Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-119-2016.pdf
PDF · 109.46 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-13P/119/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Tvrdou v právnej veci navrhovateľky /matka/: C. C., O.. Y., L.. XX.XX.XXXX, občianka SR, trvale bytom K. B. XX, pr. zast. JUDr. Evou Koleničovou, advokátkou so sídlom Trnava, Paulínska 20 proti manželovi, ktorý návrh nepodal /otec/: B. C., L.. XX.XX.XXXX, občan SR, trvale bytom K. B. XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich mal. dieťaťu na čas po rozvode: T. C., L.. XX.XX.XXXX, zast. v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, takto
rozhodol:
Manželstvo manželov C. C., O.. Y.Á. S. B. C., ktoré bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX E. K. B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G. vo zväzku X., roč. XXXX, na str. XX, pod por. č. X sa rozvádza.
Mal. T., L.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživné pre mal. T. sumou 120 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Súčasťou tohto rozsudku je aj dohoda rodičov ohľadom styku s mal. dieťaťom tohto znenia:
„Otec je oprávnený stretávať sa s mal. T., L.. XX.XX.XXXX každý párny víkend v roku od piatka od 16:00 hod do nedele do 17.00 hod s tým, že maloletú si otec prevezme v mieste bydliska matky, kde ju aj matke odovzdá a na základe vzájomnej dohody rodičov.“
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 08.04.2016 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva, žiadala mal. T. zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že by ju zastupovala a spravovala jej majetok, otec aby bol povinný prispievať na výživu mal. T. sumou 100 eur mesačne s účinnosťou odo dňa podania návrhu s tým, že otec by bol oprávnený stretávať sa s mal. T. každý párny víkend v roku od piatka od 16:00 hod do nedele do 17:00 hod. Na pojednávaní konanom dňa 26.10.2016 súd uznesením pripustil zmenu návrhu tak, že manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa XX.XX.XXXX E. B., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku IV, ročník 2007, na str. 78, pod poradovým číslom 2 sa rozvádza, mal. T. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, odporca je povinný prispievať na výživu mal. T. v sume 120 eur mesačne k rukám matky vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca vopred s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, otec je oprávnený sa s mal. T. stýkať každý párny víkend v roku od piatka od 16:00 hod do nedele do 17:00 hod s tým, že maloletú si v mieste bydliska prevezme a v mieste bydliska matky ju aj odovzdá,
žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Následne na pojednávaní konanom dňa 09.12.2016 súd uznesením pripustil zmenu návrhu tak, že manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa XX.XX.XXXX E. B. zapísané v knihe manželstiev vo zväzku IV, ročník 2007, na str. 78, pod por. č. 2 sa rozvádza, mal. T. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, odporca je povinný prispievať na výživu mal. T. sumou 140 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku, otec je oprávnený stretávať sa s mal. T. každý párny víkend v roku od piatka od 16:00 hod do nedele do 17.00 hod s tým, že maloletú si otec prevezme v mieste bydliska matky, kde ju aj matke odovzdá, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Manžel, ktorý návrh nepodal s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, súhlasil aj so zverením dieťaťa do starostlivosti matky s tým, že by obaja rodičia dieťa zastupovali a spravovali jeho majetok, nesúhlasil s výškou výživného, súhlasil so stretávaním tak, ako matka navrhla.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sobášny list, rodný list mal. T., správy ÚPSVaR Piešťany, správy o príjme navrhovateľky a manžela, ktorý návrh nepodal, správy Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava a pobočka Trnava, pokladničné doklady, správu od ŠJ pri MŠ Dolný Lopašov, ústrižky poštových poukážok, zmluvu o prenájme, lekárske správy, potvrdenie o návšteve školy, listinné dôkazy na preukázanie nákladov na bývanie, výpisy z účtov, kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 06.05.2011, ako i ostatný obsah spisu a zistil nasledovný stav veci:
4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 10.02.2007 v Dolnom Lopašove. Navrhovateľka je štátnej príslušnosti SR, manžel, ktorý návrh nepodal je štátnej príslušnosti SR. U oboch ide o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v K. B., čím bola daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie v zmysle § 92 CMP. Z manželstva pochádza jedno dieťa T. C.T., L.. XX.XX.XXXX.
5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že býva s dcérou a so svojim otcom v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jej v podiele 1/4, jej otca v podiele 1/4 a bývalej susedy v podiele 1/2. Otec poberá starobný a vdovský dôchodok v celkovej výške 508 eur. Na náklady na bývanie ničím neprispieva, prispieva však na náklady na stravu aj pre svojho otca. Pracuje ako rezačka kvetov s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 420 eur, raz ročne si uplatňuje daňový bonus na dcéru, poberá prídavok na dcéru vo výške 23,52 eur mesačne, iný príjem nemá žiaden. Čo sa majetkov týka, vlastní 1 rodinného domu, v ktorom t.č. s dcérou býva, ďalej rodinný dom, ktorý majú s manželom v BSM, tento nie je obývaný, neprenajíma sa, iné nič väčšie nevlastní. Spláca dva úvery, jeden mesačne po 116,90 eur a druhý po 62,02 eur mesačne. Posledné spoločné bydlisko mali v Dolnom Lopašove, spoločne bývali a hospodárili do konca 11/2014. Naposledy sa intímne stýkali pred 3 rokmi, manželstvo uzatvorili v roku 2007. Príčinu rozvratu vidí v tom, že manžel jej bol neverný, našiel si priateľku v 05/2013 a z toho ďalej pramenili ďalšie nezhody. Z manželstva pochádza jedno dieťa T., L.. XX.XX.XXXX, okrem dcéry T. iné deti nemá žiadne.
6. Mal. T. má 9 rokov, navštevuje 4. ročník ZŠ. Navštevuje školskú jedáleň, kde uhrádza matka s otcom striedavo poplatok mesačne cca 20 eur a ŠKD, kde matka uhrádza ročne poplatok 30,- eur, ZRPŠ matka uhrádza dcére vo výške 35 eur ročne. Mal. T. navštevuje tanečný krúžok, kde matka uhrádza poplatok 60 eur ročne. Mal. T. má zdravotné problémy, navštevuje nefrológa , berie lieky, z výpovede matky vyplynulo, že za tieto uhrádza cca 15,- eur mesačne, ďalej navštevuje endokrinológa v Bratislave a oftamológa, nosí okuliare, s čím sú spojené zvýšené výdavky.
7. Manžel, ktorý návrh nepodal vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že býva so svojimi rodičmi v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho rodičov, matka pracuje s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 420 eur, otec pracuje s príjmom cca 560 eur v čistom. Na náklady na bývanie a stravu prispieva mesačne sumou vo výške 100 eur. Pracuje ako zatepľovač s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 470 eur. Poberá príspevok na diétne stravovanie 11,04 eur mesačne a invalidný dôchodok vo výške 325,20 eur mesačne, iný príjem nemá žiaden. Čo sa majetkov týka, s manželkou majú v BSM rodinný dom, v ktorom nikto nebýva, neprenajíma sa, iné nič väčšie nevlastní. Má dlhy, spláca ProfiCreditu 100 eur mesačne, tento úver si bral pred 2 rokmi v celkovej výške 1.500 eur za účelom vyplatenia iného úveru v banke, ktorý majú s manželkou spoločne, ďalej spláca Providentu 60 eur mesačne, tento úver si bral v celkovej výške 600 eur asi v roku 2015 za účelom opravy auta,
ktoré je vo vlastníctve jeho otca. Posledné spoločné bydlisko mali v Dolnom Lopašove, spoločne bývali a hospodárili do konca 11/2014. Naposledy sa intímne stýkali pred viac ako 2 rokmi, manželstvo uzatvorili v roku 2007. Príčinu rozvratu vidí v tom, že mali s manželkou rozdielne názory na život, občas sa hádali, nerozumeli si. Z manželstva pochádza jedno dieťa T., L.. XX.XX.XXXX, okrem dcéry T. iné deti nemá žiadne.
8. Kolízny opatrovník uviedol, že čo sa týka zverenia doporučujú zveriť dieťa do starostlivosti matky, na stretávaní sa rodičia dohodli a čo sa týka výživného, výšku ponechávajú na úvahe súdu.
9. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine /manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
14. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
15. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené, dlhodobo si neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní zdravého rodinného prostredia vhodného na výchovu dieťaťa, ako aj v prostredí, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si navzájom pomoc a podporu. Súd mal za to, že vzhľadom na intenzitu rozvratu manželstva účastníkov, tu nie je predpoklad, že by mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia.
16. Podľa § 23 Zákona o rodine súd zisťoval príčiny, ktoré viedli k rozvráteniu manželstva. Navrhovateľka uviedla, že príčinu rozvratu vidí v tom, že manžel jej bol neverný, našiel si priateľku v 05/2013 a z toho ďalej pramenili ďalšie nezhody. Manžel, ktorý návrh nepodal uviedol, že príčinu rozvratu vidí v tom, že mali s manželkou rozdielne názory na život, občas sa hádali, nerozumeli si.
17. Súd mal v konaní za preukázané, a to zo zhodných výpovedí účastníkov, že títo nežijú v spoločnej domácnosti, viac ako dva roky sa intímne nestýkajú. Súd mal v konaní ďalej za preukázané, že účastníci spolu nehospodária, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o mal. dieťa. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené, manželstvo neplní svoj účel, a preto ich manželstvo rozviedol. Pokiaľ ide o príčiny, ktoré viedli k rozvráteniu manželstva a ktoré je súd povinný v zmysle Zákona o rodine zisťovať, tieto videl súd vo vzájomnom odcudzení manželov, v ukončení ich spolužitia ako manželov, v ich rozdielnych názoroch na život, v nezhodách, v narušení ich vzájomnej dôvery. Po vykonanom dokazovaní mohol súd len konštatovať, že rozvrat manželstva je hlboký a trvalý, a preto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia Zákona o rodine manželstvo rozviedol. V súlade s § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o rozvode prihliadol i na záujem mal. dieťaťa, pričom dospel v danom prípade na základe všetkých vyššie uvedených skutočností k záveru, že rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami mal. dieťaťa, keď nie je v jeho záujme, vyrastať v nezdravom rodinnom prostredí.
18. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
20. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Súd mal. T. na základe vykonaného dokazovania na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky v zmysle jej návrhu, za súhlasu manžela, ktorý návrh nepodal, ako i kolízneho opatrovníka, keď v starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, s tým, že obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, keď ani jeden z nich nebol pozbavený ani obmedzený rodičovských práv a nepreukázal dôvodnosť, prečo by mal dieťa sám zastupovať, či spravovať jeho majetok, a preto aj súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.
27. Súdom bolo zistené, že navrhovateľka pracuje od 01.12.2010 ako rezačka kvetov s priemerným mesačným zárobkom v čistom 422,- eur, raz ročne si uplatňuje daňový bonus na dcéru, poberá prídavok na dcéru vo výške 23,52 eur mesačne. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že čo sa majetkov týka, má v BSM s manželom rodinný dom, v ktorom t.č. nikto nebýva, tento sa neprenajíma, ďalej vlastní rodinný dom v podiele 1, kde t.č. býva s dcérou a svojim otcom. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že býva s dcérou a so svojim otcom v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jej, jej otca a bývalej susedy, na náklady na bývanie ničím neprispieva, avšak zakupuje stravu aj pre svojho otca, ktorý poberá starobný a vdovecký dôchodok v celkovej sume 508 eur mesačne. Navrhovateľka okrem dcéry T.L. iné deti nemá žiadne.
28. Mal. T. má 9 rokov, navštevuje 4. ročník ZŠ. Navštevuje školskú jedáleň, kde uhrádza matka s otcom striedavo poplatok mesačne cca 20 eur a ŠKD, kde matka uhrádza ročne poplatok 30,- eur, ZRPŠ matka uhrádza dcére vo výške 35 eur ročne. Mal. T. navštevuje tanečný krúžok, kde matka uhrádza poplatok 60 eur ročne. Mal. T. má zdravotné problémy, navštevuje nefrológa, berie lieky, z výpovede matky vyplynulo, že za tieto uhrádza cca 15,- eur mesačne, ďalej navštevuje endokrinológa v Bratislave a oftamológa, nosí okuliare, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Súdom bolo zistené, že výdavky na odôvodnené potreby T. sú mesačne vo výške cca 200 eur.
29. Súdom bolo zistené, že manžel, ktorý návrh nepodal bol zamestnaný od 18.02.2016 do 30.06.2016 u zamestnávateľa MADRA, s.r.o., Trebatice, na základe dohody o pracovnej činnosti, za 04/2016 mal čistú mzdu 60,45 eur, za 05/2016 mal čistú mzdu 97,65 eur, za 06/2016 mal čistú mzdu 88,35 eur, od 01.07.2016 už manžel, ktorý návrh nepodal pracuje u predmetného zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy, za 07/2016 mal čistú mzdu 424,85 eur, za 08/2016 mal čistú mzdu 175,34 eur, za 09/2016 mal čistú mzdu 423,10 eur, za 10/2016 mal čistú mzdu 420,04 eur, pričom od 02.08.2016 do 19.08.2016 bol práceneschopný, bola mu vyplatená zamestnávateľom náhrada príjmu pri PN za obdobie od 02.08.2016 do 11.08.2016 vo výške 74,39 eur, od 12.08.2016 mu vznikol nárok na nemocenské do zániku nároku na nemocenské, nemocenské mu bolo vyplatené za predmetné obdobie vo výške 63,- eur. Manžel, ktorý návrh nepodal je už viac rokov na invalidnom dôchodku, tento poberá vo výške 325,20 eur mesačne, zo správy od Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 24.11.2016 vyplynulo, že miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 75 %, ďalej poberá príspevok na diétne stravovanie od 01.01.2009, t.č. vo výške 11,04 eur mesačne. Má ukončenú SOU- odbor elektromechanik, bez maturity, zo správy od MUDr. Štetinu vyplynulo, že manžel, ktorý návrh nepodal nie je schopný vykonávať prácu ako elektromechanik, je schopný vykonávať prácu na úrovni robotníckej profesie, ktorú aj t.č. vykonáva. Manžel, ktorý návrh nepodal okrem mal. T. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne. Z výpovede manžela, ktorý návrh nepodal vyplynulo, že čo sa majetkov týka, má v BSM s manželkou rodinný dom, v ktorom t.č. nikto nebýva, tento sa neprenajíma. Z výpovede manžela, ktorý návrh nepodal vyplynulo, že býva so svojimi rodičmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov, matka pracuje s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 420 eur, otec pracuje s príjmom cca 560 eur v čistom, na náklady na bývanie a stravu prispieva rodičom mesačne sumou vo výške 100 eur.
30. Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ako aj na možnosti a schopnosti oboch rodičov mal. dieťaťa, ktoré zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. I keď obaja rodičia uvádzali, že splácajú úvery, tu je potrebné zo strany súdu poukázať na to, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, a Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň.
31. Súd určil otcovi vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti povinnosť prispievať na výživné pre mal. T. sumou 120 eur mesačne s poukazom na § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine - poukazujúc na možnosti, schopnosti a majetkové pomery manžela, ktorý návrh nepodal, ako i na odôvodnené potreby mal. dieťaťa /mal. T. navštevuje 1. stupeň na ZŠ, výdavky na odôvodnené potreby T. sú mesačne vo výške cca 200 eur/, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súd pri rozhodovaní prihliadol tiež na tú skutočnosť, že manžel, ktorý návrh nepodal má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú na 75 %, je na invalidnom dôchodku, pričom aj pracuje, bol práceneschopný v 08/2016 a od 07.11.2016 má uplatnenú novú práceneschopenku, čo mal súd za preukázané zo správy od Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 25.11.2016, toto má dopad na výšku jeho celkového mesačného príjmu. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach manžela, ktorý návrh nepodal prispievať na výživu mal. dieťaťa vyššie uvedenou sumou.
32. Styk s dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičov, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali prispievať obidvaja rodičia a snažiť sa tak o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť starostlivosť týmto rodičom.
33. Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom, ktorý môžu rodičia tiež dohodnúť. Ak uzavrú dohodu, stane sa súčasťou rozhodnutia. Styk rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti, s týmto dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme mal. dieťaťa. Zákon o rodine uprednostňuje dohodu rodičov o styku s mal. dieťaťom, pričom táto nevyžaduje schválenie súdu.
34. Rodičia sa dohodli o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, a predmetná dohoda rodičov sa stala v súlade s § 25 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rozhodnutia o rozvode.
35. Zo strany súdu je potrebné uviesť, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/108/2016-104 zo dňa 18.11.2016 bola mal. T. zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživné pre mal. Kristínu sumou 120 eur mesačne od 01.04.2016, súčasťou rozsudku bola aj dohoda rodičov ohľadom styku otca s mal. dieťaťom. Matka dieťaťa /navrhovateľka/ sa vzdala práva podať proti vyššie uvedenému rozsudku odvolanie, predmetné rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
36. Poukazujúc napr. na R 72/1969 vždy je povinnosťou súdu, aby pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vychádzal z prípadnej skoršej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas, keď rodičia spolu nežili, a aby porovnával pomery, v ktorých bola vykonaná skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, s pomermi v čase rozhodovania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd mal za preukázané, že v danom prípade od posledného rozhodovania súdu o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu v 11/ 2016 nedošlo k zmene pomerov na strane či už navrhovateľky, manžela, ktorý návrh nepodal, a ani mal. dieťaťa, a preto aj s poukazom na vyššie uvedené, na základe vykonaného dokazovania, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
37. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
38.O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine )