Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26P/321/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci manželov K. L., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom V., K. XXXX/Xb, zast. JUDr. Martinou Válkovou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 21 a H. L., rod. F., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom V., K. 73XX/Xb, zast. Advokátskou kanceláriou Lichner Legal s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Legionárska 7451/4, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým H. L., nar. XX.XX.XXXX a K. L., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V. takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov K. L. a H. L., rod. F., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v V. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX s a r o z v á d z a.

Maloletý H. a maloletý K. sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. sumou 90,- Eur mesačne a maloletého K. sumou 70,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti výroku rozsudku súdu o rozvode manželstva účastníkov.

Styk otca s mal. deťmi sa neupravuje.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 598,32 Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť manželke náhradu trov konania 262,88 Eur, a to jej zástupcovi Lichner Legal s.r.o., so sídlom v Trenčíne, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloletí H. a K. budú zverení do osobnej starostlivosti a matky a jemu bude určené výživné 100,- € pre obidve deti. Styk s maloletými deťmi žiadal upraviť každú druhú sobotu, a to aj počas sviatkov a prázdnin v čase od 09.00 hod. do 18.00. hod.. Zároveň sa domáhal uloženia informačnej povinnosti matke detí. Uviedol, že manželstvo bolo uzatvorené po ročnej známosti. Počas manželstva sa im narodil syn K. a on si osvojil maloletého H.. Po niekoľkých mesiacoch neúspešného podnikania si našiel prácu v zahraničí. Aj napriek tomu sa dostali do finančných problémov a museli sa presťahovať do menšieho a lacnejšieho bytu. Od tej doby sa k nemu začala manželka chovať chladne a urážlivo. Často dochádzalo medzi nimi k hádkam. Od apríla 2012 sa situácia začala extrémne vyhrocovať aj vďaka tomu, že prišiel o prácu a nedostal výplatu za dva mesiace. Do 14 dní si našiel

druhú prácu tiež v zahraničí, no aj napriek tomu došlo k značnému finančnému sklzu na pôžičke, nakoľko zamestnanie bolo vedené cez dve firmy a každá z firiem mala lehotu splatnosti faktúr, čo spôsobilo sklz ďalší mesiac. Počas práce v X. chodil domov raz za mesiac, potom chodil každý víkend, no aj napriek tomu sa situácia nezmenila, naopak sa ďalej vyhrocovala. Od tej doby, čo zmenil zamestnanie, začala manželka čoraz viac času tráviť v práci, zárobok údajne dávala na stravu a domácnosť. Nakoľko čakal na prvý výplatný termín v novom zamestnaní, musel si na stravu a cestu požičať od kolegu, čo musel z výplaty vrátiť. Taktiež si od kolegu požičal aj na zaplatenie nájmu. Na ďalší mesiac už mu kolega nemohol požičať na nájom, keď to oznámil manželke, že nemá odkiaľ zohnať na nájom, povedala mu, že keď neplatí nájom, bude sa musieť odsťahovať. Od apríla 2012 neudržiava s manželkou žiadne manželské styky a aj po intímnej stránke sa odcudzili. Snaha o kompromisné riešenie spolužitia kvôli deťom bola neúspešná. Manželka mu dňa 22.09.2012 sms správou oznámila, že dostali výpoveď z nájmu bytu. Keď dorazil domov, v byte ho čakala svokra, ktorá mu oznámila, že v byte nemá čo hľadať. Následne privolali políciu a nechali ho vyviesť z domu. Po príchode polície sa dozvedel, že manželka zmenila nájomnú zmluvu na svoju matku, aby ho mohla vyhodiť z bytu a jeho bez vecí vyhodili na ulicu. Uviedol, že je živnostník a jeho mesačný príjem činí 400 - 600,- € mesačne. Okrem maloletého H. a K. má vyživovaciu povinnosť k H. L., nar. XX.XX.XXXX 70,- € mesačne. Manželka je na rodičovskej dovolenke a popri tom brigádne pracuje. Podľa neho sa jej príjem pohybuje okolo 400 - 500,- € mesačne.

2. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 29.05.2013 uviedol, že problémy v manželstve pramenili z finančných dôvodov a taktiež kvôli tomu, že pracoval v zahraničí, došlo medzi nimi k citovému odcudzeniu v dôsledku odlúčenia. Manželka sa začala k nemu chovať odmietavo, dochádzalo medzi nimi ku konfliktom a k urážkam zo strany manželky. S manželkou nežijú v spoločnej domácnosti potom, čo ho dňa 22.09.2012 vyhodila z bytu, asistovala pri tom aj polícia. Potom býval u kamaráta, teraz býva v L., kde má prenajatý byt. Poukázal na to, že v roku 2012 podnikal na základe živnostenského oprávnenia, a to do konca 11/2012. Od 03.12.2012 pracoval v spoločnosti O., J.. Z dôvodu znižovania výroby bol prepustený v skúšobnej dobe. Od 02/2013 pracuje v spoločnosti J., s.r.o., X. H. nad Y.. Jeho priemerná mesačná mzda predstavuje cca 700,- €. Platí si nájom 150,- € mesačne, výživné 140,- €, z toho 70,- € platí mal. H. L.. Toto výživné má stanovené rozsudkom Okresného súdu Galanta. Matke mal. detí platí výživné tak, ako mu bolo stanovené predbežným opatrením, a to 40,- € na H. a 30,- € na K.. Na cestovné do práce a za synmi vynakladá cca 80,- € mesačne. Spláca pôžičky, ktoré mali s manželkou za trvania manželstva, a to pôžičku od M., po 200,- € mesačne od júna 2012. Okrem toho má uhradiť ešte 2 splátky exekúcie vedenej JUDr. K. F., čím bude dlh vyrovnaný. V tomto prípade sa jednalo o jeho dlh, ktorý mu vznikol ešte pred uzatvorením manželstva. Potvrdil, že bolo vznesené obvinenie voči nemu z dôvodu týrania blízkej a zverenej osoby. Uviedol, že kuriérske služby vykonával sám. Manželka si vynucovala, aby mohla s ním a s maloletým chodiť. Čo sa týka predaja syrov, manželka chodievala s ním z dôvodu, že to bolo lepšie, nakoľko dvaja ľudia toho zvládnu viac, skôr vyložia tovar, skôr spočítajú tržbu. Ohľadne nevyplácania peňazí uviedol, že mzdu mu nevyplatili za dva mesiace a túto mu nevyplatili doposiaľ. Inak mzdu riadne dostal a túto do mája 2012 posielal na účet manželky, čo je možné zistiť z účtu manželky. Manželke prestal posielať peniaze z dôvodu, že zistil, že viaceré veci neboli zaplatené, napriek tomu, že jej peniaze poslal. Keď sa manželky spýtal, prečo tie veci neplatila, povedala mu, že karta "kokot". Poukázal na to, že na tunajšom súde sa vedie konanie o výkon rozhodnutia pod sp. zn. 59Em/2/2013, nakoľko manželka mu bráni v styku s mal. deťmi.

3. Podaním zo dňa 19.12.2013 sa navrhovateľ domáhal zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a určenia výživného 65,- € pre maloletého H. a 55,- € pre maloletého K.. Zároveň navrhol určiť styk matky s maloletými deťmi každú druhú sobotu od 10.00 do 16.00 hod. za jeho prítomnosti.

4. Manželka na pojednávaní dňa 29.05.2013 uviedla, že s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Nesúhlasila s dôvodmi, ktoré uviedol navrhovateľ. S navrhovateľom sa zobrali po ročnej známosti, avšak z dôvodu, že navrhovateľ na ňu tlačil. Chcel sa konečne niekam zaradiť, mať svoju rodinu. Podľa nej chcel, aby sa mal kto o neho starať. Spolužitie s navrhovateľom bolo od začiatku problémové a neznesiteľné. Navrhovateľ ju obmedzoval, zakázal jej akýkoľvek styk s kamarátkami, známymi, bral ju ako svoj majetok, tak sa k nej aj správal. Navrhovateľ nemal dobrý vzťah ani s jej dcérou H. Y.. Navrhovateľ nepomáhal s domácnosťou, ani s výchovou mal. detí. Pomáhala jej matka a plnoletá dcéra. S navrhovateľom mali finančné problémy z dôvodu, že navrhovateľ riadne nepracoval a ak aj niekde pracoval, tvrdil jej, že ho nevyplácajú. Nenosil domov žiadne peniaze. S navrhovateľom skúšali podnikať v oblasti predaja syrov. Navrhovateľ bol nesamostatný, nedokázal predávať bez nej, vždy musela byť s ním. Taktiež podnikali v oblasti kuriérskych služieb. S uvedenými službami aj so syrmi

skončili z dôvodu, že to prestalo vynášať a aj z dôvodu, že bola tehotná s mal. K.. Po narodení mal. K. jej navrhovateľ nepomáhal, starostlivosť o dieťa a aj o celú domácnosť bola na nej. Počas manželstva si museli zobrať viacero pôžičiek, nakoľko nemali peniaze. Poberala materskú 660,- € mesačne. Okrem toho mala výživné na dcéru 50,- €. Poberala prídavky na 3 deti. Keď bola PN, poberala nemocenské dávky 650,- € a rodičovský príspevok, avšak ani toto nepostačovalo na úhradu ich výdavkov, pretože navrhovateľ riadne nepracoval. Neskôr začal pracovať v zahraničí, aj vtedy však od nej pýtal peniaze na cestu a na jedlo. Nezaujímalo ho, že nemá za čo kúpiť deťom jedlo. Poukázala na to, že poslala navrhovateľa, aby sa išiel liečiť, aby navštívil psychológa, navrhovateľ ju poslúchol. K psychológovi začal chodiť. Jeho správanie sa zlepšilo. Neskôr sa však správanie navrhovateľa vrátilo do starých koľají, zistila, že psychológa opäť nenavštevuje. Navrhovateľ ju týral najmä psychicky, fyzicky ju napadol len jedenkrát. Kvôli správaniu navrhovateľa sa ho deti boja, odmietajú sa s ním stretnúť. Z uvedeného dôvodu podala návrh na zákaz styku. Konanie je vedené pod sp. zn. 30P/206/2013. Taktiež podala na navrhovateľa trestné oznámenie z dôvodu týrania blízkej a zverenej osoby. Má vedomosť o tom, že voči navrhovateľovi bolo v tejto veci vznesené obvinenie. Vec je po znaleckom dokazovaní. Poukázala na to, že si počas trvania manželstva zobrali pôžičky, avšak len z dôvodu, že nemali z čoho žiť, nakoľko navrhovateľ nepracoval a aj z dôvodu, že sa kúpilo auto zn. O., ktoré používal výhradne navrhovateľ. Na výživu detí navrhovateľ prispieva tak, ako mu to bolo stanovené predbežným opatrením. Uviedla, že je nemajetná, poberá prídavky na tri deti, je zamestnaná v spoločnosti G.., s.r.o. ako SBS. Jej príjem predstavuje cca 350,- €. S mal. deťmi bývajú v prenajatom byte, za ktorý platia 380,- € mesačne. Výživné žiadala 150,- € na obe deti. Potvrdila, že od 09/2012 nežijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľom z dôvodu, že mala obavu o svoje zdravie a život. Navrhovateľ sa dostal do konfliktu s jej dcérou, odmietal platiť nájomné, dcéru vyhadzoval z bytu. Dcéra mu povedala, aby odišiel on. On aj odišiel. Išla na políciu, pretože mala podozrenie z domáceho násilia. Odvtedy navrhovateľ s nimi nebýva, zdravotný stav detí sa zlepšil, nakoľko deti, v čase keď navrhovateľ žil s nimi v spoločnej domácnosti, sa v noci budili. Mladší poriadne nerozpráva, plače. Psychologička jej povedala, že je to v dôsledku toho, čo prežila, keď ho čakala a že stres z nej sa preniesol na neho. Taktiež H. sa navrhovateľa bojí. Po návšteve navrhovateľa sa začal pomočovať, začal si hlavu búchať o zem, nezrozumiteľne rozprával, kreslil obrázky, na ktorých je navrhovateľ za mrežami. Povedal jej, že bude mať kamaráta lucifera, ktorý si navrhovateľa zoberie.

5. Na pojednávaní dňa 14.10.2016 zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ na podanom návrhu trvá. Ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom navrhla, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletých majú obaja rodičia. Výživné pre mal. H. žiadala určiť 40,- € mesačne a pre mal. K. 30,- € mesačne. Trvala na poskytovaní informácií zo strany matky. Styk otca s deťmi navrhla upraviť každú párnu sobotu v čase od 09:00 hod do 18:00 hod. Ďalej uviedla, že navrhovateľ podľa jej vedomostí nepracuje, zrejme nemá žiaden príjem. Od 02.11.2015 by mal byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledný pracovný pomer v V. služba E. F. ukončil dohodou, pretože exekútor mu zobral vodičský preukaz, nakoľko si neplnil vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľ v minulosti vykonával prácu taxikára, o iných pracovných zaradeniach nemala vedomosť. Navrhovateľ má stredoškolské vzdelanie - krajčír. Poukázala na to, že z lekárskej správy sociálnej poisťovne je zrejmé, že navrhovateľ má zníženú pracovnú schopnosť o 35 %.

6. Zástupca manželky na pojednávaní dňa 14.10.2016 a 09.12.2016 uviedol, že manželka súhlasí s rozvodom manželstva. Vzhľadom na to, že navrhovateľ je na úteku, vyhýba sa trestu, má za to, že by bolo vhodné, aby sa neupravil styk navrhovateľa s deťmi a aj z dôvodu, že navrhovateľ sa naposledy videl s deťmi niekedy v marci 2014. Výživné požadoval 90,- € mesačne pre H. a pre K. 70,- € mesačne. Uviedol, že navrhovateľ si vyživovaciu povinnosť neplní, manželka poberá náhradné výživné spolu 160,- €. Poukázal na to, že manželka si riadne plnila svoju informačnú povinnosť o deťoch. Vždy sa snažila informácie doručovať na aktuálnu adresu, kde sa navrhovateľ zdržiaval, neskôr sa jej listy vracali s tým, že adresát je neznámy. Od 04.07.2016 manželka podniká na základe živnostenského oprávnenia, zatiaľ mala príjem 386,96 €. Do 30.09.2016 poberala rodičovský príspevok 203,20 € mesačne. Manželka s mal. deťmi a s priateľom bývajú v štvorizbovom byte, kde platia nájomné 350,- € mesačne. Na tomto výdavku sa s priateľom podieľajú spoločne, priateľ matky je zamestnaný. Okrem priateľa matke finančne prispieva aj jej matka. Mal. H. navštevuje 4. ročník ZŠ, stravuje sa v školskej jedálni, kde platí okolo 10,50 € mesačne. Nenavštevuje platené krúžky, zdravotný stav sa maloletému upravil, navštevuje ambulanciu nefrológie v V. každých 6 mesiacov. Mal. H. absolvoval plavecký výcvik, ktorý stál 25,- €. Matka mu platí ZRPŠ 15,- € ročne. Mal. K. navštevuje špeciálnu MŠ s mesačným poplatkom 6,78 €. Mal. K. navštevuje alergologickú ambulanciu.

7. Pojednávanie nariadené na deň 09.12.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti kolíznej opatrovníčky, ktorá ospravedlnila svoju neúčasť na tomto pojednávaní, súhlasila, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jej neprítomnosti. V prípade rozvodu manželstva navrhla maloleté deti zveriť matke a otcovi určiť vyživovaciu povinnosť na mal. H. 90,- € mesačne a na mal. K. 70,- € mesačne. Styk otca s deťmi za daných okolností navrhla neupraviť.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil rodné listy mal. detí, sobášny list, poštové poukazy, oznámenie exekútora o povolení splátok, technický preukaz, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2015, potvrdenia zamestnávateľa o výške príjmu, výzvu k úhrade, splátkový kalendár, výplatné pásky, lekárske správy, potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa a o poberaní rodičovského príspevku, znalecký posudok č. XX/XXXX, psychologickú správu z konzultácií, oznámenie daňového úradu, výkaz o príjmoch a výdavkoch, výkaz o majetku a záväzkoch, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za r. 2012, potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, potvrdenia zamestnávateľa, potvrdenia banky, výpis z banky, správu akreditovaného subjektu, oznámenie zamestnávateľa, mzdový list, oznámenie zamestnávateľa, potvrdenia o výške príjmu, znalecký posudok č. X/XXXX, výpis zo živnostenského registra, potvrdenie ÚPSVaR V., oznámenie zamestnávateľa, oznámenie ÚPSVaR V., rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/122/2014-204 zo dňa 13.06.2016, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.10.2016, rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/311/2012-170 zo dňa 05.05.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.08.2015, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/347/2012 zo dňa 13.06.2014, rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/283/2012-87 zo dňa 10.12.2013, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.02.2014, faktúru č. X/XXXX, osvedčenie o živnostenskom oprávnení, nájomnú zmluvu, potvrdenie SP, potvrdenie banky, oznámenie ÚPSVaR V., zápočtový list, dohodu o skočení pracovného pomeru, dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2To/89/2015-326 zo dňa 03.03.2016 a zistil nasledovné skutočnosti:

9. Zo sobášneho listu účastníkov konania súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v V.. Počas manželstva sa účastníkom dňa XX.XX.XXXX narodil mal. K.. Mal. H. si navrhovateľ osvojil. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo na adrese V., R. X., preto je na konanie miestne príslušný tunajší súd podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku.

10. Rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. 31P/283/2012-87, zo dňa 10.12.2013, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloletí H. a K., zverení do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť maloletému H. výživné 90,- € mesačne s účinnosťou od 01.09.2013 a maloletému K. 70,- € mesačne s účinnosťou od 01.09.2012. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že rodičia nežili v spoločnej domácnosti od 21.09.2012. Starostlivosť o deti zabezpečovala ich matka. Otec detí pracoval do 25.10.2012 v zahraničí vo firme J. v R., s príjmom 1.750,- € mesačne. Pracovný pomer v zahraničí skončil dohodou, nakoľko zamestnávateľ už nemal prácu. Od 18.02.2013 bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti J. s.r.o., X. H. nad Y. ako operátor s priemerným mesačným príjmom 764,- € netto. Okrem maloletých H. a K. mal vyživovaciu povinnosť k maloletému H. L., nar. XX.XX.XXXX z jeho predchádzajúceho vzťahu. Matka s deťmi bývala v 3-izbovom prenajatom byte s nákladmi na bývanie 380,- € mesačne. Od 01.01.2013 do 21.11.2013 pracovala v R. L. s príjmom cca 350,- € netto. V čase rozhodovania bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 199,60 € a prídavky na 3 deti 69,30 €. Okrem maloletých H. a K. mala vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére H. Y., ktorá pochádzala z jej predchádzajúceho vzťahu. Otec na potreby H. prispieval mesačne 80,- €. Maloletý H. mal X rokov, navštevoval 1. ročník a pre zdravotné problémy navštevoval odborné ambulancie, nefrologickú, psychologickú, psychiatrickú a pedopsychologickú. Maloletý K. mal X roky a matka s ním bola na materskej dovolenke.

11. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/122/2014-204 zo dňa 13.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/P/67/2016-230 zo dňa 13.10.2016 súd návrh otca na zníženie výživného k maloletým H. a K. za obdobie od 01.03.2015 zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného bol otec detí zamestnaný v spoločnosti J. s.r.o., X. H. nad Y. ako operátor s priemerným mesačným príjmom 764,- € netto. Tento pracovný pomer bol skončený 17.02.2015 z dôvodu uplynutia doby, nakoľko otec detí mal tento pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú, a to do 17.02.2015. Od 27.02.2015 sa otec detí zamestnal ako taxikár, so skráteným pracovným úväzkom 5 hodín týždenne s príjmom cca 40 - 43,- € mesačne. Tento pracovný

pomer zamestnávateľ skončil dňa 09.10.2015 z dôvodu, že otec stratil vodičské oprávnenie. V konaní bolo preukázané, že otec detí má zdravotné problémy, pre ktoré bola jeho pracovná schopnosť znížená o 35 %, ale otec nebol uznaný invalidným s nárokom na invalidný dôchodok. Dlhodobo sa vyhýbal plateniu výživného na obe maloleté deti. Od času, kedy Krajský súd v Trenčíne dňa 19.02.2014 potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín, ktorým bolo naposledy rozhodnuté, že otec má platiť na výživu obom deťom spolu 160,- € mesačne, bol otec detí práceneschopný a napriek tomu, že poberal nemocenské dávky cca 500,- € mesačne, na potreby detí ničím neprispieval. Ku dňu 16.02.2015 bol návrh otca na zníženie výživného k mal. H. a K. práve z tohto dôvodu právoplatne zamietnutý. Zo svedeckej výpovede E. F. mal súd preukázané, že napriek svojim zdravotným problémom otec detí pracoval, mal príjem z výkonu taxi služby cca 40,- € mesačne. Svedok potvrdil, že je známe, že vodiči taxi služby dostávajú okrem mzdy tzv. prepitné, alebo tringelty, a teda otec mohol mať aj vyšší príjem ako potvrdil zamestnávateľ. Aj počas festivalu J., kedy otec preukázateľne taxíkom jazdil, bolo viac práce a otec mohol mať vyšší príjem. Zo svedeckej výpovede G. H., otcovej priateľky, s ktorou otec detí žil v uvedenom období v jednej domácnosti, mal súd preukázané, že otec detí napriek svojim zdravotným problémom pracoval aj fyzicky na prerábke domu svojej priateľky, a teda mal potencionálnu možnosť príjmu aj prácou v oblasti stavebníctva. Otec si však preukázateľne prácu, primeranú svojim možnostiam a schopnostiam s vyšším príjmom, z ktorého by mohol platiť súdom stanovené výživné, nehľadal. Až dňa 02.11.2015, keď stratil vodičské oprávnenie, sa zapísal do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.04.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03.03.2016 mal súd preukázané, že otec detí bol právoplatne odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a prečin zanedbania povinnej výživy, pričom mu vznikol na výživnom dlh pre mal. H. a K. 3.830,- €. Otec v čase rozhodovania o jeho návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti mal nastúpiť, ale nenastúpil do výkonu trestu odňatia slobody a políciou vyhlásené pátranie po otcovi bolo ku dňu rozhodnutia neúspešné. Súd konštatoval, že otec sa nachádza na neznámom mieste, zrejme s úmyslom vyhnúť sa výkonu trestu odňatia slobody, do ktorého má nastúpiť. Súd s poukazom na dlhodobú snahu otca vyhnúť sa vyživovacej povinnosti k mal. deťom a na jeho o 35 % zníženú zdravotnú schopnosť pracovať, a teda možnosť zamestnať sa a získať príjem z pracovného vzťahu a platiť maloletým deťom výživné mal za to, že nie sú dané dôvody na zníženie výživného ani za obdobie od 01.3.2015.

12. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/311/2012 zo dňa 05.05.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/51/2015-189 zo dňa 11.08.2015 bolo konanie v časti o návrhu otca na úpravu styku s mal. H. zastavené. Návrh matky na zákaz styku otca s mal. K. a H. bol zamietnutý. Styk otca s maloletým K. bol upravený každú párnu sobotu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod.. Matke bola uložená povinnosť mal. K. na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať mu ho v stanovenom čase v mieste bydliska maloletého, kde maloletého v stanovenom čase otec vráti matke.

13. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/134/2013 zo dňa 09.04.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/89/2015 zo dňa 03.03.2016 bol navrhovateľ odsúdený pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby a pre prečin zanedbania povinnej výživy a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky.

14. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalkyne v odbore psychológia zo dňa 07.03.2016 vyplynulo, že maloletý K. má k matke pozitívny vzťah a k otcovi je jeho vzťah skôr indiferentný. Mal. H. má k matke výrazne pozitívny vzťah, k adoptívnemu otcovi výrazne negatívny, odmietavý vzťah. Maloletý H. opisuje výlučne negatíva v spojení s navrhovateľom (nedal mi jesť, nemohli sa spontánne prejavovať, bol zlý k matke). Maloletý K. si svojho otca nepamätá. Z otcových sporadických návštev je skôr zmätený a napätý. Matka vo všeobecnosti rešpektuje výchovnú rolu otca a dôležitosť otca v živote maloletých. Podľa nej navrhovateľ nie je dobrým rodičom - rodinu finančne nezabezpečoval, deťom sa nevenoval, ovplyvňoval ju, ponižoval a zastrašoval. Dlhodobo deti nenavštívil, podľa jej záznamov takmer dva roky. Otec rešpektuje výchovnú rolu a dôležitosť matky v živote maloletých, nevyjadril zásadnejšie námietky voči jej starostlivosti o deti, vyčíta jej, že sa snaží eliminovať jeho otcovskú osobu v živote mal. detí. Obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloleté deti. Vzhľadom na výchovné schopnosti a vyjadrenú zodpovednosť rodiča má matka lepšie predpoklady pre výchovu maloletých detí s prihliadnutím na ich ďalší duševný a fyzický vývoj. Maloleté deti odmietajú kontakt s otcom. Chcú žiť so svojou matkou. Vedomé ovplyvňovanie mal. detí voči druhému rodičovi nebolo zistené. Vo výchovnom prostredí matky rezonujú silné reminiscencie na nepríjemné zážitky spolužitia rodičov detí. Oživovanie týchto nepríjemných spomienok môže ovplyvňovať pocity mal. detí a destabilizovať ich

psychický stav. V kontexte najlepšieho záujmu mal. detí má matka lepšie osobnostné predpoklady a schopnosti na zaistenie stability ich budúceho výchovného prostredia. Nie je potrebné upravovať styk otca s maloletým H.. Maloletý nie je biologický syn navrhovateľa. Maloletý H. sa nechce stretávať s navrhovateľom. Znalkyňa považuje za dôležitejšie riešiť jeho kontakt s biologickým otcom. V záujme ďalšieho zdravého vývinu mal. K., vrátane jeho identifikácie a formovania jeho chlapčenskej a neskôr mužskej identity, znalkyňa odporučila (po uzavretí trestného konania vo veci týrania blízkej a zverenej osoby) jeho stretávanie s otcom na príslušnom RPPS ÚPSVaR. Podľa odborného úsudku psychológa RPPS a na základe prešetrenia vhodnosti výchovného prostredia otca zo strany ÚPSVaR, odporúča upraviť neskôr kontakt maloletého s otcom bez prípadnej prítomnosti tretej osoby.

15. Matka s maloletými deťmi a priateľom žijú v prenajatom byte s výdavkom na nájomnom 350,- € mesačne. Matka poberá náhradné výživné 90,- € mesačne na maloletého H. a 70,- € na maloletého K.. Na tomto výdavku sa s priateľom podieľajú spoločne. Okrem priateľa matke finančne prispieva aj jej matka. Mal. H. navštevuje 4. ročník ZŠ, stravuje sa v školskej jedálni, kde platí okolo 10,50 € mesačne. Nenavštevuje platené krúžky, zdravotný stav sa maloletému upravil, navštevuje ambulanciu nefrológie v V. každých 6 mesiacov. Mal. H. absolvoval plavecký výcvik, ktorý stál 25,- €. Matka mu platí ZRPŠ 15,- € ročne. Mal. K. navštevuje špeciálnu MŠ s mesačným poplatkom 6,78 €. Mal. K. navštevuje alergologickú ambulanciu. Od 04.07.2016 manželka podniká na základe živnostenského oprávnenia, zatiaľ mala príjem 386,96 €. Otec detí je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce. Súdu sa nepodarilo zistiť jeho zamestnávateľa a príjem.

16. Z lekárskej správy a zápisnice o ústnom pojednávaní Sociálnej poisťovne, pobočka V. zo dňa 07.11.2014 mal súd preukázané, že otec detí nie je uznaný invalidným. Výsledná miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %.

17. Z lekárskej správy MUDr. H. H. je zrejmé, že zdravotný stav navrhovateľa nedovoľuje dlhšiu statickú záťaž (dlhé sedenie a státie) a fyzickú námahu. Od roku 2009 je navrhovateľ v intermitentnej starostlivosti ortopéda, neurológa a reumatológa.

18. Z oznámenia úradu práce je zrejmé, že evidujú voľné pracovné miesta krajčír a šička. Zo štatistických údajov je zrejmé, že priemerná mesačná mzda šičky a krajčíra v SR je 492,- €.

19. Podľa § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

20. Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

22. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

23. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine (z. č. 36/2005 Z.z.) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaných zákonných ustanovení upravujúcich rozvod manželstva sú splnené, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo účastníkov prestalo plniť svoj spoločenský účel s poukazom na skutočnosť, že manželia od septembra 2012 nežijú spolu, spoločne nehospodária a ani sa intímne nestýkajú. Navyše ani jeden z manželov nemá záujem o obnovenie spolužitia. Z vykonaného dokazovania je teda jednoznačne zrejmé, že manželstvo si neplní svoju funkciu v žiadnej svojej oblasti a je len formálnym zväzkom. Takéto manželstvo, ktoré nespĺňa svoj účel vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, je nefunkčné a je možné konštatovať, že manželstvo je bez perspektívy jeho obnovenia. Z uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol. Za príčiny rozpadu manželstva účastníkov považoval súd konanie navrhovateľa, ktorý sa dopustil vo vzťahu k svojej manželke zločinu týrania, za ktorý bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov.

27. Čo sa týka úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, v danej veci mal súd za preukázané, že súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletým dieťaťom je v plnom rozsahu dôvodná, nakoľko rodičia spolu nežijú, o maloleté deti sa osobne stará ich matka. V danej veci rodičia neuzavreli rodičovskú dohodu, preto úpravu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom urobil súd. Súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že matka doposiaľ vykonáva osobnú starostlivosť o deti, v jej starostlivosti o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky. So zverením detí do starostlivosti matky súhlasil i otec detí. I samotné deti vyjadrili želanie žiť so svojou matkou. Navyše z vykonaného znaleckého dokazovania je zrejmé, že v kontexte najlepšieho záujmu maloletých detí má matka lepšie osobnostné predpoklady a schopnosti na zaistenie stability ich budúceho výchovného prostredia. Vzhľadom na výchovné schopnosti a vyjadrenú zodpovednosť rodiča má matka lepšie predpoklady pre výchovu maloletých detí s prihliadnutím na ich ďalší duševný a fyzický vývoj. Na základe uvedeného súd maloletého H. a maloletého K. zveril do osobnej starostlivosti matky a s poukazom na ustanovenie § 28 Zákona o rodine určil, že obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok.

28. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd zo skutočnosti, že maloletý H. navštevuje prvý stupeň ZŠ, stravuje sa v školskej jedálni, kde platí okolo 10,50 € mesačne. Maloletý navštevuje ambulanciu nefrológie každých 6 mesiacov. Maloletý absolvoval plavecký výcvik, ktorý stál 25,- €. Matka mu platí ZRPŠ 15,- € ročne. Maloletý K. navštevuje špeciálnu MŠ s mesačným poplatkom 6,78 €. Maloletý K. navštevuje alergologickú ambulanciu. Matka deťom zabezpečuje bývanie v prenajatom v štvorizbovom byte, kde platia nájomné 350,- € mesačne. Od 04.07.2016 matka detí podniká na základe živnostenského oprávnenia, zatiaľ mala príjem 386,96 €. Do 30.09.2016 poberala rodičovský príspevok 203,20 € mesačne.

29. Otec detí od 18.02.2013 do 17.02.2015 pracoval v obchodnej spoločnosti J., s.r.o., X. H. nad Y. ako operátor pasivácie nerezových výrobkov s priemerným mesačným čistým príjmom v období od 11/2014 do 02/2015 528,- € (2112,82:4). Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú a skončil uplynutím tejto doby dňa 17.02.2015. Od 27.02.2015 do 09.10.2015 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa E. F. ako vodič taxíka a jeho priemerná čistá mzda bola 39,12 € (352,09:9) mesačne. Pracovný pomer bol skončený z dôvodu, že otcovi bol odobraný vodičský preukaz súdnym exekútorom. V októbri 2015 sa otec zamestnal u zamestnávateľa J. Y. a v 10/2015 dosiahol vymeriavací základ 30,- €, úhrn poistného 2,82 €. Od 02.11.2015 sa otec zapísal do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Otec detí bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby a prečin zanedbania povinnej výživy a jeho dlh na výživnom predstavoval 3.830,- € na obe mal. deti (rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/134/2013 zo dňa 09.04.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03.03.2016, č. k. 2To/89/2015) V súčasnosti otec detí nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

30. V konaní nebolo nepreukázané, že otec detí je zamestnaný, prípadne, že sa riadne zaujíma o prácu zodpovedajúcu jeho možnostiam, schopnostiam, vzdelaniu a zdravotnému stavu, nakoľko nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie a súdu sa ani nepodarilo zistiť jeho zamestnávateľa. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že úrad práce eviduje voľné pracovné miesta krajčíra (podľa vzdelania otca) a ako krajčír by otec mohol dosahovať priemernú hrubú mesačnú mzdu 492,- € podľa štatistických údajov za rok 2016. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že je povinnosťou každého rodiča vyvinúť maximálne úsilie, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť, pričom v konaní nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by bránila otcovi riadne sa zamestnať sa. S poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z princípu potencionality a prihliadal na schopnosti, možnosti otca a jeho predpokladaný zárobok, ktorý by dosahoval v prípade, že by sa riadne zaujímal o prácu, a to bez ohľadu na to, či otec príjem má alebo nemá. Otec v konaní poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav a na stanovisko ošetrujúceho lekára MUDr. H. H., ku ktorému je potrebné uviesť, že toto potvrdenie o jeho zdravotnom stave nie je datované a nie je z neho zrejmé, za akým účelom bolo vystavené. Ďalej otec v konaní poukazoval na lekársku správu zo dňa 07.11.2014, z ktorej je zrejmé, že sa jednalo o posúdenie invalidity na žiadosť otca o invalidný dôchodok zo dňa 07.11.2014, ktorej nebolo vyhovené z dôvodu, že otec nesplnil predpoklady pre priznanie invalidného dôchodku a miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 35 %. Aj napriek uvedenému otec v konaní nepreukázal, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať prácu, za ktorú by dosahoval príjem vo výške umožňujúcej mu platiť výživné obom mal. deťom i s poukazom na to, že otec i po vydaní lekárskej správy zo dňa 07.11.2014 pracoval u zamestnávateľov J. s. r. o., E. F., J. Y.. Navyše i vzhľadom na predchádzajúci príjem otca v spoločnosti J., s.r.o., X. H. nad Y. 528,- € netto mesačne, prípadne i vzhľadom na príjem otca, ktorý by mohol dosahovať za prácu krajčíra vo výške 492,- € brutto má súd za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem postačujúci na plnenie si určenej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Vzhľadom na uvedené súd určil výživné pre maloletého H. 90,- € mesačne a pre maloletého K. 70,- € mesačne.

31. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi, v danej veci bolo preukázané, že vzťah medzi otcom a maloletým H. je v súčasnosti natoľko narušený, že maloletý odmieta kontakt s otcom. Styk otca s maloletými deťmi sa dlhodobo nerealizuje, otec naposledy deti videl v marci 2014. Nerealizovanie styku maloletého H. s otcom je želaním samotného H., ktoré nepovažoval súd za svojvoľné, ale je následkom jeho narušeného vzťahu s otcom, ku ktorému narušeniu výrazným spôsobom prispel samotný otec nezáujmom o maloletého. Navyše z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že maloletý H. má k adoptívnemu otcovi výrazne negatívny, odmietavý vzťah. Maloletý opisuje výlučne negatíva v spojení s otcom (nedal mi jesť, nemohli sa spontánne prejavovať, bol zlý k matke). Maloletý K. má k otcovi vzťah skôr indiferentný. Maloletý si svojho otca nepamätá. Z otcových sporadických návštev je skôr zmätený a

napätý. Podľa názoru znalkyne nie je potrebné upravovať styk otca s maloletým H., nakoľko maloletý sa s ním nechce stretávať. Čo sa týka maloletého K. v záujme jeho ďalšieho zdravého vývinu, vrátane jeho identifikácie a formovania jeho chlapčenskej a neskôr mužskej identity, znalkyňa odporučila (po uzavretí trestného konania vo veci týrania blízkej a zverenej osoby) jeho stretávanie s otcom na príslušnom RPPS ÚPSVaR a neskôr podľa odborného úsudku psychológa RPPS a na základe prešetrenia vhodnosti výchovného prostredia otca, odporučila upraviť kontakt maloletého s otcom bez prípadnej prítomnosti tretej osoby. V konaní bolo ďalej zistené, že otec by mal nastúpiť výkon trestu odňatia slobody v trvaní štyroch rokov a v súčasnosti sa zdržiava na neznámom mieste, zrejme s úmyslom vyhnúť sa tomuto výkonu trestu. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že za súčasnej situácie, nie je v záujme maloletých detí upravovať ich styk s otcom jeho konkrétnym časovým vymedzením, pretože možno dôvodne predpokladať, že styk otca s maloletými deťmi by sa nerealizoval a len by dochádzalo k neprimeranému a zbytočnému stresovaniu maloletých detí. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine rozhodol tak, že styk otca s maloletými deťmi nebol na žiadosť matky detí upravený.

32. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

33. V súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania vznikli štátu trovy na úhradu znaleckej odmeny vo výške 598,32 €, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov. Náhradu týchto trov súd uložil zaplatiť navrhovateľovi, pretože to považoval za spravodlivé s poukazom na ustanovenie § 55 Civilného mimosporového poriadku, keďže navrhovateľ zapríčinil rozpad manželstva, a teda aj toto konanie. Navyše znalecké dokazovanie bolo nariadené na posúdenie návrhu navrhovateľa zveriť deti do jeho osobnej starostlivosti a zo znaleckého dokazovania bola zistená neopodstatnenosť takéhoto návrhu navrhovateľa.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného § 55 Civilného mimosporového poriadku a manželke priznal náhradu trov vo výške 262,88 € za tri úkony právnej služby, a to za prípravu a prevzatie veci á 61,87 €, účasť na pojednávaniach dňa 14.10.2016 a 09.12.2016 á 66,- € a náhradu hotových výdavkov v roku 2014 - 8,04 € a v roku 2016 2 x 8,58 € podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Priznanie náhrady trov konania považoval súd za spravodlivé vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru súdu, bol to práve navrhovateľ, ktorý zapríčinil rozpad manželstva, pretože sa vo vzťahu k svojej manželke správal obzvlášť zavrhnutiahodným spôsobom tým, že ju týral, a teda zapríčinil i toto konanie, a preto súd považoval za spravodlivé, aby manželke nahradil trovy, ktoré jej v súvislosti s týmto konaním vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 z.č. 233/1995 Z.z.).

Súd odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.