Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Tos/110/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava Tomčovčíka a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. decembra 2016, v trestnej veci proti R. Š., obžalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm.b/ Tr.zák. a iné, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.10.2016 sp.zn. 5T 65/2016 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. z a m i e t a sťažnosť obžalovaného R. Š..

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 11.10.2016 sp.zn. 5T 65/2016 podľa § 79 ods.3 Tr.por. zamietol žiadosť obžalovaného R. Š. o prepustenie z väzby na slobodu pri existencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods.1 písm.c/ Tr.por.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť obžalovaný R. Š., ktorú následne prostredníctvom obhajcu zdôvodnil.

V písomných dôvodoch sťažnosti navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť ako nedôvodné a nezákonné. Je pravdou, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.10.2016 vo veci vydal odsudzujúci rozsudok, s ktorým sa však nestotožňuje a proti výroku o vine, ako aj treste zahlásil už do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie. Podľa názoru sťažovateľa výsledkami vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby sa bol dopustil žalovaného skutku a tým naplnil znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.b/ Tr.zák. Predovšetkým sťažovateľ poukázal na výpoveď samotnej poškodenej I. Š., ktorá na hlavnom pojednávaní zmenila svoju výpoveď a vypovedala v jeho prospech. Z dôvodu tzv. dôkaznej núdze preto podľa jeho názoru okresný súd mal ho spod obžaloby okresného prokurátora v celom rozsahu oslobodiť, a tak prepustiť z väzby na slobodu. Súd prvého stupňa nedôvodne pre svoje rozhodnutie zobral dôkazy z prípravného konania a zmenu výpovede poškodenej I. Š. vyhodnotil ako účelovú v snahe pomôcť jeho osobe. Toto sa však nezakladá na pravde, a preto ďalšie trvanie väzby považuje za nezákonné a nedôvodné.

Na podklade sťažnosti obžalovaného R. Š. krajský súd podľa § 192 ods.1 Tr.por. ako nadriadený orgán pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Na podklade podanej sťažnosti a argumentov uvádzaných v nej, nadriadený krajský súd preskúmal správnosť výroku napadnutého rozhodnutia, ako aj konania mu predchádzajúceho a zistil, že sťažnosť obžalovaného R. Š. nie je dôvodná. V prvom rade nadriadený krajský súd považuje za nutné poukázať na ustanovenie § 278 ods.2, 3 Tr.por., na podklade ktorých súd rozhoduje na základe skutočností, ktoré boli

prebraté na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, pritom súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.

V tomto štádiu konania súdu neprináleží riešiť otázku viny alebo neviny, ale skúma len dôvodnosť, či existujú dôvody pre ďalšie trvanie väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods.1 písm.c/ Tr.por. Neobstojí argument obžalovaného R. Š., že poškodená I. Š. na hlavnom pojednávaní zmenila svoju výpoveď a vypovedala v jeho prospech. Správny a zákonu zodpovedajúci bol postup súdu prvého stupňa, keď prečítal výpoveď poškodenej I. Š. z prípravného konania, na podklade ktorej bolo začaté vo veci, ale aj voči osobe teraz obžalovaného R. Š. trestné stíhanie.

Výpoveď poškodenej I. Š. z prípravného konania navyše korešponduje s výpoveďami svedkýň U. H., ako aj policajta R. M.. Na podklade týchto dôkazov aj nadriadený krajský súd dospel k záveru, že naďalej existujú materiálne podmienky pre obmedzenie osobnej slobody obžalovaného R. Š. z dôvodov tzv. preventívnej väzby. Otázkou viny a neviny odvolací súd sa bude zaoberať pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaného R. Š. proti rozsudku, ktorý bol vydaný v merite veci toho istého dňa, t.j. dňa 11.10.2016.

Nadriadený krajský súd, keďže nezistil žiadne pochybenie v rozhodnutí okresného súdu, sťažnosť obžalovaného R. Š. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.