Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-475-2015.pdf
PDF · 81.25 KB
No categories available
13C/475/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: A. P., nar. X.X.XXXX, bytom H., Š. XXXX/XX, o zaplatenie 5324,90 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 60,- eur z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4323,53 eur s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 4,24 eur a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4323,53 eur od 23.8.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 4323,53 eur ako aj v časti úroku vyčísleného sumou 358,67 eur, v časti 19,53 % úroku ročne a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 14,46 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2014 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie nezaplatenej časti úveru vo výške 4901,99 eur, nezaplateného úroku vo výške 358,67 eur, nezaplateného úroku z omeškania vo výške 4,24 eur, s poplatkom vo výške 60,- eur, s úrokom vo výške 19,53% ročne zo sumy 4901,99 od 23.8.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5260,66 eur od 23.8.2012 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovanému na základe Úverovej zmluvy č. 20/274/11 zo 7.9.2011 poskytol peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach po 95,07 eur. Žalovaný po vyčerpaní úveru svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, a tak žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 22.8.2012. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému pozostáva z nesplatenej časti úveru vo výške 4901,99 eur, úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia vo výške 358,67 eur, úrokov z omeškania vo výške 4,25 eur, poplatkov vo výške 60,- eur, obchodného úroku vo výške 19,53% ročne z nesplatenej časti úveru vo výške 4901,99 eur od 23.8.2012 do zaplatenia a 8,75% úroku z omeškania ročne z nesplatenej časti istiny (4901,99 eur) a obchodného úroku (358,67 eur) od 23.8.2012 do zaplatenia. Za dôkaz žalobca označil úverovú zmluvu, výpis z účtu, všeobecné obchodné podmienky a „ostatné dôkazy“.
2. Žalobca podaním zo 18.4.2016 doplnil skutkové tvrdenia o špecifikáciu spôsobu vyčíslenia uplatneného nároku a súčasne zobral žalobu v časti poplatku vo výške 60,- eur späť. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný do zosplatnenia úveru uhradil sumu 98,01 eur na splátku istiny.
3. Súd dňa 8.12.2016 otvoril pojednávanie v spore s tým, že pojednával v neprítomnosti oboch strán sporu, ktoré boli na pojednávanie riadne predvolané a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu.
4. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca, má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex specialis. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 7, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
5. Súd v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby.
6. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi Dexia banka Slovensko a.s. a žalovaným bola dňa 7.9.2011 uzavretá Úverová zmluva č. 20/274/11, na základe ktorej sa Dexia banka Slovensko a.s. zaviazala poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi, najneskôr do 3 dní od splnenia podmienok pre poskytnutie úveru, úver vo výške 5000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver 120 mesačnými anuitnými splátkami po 95,07 eur, splatnými v 5. deň kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka úveru mala byť vykonaná v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý. Celý úver však mal byť uhradený do 120 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy. Podľa zmluvy bola dohodnutá fixná úroková sadzba do splatnosti vo výške 19,53% ročne, pri RPMN 22,81% a priemernej RPMN vo výške 17,88%, pri celkovej sume, ktorú musí klient zaplatiť vo výške 11.747,20 eur, pri poplatku za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne a poplatku vo výške 100,- eur za poskytnutie úveru, ktorý je splatný v deň poskytnutia úveru.
Žalobca upomienkou z 14.5.2012 vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 84,17 eur a prípisom z 12.6.2012 vyzýval žalovaného na úhradu sumy 179,83 eur v lehote do 10 dní od zaslania listu pod hrozbou vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Prípisom z 8.8.2012 žalobca vyzýval žalovaného na predčasné splatenie zostatku istiny úveru s príslušenstvom do 21.8.2012, ktorej výška mu bude oznámená na požiadanie.
7. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase uzavretie predmetnej úverovej zmluvy, je aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ citovaného zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
V danom prípade písomné vyhotovenie úverovej zmluvy podpísanej žalovaným dňa 7.9.2011, na rozdiel od údaju o výške a počte splátok, neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru v tom tvare, v akom ho predpokladá citovaný zákon. Nepochybne údaj „do 120 mesiacov odo dňa podpisu úverovej zmluvy“ nie je údajom o konečnej splatnosti žalovaným čerpaného úveru, najmä keď prvá splátka úveru (zo 120 splátok) mala byť vykonaná až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bude úver poskytnutý, a ten mal byť žalovanému poskytnutý najneskôr do 3 dní od splnenia podmienok pre poskytnutie úveru. Z uvedeného nie je zrejmé, ktorý kalendárny mesiac začína plynúť splatnosť uvedených 120 splátok, keď zo zmluvy nie je zrejmý dátum poskytnutia úveru. Podľa citovaného zákona č. 129/2010 Z.z. sa totiž vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia termínu konečnej splatnosti úveru.
Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi resp. dodávateľmi. Obdobne musí byť v zmluve uvedená doba trvania zmluvy, ktorá v danom prípade úplne absentuje. Pre absenciu podstatných údajov predpokladaných v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretie predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami dňa 7.9.2011 bezúročná a bez poplatkov, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona.
Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný čerpal úver vo výške 5000,- eur, ktorý sa zaviazal uhradiť 120 splátkami po 95,07 eur mesačne. Podľa histórie transakcií úveru, žalovaný uhradil do 7.5.2012 žalobcovi, ktorého obchodné meno do 31.12.2011 bolo Dexia banka Slovensko a.s., celkom sumu vo výške 676,47 eur. Potom dlh žalovaného na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere predstavuje sumu 4323,53 eur (5000 - 676,47).
8. Žalobca si uplatnil aj nárok na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 4,24 eur za omeškanie s úhradou dlžných splátok splatných po 5.5.2012 do predčasného zosplatnenia úveru dňa 22.8.2012. Súd uvedený nárok žalobcu na vyčíslený úrok z omeškania mal za preukázaný. S poukazom na uvedené súd žalobu žalobcu považoval za dôvodnú do výšky 4323,53 eur titulom dlžnej istiny bezúročného a bezpoplatkového úveru a titulom úroku z omeškania vyčísleného do zosplatnenia úveru vo výške 4,24 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Z dôvodu, že úver čerpaný žalovaným bol bezúročný, súd zamietol žalobu aj v časti osobitne žalovaného 19,53% zmluvného úroku.
9. Z dlžnej istiny úveru vyčíslenej ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sumou vo výške 4323,53 eur vznikol žalobcovi od márneho uplynutia lehoty splatnosti nárok na žalobcom požadovaný 8,75% úrok z omeškania ročne, podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to až do zaplatenia. Súd zamietol žalobu aj v časti 8,75% úroku z omeškania zo sumy prevyšujúcej sumu dlhu na úverovej istine vo výške 4323,53 eur od 23.8.2012 do zaplatenia, keď žalobca až do vyhlásenia dokazovania nepreukázal, že by žalovaný bol ku dňa 23.8.2012 v omeškaní s úhradou sumy vyššej ako 4323,53 eur. Keďže úver čerpaný žalovaným bol bezúročný, nemohol sa žalovaný dostať ani do omeškania s úhradou úroku, a tak súd zamietol žalobu aj v tejto časti.
10. Žalobca bol v konaní v časti istiny a úroku z omeškania len čiastočne úspešný (57,23%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, v časti 19,53% úroku (vyčísleného od 23.8.2012 do dátumu doručenia žaloby 23.12.2014 sumou 2237,33 eur) a v časti úroku z omeškania je úspechom žalovaného (42,77%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 14,46% náhradu trov konania.
11. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.