Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-337-2009.pdf
PDF · 84.56 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/337/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnej G. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, J. Z., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47234 466, pre vymoženie pohľadávky vo výške 1 280,22 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, pod spisovou značkou Ex 273/09, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e. III. Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD., náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Pred pôvodnou súdnou exekútorkou Mgr. Júliou Kubjatkovou sa dňa 18. 05. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 273/09 na vymoženie pohľadávky vo výške 1 280,22 eur s príslušenstvom, priznanej zmenkovým platobným rozkazom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01. 12. 2003, č. k. 16 Zm 331/03 - 13. Súdnej exekútorke bolo udelené poverenie č. 5505 017879* zo dňa 08. 06. 2009 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1 280,22 eur s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania 103,73 eur a trovy exekúcie. Výkon funkcie pôvodnej súdnej exekútorky zanikol dňa 06. 02. 2014 a za jej náhradníka bol určený súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD.
2. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
3. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
4. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
6. Zákonom č. 438/2015 Z. z. došlo s účinnosťou od 23. 12. 2015 k novelizácii Exekučného poriadku, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. , to znamená do 22. 01. 2016. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege odklad exekúcie. V prípade riadneho a včasného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní exekúcie.
7. V predmetnej exekúcii sa vymáha právo zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou. Súdny exekútor postúpil súdu včas podané doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnená v doplnení uviedla, že dňa 09. 04. 2001 uzavrela s povinnou Zmluvu č. 1070004085, na základe ktorej bola povinnej poskytnutá pôžička vo výške 1 925,25 eur. Za poskytnutie pôžičky sa povinná zaviazala zaplatiť oprávnenému zmluvnú odmenu vo výške 584,32 eur (t. j. 30,35 %), ktorá predstavuje úroky za poskytnutie pôžičky a to za celú dobu poskytnutia pôžičky. V zmysle zmluvy bola povinná zaviazaná uhradiť istinu pôžičky v 18 mesačných splátkach po 106,95 eur. Vzhľadom na omeškania povinnej s úhradou splátok sa dňa 25. 03. 2003 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t. j. nesplatená istina pôžičky vo výške 1 068,36 eur a oprávnenej vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa zmluvy v celkovej výške 985,16 eur. Do vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie povinná uhradila celkovo 2 294,47 eura. Oprávnená poukázala, že na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou podľa zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy tento nebol účinný.
8. Z predloženej Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 10700-04085 zo dňa 09. 04. 2001 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky v dohodnutej výške 58 000,- Sk. Povinná sa zaviazala splatiť pôžičku v mesačných splátkach po 3 222,- Sk. Za poskytnutie pôžičky bola v článku 5 zmluvy dohodnutá zmluvná odmena vo výške 17 603,- Sk. Aj keď súčasťou zmluvných dojednaní je aj dojednanie o revolvingu, na zmluve je formou pečiatky vyznačené, že povinná nemá záujem o tento druh úveru. V článku 6 zmluvy sa povinná zaviazala vystaviť vlastnú zmenku s dátumom splatnosti do 17. 10. 2003.
9. Z Dohody o vyplňovacom práve ku blankozmenke zo dňa 09. 04. 2001 vyplýva, že povinná v tento deň vystavila vlastnú blankozmenku, v ktorej texte nie je uvedená suma zmenky, údaj splatnosti zmenky ako ani údaj miesta, kde má byť zmenka zaplatená. Obsahom vyplňovacieho práva podľa článku 3 tejto dohody je oprávnenie veriteľa vyplniť zmenku v prípade, ak sa povinná oneskorí s platením akéhokoľvek záväzku podľa vyššie označenej zmluvy, pričom veriteľ je oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu neprekračujúcu všetky jeho pohľadávky z uvedenej zmluvy.
10. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
11. Podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
12. Podľa § 6 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
13. V predmetnej veci je vymáhaný nárok plynúci zo zmenky, pričom zmenková suma podľa doplnenia návrhu zo strany oprávnenej pozostáva z istiny, úroku, veľkej penalizačnej faktúry a z malých penalizačných faktúr. Oprávnená výšku sankcií vyčíslila sumou 1 081,61 eura. Povinnej bola poskytnutá pôžička vo výške 1 925,25 eur, ktorý sa zaviazala splatiť osemnástimi mesačnými splátkami po 106,95 eur. Za poskytnutie pôžičky sa povinná zaviazala zaplatiť zmluvnú odmenu vo výške 584,31 eur, ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia pôžičky. Reálne tak bol poskytnutý úver vo výške 1 340,94 eur a dojednanie v článku 2.1 zmluvy o poskytnutí pôžičky v dohodnutej výške 1 925,25 eur (58 000,- Sk) tak vyjadruje celkovú sumy pôžičky, ktorú mala povinná zaplatiť ani výšku istiny pôžičky, ako to tvrdila oprávnená. Z prehľadu splátok do podania návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že povinná uhradila prvých 11 splátok v dohodnutej výške po 106,95 eur, poslednú dňa 19. 03. 2002, následne uhradila dňa 20. 06. 2002 sumu 189,21 eur, dňa 17. 07. 2002 sumu 131,78 eur a po právoplatnosti exekučného titulu dňa 05. 09. 2005 sumu 66,39 eur, dňa 03. 04. 2006 sumu 116,02 eur, dňa 19. 04. 2006 sumu 116,02 eur, dňa 31. 05. 2006 sumu 66,23 eur, dňa 29. 06. 2006 sumu 82,83 eur, dňa16. 10. 2006 sumu 116,18 eur, dňa 20. 07. 2007 sumu 116,18 eur a dňa 24. 08. 2007 sumu 116,18 eur, spolu 2 294,47 eur. Do podania návrhu na vykonanie exekúcie tak povinná uhradila v plnom rozsahu istinu ako aj zmluvnú odmenu, pričom naviac zaplatila oprávnenej sumu 369,22 eura. Naviac, podľa oznámenia oprávnenej bola doposiaľ v exekúcii vymožená suma 538,- eur, čiže povinná doposiaľ zaplatila nad rámce celkovej sumy pôžičky sumu 907,22 eura. Oprávnená uviedla, že okrem istiny a zmluvnej odmeny pozostávala zmenková suma aj z veľkých a malých penalizačných faktúr a iných poplatkov, pričom veľkú penalizačnú faktúru vyčíslila na sumu 962,62 eura, malé penalizačné faktúry na sumu 45,08 eur, súdny poplatok na sumu 103,73 eur, zmenkovú odmenu na sumu 6,90 eura, výnos z DoUD 25% na sumu 541,09 eur, poplatok za nariadenie exekúcie na sumu 66,39 eur, súdny poplatok na exekúciu vo výške 16,50 eura a úrok z omeškania (informatívny) na sumu 1 081,61 eura, spolu 2 823,92 eura. Z tohto prehľadu vyplýva, že oprávnená za poskytnutie pôžičky vo výške 1 340,94 eur požaduje aj cestou exekúciu naviac sumu 3 408,23 eura.
14. Právo je umenie dobra a spravodlivosti, pričom toto kritérium by malo byť obsiahnuté v každom právnom úkone. Vo svetle vyššie uvedeného skutkového stavu by odôvodnenie toho, prečo je predmetná exekúcia nedôvodná a nezákonná, mohlo pozostávať iba s uvedením tejto antickej právnej zásady, avšak pre zachovanie práva účastníkov konania na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia je potrebné podrobnejšie ozrejmiť dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastavil. Na zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 10700-04085 zo dňa 09. 04. 2001 nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko tento zákon nadobudol účinnosť po uzatvorení zmluvy, dňa 01. 10. 2001. Z uvedeného dôvodu zmluva nemusela obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, bez ktorého sa zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzatvorené po 01. 10. 2001 považujú za bezúročné a bez poplatkov. Dodávatelia boli však už v tom čase povinní pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv postupovať tak, aby tieto neobsahovali neprimerané podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, pričom zákon o ochrane spotrebiteľa v znením platnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o revolvingovej pôžičke definoval konanie v rozpore s dobrými mravmi ako spôsobilé privodiť ujmu účastníkov vzťahu využitím okrem iného aj výraznou nerovnosťou zmluvných strán. Výraznou nerovnosťou zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je dohoda o vyplnení blankozmenky na ľubovoľnú sumy s ľubovoľným dátumom splatnosti ako aj s ľubovoľným platobným miestom, nakoľko oprávnenej dáva priestor, aby si bez náležitej súdnej kontroly uplatnila voči spotrebiteľovi aj nároky, na ktoré jej podľa práva nevznikol nárok, čomu tak bolo aj v tomto konaní, nakoľko oprávnená do zmenkovej sumy zahrnula aj poplatky a iné príslušenstvo, ktoré nebolo dojednané medzi zmluvnými stranami v spotrebiteľskej zmluve, resp. pramení z neprijateľných zmluvných podmienok. Pre úplnosť súd uvádza, že zo zmluvy, konkrétne z časti 7, vyplýva, že jej prílohou neboli žiadne všeobecné obchodné podmienky. Za neprimerane vysokú možno považovať aj dojednanú zmluvnú pokutu v článku 13.1 zmluvy vo výške 73 % ročne pre prípade oneskorenia sa s úhradou akýchkoľvek splatných peňažných záväzkov. Osobitne je potrebné zvýrazniť neprijateľnosť článku 13.3 zmluvy, podľa ktorého sa strany dohodli pre prípade oneskorenia s úhradou jednorazovo splatných záväzkov o viac ako 15 dní po termíne splatnosti, zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 50 % z výšky pôžičky, čo znamená 962,63 eur. Aj keď to oprávnená
netvrdila, porovnaním tejto sumy s tzv. veľkou penalizačnou faktúrou, je zrejmé, že časť zmenkovej sumy pramenila práve z tohto neprijateľného zmluvného dojednania.
15. Vzhľadom k tomu, že povinná do podania návrhu na vykonanie exekúcie zaplatila istinu pôžičky ako aj zmluvnú odmenu za poskytnutie pôžičky, pričom naviac zaplatila do exekúcie 396,22 eura, čo pokryje všetky oprávnené náklady v súvislosti s uplatnením zmenkového nároku v oprávnenej výške, súd v súlade s citovanými ustanoveniami exekúciu zastavil z dôvodu, že je absolútne nedôvodná. Súčasťou zmenkovej sumy bolo aj príslušenstvo pohľadávky, ktoré buď nebolo žiadnym spôsobom dojednané, alebo výška sankcií v celkovej sume 2 696,62 eur (okrem súdnych poplatkov a zmenkovej odmeny) je okrem toho neprimerane vysoká a v rozpore so spotrebiteľnými právnymi predpismi.
16. Súdny exekútor na výzvu súdu oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 357 ods. 1 písm. a/, § 359, § 362 ods. 1 C. s. p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 C. s. p.).