdny exekútor však nemá možnosť voľby, či konkrétny návrh na vykonanie exekúcie prijme alebo nie a či exekúciu vykonávať bude alebo nie. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok konania, pre ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov, na ktorých prešla jeho povinnosť plniť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného, ale skutočnosť, že povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia a do výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa. Skutočnosť, že povinný stratil právnu subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej voči dedičom povinného na ktorých prešli aj pasíva povinného okamihom smrti, s ohľadom na to, že pohľadávka oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže dedičia povinného nededili po povinnom, pretože ten nezanechal po sebe žiaden majetok. Súd je povinný exekúciu zastaviť s poukazom na nemajetnosť povinného a to uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 24D/162/2012, z ktorého vyplýva, že tento nezanechal žiaden majetok, teda zomrel nemajetný.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
8. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie v jeho výroku o zastavení exekúcie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Oprávnený svojim odvolaním napadol výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie z dôvodu, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
10. Odvolací súd zistil, že povinný zomrel dňa 08.02.2012 a dedičské konanie po povinnom bolo pre nemajetnosť zastavené uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 24D/162/2012 zo dňa 04.04.2012. V tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia vyplýva že, nebol zistený majetok povinného. Pri posudzovaní dôvodov zastavenia exekúcie je súd povinný vychádzať z toho, že zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak nie je daný iný dôvod na zastavenie exekúcie uvedený v § 57 Exekučného poriadku a jej pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
11. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
12. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
14. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení súdneho exekútora.
15. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle tohto zákonného ustanovenia.
16. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. V tomto smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 321/09 zo dňa 08.04.2010, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: "aj na vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle."
17. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v naznačenom smere považuje za dostatočné, ktoré vychádza z presvedčivého odôvodnenia a preto sa s dôvodmi v ňom uvedenými môže stotožniť.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
19. Oprávnený ďalej nesúhlasil ani s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
20. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) platného a účinného do 30. 06. 2016 odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).
21. Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
22. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
23. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
24. Uvedená novela Exekučného poriadku účinná od 01.11.2013 bola uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 299/2013 Z. z.. V dôsledku tejto novely sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
25. Vychádzajúc z prechodných ustanovení, t. j. podľa § 243b Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 01.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
26. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
27. Z uvedeného vyplýva, že ak odvolanie proti výroku o trovách zastavenej exekúcie (či už podané do 31.10.2013 alebo po 01.11.2013) smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca, vzťahuje sa naň novelizované znenie ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku.
28. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci o náhrade trov exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník, ktorého rozhodnutie sa podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. zo zákona podaním odvolania oprávneného (teda ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP) zrušilo, odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože o odvolaní oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie má rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie a nie odvolací súd.
29. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).