Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16C-41-2015.pdf
PDF · 92.53 KB
No categories available
16C/41/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcov: 1/ L.. M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Z. X, Ž., 2/ L.. G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Z. X, Ž., zastúpených: JUDr. Gabriela Hančinová, advokátka, so sídlom Mydlárska 19, 010 01 Žilina, proti žalovaným: 1/ R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.D. XX/XXXX, U., 2/ V., F..E..D.., so sídlom L. XX, 036 01 Martin, IČO: 36 405 833, v konaní o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, takto,
rozhodol:
Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ sumu 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania:
- vo výške 9,5 % ročne zo sumy 500 eur od 06.09.2013 do zaplatenia,
- vo výške 9,5 % ročne zo sumy 500 eur od 06.10.2013 do zaplatenia,
- vo výške 9,5 % ročne zo sumy 500 eur od 06.11.2013 do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 500 eur od 06.12.2013 do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 500 eur od 06.01.2014 do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 500 eur od 06.02.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcom 1/ a 2/ súd priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.01.2015 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 3.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 500 eur od 06.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 500 eur od 06.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 500 eur od 06.11.2013 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 500 eur od 06.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 500 eur od 06.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 500 eur od 06.02.2014 do zaplatenia a nahradiť im trovy konania. Na odôvodnenie žaloby uviedli skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých ako prenajímatelia nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov uzatvorili so žalovaným 1/ nájomnú zmluvu o prenájme nebytového priestoru na prízemí nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 1017, pre katastrálne územie Žilina, za účelom obchodnej činnosti - predaj konfekčných odevov. Nájomné bolo dohodnuté podľa dodatku č. 1 zo dňa 30.12.2000 k nájomnej zmluve, s tým, že výška nájomného bola stanovená na 180.000 Sk ročne, t.j. 15.000 Sk mesačne, čo predstavuje v prepočte na menu euro 500 eur mesačne. Dohodnuté nájomné sa zaviazal žalovaný 1/ uhrádzať vždy do 5. dňa príslušného mesiaca. Žalovaný 1/ neuhradil nájomné v sume 500 eur za mesiac september 2013, október 2013, november 2013, december 2013, január 2014 a február 2014, t.j. za 6 mesiacov, spolu v sume 3.000 eur. Žalovaný 1/ neuhradila dlh napriek niekoľkým výzvam. K odovzdaniu nebytového priestoru došlo 12.03.2014, k skončeniu nájomného pomeru dohodou dňa 28.02.2014. Žalovaný 1/ uznal z titulu nedoplatku na nájomnom za prenájom nebytového priestoru svoj dlh v sume 3.000 eur, ktorý
sa zaviazal uhradiť do 31.07.2014, buď v splátkach alebo jednorazovo. Napriek uznaniu dlhu neuhradil ani jednu splátku.
2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 16C/41/2015-15 zo dňa 03.03.2015, voči ktorému podal žalovaný 1/ v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu.
3. Žalovaný 1/ v odpore poukázal na to, že nájomná zmluva, ktorou zdôvodňujú žalobcovia právny nárok, nebola uzatvorená s ním ale s obchodnou spoločnosťou V., F..E..D.., so sídlom L. XX, 036 01 Martin, IČO: XX XXX XXX, a preto nie je v konaní pasívne legitimovaný.
4. Podaním zo dňa 23.06.2015 navrhli žalobcovia vstup ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného, a to vstup obchodnej spoločnosti V., F..E..D.. Žalobcovia v tomto podaní uviedli, že žalovaný 1/ platil nájomné vždy ako fyzická osoba, príp. jeho nebohý manžel. Záväzok prevzal na seba ako fyzická osoba v rámci zápisnice o odovzdaní priestoru prenajímateľom. Na základe Dodatku č. 4 zo dňa 01.01.2009 došlo k podpisu nájomnej zmluvy s obchodnou spoločnosťou V., F..r.o. Uznesením č.k. 16C/41/2015-41 zo dňa 01.07.2015, právoplatným dňa 27.08.2015, súd vstup tohto subjektu do konania pripustil, pričom v konaní mal procesné postavenie žalovaného 2/.
5. Uznesením č.k. 16C/41/2015-48 zo dňa 07.01.2016 súd na základe návrhu žalobcov pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v tom, že predmetom konania bude povinnosť oboch žalovaných zaplatiť žalobcom uplatnenú pohľadávku spoločne a nerozdielne.
6. Žalobcovia na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložili nájomnú zmluvu zo dňa 22.02.1992, dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 30.12.2000, dodatok č. 4 k nájomnej zmluve zo dňa 01.01.2009, dohodu o skončení nájomného pomeru zo dňa 12.03.2014, uznanie dlhu zo dňa 12.03.2014, zápisnicu o prevzatí a odovzdaní nebytového priestoru zo dňa 12.03.2014, výzvu na úhradu dlhu zo dňa 10.10.2014, výpis z listu X. Č.. XXXX pre katastrálne územie Žilina, obec Žilina, okres Žilina.
7. Na pojednávaní konanom dňa 09.12.2016 zotrvali žalobcovia na svojej žalobe v celom rozsahu.
8. Žalovaný 1/, ktorý konal aj v mene žalovaného 2/, na pojednávaní uviedol, že si nebol vedomý toho, že záväzok prebral ako fyzická osoba. Mal zo to, že konal ako konateľ obchodnej spoločnosti V., F..E..D..
9. Nárok uplatnený žalobcami má právny základ v predloženej písomnej nájomnej zmluve zo dňa 22.02.1992, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako nájomcom a žalobcom 1/ ako prenajímateľom. Predmetom nájmu boli nebytové priestory na U. O. XX v Žiline - dve obchodné miestnosti nachádzajúce sa na prízemí predmetnej budovy vrátane WC, prenajaté nájomcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti - prevádzka butiku. Z predloženého dodatku 4 k tejto nájomnej zmluve zo dňa 22.02.1992, datovaného dňa 01.01.2009, uzatvoreného medzi žalobcami a žalovaným 2/, vyplýva, že v zmysle dodatku č. 2 sa zmluvné strany dohodli na zmene osoby nájomcu, v zmysle dodatku č. 3 sa zmluvné strany dohodli na zmene osoby nájomcu, a to tak, že do práv a povinností predchádzajúceho nájomcu vstúpil subjekt V., s.r.o.. Dodatkom č. 4 došlo k úprave nájomného zo sumy 180.000 Sk ročne na sumu 6.000 eur ročne. Výška nájomného za kalendárny mesiac sa upravila zo sumy 15.000 Sk na sumu 500 eur mesačne. Splatnosť nájomného bola dohodnutá na vždy do 5. dňa mesiaca. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.
10. Z verejne dostupného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina mal súd zistené, že konateľom a jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti V., F..E..D.. (žalovaný 2/) je žalovaný 1/.
11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
13. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
14. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
15. Podľa § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
16. Podľa § 5 odsek 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
17. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
18. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
19. Podľa § 534 Občianskeho zákonníka, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
21. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Z predloženej nájomnej zmluvy zo dňa 22.02.1992 v znení dodatku č. 4 mal súd preukázané, že medzi žalobcami a žalovaným 1/ bol zmluvný vzťah založený uzatvorenou zmluvou o nájme nebytových priestorov, ktorá sa spravuje ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Žalovaný 2/ bol na základe tejto zmluvy povinný uhrádzať nájomné v dohodnutej výške 6.000 eur ročne, čo predstavuje 500 eur mesačne, pričom splatnosť nájomného bola dohodnutá 5. dňa v príslušnom mesiaci. Žalovaný 2/ si svoju zmluvnú povinnosť platiť nájomné za mesiace september 2013
až február 2014 nesplnil. Nezaplatením nájomného za tieto mesiace mu vznikol dlh voči žalobcom v sume 3.000 eur, ktorý písomne uznal dňa 12.12.2014 a zaviazal sa, že ho uhradí do 31.07.2014. Predmetné uznanie dlhu podpísal v mene žalovaného 2/ žalovaný 1/, konajúci ako konateľ žalovaného 2/, ktorý v tej istej listine o uznaní dlhu ako fyzická osoba prehlásil, že „za vzniknutý dlh preberá zodpovednosť aj ako fyzická osoba svojím majetkom buď osobným alebo patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov“. Žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nerozporovali v konaní výšku zameškaného nájomného ani dobu omeškania, preto súd nepovažoval za sporné, že dlžná suma nájomného nebola riadne zaplatená. Žalovaný 1/ však namietal, že nie je v spore pasívne legitimovanou stranou, nakoľko zmluva bola podpísaná so žalovaným 2/. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný 1/ síce nebol zmluvnou stranou nájomnej zmluvy v znení dodatku č. 4, avšak v písomnom uznaní dlhu, ktorý učinil žalovaný 2/ a podpísal žalovaný 1/ ako konateľ žalovaného 2/, pristúpil na základe svojho písomného vyhlásenia k záväzku žalovaného 2/ a stal sa dlžníkom popri žalovanom 2/. Žalovaný 1/ podľa obsahu svojho vyhlásenia obsiahnutého v uznaní dlhu výslovne súhlasil s tým, že dlh uhradí ako fyzická osoba z osobných majetkových hodnôt, ktoré má buď vo výlučnom vlastníctve alebo sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Uvedené bolo žalovaným 1/ potvrdené aj na pojednávaní dňa 09.12.2012, keď sa žalovaný 1/ vyjadril, že mal v úmysle uhradiť dlh z prostriedkov získaných po skončení dedičského konania vedeného po poručiteľovi - zosnulom manželovi žalovaného 1/. Žalobcovia zhodne na pojednávaní tvrdili, že žalovaný 1/ si bol vedomý, že dlh je povinný uhradiť ako fyzická osoba, pričom uvedené vyplynulo aj z konania žalovaného 1/ po uznaní záväzku žalovaným 2/. Preto súd dospel k záveru, že obaja žalovaní sú povinní uhradiť dlh žalobcom spoločne a nerozdielne, a teda že obaja žalovaní sú v spore pasívne legitimovanými subjektmi. Keďže dlžné nájomné nebolo uhradené riadne a včas, dostali sa žalovaní do omeškania. Preto žalobcom vzniklo aj právo na zákonné úroky z omeškania, a to z každej pohľadávky titulom dlžného nájomného za príslušný mesiac osobitne, od nasledujúceho dňa po splatnosti každej uplatnenej pohľadávky titulom nájomného, v súlade s § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka v spojení s § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Na základe uvedeného súd považoval nárok žalobcov voči obom žalovaným za dôvodný, a preto vyhovel žalobe v celom rozsahu.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že náhradu trov konania priznal v celom rozsahu žalobcom ako úspešným stranám sporu, nakoľko súd ich žalobe vyhovel. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania žalobcov voči žalovaným rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d/ CSP).
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)