Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5P-81-2021.pdf
PDF · 92.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/81/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : I. F., E.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov : matky - O. F., E.. X.X.P., I. B. D. Č.. XXX, W. F. : - P. F., E.. XX.XX.P., I. F. O., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd výživné na malol. I. F., E.. XX.X.XXXX S. X. F. S.Ú. B. S. Y. B. XX.XX.XXXX, Č..D.. XXP/XX/ XXXX-XX zo sumy 65,-€ zvyšuje na sumu 250,-€ mesačne počnúc od 22.12.2021, ktoré výživné je povinný otec zaplatiť vždy k 15. dňu toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky .
II. Dlh na zročnom výživnom od 22.12.2021 do 12.07.2022 v sume 1.165,50 € je otec povinný zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom dňa 22.12.2021 domáhala zvýšenia výživného na malol. I. F., E. XX.XX.XXXX, E. Q. X. J. S. Y. B. XX.XX.XXXX, Č..D.. XXP /.-XX sumou 65,-€, keď mala 5 rokov a obaja rodičia mali ďalšie dve vyživovacie povinnosti na malol. B.Á. E.. XX.XX.XXXX W. C., E.. XX.XX.XXXX, na ktoré súd určil výživné 110 a 75,-€. V čase podania návrhu malol. dieťa navštevovalo základnú školu K. D. a od 01.2022 pokračuje v štúdiu na strednej odbornej škole K. D., kde v priebehu konania bola prijatá. Otec dieťaťa má mať príjem z podnikania ako živnostník. Žiadala zvýšiť výživné na sumu 150,-€.
2. Otec sa k žalobe nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník žiadal návrhu vyhovieť vzhľadom na odstup času od posledného rozhodnutia o výživnom.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, keď ustálil nasledovný skutkový stav veci:
5. Súd prejednal vec v neprítomnosti otca, mal naposledy hlásený pobyt F. O., keď mu bol oznámený termín pojednávania a doručený návrh s prílohami oznámením na úradnej tabuli Obecného úradu Jahodná s poukazom na ust.§ 106 ofs.2 C.s.p.
6. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.07.2012, č.k. 12P/83/2012, rozhodol o zverení malol. B. F., B.K. E.. XX.XX.XXXX, C., E..XX.XX,XXXX W. I. ,E..XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal na platenie výživného na B. XXX,-€., E. C. XX,-€. E. A.. I. sumou 65,-€. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť ku dňu 07.08.2012. Aj v rozhodnom čase otec detí podnikal ako na základe živnosti v stavebníctve s príjmom 6000,-€ za rok 2011. Matka detí pracovala na dohodu s príjmom 300,-€ mesačne. A.. I. mala v rozhodnom čase 5 rokov a navštevovala predškolské zariadenie, kde matka platila 20,-€ mesačne. Matka mala mesačné náklady na bývanie 1900,-€ nájomné, elektrina 30,-€ a 50,-€ plyn. V čase podania návrhu
7. Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, keď toho času býva na území Slovenska, v dôsledku čoho si našla zamestnanie s príjmom u spoločnosti F. S..X..F.. B. S. S. K. Z. K. D.J., kde má hrubí príjem 720,-€. .Býva s dieťaťom v obecnom byte v jahodnej, kde platí mesačne 350,-€. Dieťa bude pokračovať v štúdiu na policajnej škole v Komárome. V súvislosti s čom zaplatila 176,-Ft. Dieťa má záľubu v cvičení TRMX, poplatok mesačne 40€. Okrem toho by navštevovalo aj iné pohybové aktivity, ktoré matka nevie financovať.
8. V čase podania návrhu podľa potvrdenia zo školy, A.. I. navštevovala 9.ročník základnej školy. Matka býva s dieťaťom v obecnom byte, kde platí nájomné 213,-€ mesačne, energie 103,-€, telefón 40,-€, cestovné náklady 40,-€ televízia a internet 27,-€.
9. Z potvrdenia od zamestnávateľa matky F. S..X..F.., B. S., matka pracuje v Kútnikoch s účinnosťou od 01.03.2022 s hrubým príjmom 720,-€ mesačne.
10. Z potvrdenia od strednej školy v Komárome, bolo dieťa prijaté na denné štúdium. Matka podľa predložených potvrdení vyplatila 1760,-Ft len poplatky, n v prospech nadácie Kiss-D. X5.000,-Ft a na ošatenie pre výkon praxe 51.000,-Ft. Dieťa sa pripravuje na pozíciu policajtky.
11. Z výpisu zo živnostenského registra otca mala vyplynulo, že s účinnosťou od 19.07.1999 podniká v oblasti rôznych stavebných prác.
12. Zo správy z Daňového úradu Dunajská Streda zo dňa 07.04.2022 vyplynulo, že otec dieťaťa za rok 2021 daňové priznanie nepodal.
13. V zmysle § 78 odsek 1 až 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh
14. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas spotrebované výživné sa nevracia.
15. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Podľa § 62 ods.1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
19. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Zmenou pomerov v zmysle § 78 odsek 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na 1 či 2. strane, to jesť oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, ale aj individualita povinného. Súd vždy musí prihliadnuť pri rozhodovaní o zmene výšky výživného na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodovania o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť alebo zmene ktorého súd začal konanie bez návrhu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (62 ods.1ZR). baja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (62 ods.2 ZR). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona( §62 ods.3ZR). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods.4 ZR). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (62 ods5 ZR).
24. Vzhľadom na citované ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa bolo potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa bolo nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné na výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale aj na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne nemožné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadnuť na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takomto prípade súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
25. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovení § 78 Zákona o rodine, pri použití ustanovení § 62 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť oboch rodičov trvá do tej doby kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Na základe vykonaného dokazovania súd mal nesporne preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom do podania návrhu uplynulo 9 rokov. Dieťa je o deväť rokov
staršie. Ukončilo základnú školskú dochádzku, keď napriek nástupu do prvého ročníka základnej školy ako aj na druhý stupeň základnej školy, v ktorých prípadoch došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťa nebolo zvýšené výživné. Obom rodičom odbudli dve vyživovacie povinnosti, kde otec platil celkom 185,-€ mesačne. A.. I. pokračuje v štúdiu v zahraničí na strednej škole, kde sa pripravuje na svoje budúce povolanie ako policajtka. Dieťa má záľubu v rôznych pohybových aktivitách, ktoré matka nie je schopná financovať dieťa. Mesačné výdavky matky na bývanie predstavujú sumu 382€. Matka má náklady na cestovné 40€, keďže pracuje mimo miesta bydliska. Polovica pripadajúca na dieťa činí 191,-€. Dieťa v čase vyhlásenia rozsudku ukončilo základnú školskú dochádzku, kde matka mala mesačné náklady na športové aktivity 40,-€, cestovné náklady 70,-€ mesačne a následne bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby dieťaťa. Nástupom na strednú školu sa zvýšili výdavky na dieťa poplatkami na nadáciu a ošatenie pre prax celkom 106.000,-Ft ( 270,-€). Pri porovnaní životných nákladov pred 9 rokmi, keď matka platila za nájom 190,-€, elektrinu 30,-€ a plyn 40,-€ celkom 270,- €, v súčasnosti tieto náklady sú vyššie o 45,-€.Rovnako tak došlo k zvýšeniu nákladov na stravovanie, ošatenie dieťaťa v závislosti od jej veku. Záľuby dieťa v predškolskom veku sú neporovnateľne iné ako u dospievajúceho dieťaťa, ktoré má záľubu v rôznych športových aktivitách, ktoré sú žiadané pre výkon jej budúceho povolanie. Otec dieťaťa naďalej vykonáva prácu na základe živnosti, keďže sa súdu nepodarilo zistiť príjem otca za rozhodné obdobie od podania návrhu, súd postupoval v súlade s ust. § 63 ods.1 Zákona o rodine, keď rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča podnikateľa súd musí primárne vychádzať z jeho daňového priznania, z peňažných denníkov. V snahe získať podklady o príjmoch otca, daňový úrad potvrdil, že otec za rok 2021 daňové priznanie nepodal. Súdu sa nepodarilo zistiť iný majetok otca. Súd preto vychádzal zo sumy stanovenej zákonom 20 násobok životného minima ako je priemerný mesačný príjem, ktoré predstavovalo za rok 2021 bolo 218,06€, 20 x 2018,06€ = 4 361€. Súd ustálil výživné sumou 250,-€,k keď musel zohľadniť aj skutočnosť, že otcovi odbudli dve vyživovacie povinnosti v sume 185,-€ mesačne. Otec dieťaťa ostal nečinný pri preukazovaní príjmu, hoci mu zo zákona táto povinnosť vyplývala. Súd považoval výšku takto stanoveného výživného, za primeranú, pri započítaní rodinných prídavkov 24,85€ a 1/3 z výživného finančne prispieva matka dieťaťu čo predstavuje 80,-€. Dieťa takto má mesačný príjem 450,-€.
26. Dlžné výživné od podania návrhu do rozhodnutia vo veci predstavuje sumu 1165,50€ ( 250,-€ - 65,- € = 185,-€, 185,-€ : 30 dní = 6,17 €) na deň, v mesiaci december od podania návrhu 22.12.2021 do konca mesiaca bolo 9 dní 9 dní x 6,17€ = 55,53€, za 6 mesiacov do rozhodnutia vo veci 6 x 185,-€ = 1110,-€. Keďže ide o podnikateľa a súd nevedel zistiť výdavky otca , ktorý je podnikateľ, nevedel vyhodnotiť opodstanenosť povolenia zaplatenia dlhu v splátkach stanovil zákonnú lehotu na plnenie tri dni od právoplatnosti rozsudku.
27. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)