Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cpr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Danielom Konerackým v právnej veci žalobkyne: K.. E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. F.Ň., Š. Č.. XX, zastúpená AK URBÁNI & Partners s.r.o., Banská Bystrica, Skuteckého č. 17, proti žalovanému: COOP JEDNOTA ŽARNOVICA, spotrebné družstvo, IČO: 00169030, Žarnovica, Bystrická č. 44, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

rozhodol:

I.Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.08.2015 zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, ktorú dal žalobkyni je neplatné a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 5.295,01 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa podala na tunajší súd žalobu, ktorou sa pôvodne domáhala určenie neplatnosti výpovede zo dňa 28.8.2015 s tým, že pracovný pomer medzi stranami sporu naďalej trvá. Okrem toho sa domáhala zaplatenia náhrady mzdy a to až do opätovného umožnenia pokračovania v práci. Takúto žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy pracovala u žalovaného ako námestníčka

- vedúca obchodno-technického úseku, pričom jej bola doručená písomnosť zo strany žalovaného a to výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce na základe ktorej chcel žalovaný z dôvodu organizačných zmien ukončiť s ňou pracovný pomer. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že predstavenstvo žalovaného dodatkom č. 5 k organizačnému poriadku schválilo zrušenie obchodno- technického úseku a pričlenenie jeho jednotlivých útvarov k úseku veľkoobchodného s platnosťou od 1.9.2015 s tým, že sa takýmto dodatkom zrušila funkcia vedúcej obchodno-technického úseku v dôsledku čoho sa stala nadbytočnou. Žaloba bola podaná v zákonnom stanovenej lehote keďže pracovný pomer medzi stranami sporu mal podľa výpovede skončiť 30.11.2015, pričom žalobkyňa oznámila žalovanému nesúhlasné stanovisko so skončením pracovného pomeru a trvala naďalej na tom, aby ju žalovaný zamestnával.

2.Žalovaný k podanej žalobe zaslal písomné vyjadrenie z ktorého vyplýva, že žalobkyni bola ním daný výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pretože predstavenstvom družstva bolo schválené zrušenie obchodno-technického úseku s platnosťou od 1.9.2015 čím zanikla funkcia „vedúca obchodno- technického úseku“ a žalobkyňa sa stala nadbytočnou. Žalovaný ďalej uviedol, že ponúkol žalobkyni iné pracovné miesta s ktorými tá nesúhlasila a písomne mu oznámila, že na pracovnom pomere trvá. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa neuviedla aké konkrétne materiálne a formálne podmienky neboli

dodržané nakoľko u neho došlo k organizačnej zmene pre ktorú sa stala žalobkyňa stala nadbytočnou. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.

3. Na prejednenia podanej žaloby súd nariadil pojednávania na ktorých žalobkyňa resp. jej právny zástupca uviedol, že výpoveď, ktorú dal žalovaný žalobkyni po materiálnej ako aj formálnej stránke neobstojí. Pokiaľ ide o formálnu stránku výpovede tak žalobkyni neboli ponúknutú všetky pracovné miesta, ktoré mal žalovaný k dispozícii a zároveň výpoveď bola daná skôr, ako bolo žalobkyni ponúknuté iné pracovné miesto. Právny zástupca žalobkyni ďalej poukázal na skutočnosť, že dňa 28.8.2015 bola daná výpoveď žalobkyni s tým, že v rovnaký deň jej boli zo strany žalovaného ponúknuté pracovné miesta. Zároveň v rovnaký deň malo dôjsť aj k prerokovaniu takejto výpovede odborovou organizáciou, pričom žalobkyňa nemá vedomosť kedy odborová organizácia časovo stihla prerokovať takúto výpoveď. Okrem toho odborová organizácia nemohla tiež vedieť, že žalobkyňa odmietla ponuku pracovných miest, nakoľko takáto ponuka pracovných miest jej bola daná až potom, ako jej bola doručená výpoveď. Právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že pokiaľ ide o materiálne nedostatky, ktorými sa vyznačuje výpoveď tak v čase, keď došlo k takémuto ukončeniu pracovného pomeru existovalo u žalovaného aj iné pracovné miesto, ktoré však nebolo účelovo ponúknuté žalobkyni. Išlo o pracovné miesto na úseku kontroly a inšpekcie s tým, že takéto pracovné miesto existovalo tak pred organizačnou zmenou ako aj po organizačnej zmene, na základe ktorej bol ukončený pracovný pomer so žalobkyňou. Takéto pracovné miesto existuje až do súčasnosti a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak právny zástupca žalobkyne považoval výpoveď za neplatnú. Pokiaľ ide o náhradu mzdy tak právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa bola práceneschopná do mája 2016 s tým, že následne jej bol priznaný invalidný dôchodok. Žalobkyňa tiež poukázali na skutočnosť, že u žalovaného pracovala 28 rokov a posledný rok boli na ňu vyvíjané tlaky zo stranu predsedu družstva - žalovaného s ktorým mala konflikty. Stala sa nepohodlnou a z tohto dôvodu mala aj zdravotné problémy. Dňa 28.8.2015 bolo rozhodnuté o organizačnej zmene s tým, že predseda družstva jej dal možnosť odísť dohodou, pričom jej ponúkol, že jej vyplatí odstupné, ale musela sa zároveň vzdať funkcie štatutárneho orgánu. Musela sa rozhodnúť okamžite čo však odmietla, pretože sa nevedela rozhodnúť. Následne ju predseda družstva vykázal z kancelária. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ ide o rozhodnutie o organizačnej zmene tak návrh na zrušenie jej pracovného miesta bol predložený predstavenstvu tesne predtým ako sa konalo, pričom tam neboli uvedené dôvody prečo sa ruší jej pracovné miesto. Následne o 11.00 hod keď skončilo predstavenstvo tak potom čakali členovia odborovej organizácie na prejednanie jej výpovede s tým, že jej bola nariadené čerpanie dovolenky. Ona ústnou formou žiadala predsedu družstva, aby ju preložil na iný útvar a to útvar inšpekcie s tým, že v dôsledku vzniknutej situácie jej vznikli zdravotné problémy. V deň keď dostala výpoveď jej boli ponúknuté aj voľné pracovné miesta zo strany žalované a preto konzultovala vzniknutú situáciu so svojím právnym zástupcom, ktorý jej povedal, že má prevziať takéto listinné doklady a má si poznamenať na nich časové údaje. Uviedla tiež, že si presne nepamätá ako prebiehal celý tento proces vie však že sa konalo predstavenstvo, ktoré rozhodlo o organizačnej zmene a následne hneď zasadala odborová organizácia. Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že potom jej doniesli pracovníci žalovaného listinné doklady, ktoré podpísala a to výpoveď, ponuku práce ako aj stanovisko odborovej organizácie o tom, že bola prerokovaná výpoveď. Ona po doručení výpovede z pracovného pomeru čerpala dovolenku a následne od 23.11.2015 do 3.5.2016 bola práceneschopná. Následne jej bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu, že došlo u nej k poklese miery schopnosti vykonávať prácu. Podľa jej vedomostí v dôsledku organizačnej zmeny bola prepustená z práce len ona a so žiadnym iným pracovníkom žalovaného nebol v dôsledku takejto organizačnej zmeny ukončený pracovný pomer. Okrem toho jednotlivé oddelenia úseku obchodno-technického boli včlenené pod úsek veľkoobchodný s tým, že všetci zamestnanci z týchto útvarov prešli pod tento úsek veľkoobchodný a nikto z nich nebol prepustený. Ona bola jediným vedúcim pracovníkom na obchodno-technickom úseku, pričom jej problémy s predsedom družstva začali z dôvodu, že nebol splnený hospodársky výsledok ako aj maloobchodný obrat a to v auguste 2014. Následne sa začali ďalšie problémy medzi ňou a predsedom družstva. Žalobkyňa tiež uviedla, že na útvare kontroly a inšpekcie boli pred organizačnou zmenou ako aj po organizačnej zmene plánovaný počet zamestnancov 4, pričom pred organizačnou zmenou tam pracovalo 3 a pol pracovníka nakoľko na polovičný úväzok pracovala zamestnankyňa na materskej dovolenke. Tá neskôr odišla a v súčasnosti podľa jej vedomostí pracujú na útvare kontroly a inšpekcie traja zamestnanci. Z uvedených skutočností tak podľa žalobkyne vyplýva, že v čase prijatia organizačnej zmeny a ukončenia jej pracovného pomeru existoval minimálne polovičný úväzok na útvare kontroly a inšpekcie s tým, že vedúci zamestnanci žalovaného mali vedomosť o tom, že má záujem o takýto polovičný úväzok, pretože vedela, že následne by sa takýto polovičný úväzok mal rozšíriť na celý úväzok nakoľko zamestnankyňa, ktorá tam pracovala mala odísť. Pokiaľ mala vedomosť, tak vždy

boli 4 miesta na útvare inšpekcie a neboli nikdy plánované 3 miesta. V organizačnom poriadku boli tiež určené 4 miesta a boli aj 4 obvody, pričom mala vedomosť o tom, že z útvaru inšpekcie odišla jedna pracovníčka a ostali tam traja pracovníci. Preto požiadali pracovníčku na MD, aby na pol úväzku robila na takomto útvare. V súčasnej dobe má vedomosť o tom, že na takomto útvare zostanú traja zamestnanci s tým, že nebude rušiť štvrté miesto, ale mzdové prostriedky za toto jedno miesto budú rozdelené medzi ostatných troch pracovníkov. Právny zástupca žalobkyne tiež poukázal na organizačný poriadok, v ktorom žalovaný uvádza tak pred organizačnou zmenou, ako aj po organizačnej zmene počet pracovných miest na útvare inšpekcie a kontroly štyri miesta. Takéto pracovné miesto, ako vyplýva aj z listinných dokladov, ktoré boli predložené, nebolo ponúknuté žalobkyni. Zároveň z prerokovania výpovede zo strany zamestnávateľa a to odsek 5 boli žalobkyni ponúknuté pracovné miesta na pozícii zástupkyni vedúcej v Q. Q., V., ako aj zamestnanie pokladníčky v Ž., F. E. J., čo však žalobkyňa odmietla. Okrem toho právny zástupca žalobkyne uviedol, že z posledného odseku takéhoto listinného dokladu je zrejmé, že žalovaný žiadal odborovú organizáciu o prerokovanie výpovede žalobkyne z dôvodu organizačných zmien s tým, že odborová organizácia v tom čase ešte ani nemala vedomosť o tom, či žalobkyňa odmietla alebo neodmietla ponúkané pracovné miesto. Celý proces ukončenia pracovného vzťahu so žalobkyňou viedol žalovaný s tým, že žalobkyňa len podpisovala jednotlivé doklady, ktoré jej boli doručované a to z toho dôvodu, aby sa nedostala do nejakej dôkaznej núdzi, resp. aby nedošlo k fikcii doručenia nejakých listinných dokladov. Podľa jeho názoru nie je možné započítať nárok žalovaného na vrátenie odstupného, ktoré bolo vyplatené žalobkyni s tým, že najprv musí byť právoplatne rozhodnuté o určení neplatnosti predmetnej výpovede.

4.Žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne uviedol na nariadených pojednávaniach, že dňa 28.08.2015 zasadalo predstavenstvo spoločnosti Z. R. Ž., kde bola prijatá organizačná zmena, týkajúca sa organizačného poriadku, na základe ktorej bolo zrušené miesto žalobkyne. Po skončení takéhoto predstavenstva došlo k prerokovaniu ukončenia pracovného stavu žalobkyne a to odborovou organizáciou. Zasadnutie odborovej organizácie bolo vopred naplánované a boli tam prejednané aj iné záležitosti ako výpoveď žalobkyni. Následne zástupkyňa žalovaného a to Q. F. uviedla, že spolu s pani Y. a pani F. išli k žalobkyni s tým, že najprv jej predložili pracovnú ponuku voľných pracovných miest. Následne jej doručili výpoveď s tým, že na túto výpoveď dali svoj vlastný časový údaj, kedy doručovali takúto výpoveď žalobkyni a žalobkyňa si tam dala svoj časový údaj. Zástupkyňa žalovaného tiež poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa najprv nechcela prevziať takúto výpoveď, pretože to chcela konzultovať so svojim právnikom, následne však prevzala takúto výpoveď. Pokiaľ ide o pracovné miesta na útvare kontroly a inšpekcie, tak plánovaný počet takýchto pracovných miest v pláne zamestnancov pre rok 2014 a 2015 boli 3 miesta, hoci v organizačnej štruktúre boli uvedené 4 miesta. Reálne bol tam úväzok v rozsahu 3 a pol zamestnanca. Zástupkyňa žalovaného tiež uviedla, že v ľavej spodnej časti v písomnej výpovedi zo dňa 28.08.2015 je jej písmo a pod jej písmom je parafa žalobkyne. Zástupkyňa žalovaného tiež uviedla, že výpoveď bola prerokovaná zástupcami zamestnancov po skončení predstavenstva.

5. Na pojednávaní zo dňa 14.10.2016 bola vypočutá svedkyňa N. F., ktorá uviedla, že je vo vzťahu k žalovanému v pracovno-právnom vzťahu a pracuje u neho ako vedúca veľkoobchodného úseku. Svedkyňa ďalej uviedla, že bola prítomná na predstavenstve, kde bola prijatá organizačná zmena s tým, že predstavenstvo schválilo takúto zmenu. Išlo o dodatok č. 5, na základe ktorého došlo k zrušeniu obchodno-technického úseku. Takýto bod rokovania na predstavenstve bol zahrnutý v bode rôzne s tým, že návrh takejto zmeny predložil predseda družstva a predseda odborovej organizácie pani N.. Má vedomosť o tom, že po skončení zasadnutia predstavenstva zasadala odborová organizácia, kde bola prerokovaná výpoveď, pričom bola prítomná pri doručovaní výpovede a ďalších listinných dokladov žalobkyni. Nevie sa vyjadriť, kedy bola predložená ponuka voľných pracovných miest žalobkyni zo strany žalovaného a ani si nepamätá v akom poradí boli doručené jednotlivé listinné doklady týkajúce sa ukončenia pracovného pomeru. Podľa vedomostí svedkyne na úseku kontroly a inšpekcie pred organizačnou zmenou a po organizačnej zmene pracovalo 3 a pol pracovníka. Svedkyňa tiež uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa požiadala vedenie ich podniku o preradenie na úsek kontroly a inšpekcie, či už pred organizačnou zmenou alebo po organizačnej zmene. 6. Na pojednávaní zo dňa 14.10.2016 bola vypočutá svedkyňa E. Y., ktorá uviedla, že je v pracovno- právnom vzťahu k žalovanému a pracuje u neho ako ekonomická námestníčka. Ona sa zúčastnila zasadnutia predstavenstva, na ktorom došlo k organizačnej zmene, ako aj zmene organizačnej štruktúry. Tento bod zmeny organizačnej štruktúry bol zaradený pod bodom rôzne, pričom nevie kto ho navrhol. Nezúčastnila sa zasadnutia odborovej organizácie, kde bola prerokovaná výpoveď žalobkyne, bola však

prítomná s pani F. a s pani F., keď boli doručovať výpoveď z pracovného pomeru žalobkyni. Odovzdali jej len výpoveď a nemá vedomosť o tom, či žalobkyňa mala nezhody s predsedom družstva. Svedkyňa ďalej uviedla, že na základe týchto organizačných zmien, ktoré boli prijaté, bola prepustená iba žalobkyňa a pred organizačnou zmenou pracovalo 3 a pol pracovníka na úseku kontroly a inšpekcie, pričom podľa organizačného poriadku boli plánované 4 miesta. Má vedomosť o tom, že žalobkyňa mala záujem o prácu na úseku kontroly a inšpekcie.

7. Na pojednávaní zo dňa 14.10.2016 bola vypočutá svedkyňa pani E. N., ktorá uviedla, že pracuje u žalovaného ako energetička a referent odpadov a motorových vozidiel. Tiež je predsedníčkou odborovej organizácie. Svedkyňa tiež uviedla, že dňa 28.08.2015 sa zúčastnila na rokovaní predstavenstva, ktoré začalo asi o 8.30 hod. s tým, že simulátne prebiehalo aj rokovanie odborovej organizácie. Ona sa zúčastňovala zasadnutia predstavenstva z tohto dôvodu bola prizvaná na takéto zasadnutie. Na tomto predstavenstve bol schválený bod pod označením rôzne o organizačných zmenách, na základe ktorej bolo zrušené miesto žalobkyne. Po ukončení predstavenstva išla na rokovanie odborovej organizácie, kde bol predložený od pani F. návrh na prerokovanie výpovede žalobkyne. Odborová organizácia takúto výpoveď prerokovala, o čom som vyhotovila uznesenie. Predstavenstvo rozhodlo o organizačnej zmene takým spôsobom, že zrušilo obchodno-technický úsek a následne funkciu, ktorú zastávala žalobkyňa. Ona sa potom už nepodieľala na ukončení pracovno-právneho vzťahu so žalobkyňou. Svedkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že odbory sú založené u žalovaného od začiatku jeho vzniku, pričom v dôsledku prijatej organizačnej zmeny bola prepustená len žalobkyňa. Žiadny iný pracovník nebol prepustený. Má vedomosť o tom, že žalobkyni boli ponúknuté voľné pracovné miesta a to zástupkyňa vedúcej prevádzkovej jednotky, ako aj pokladníčka s tým, že nemá vedomosť o tom, že by v čase, kedy bola daná výpoveď žalobkyni, existovalo ďalšie voľné pracovné miesto na celý úväzok. Nemá tiež vedomosť o tom, že by žalobkyňa mala záujem ísť pracovať na úsek kontroly a inšpekcie, pričom pokiaľ mala takýto záujem, mala si dať písomnú žiadosť.

8.Samosudca po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil nasledovný skutkový stav veci: žalobkyňa uzavrela so žalovaným pracovnú zmluvu a to dňa 1.5.1987 na základe ktorej bol uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú s tým, že žalobkyňa začala pracovať vo funkcii vedúca útvaru I. z miestom výkonu práce v Ž.. Následne strany sporu uzavreli dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 1.10.1993 na základe ktorého došlo k novému pracovnému zaradeniu žalobkyne a to na funkciu vedúca útvaru I. pracovisko I.. Dňa 29.3.2006 uzavreli strany sporu ďalší dodatok k pracovnej zmluvy na základe ktorej bola žalobkyňa pracovne zaradené na funkciu vedúca obchodno-technického úseku. Žalovaný dňa 28.8.2015 ukončil so žalobkyňou formou výpovede pracovný pomer a to v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že žalobkyňa sa stala nadbytočnou z dôvodu organizačných zmien s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Žalovaný v odôvodnení tejto výpovedi uviedol, že dňa 28.8.2015 predstavenstvo družstva dodatkom č. 5 k Organizačnému poriadku Z. R. Ž. schválilo zrušenie obchodno-technického úseku a pričlenenie jeho jednotlivých útvarov k úseku veľkoobchodnému, s platnosťou od 1.9.2015. Zároveň sa uvedeným dodatkom z dôvodu efektívnosti práce zrušila funkcia vedúca obchodno-technického úseku v dôsledku čoho sa žalobkyňa ako vedúca obchodno- technického úseku stala nadbytočná. V odôvodnení tejto výpovedi žalovaný tiež uviedol, že žalobkyni boli ponúknuté miesta v prevádzkových jednotkách žalovaného, ktoré však žalobkyňa odmietla, pričom o ponúknutých pracovných miestach je spísaný záznam, ktorý je založený v osobných spisoch žalobkyne. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa bolo prerokované odborovou organizáciou dňa 28.8.2015 s tým, že výpovedná doba je trojmesačná. Na takejto výpovedi je poznámka dopísaná vlastnou rukou z ktorej vyplýva, že žalobkyňa prevzala osobne výpoveď dňa 28.8.2015 11.20 hod. a následne je uvedený údaj 12.10 hod. po konzultácii s právnikom. Z listinného dokladu označeného ako odvolanie zo dňa 28.8.2015 vyplýva, že predseda družstva - žalovaného odvolal k dňu 1.9.2015 žalobkyňu z funkcie námestníčky, vedúcej obchodno-technického úseku. Z listinného dokladu označeného ako ponuka voľného pracovného miesta zo dňa 28.8.2015 vyplýva, že žalovaný ponúkol žalobkyni z dôvodu ukončenia pracovného pomeru iné pracovné miesta a to zástupkyňa vedúcej T. XXX Q. Q. E. XXX V., pokladníčku na T. - XXX Ž., XXX F. E. XXX I. J., pričom na takomto doklade je písaným písmom dopísané, že žalovaná prevzala takýto listinný doklad dňa 28.8.2015 o 11.22 hod. Z listinného dokladu označeného ako prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa zo dňa 28.8.2015 vyplýva, že žalovaný adresoval odborovej organizácii zriadenej u žalovaného žiadosť o prerokovanie výpovede, ktorú dostala žalobkyňa a to v zmysle § 74 Zákonníka práce. Z výpisu uznesenie z rokovania výboru odborovej základnej organizácie pri Z. R. Ž., spotrebného družstva zo dňa 28.8.2015 vyplýva, že odborovou organizáciou žalovaného bola prerokovaná výpoveď, ktorú dal žalovaný žalobkyni. Z

potvrdenia o dočasnej pracovnej schopnosti vyplýva, že žalobkyňa je práceneschopná od 23.11.2015. Z predložených výplatných pások žalobkyne za obdobie od júla 2015 do septembra 2015 vyplýva, že žalobkyni bola v júli 2015 vyplatená čistá mzda vo výške 521,64 eur, v mesiaci august 2015 jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 562,81 eur a v mesiaci september 2015 bola vyplatená čistá mzda vo výške 616,99 eur. Z organizačného poriadku žalovaného účinným od 1.1.2005 vyplýva, že u žalovaného bol vytvorený úsek obchodno-technický s určeným počtom pracovných miest 13,749, úsek ekonomický s určeným počtom pracovných miest 15 a úsek veľkoobchodný s určeným počtom miest 9. Zároveň na úseku obchodno-technickom bol zriadený útvar kontroly a inšpekcie s určeným počtom miest 4. Z návrhu dodatku č. 5 k organizačnému poriadku žalovaného vyplýva, že sa ruší úsek obchodno- technický ako aj jeho jednotlivé útvary s tým, že náplň takýchto útvarov sa pričleňuje k úseku veľkoobchodnému. Podľa nového organizačného poriadku žalovaného bol zriadený úsek ekonomický s počtom určených pracovných miest 15 a úsek veľkoobchodný s počtom určených pracovných miest 21,74. Zároveň na útvare kontroly a inšpekcie bol plánovaný počet pracovných miest 4. Z výpisu uznesenia predstavenstva zo dňa 11.1.2016 vyplýva, že predstavenstvom žalovaného dňa 28.8.2015 schválilo dodatok č. 5 k Organizačnému poriadku s platnosťou od 1.9.2015. Z výplatnej pásky žalobkyne za mesiac november 2015 vyplýva, že tá mala netto mzdu vo výške 521,66 eur. Z listinného dokladu zo dňa 16.9.2015 vyplýva, že žalobkyňa dňa 21.9.2015 doručila žalovanému nesúhlas s výpoveďou s tým, že má za to, že jej pracovný pomer naďalej trvá a žiada o ďalšie vykonávanie práce v zmysle pracovnej zmluvy. Z potvrdenia o invalidite zo dňa 3.5.2016 súd zistil, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou s dátumom vzniku invalidity 3.5.2016 s tým, že jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %. Písomným podaním zo dňa 26.10.2016 žalobkyňa vyčíslila náhradu mzdy a uviedla aj spôsob výpočtu takejto náhrady mzdy s tým, že požiadala o náhradu mzdy od skončenia jej práceneschopnosti a to počnúc dňom 3.5.2016 do 9.12.2016, pričom jej priemerný mesačný zárobok je 756,43 eur mesačne. Prílohou takéhoto písomného podania bol výpočet priemernej hodinovej mzdy. Súd následne uznesením zo dňa 18.11.2016 pripustil zmenu žaloby a to takým spôsobom, že žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.8.2015 s tým, že žalovaný je povinný jej poskytnúť náhradu mzdy vo výške 5.295,01 eur nakoľko vyššie uvedené písomne podanie žalobkyne súd považoval za návrh na zmenu žaloby. Následne žalovaný písomným podaním zo dňa 29.11.2016 navrhol mimosúdne vyrovnanie a to takým spôsobom, že žalovaný rozviaže pracovný pomer dohodou so žalobkyňou v zmysle § 60 Zákonníka práce dňom 9.12.2016 a vyplatí jej náhradu mzdy vo výške 5.295,01 eur po znížení o vyplatené odstupné vo výške 3.149,12 eur, t. j. 2.145,89 eur. V prípade ak by nedošlo k mimosúdnej dohode tak navrhol žalovaný vyplatiť žalobkyni náhradu mzdy zníženú o vyplatené odstupné vo výške 3.149,12 eur. Následne žalovaný predložil písomným podaním zo dňa 5.12.2016 nový návrh na mimosúdne vyrovnanie s tým, že pracovný pomer by bol rozviazaný dohodou k 9.12.2016 a žalobkyni by vyplatil náhradu mzdy vo výške 5.295,01 eur. V prípade ak nedôjde k mimosúdnemu vyrovnaniu navrhol žalovaný vyplatiť žalobkyni náhradu mzdy zníženú o vyplatené odstupné vo výške 3.149,12 eur. Z výplatnej pásky žalobkyne za mesiac máj 2016 vyplýva, že jej bola zo strany žalovaného vyplatená peňažná suma vo výške 2.520 eur. Z výpisu účtu žalovaného vedeného vo U. F., E.. L.. zo dňa 30.6.2016 vyplýva, že ten vyplatil žalobkyni sumu 2.520 eur. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 5.12.2016 vyplýva, že žalovaný svoje pochybenie pri skončení pracovného pomeru uznáva avšak konkrétne znenie dohody nepredložil, pričom nesúhlasia s navrhnutým mimosúdnym vyrovnaním a z dôvodu právnej istoty takýto návrh neakceptovala. Počas konania súd tiež vypočul vyššie uvedených svedkov, ktorí uviedli k predmetnej veci vyššie uvedené skutočnosti.

9. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

10. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

11. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 62 ods. 3 Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať

doterajšiu prácu, je najmenej a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákonníka práce výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

14. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

15. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

16. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

17. Podľa § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

18. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a to výpoveďou, ktorú jej dal žalovaný podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pričom tá jej bola doručená dňa 28.8.2015. Súd najprv preskúmal či žaloba bola podaná v prekluzívnej lehote určenej v ustanovení § 77 Zákonníka práce pričom zistil, že žalobkyňa podala takúto žalobu pred uplynutím dvojmesačnej prekluzívnej lehoty nakoľko tá bola doručená súdu dňa 7.1.2016, pričom trojmesačná výpovedná doba začala plynúť žalobkyni od 1.9.2015 a mala uplynúť 30.11.2015, kedy malo dôjsť k zániku pracovného pomeru. /súd podotýka, že v zmysle ustanovenia § 64 ods. 2 Zákonníka práce došlo k predĺženiu výpovednej doby o ochrannú dobu nakoľko žalobkyňa bola od 23.11.2015 práceneschopná/. Keďže

žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bola podaná v zákonnej prekluzívnej lehote súd následne preskúmal či výpoveď zo strany žalovaného, ktorou ukončil pracovný pomer so žalobkyňou je platným právnym úkonom alebo nie. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy a zistené skutočnosti dospel k názoru, že takáto výpoveď žalovaného je neplatná nakoľko nebolo preukázané, že by pred doručením výpovede si žalovaný splnil svoju ponukovú povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce nakoľko ako vyplýva z listinných dokladov tak žalobkyni bola predložená ponuka pracovných miest zo strany žalovaného dňa 28.8.2015 o 11.22 hod., pričom výpoveď jej bola doručovaná o 11.20 hod. Zároveň z výpovede svedkyne N. F. vyplýva, že tá napriek skutočnosti, že bola prítomná pri doručovaní výpovede ako aj ostatných písomností žalobkyni tak nevedela uviesť, kedy bola predložená ponuka voľných pracovných miest žalobkyni zo strany žalovaného. Svedkyňa E. Y. pri svojej výpovedi uviedla, že si pamätá na doručovanie výpovede žalobkyni. Ako vyplýva z ustanovenia § 63ods. 2 Zákonníka práce tak zamestnávateľ môže dať výpoveď zamestnancovi len v prípade ak ten nie je ochotný prejsť na inú vhodnú prácu, ktorú mu ponúkol zamestnávateľ. Z uvedeného tak vyplýva, že výpovedi zo strany zamestnávateľa musí predchádzať splnenie si ponukovej povinnosti, pričom v prípade ak by zamestnancovi ponúkol vhodné zamestnanie až po uplatnení výpovede tak výpoveď by bola neplatná. Z výpovede E. Y., N. F. ako aj zástupkyne žalovaného Q. F. jednoznačne vyplýva, že ponuka pracovných miest bola doručovaná žalobkyni spolu s výpoveďou a teda takéto právne úkony urobil žalovaný spolu hoci z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce mala byť žalobkyňa najprv oboznámená s ponukou pracovných miest a až následne mohol žalovaný dať žalobkyni výpoveď. Okrem toho z výsluchu svedkyne E. Y. vyplýva, že tá mala vedomosť o tom, že žalobkyňa mala záujem o prácu na úseku kontroly a inšpekcie, pričom ako vyplýva z organizačného poriadku tak pred organizačnou zmenou ako aj po prijatí dodatku č. 5 bol plánovaný počet zamestnancov na úseku kontroly a inšpekcie 4 s tým, že svedkyňa N. F. potvrdila, že na takomto úseku pracovalo tak pred organizačnou zmenou ako aj po organizačnej zmene tri a pol pracovníka. Z uvedených dôvodov tak súd považoval konanie žalovaného pri splnení si svojou ponukovej povinnosti za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko možno predpokladať, že žalovaný mal vedomosť o tom, že žalobkyňa má záujem o pracovnú pozíciu na takomto úseku a napriek tomu, že tam bolo voľné pracovné miesto tak takúto pracovnú pozíciu žalobkyni neponúkol. Súd má tiež pochybnosti o organizačnej zmene, ktorú urobil žalovaný nakoľko pri nej bol ukončený pracovný pomer len so žalobkyňou s tým, že tá mala mať nezhody so zamestnávateľom a preto možno považovať takúto organizačnú zmenu za účelovú. Organizačnú zmenu, nadbytočnosť zamestnanca ako aj príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca je povinný preukazovať zamestnávateľ. Keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre skončenie pracovného pomeru formou výpovede tak ako to predpokladá súd určil neplatnosť takejto výpovede z pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá. Pokiaľ ide o nárok na náhradu mzdy, ktorú si uplatnila žalobkyňa tak súd podotýka, že žalobkyňa bola práceneschopná od 23.11.2015 do 3.5.2016 a za toto obdobie nemá nárok na náhradu mzdy. Zároveň si žalobkyňa vyúčtovala náhradu mzdy za obdobie od 3.5.2016 do 9.12.2016 vo výške 5.295,01 eur s tým, že výška priemerného hodinového zárobku bola z jej strany vyčíslená vo výške 4,5385 eur za 1 hodinu, pričom priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu 756,43 eur mesačne. Žalovaná takúto výšku náhradu mzdy ako aj výšku priemerného hodinového zárobku nespochybňovala, a preto súd nepovažoval takýto nárok za sporný. Z tohto dôvodu súd priznal žalobkyni náhradu mzdy vo výške 5.295,01 eur a uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni takúto dlžnú sumu. Žalovaný tiež počas konania nespochybnil žiadnym dôkazom že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné a tiež nespochybnil výšku náhrady mzdy, ktorú žiadala žalobkyňa, pričom žalovaný žiadal, aby súd od takejto náhrady mzdy odpočítal sumu odstupného, ktorú vyplatil žalobkyni z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Takýto prejav vôle žalovaného súd považoval za započítanie pohľadávky s tým, že podľa názoru súdu započítanie v pracovnoprávnych vzťahoch nie je možné nakoľko práva a povinností v takýchto právnych vzťahoch zanikajú spôsobmi uvedenými v Zákonníku práce a to dohodou o sporných nárokoch ako aj uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. Takýto spôsob zániku pracovnoprávnych práv a povinností je v Zákonníku práce uvedený taxatívne, čo znamená, že iným, v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. tiež nepozná inštitút započítania (kompenzácie), ako je upravený v § 580 O.z. a preto si zamestnávateľ svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou. Je pritom nerozhodné a právne irelevantné, či sa jedná o nárok žalovaného na započítanie z pracovnoprávneho alebo občianskoprávneho vzťahu vzhľadom k tomu, že nárok žalobkyne z pracovnoprávnych vzťahov nemôže započítaním zaniknúť. Súd

tiež poukazuje na rozhodnutie NS SR č. 2Cdo 103/2008 zo dňa 29.92009 ktoré vylučuje započítanie pohľadávok v pracovnoprávnych vzťahoch.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nakoľko žalobkyňa bola úspešná v súdnom konaní v celom rozsahu a preto jej súd priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, spisovú značku súdneho konania, kto ho podal, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané, pričom rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedené v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní návrh na súdny výkon rozhodnutia.