Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-114-2016.pdf
PDF · 107.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/114/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, K., o zaplatenie 542,69 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 436,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 31.10.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 61 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.05.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 542,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 31.10.2014 do zaplatenia a trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná suma predstavuje pohľadávku žalobcu za poskytnuté služby v sume 436,85 eur a nárok na náhradu škody vo výške 105,84 eur (9,17 eur + 42 eur + 54,67 eur), predstavujúcej rozdiel medzi predajnou (trhovou) cenou žalovanému odpredaných mobilných telefónov a ich akciovou cenou. Vo vzťahu k náhrade škody dôvodil, že žalovaný mal žalobcovi spôsobiť škodu tým, že získala od žalobcu mobilné telefóny za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom zmluvne sa zaviazal používať služby a za tieto platiť ich cenu po dobu viazanosti a následne svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby porušil.
2. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
3. Súd prejednal vec v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia bez nariadenia pojednávania a zo zmluvy o pripojení č. M. zo dňa 07.12.2006, z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. M. zo dňa 16.01.2013, zo zmluvy o pripojení č. M. zo dňa 14.09.2007, zo zmluvy o pripojení č. M. zo dňa 14.09.2007, z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. M. zo dňa 16.01.2013, zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. M. zo dňa 16.01.2013, z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. M. zo dňa 16.01.2013, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2014, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2014, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2014,
z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2014, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2014, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2014, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2014, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2014, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2014, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.08.2014, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.08.2014, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.08.2014, z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.08.2014, z pokusu o pokonávku zo dňa 16.10.2014 a zo všeobecných podmienok navrhovateľa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb zistil tento skutkový stav veci.
4. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 07.12.2006 zmluvu o pripojení č. M. v zmysle ktorej mohol žalovaný využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Dňa 16.01.2013 bol medzi účastníkmi zmluvy o pripojení uzavretý dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón značky Samsung S5610 za dohodnutú kúpnu cenu 25 eur.
5. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 14.09.2007 zmluvu o pripojení č. M. v zmysle ktorej mohol žalovaný využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Dňa 16.01.2013 bol medzi účastníkmi zmluvy o pripojení uzavretý dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón značky HTC Desire X black za dohodnutú kúpnu cenu 8 eur.
6. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 16.01.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. M. v zmysle ktorej mohol žalovaný využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Dňa 16.01.2013 bol medzi účastníkmi zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretý dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón značky Samsung Galaxy Tab 2 7.0 za dohodnutú kúpnu cenu 1 euro.
7. Podľa čl. 2 bod 2.3 písm. a), c) dodatkov k zmluve o pripojení a zmluve poskytovaní verejných služieb sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretie tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných jej podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jej záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu a/alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy či dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Žalovaný sa zaviazal nedopustiť sa takého konania alebo nedať svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného.
8. Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatkov k citovaným zmluvám si účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že účastník bude povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 55 eur resp. 252 eur resp. 328 eur, a to v prípade, že by účastník nedodržal svoje záväzky uvedené v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4 tohto článku dodatku. V predmetnom bode bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu samotným porušením povinností účastníka v okamihu porušenia povinností a toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.
9. Žalovanému boli za obdobie 6/2014 do 08/2014 vyúčtované poplatky za elektronické komunikačné služby poskytované žalobcom v celkovej výške 561,85 eur. Žalovaný sa so zaplatením vyfakturovaných súm dostal do omeškania, keďže tieto sumy riadne a včas neuhradil.
10. Žalobca listom zo dňa 16.10.2014, označeným ako pokus o pokonávku, vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 561,85 eur a zmluvnej pokuty/náhrady škody za porušenie povinností v sume 533 eur, v lehote do 30.10.2014. Žalovaný na pokus o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou vo výške 125 eur. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 31.10.2014 do zaplatenia.
11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12. Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
13. Podľa § 43 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 20)
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetných dodatkov k zmluvám o pripojení (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
20. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
24. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne, avšak len v časti. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom ako podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka a žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom bola platne uzatvorená zmluva o pripojení v zmysle § 44 zákona o elektronických telekomunikáciách, ktorá je v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Na základe tejto zmluvy žalobca zriadil žalovanému prístup k verejnej telefónnej sieti a poskytoval mu elektronické telekomunikačné služby v súlade so zmluvami o pripojení, ich dodatkami a všeobecnými zmluvnými podmienkami poskytovania služieb, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Hlavným záväzkom žalovaného vyplývajúcim zo zmlúv o pripojení bolo riadne a včas platiť cenu za služby poskytované žalobcom. Medzi účastníkmi došlo následne k uzatvoreniu dodatkov k predmetným zmluvám o pripojení, na základe ktorých žalobca odpredal žalovanému mobilné telefóny za zľavnenú cenu. Podľa dodatkov k zmluvám sa žalovaný zaviazal, že v prípade porušenia jeho zmluvných povinností uhradí zmluvnú pokutu vo výške 55 eur resp. 252 eur resp. 328 eur. V období mesiacov jún až august 2014 si žalovaný svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, keď cenu poskytnutých služieb neuhradil, čím mu vznikol nedoplatok podľa predložených faktúr v celkovej výške 561,85 eur, pričom žalovaný uvedenú sumu čiastočne uhradil vo výške 125 eur.
25. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobca sa oprávnene domáha zaplatenia sumy 436,85 eur ako neuhradenej ceny elektronických komunikačných služieb poskytnutých žalovanému na základe zmlúv o pripojení a ich dodatkov a tiež je oprávnený aj jeho nárok na zákonný úrok z omeškania z tejto sumy, keďže žalovaný sa tým, že nezaplatil vyfakturované sumy riadne a včas, dostal do omeškania. Výška úroku z omeškania uplatnená žalobcom bola uplatnená v zmysle zákona, keďže žalobca žiadal priznať úrok z omeškania v jednotnej výške 8,05 % ročne zo všetkých fakturovaných súm, pričom základná úroková sadzba ECB k jednotlivým dňom omeškania žalovaného (ktorým je vždy deň nasledujúci po splatnosti každej z faktúr, a nie deň určený na dodatočné plnenie v rámci pokusu o pokonávku, z ktorého žalobca vychádzal) bola rovnaká. Súd tak v súlade s § 517 od. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení v znení účinnom do 31.01.2013 v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení v znení neskorších predpisov priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 436,85 eur (základná úroková sadzba ECB bola v čase omeškania so zaplatením všetkých uplatňovaných faktúr vo výške 0,05
%), a to odo dňa 31.10.2014 tak ako žalobca žiadal, keďže v tomto čase už bol žalovaný v omeškaní a súd, viazaný žalobným návrhom, nemohol priznať žalobcovi viac ako sa žalobou domáhal.
26. Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy vo výške 105,84 eur titulom náhrady škody, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov.
27. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že žalobca po tom, ako súdy v obdobných súdnych konaniach zamietli ním uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluvách o pripojení, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv, bolo vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka, v dôsledku ktorej skutočnosti je žalobca v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov povinný zdržať sa používania takejto podmienky v praxi, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že v konaní pred súdom už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale namiesto toho sa domáha náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou (trhovou) cenou spotrebiteľovi odpredaného mobilného telefónu resp. telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci tento rozdiel predstavuje sumu 105,84 eur (9,17 eur + 42 eur + 54,67 eur).
28. Žalobca poukázal na ustanovenie dodatku k zmluve o pripojení (článok 2 bod 2.5), v zmysle ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).
29. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
30. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého predpokladu, t.j. protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z bodu 4.1 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy a podľa ktorého platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení žalobca v konaní nepreukázal, a teda ak nebolo zo strany žalobcu preukázané platné ukončenie zmluvy so žalovaným, súd má za to, že žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil.
31. Pokiaľ ide o samotný vznik škody ako druhý predpoklad zodpovednosti za škodu, k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
32. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačných zariadení a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 2.5 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné telefóny obdržal kúpnu cenu tak, ako bolo medzi účastníkmi dojednané.
33. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, a síce kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
34. Na základe uvedených skutočností, keďže súd nemal preukázané splnenie predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, žalobu v časti o zaplatenie sumy 105,84 eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.
35. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 542,69 eur s príslušenstvom priznaná suma 436,85 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 80,50 % a hrubý úspech žalovaného 19,50 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 61 % (80,50 % - 19,50 %). Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol úspešnejšou stranou žalobca a súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 61 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.