Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-189-2016.pdf
PDF · 95.96 KB
Case nature
Subarea
6Co/189/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, T., právne zastúpená Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, so sídlom Štefánikova 17, Humenné, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený AK Antol, s.r.o., so sídlom Kupeckého 2542/72, Pezinok, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 18C/169/2016-20 zo dňa 01.06.2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa uznesenie vo výroku o nariadení predbežného opatrenia.
II. Z r u š u j e sa uznesenie vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) nariadil neodkladné opatrenie v znení: „Ukladá Základnej škole Komenského 135/6, Medzilaborce zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.05.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/25/2016. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 149,16 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 102 ods. 1, § 75 ods. 6, § 76 ods. 1 písm. e) a f), § 76 ods. 4 občianskeho súdneho poriadku.
3. V odôvodnení uviedol cit.: „Žalobca podal na Okresný súd Humenné dňa 02.05.2016 návrh na nariadenie predbežného opatrenia s výrokmi uvedenými vo výrokovej časti tohto uznesenia. V návrhu uviedol, že dňa 13.05.2010 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 3.800,- eur, ktorou sa zaviazal splácať úver v pravidelných 70-tich mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 95,85 eur. Keďže vystupoval pri uzatváraní predmetnej zmluvy ako spotrebiteľ vo vzťahu ku službe, t.j. úveru, ktorý využil na uspokojovanie svojich osobných potrieb, a žalovaný vystupoval ako dodávateľ poskytujúci uvedenú službu v rámci predmetu svojho podnikania, treba predmetnú zmluvu považovať za spotrebiteľský úver, čiže bezpochyby ide o občianskoprávny vzťah. Žalovaný v zastúpení spoločnosti Bencont Investments, s.r.o. na základe komisionárskej zmluvy listom zo dňa 17.03.2016 vyzval zamestnávateľa žalobcu Základnú školu v Medzilaborciach na ulici Komenského 135/6 na vykonávanie zrážok zo mzdy a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou predmetnej zmluvy o úvere obsiahnutá v čl. 3 ods. 5 zmluvy o úvere. Žalobca má zato, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jeho neprospech, pretože umožňuje siahnuť na majetok bez toho, aby mohol
zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobca za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vykonaniu zrážok zo mzdy nemôže žalobca zabrániť napriek tomu, že žiadny sudca postihnutie jeho majetku neschválil a predbežné opatrenie je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy. Vo veci samej podal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy, ktorá je vedená u Okresného súdu Humenné pod sp. zn. 7C 25/2016. Pri záujme o získanie úveru od žalovaného sa musel vopred podrobiť určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke upravenej v zmluve o úvere bez toho, aby s ním žalovaný túto podmienku individuálne dohodol. Na základe žalobcových tvrdení a predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že sú splnené podmienky stanovené vyššie uvedenými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku na nariadenie predbežného opatrenia. Súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, pretože žalobca preukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Prípadné naplnenie dohody o zrážkach zo mzdy by znamenalo ujmu na právach žalobcu. Povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného, je iba dočasná a o vzťahu medzi účastníkmi konania bude s konečnou platnosťou rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/25/2016. Súd zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 149,16 eur, a to za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a návrh na vydanie predbežného opatrenia, t.j. 2x 66,- eur - 1/13 výpočtového základu podľa § 13a ods. 1 písm. a/, g/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako aj režijný paušál 2x 8,58 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to k rukám právneho zástupcu žalobcu.“ 4. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal, že súd v rozpore s konštatntnou judikatúrou a ustálenými právnymi názormi právnej vedy priznal žalobcovi náhradu trov konania uznesením o nariadení predbežného opatrenia napriek skutočnosti, že podľa § 145 O.s.p. sa o náhrade trov konania rozhoduje až v konečnom rozhodnutí v závislosti od úspechu v spore. Vo veci neboli splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia. Podľa žalovaného návrh na vydanie predbežného opatrenia neobsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré by odôvodňovali naliehavosť predbežného opatrenia. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 75 ods. 2 a § 79 ods. 1 O.s.p. Žalobca má dôkaznú povinnosť na preukázanie skutočnosti, že je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, má povinnosť tvrdenia a preukázania hroziacej ujmy. Musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mu mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná. Jeho tvrdenia nie sú ani jednou z požadovaných náležitostí. Ak považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nemôže byť to vnímané ako rozhodujúca skutočnosť odôvodňujúca nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca neopísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia. Neuvádza, z akého dôvodu je zrážaná výška v rozpore s § 551 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/316/2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/69/2011. Nie je konkretizované, v čom spočíva „neplatnosť“ zmluvnej podmienky, ani akému zákonnému ustanoveniu odporuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný si dohodou o zrážkach zo mzdy uplatňuje svoje právo vyplývajúce mu zo Zmluvy o úvere v súlade s právnymi predpismi a ust. § 551 ods. 1 OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade so všetkými, v čase podpisu platnými predpismi. Rovnako rozhodnutiu súdu prvej inštancie vytýkal jeho nedostatočné odôvodnenie. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutej zo Zmluvy o úvere pre prípad nesplnenia peňažného záväzku. Poukázal aj na zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorom je dohoda o zrážkach zo mzdy upravená ako v „lex specialis“ Aj Smernica 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere pripúšťa zabezpečenie spotrebiteľských zmlúv. Žiaden predpis EÚ nezakazuje zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalovaný vykonáva zrážky v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v súlade s právnymi predpismi. Nedochádza k bezdôvodnému zásahu do majetku žalobcu. Výška pohľadávky uplatnenej Dohodou o zrážkach zo mzdy je presne určená. K realizácii tohto inštitútu došlo z dôvodu porušenia Zmluvy o úvere. Žalobca sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nedomáha určenia výšky pohľadávky, domáha sa len zdržania použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný v odvolaní namietal tiež nepreukázanie podmienok nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu spôsobenia vážnej a nenapraviteľnej škody. Vykonávanie zrážok je v prospech žalobcu, nakoľko dochádza k znižovaniu jeho záväzku, ako aj sumy, z ktorej bude musieť platiť príslušenstvo pohľadávky. Vydaním predbežného opatrenia sú poškodzované práva žalovaného. Rovnako vytýkal súdu prvej inštancie to, že sa nezaoberal proporcionalitou, t.j. vznikom neprimeranej ujmy niektorému z účastníkov. Nariadené predbežné opatrenie neprimerane zasahuje do práv žalovaného ako veriteľa, a to do práva na uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky. Ide o nedôvodný a účelový zásah. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, aby zásah súdu bol potrebný a nevyhnutný. Rovnako vyslovil nesúhlas s tvrdením, že jeho konanie je v rozpore s dobrými
mravmi. V ďalšom poukázal na to, že žalovaný vykonáva zrážky zo mzdy v rovnakej výške ako je výška mesačnej splátky v zmysle Zmluvy o úvere. Dal do pozornosti to, že je bankovou inštitúciou pôsobiacou na území SR 20 rokov a pod dozorom štátnych orgánov. Kontrakčný postup účastníkov bol zákonný a v súlade s platnou zákonnou úpravou v čase uzavretia Zmluvy o úvere. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť.
6. Žalovaný v podaní zo dňa 07.09.2016 uviedol, že napadnutým uznesením bola predbežným opatrením uložená povinnosť subjektu, ktorý nie je stranou sporu ale inou osobou - zamestnávateľom žalobkyne. CSP neumožňuje uloženie neodkladného opatrenia inému subjektu ako strane sporu. Uznesenie je preto nezákonné a nesprávne.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie je vo výroku o nariadení predbežného opatrenia vecne správne a výrok o trovách konania je potrebné zrušiť.
8. Keďže odvolací súd o odvolaní žalovaného voči uzneseniu rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na §§ 470 ods. 1, 473, 474 CSP už v režime CSP. Pokiaľ však ide posúdenie samotnej otázky vecnej správnosti napadnutého uznesenia, tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.). Napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa O.s.p.. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP sa aplikuje princíp okamžitej aplikability a princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, čo znamená, že právna úprava obsiahnutá v CSP sa aplikuje aj na konania začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta. Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 470 ods. 2 CSP je kompatibilný s princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z ust. § 470 ods. 1 CSP. Vzhľadom na uvedené, na úkon súdu je potrebné hľadieť k momentu jeho vykonania.
9. Žalobkyňa dôverovala v právo účinné v čase začatia konania. Bolo by porušením princípu právnej istoty žalobkyne a jej legitímnych očakávaní, ak by odvolací súd s poukazom na zmenu právnej úpravy zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle námietok odvolateľa. Napokon, bolo by to i v rozpore čl. 2 ods. 2 a čl. 3 ods. 1 Základných zásad CSP. Napadnutým rozhodnutím sa síce ukladá povinnosť tretej osobe - zamestnávateľovi žalobkyne, ale týka sa to jej subjektívnych práv a nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia je jediným účinným opatrením na ochranu týchto jej subjektívnych práv v zmysle platného a účinného práva v čase začatia konania. V týchto intenciách sa odvolací súd odkláňa od záverov Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co 372/2016 z 18.7.2016.
10. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
11. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
12. Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi, len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
13. Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
14. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
15. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je aspoň osvedčené právo a aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva.
16. Žalobkyňa sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. 9247228410 zo dňa 13.05.2010, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, čo odôvodňuje existenciou neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v predmetnej zmluve.
17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
18. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej Dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Siementhal).
19. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.
20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:
„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
21. Odvolací súd konštatuje, že prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobkyne boli dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Ide v tejto súvislosti najmä o existenciu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.05.2010, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, v ktorej je v čl. 3 bod 5 obsiahnutá
dohoda o zrážkach zo mzdy a žiadosť žalovaného (uskutočnenú prostredníctvom spoločnosti Bencont Investmnents, s.r.o.) adresovanú zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 17.03.2016.
22. Nemalo by byť sporné, že žalovaný predložil žiadosť zamestnávateľovi žalobkyne (Základná škola, Komenského 135/6, Medzilaborce) o výkon zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného vzniknutej na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným.
23. Je zrejmé, že žalovaný na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobkyne dlh na základe právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), ktorého platnosť je sporná. Žalobkyňa týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti, ktorá je sporná. Predbežné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy.
24. To, či dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, bude predmetom dokazovania vo veci samej. Nariadením predbežného opatrenia sa nerieši dôvodnosť nároku vo veci samej. Bez vykonania dokazovania vo veci samej v tomto štádiu konania ani odvolací súd nemôže zaujať právny názor o (ne)platnosti spornej dohody o zrážkach zo mzdy. V tomto štádiu konania nejde o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom je návrh na nariadenie predbežného opatrenia o zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy. Ak sa vo veci samej rozhodne o neplatnosti úverovej zmluvy, malo by to dopad napríklad na úroky. Žalovaný však úroky mienil vymôcť bez súdneho procesu. Dočasné opatrenie preto má význam.
25. S ohľadom na charakter prejednávanej veci je odvolací súd názoru, že bolo spravodlivé, aby bola uložená povinnosť niekomu inému, než účastníkovi konania, a to zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného s cieľom predísť vzniku možnej majetkovej ujmy žalobkyne. Keďže súd prvej inštancie rozhodoval v režime vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktorý pripúšťal možnosť uloženia povinnosti predbežným opatrením tretej osobe, nie je možné dospieť k záveru o nezákonnosti, nesprávnosti jeho rozhodnutia.
26. K námietke žalovaného ohľadom nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je potrebné poukázať na existenciu ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p., ktoré dáva možnosť prvoinštančnému súdu vydať rozhodnutie so skráteným odôvodnením, prípadne s odôvodnením, ktoré poukazuje na skutkové a právne dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
27. Za tohto stavu odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o nariadení predbežného opatrenia ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
28. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania. Z odôvodnenia uznesenia vôbec nie je zrejmé, z akého zákonného ustanovenia súd prvej inštancie vychádzal, ako ho interpretoval a z akého dôvodu podriadil zistený skutkový stav pod danú právnu normu, keď dospel k záveru, že povinnosť nahradiť protistrane trovy konania vznikla žalovanému. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia síce poukázal na ustanovenia vyhlášky č. 644/2005 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, uvedený právny predpis však vymedzuje len nároky advokáta za poskytnutú právnu pomoc klientovi a spôsob určenia ich rozsahu, neupravujú ale, ktorej strane a za akých podmienok vzniká povinnosť nahradiť trovy súdneho konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že o trovách predbežného opatrenia sa rozhoduje až v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej končí (§ 145 O.s.p. účinného v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie).
29. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil výrok o náhrade trov konania.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).