Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32CbPv/3/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: J. P., vykonávateľka živnostenského oprávnenia: I.. D. P. - RELING, Osadná č. 11, 917 02 Trnava, IČO: 33 213 836, zast.: JUDr. Ruženou Bubenčíková, advokátka, Kollárova 8, 917 02 Trnava, proti žalovanému: P. L. C. (predtým RELINGS) , 919 30 Jaslovské Bohunice č. 381, IČO: 41 430 573, zast. Advokátskou kanceláriou STANĚK, VETRÁK & PARTNERI s.r.o., Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, IČO: 36 795 038 o zaplatenie primeraného zadosťučinenia v sume 16.596,96 EUR

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 16.596,96 EUR titulom primeraného zadosťučinenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 04.04.2005 doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.08.2005 sa žalobkyňa domáhala ochrany pred nekalosúťažným konaním podľa § 47 písm. a) Obchodného zákonníka a vydania rozhodnutia súdom na tom skutkovom a právnom základe, že súd žalovanému uloží povinnosť "zmeniť dodatok k svojmu obchodnému menu tak, aby jeho obchodný názov neobsahoval v žiadnej kombinácii slovo „RELING", taktiež sa domáhala, aby bol žalobca súdom zaviazaný povinnosťou zdržať sa pri predaji svojho tovaru šírenia údajov o presťahovaní firmy RELING a žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu 500.000,- Sk titulom primeraného zadosťučinenia ako aj náhrady súdneho poplatku v sume 29.000,- Sk ako aj náhrady trov právneho zastúpenia.

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že Ing. D. P. na podklade živnostenského oprávnenia, ktoré získal dňa 21.06.1993, prevádzkoval v Trnave na Osadnej ulici č. 11 živnosť - maloobchod a veľkoobchod s ložiskami a časťami strojov pod obchodným názvom Ing. D. P. - RELING. Menovaný dňa 23.05.2004 zomrel a vykonávateľkou živnostenského oprávnenia sa stala jeho manželka J. P.. V prevádzke na Osadnej ulici č. 11 sa predávali a aj predávajú ložiská a príslušenstvo - manžety, guferá, filtre, klincové remene, podložky, reťaze, oleje, autokozmetika, krúžky.

3. Žalovaný pracoval v prevádzke žalobcu na Osadnej ulici č. 11 u Ing. D. P. ako predavač v čase od 05.04.1995 do 31.07.2004 v pracovnom zaradení ako predavač.

4. Žalovaný získal živnostenské oprávnenie dňa 01.09.2004 pod obchodným názvom P. L. D.. Predmetom tohto živnostenského oprávnenia je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej živnosti a kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľnej živnosti.

5. Sídlo prevádzky žalovaného podľa daného živnostenského oprávnenia je v Trnave na Strojárenskej ulici, pričom žalovaný predáva identický sortiment tovaru ako žalobca, teda ložiská a príslušenstvo - manžety, guferá, filtre, klincové remene, podložky, reťaze, oleje, autokozmetiku a krúžky.

6. V žalobe žalobkyňa uvádza, že žalovaný sa dopustil nekalej súťaže vyvolaním nebezpečenstva zámeny, klamlivou reklamou a parazitovaním na povesti žalobcu, a to z dôvodu, že "podnik" žalobcu je známy v Trnave a blízkom okolí od roku 1993 pod názvom RELING. Žalovaný z titulu výkonu práce predavača dobre poznal sortiment výrobkov, ktoré boli predmetom predaja, poznal zákazníkov a boli mu dobre známe aj výšky tržieb v "obchode". "Podnik" žalobcu má v Trnave a blízkom okolí dobrú povesť, nakoľko vie uspokojiť potreby zákazníkov v danom sortimente výrobkov, má vybudované dobré obchodné vzťahy s dodávateľmi aj odberateľmi.

7. Žalovaný zámerne, za účelom získania zákazníkov použil ako dodatok ku svojmu menu slovné spojenie RELINGS. Týmto názvom (bez mena a priezviska) označil prevádzkareň obchodu na Strojárenskej ulici v Trnave, a to takým spôsobom, že slovo RELINGS je napísané veľkým paličkovým písmom ako RELING a písmeno "S" je napísané tak, že vyvoláva dojem nie písmena, ale istej grafickej úpravy, takže bežný zákazník označenie prevádzky žalovaného nutne prečíta ako RELING, ktoré slovo tvorí dominantnú časť obchodného mena žalobcu.

8. Žalobkyňa poukazuje ďalej na skutočnosť, že žalovaný dal viac ráz po sebe zverejniť v novinách reklamu, v ktorej použil svoje označenie tak ako na prevádzkarni obchodu a nechal zverejniť text "!NOVÁ ADRESA! RELINGS, ložiská guferá, O - krúžky, tel./fax: 033 53 54 923."

9. Z takto zverejnenej reklamy teda vyplýva, že žalobkyňa sa presťahovala na Strojárenskú ulicu v Trnave. Od septembra 2004, teda od času, kedy žalovaný začal prevádzkovať svoj "obchod" v Trnave na Strojárenskej ulici, do 28.05.2005 sa žalobkyni znížil obrat o 6.338.587,- Sk.

10. Žalobou sa žalobkyňa domáha zabránenia žalovanému v ďalšom nekalosúťažnom konaní ako aj odstránenia závadného stavu s tým, že požaduje primerané zadosťučinenie v peniazoch vo výške 500.000,- Sk.

11. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

12. Tunajší súd rozsudkom sp. zn. 32 CbPv/3/2005-100 zo dňa 27.03.2007 rozhodol tak, že žalovaný je povinný do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku upraviť používanie obchodného mena P. L. RELINGS tak, aby v žiadnej podobe neobsahovalo slovné spojenie "RELING" a zároveň v tejto lehote podať na príslušný Obvodný úrad v Trnave, odbor živnostenského podnikania, návrh na zápis takejto zmeny obchodného mena do živnostenského registra, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

13. Proti predmetnému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4 Cob 91/2007-126 zo dňa 19.09.2007 zmenil rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 500.000,- Sk v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 148.495,50 Sk, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobkyne. Voči zmenenej časti rozsudku Krajského súdu 4 Cob 91/2007-126 zo dňa 19.09.2007 podal právny zástupca žalovaného v zmysle § 238 ods. 1 ako aj § 241 ods. 2 písm. c ) OSP dovolanie a požiadal zároveň aj o odloženie vykonateľnosti predmetného rozhodnutia Krajského súdu Bratislava zo dňa 19.09.2007. V podanom dovolaní poukázal na skutočnosť, že na pojednávaní konanom dňa 21.11.2006 právna zástupkyňa žalovanej požiadala súd o možnosť spresniť petit žalobného návrhu a to tak, že tunajší súd požiadala, aby žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 500.000,- Sk istiny ako aj zaplatiť trovy konania, resp. trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobkyni v predmetnom konaní vznikli. Uviedol, že rovnako ako súd prvého stupňa má za to, že požadovaním zaplatenia istiny sa žalobca nedomáhal nároku na primerané zadosťučinenie a splnenie podmienok na jeho priznanie ani nepreukázal. Žalobkyňou prezentovaná a žiadaná čiastka ako "istina", nemôže byť považovaná za primerané zadosťučinenie predstavujúce nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi nekalosúťažným konaním žalovaného vyjadrenú v peniazoch, nakoľko žalobkyňa žiadala zaplatenie istiny a preukazovala vznik škody. V súlade s § 53 Obchodného zákonníka sa žalobkyňa mohla domáhať

okrem iného aj a) náhrady škody, b) vydania bezdôvodného obohatenia, c) primeraného zadosťučinenia. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného prezentovaného v dovolaní, rozhodnutie odvolacieho súdu postráda akékoľvek odôvodnenie primeranosti výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch. Z odôvodnenia odvolacieho súdu nie je zrejmé, či ide o 500.000,- Sk istiny z dôvodu náhrady škody, z dôvodu existencie a preukázania bezdôvodného obohatenia žalovaného, či ide o peňažné vyjadrenie primeraného zadosťučinenia.

14. Uznesením 3 Obdo/26/2008-165 zo dňa 09.07.2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Najvyšší súd v predmetnom uznesení konštatoval, že Krajský súd v danej veci správne určil, že žalobkyňa požaduje primerané zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk v zmysle § 53 Obchodného zákonníka ako náhradu za nemajetkovú ujmu spôsobenú nekalosúťažným konaním žalovaného, čo jednoznačne uviedla v žalobe, zmena ktorej pripustená na pojednávaní súdu prvého stupňa dňa 21.11.2006 sa týkala spôsobu odstránenia protiprávneho konania žalovaného. Odvolací súd vychádzal pri posudzovaní výšky sumy požadovanej žalobkyňou z titulu primeraného zadosťučinenia, z dopadu nekalosúťažného konania žalovaného na výšku tržieb dosahovaných žalobkyňou v rozhodnom období, čo považoval za preukázané údajmi v peňažných denníkoch, ktoré však súd prvého stupňa ako dôkaz neakceptoval. Vychádzal teda z iného skutkového základu ako súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval v zmysle § 213 odsek 3 OSP a dokazovanie zopakoval prípadne doplnil, alebo aby si vykonaním ďalších dôkazov zadovážil dostatočný podklad pre svoje vlastné skutkové zistenia. Konanie pred odvolacím súdom je preto postihnuté vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b odsek 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. Rozsudkom Krajského súdu 3 Cob/277/2009-184 zo dňa 22.09.2010 bol rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 32 CbPv/3/2005-100 zo dňa 27.03.2007 v napadnutej zamietajúcej časti zmenený tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 16.596,96 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako aj zaplatiť náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania žalobkyni sumu 5.784,97 EUR k rukám právnej zástupkyne žalobkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

16. Voči predmetnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave 3 Cob/277/2009-184 zo dňa 22.09.2010 podal dňa 28.12.2010 žalovaný dovolanie. Dovolateľ poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal vznik, rozsah a intenzitu nemajetkovej ujmy a súdom uložená výška peňažného zadosťučinenia je neodôvodnená a neprimeraná, pričom poukázal tiež na to, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu postráda akékoľvek odôvodnenie primeranosti výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch. Uvedené rozhodnutie vychádza z nejasných a nepreukázaných tvrdení žalobkyne o existencii majetkovej škody. Je pritom zrejmé, že nárok na poskytnutie primeraného zadosťučinenia nie je alternatívou ani náhradou, ktorou by bolo možné paušalizovať nárok na náhradu škody.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 4 Obdo 6/2011-202 zo dňa 29.02.2012 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3 Cob/277/2009-184 zo dňa 22.09.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Najvyšší súd okrem iného uviedol, že zadosťučinenie v peniazoch možno považovať za dôvodné vtedy, ak súťažiteľovi vznikla aj iná než majetková ujma a ak by nepeňažná forma neposkytovala primerané zadosťučinenie. Malo by ísť preto o určitú kompenzáciu za straty, ktoré súťažiteľ preukázaným spôsobom nekalosúťažným spôsobom utrpel. Rozhodnutie odvolacieho súdu je podľa odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, týkajúcich sa primeranosti uplatneného nároku, pričom rozhodnutiu o práve na primerané zadosťučinenie, vyjadrené v peniazoch nepredchádzalo dokazovanie týkajúce sa skutočností, ktoré by odôvodňovali prijatý záver v dôsledku čoho došlo v konaní aj k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na dôvody uvedené v predmetnom uznesení a vzhľadom na existenciu dovolacích dôvodov podľa § 241 odsek 2 písm. a), b), c) OSP Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

19. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3 Cob/146/2012-216 zo dňa 16.01.2013 rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32CbPv/3/2005-100 zo dňa 27.03.2007 v napadnutej časti

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať vo veci dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania a jeho výsledky posúdiť v súlade s nárokom žalobkyne, vychádzajúc z ustanovenia § 53 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa musí zároveň vychádzať z toho, že zadosťučinenie poskytnuté poškodenému súťažiteľovi musí byť primerané, v primeranom rozsahu. Pokiaľ ide o rozsah, treba vziať do úvahy, že na rozdiel od nároku na náhradu škody, kde priznaná náhrada odškodňuje v zásade všetku spôsobenú škodu, primerané zadosťučinenie v peniazoch môže spôsobenú ujmu nahrádzať iba primerane a musí vychádzať z rozsahu a intenzity nekalosúťažného konania v pomere k vykázanému zisku žalovaného v roku, v ktorom došlo k realizácii nekalosúťažného konania.

20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené závery Krajského súdu v Bratislave ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prvostupňový súd vytýčil opätovne vo veci pojednávanie na deň 28.11.2013.

21. Súd vo veci vykonal dokazovanie výlučne v časti týkajúcej sa primeraného zadosťučinenia a rozhodol v intenciách rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4 Cob 91/2007-126 zo dňa 19.09.2007, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 500.000,- Sk v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 148.495,50 Sk, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalobcu.

22. Súd prvej inštancie bol taktiež viazaný i ďalšími rozsudkami Krajského súdu č.k. 3 Cob/277/2009-184 zo dňa 22.09.2010, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 32 CbPv/3/2005-100 zo dňa 27.03.2007 v napadnutej zamietajúcej časti zmenený tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 16.596,96 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako aj zaplatiť na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania žalobkyni sumu 5.784,97 EUR k rukám právnej zástupkyne žalobkyne, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, následne po podaní ďalšieho dovolania žalobcom bol tunajší súd viazaný rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob/106/2014-282 dňa 29.04.2015.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené rozsudky Krajského súdu v Bratislave súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal titulom primeraného zadosťučinenia sumu 16.596,96 EUR ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

24. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal opätovne dovolanie v prejednávanej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 4 Obdo/44-2015 zo dňa 31.05.2016 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob/106/2014-282 zo dňa 29.04.2015 a rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32 CbPv/3/2005-228 z 28.11.2013 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

25. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vec opätovne prejednal dňa 01.12.2016, pričom v súlade s odôvodnením uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Obdo/44-2015 zo dňa 31.05.2016 skúmal hodnotu obchodného mena, ktorého určenie je podstatné pre posúdenie či žalobkyňou požadované zadosťučinenie vo výške 16.596,96 EUR je primerané jeho hodnote.

26. Súd prvej inštancie uvádza, že už v rozsudku č.k. 32 CbPv/3/2005-100 zo dňa 27.03.2007 rozhodol tak, že žalovaný je povinný do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku upraviť používanie obchodného mena P. L. RELINGS tak, aby v žiadnej podobe neobsahovalo slovné spojenie "RELING" a zároveň v tejto lehote podať na príslušný Obvodný úrad v Trnave, odbor živnostenského podnikania, návrh na zápis takejto zmeny obchodného mena do živnostenského registra, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Základným kritériom pre výklad rozsahu a obsahu zameniteľnosti dvoch a viacerých mien by mala byť ich odlišnosť, ktorá sa dá postrehnúť zrakom aj sluchom. Písmeno „S“ na konci slova RELING je potrebné považovať za grafické znázornenie a nedá sa postrehnúť sluchom. Pri výslovnosti slova RELINGS sa písmeno „S“ pri výslovnosti stráca a je vlastne nepočuteľné. Žalobcovi (jeho nástupkyni) naviac prináleží časová priorita a preto mu prináleží aj právo na ochranu. Čo sa týka použitej inzercie, tu žalovaný vymenoval sortiment tovaru, ktorý je identický s tovarom žalobcu.

27. Predmetom sporu zostal nárok uplatnený žalobkyňou podľa § 53 Obchodného zákonníka, právo na primerané zadosťučinenie v sume 500.000,- Sk (16.596,96 EUR) ako osoby dotknutej nekalosúťažným konaním žalovaného. Podľa žalobného návrhu sa žalovaný tohto konania dopustil tým, že si za svoje obchodné meno zvolil obchodné meno zameniteľné (v podstate úplne identické) s obchodným menom žalobkyne a svojim nekalosúťažným konaním vyvolal nebezpečenstvo zámeny. Obchodné meno žalobkyne v čase podania žalobného návrhu bolo: Ing. D. P. - RELING. Žalobkyňa je majiteľkou živnostenského oprávnenia Obvodného úradu Trnava od 31.07.1992, číslo rozhodnutia: XXX - XXXX, na základe ktorého podniká pod obchodným názvom Ing. D. P. - RELING, IČO: 33213836, miesto podnikania Osadná č. 11, Trnava. Vykonávateľkou živnosti je J. P. - manželka, z dôvodu, že Ing. D. P. dňa 23.05.2004 zomrel.

28. Súd pri stanovení výšky primeraného zadosťučinenia opätovne poukazuje na to, že žalovaný zneužil úmrtie Ing. D. P. a po 10 - tich rokoch, keď už bol znalý problematiky, v ktorej Ing. D. P. podnikal, založil si svoju vlastnú spoločnosť P. L. - RELINGS a pracovný pomer u žalobcu ukončil ihneď po úmrtí Ing. D. P.. Je nesporné a preukázateľné, že žalovaný bol v spoločnosti RELING zamestnaný 10 rokov! Žalovaný svojim konaním - založením obchodnej spoločnosti s názvom RELINGS oslabil konkurencieschopnosť žalobcu v podnikateľskej sfére, predovšetkým zneužil ťaživú osobnú situáciu žalobkyne a pravidelne uverejňoval v inzertných novinách Trnavsko zavádzajúcu reklamu, ktorá vzbudzovala u zákazníkov dojem presťahovania prevádzky žalobkyne. Vykonaným dokazovaním na pojednávaní konanom dňa 01.12.2016 súd opätovne ustálil, že žalobkyňa sa spolu so svojim nebohým manželom podieľala na vzniku spoločnosti RELING, v spoločnosti bola zamestnaná a až neskôr sa manžel žalobkyne rozhodol zamestnať v spoločnosti muža (dôvodom zamestnania muža bol ponúkaný sortiment, ktorý bol častokrát veľmi ťažký). Žalobkyňa na pojednávaní vyvrátila tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že k poklesom tržieb došlo až po smrti jej manžela, pričom dôvodom poklesu tržieb bola jej neznalosť v danom predmete podnikania. Uviedla, že od smrti manžela až doposiaľ vedie firmu jej nebohého manžela a pomáha jej syn.

29. V podnikateľskom prostredí vnímame, že znenie obchodného mena podnikateľského subjektu sa čoraz viac stáva súčasťou marketingovej stratégie podnikania. V súvislosti s obchodným menom podnikateľa sa stretávame aj s pojmom tzv. „goodwillu“ podniku. Aj napriek tomu, že nejde o právny pojem, predstavuje určitú právnu ochranu dobrej povesti podnikateľa. Goodwill je širší pojem ako samotné obchodné meno. Za dobrý „goodwill“ podniku sa považuje komplex prevažne nehmotných hodnôt, ktoré sú spojené s podnikateľom, ako napr. renomé podnikateľa, ale i morálne, estetické a kvalitatívne vlastnosti. Tieto hodnoty daného podnikateľa v rámci konkurenčného prostredia charakterizujú a prostredníctvom nich je vnímaný verejnosťou. Je nesporné, že od vzniku spoločnosti žalobkyne až doposiaľ jej podnik mal medzi širokou verejnosťou tzv. „dobrý goodwill“.

30. Inštitút obchodného mena podnikateľa je nielen marketingovou, ale aj právnou problematikou. Právna úprava obchodného mena je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku. Podľa ustanovenia § 8 Obchodného zákonníka sa obchodným menom rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Obchodným menom podnikajúcej fyzickej osoby napr. živnostníka je jeho meno a priezvisko. Obchodné meno obchodných spoločností je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri.

31. Súd prvej inštancie opätovne zdôrazňuje, že obchodné meno by malo podnikateľské subjekty vzájomne rozlišovať. Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi, alebo o predmete jeho podnikania. V praxi je vylúčené, aby v záujme čo najvhodnejšieho znenia obchodného mena, resp. zaujatia zákazníkov, znelo obchodné meno zavádzajúco. Je nesporné a rozsiahlym dokazovaním má súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný s cieľom „pritiahnuť zákazníkov“ do novootvorenej predajne použil obchodné meno P. L. - RELINGS a konal tak v rozpore s § 8 Obchodného zákonníka, naviac keď v tom čase spoločnosť RELING bola jedinou spoločnosťou v Trnavskom kraji s daným predmetom podnikania.

32. Žalobkyňa v prejednávanej veci namietala, že obchodné meno žalovaného je (resp. spočiatku a v čase podania žalobného návrhu na súd bolo) veľmi podobné jej obchodnému menu. Táto spoločnosť okrem toho podniká aj s takmer identickým tovarom. Žalobkyni prislúcha časová priorita. Podoba obchodných mien je (bola) taká značná, že zákazníci si tieto spoločnosti zamieňali a spoločnosť žalovaného ťažila z dobrého mena dotknutej spoločnosti.

33. Dotknutá spoločnosť sa správne na súde domáhala právnej možnosti ochrany obchodného mena. Žalovaná podala na súd ešte v roku 2005 žalobu na ochranu obchodného mena a žiadala súd, aby žalovanej spoločnosti rozsudkom uložil povinnosť zmeniť svoje obchodné meno. Súd jej návrhu v tejto časti žalobného návrhu vyhovel. Okrem toho žalovaná žiadala priznať primerané peňažné zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk.

34. Zadosťučinenie je určitou súkromnou sankciou, zmyslom a účelom, ktorej nie je len nahradzovať imateriálnu ujmu, ale účinne postihnúť toho, kto sa protiprávneho konania dopustil. Náhrada ujmy je teda jednou stránkou veci a druhou je miera, v ktorej zaplatením priznanej čiastky zadosťučinenia bude postihnutý ten, kto sa protiprávneho konania dopustil. Primerané zadosťučinenie, ktoré môže byť poskytnuté aj v peniazoch je jedným z nárokov osôb, práva ktorých boli nekalou súťažou porušené alebo boli ohrozené, pričom právna prax aj teória sa zhodnú v tom, že nárok na primerané zadosťučinenie je nárokom, ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy, preto nie je možné pri ňom brať ohľad na prvky, ktoré majú materiálnu povahu, keďže materiálna reparácia tento právny prostriedok ochrany proti nekalej súťaži neslúži. Žalobkyňa relevantným dôkazom preukázala, že časť klientely prestala za rozhodné obdobie nakupovať jej výrobky a preukázala i to, že nekalosúťažná činnosť žalovaného sa prejavila na znížení jej predaja. Je vždy na žalobcovi, ktorý v konaní tvrdí, že mu bola spôsobená nemateriálna ujma, aby preukázal jej rozsah, intenzitu a dĺžku trvania a následne je na súde, aby na základe svojej voľnej úvahy, ktorú môže pri aplikácii § 53 Obch. zák. využiť, takto uplatnenú výšku primeraného zadosťučinenia stanovil.

35. Za objektívne dôvody, ktoré má súd prvej inštancie posudzovať považuje závažnosť a intenzitu zásahu z pohľadu rozsahu zasiahnutého územia, hodnoty goodwillu, vplyvu na úroveň obratu a za subjektívne dôvody vedomosť nekalosúťažného konania a motív. Všetky tieto skutočnosti boli súdom prvej inštancie viac ráz posudzované a preukázané, ktorú skutočnosť naviac dvakrát potvrdil aj odvolací súd.

36. Súd prvej inštancie preto v prejednávanej veci vzal pri stanovení výšky primeraného zadosťučinenia do úvahy všetky vyššie uvedené rozhodné skutočnosti, z ktorých vychádzal a ktoré preukazujú význam jednoznačne porušeného práva žalobkyne, jeho závažnosť, intenzitu a dosah protiprávneho konania žalovaného na postavenie žalobkyne na trhu.

37. Súd ustálil, že splniť funkciu vyrovnania imateriálnej ujmy vzniknutej žalobkyni môže zadosťučinenie aj v nižšej výške, pričom sa účinku neminie ani jeho sankčné pôsobenie. Súd vzhľadom na predmet podnikania žalovaného (sortiment) zastáva názor, že zadosťučinenie vo výške tak, ako ho požaduje žalobkyňa v ňou priznanej výške by mohlo mať vzhľadom na predmet podnikania (sortiment) žalovaného pre neho ekonomický dopad na jeho podnikanie, určite však tento dopad nebude pre neho likvidačný, keďže žalovaný naďalej podniká síce pod iným názvom, ale s identickým predmetom činnosti ako žalovaná.

38. Súd prvej inštancie uvádza, že od podania žalobného návrhu už uplynulo 11 rokov, pričom žalobkyni bolo medzičasom 3x priznané primerané zadosťučinenie vo výške 16.596,96 EUR, ktorého sa však doposiaľ nedomohla, aj napriek produkovaným dôkazom.

39. Súd prvej inštancie dáva do pozornosti predovšetkým skutočnosť, že Ing. D. P. podnikal na základe živnostenského oprávnenia odo dňa 21.06.1993, ktorá skutočnosť nie je pre súd od podania žalobného návrhu sporná. Ing. D. P. prevádzkoval v Trnave na Osadnej ulici č. 11 živnosť - maloobchod a veľkoobchod s ložiskami a časťami strojov pod obchodným názvom Ing. D. P. - RELING. Po jeho smrti dňa 23.05.2004 sa vykonávateľkou živnostenského oprávnenia stala jeho manželka J. P. (žalobkyňa). V prevádzke na Osadnej ulici č. 11 sa predávali ložiská a príslušenstvo - manžety, guferá, filtre, klincové remene, podložky, reťaze, oleje, autokozmetika, krúžky. Žalovaný pracoval v prevádzke žalobcu na Osadnej ulici č. 11 u Ing. D. P. ako predavač v čase od 05.04.1995 do 31.07.2004 v pracovnom zaradení ako predavač, teda skoro 10 rokov. Vykonaným dokazovaním mal súd za nesporné, že pár dní po smrti Ing. P. žalovaný ukončil pracovný pomer u žalovanej a založil si spoločnosť RELINGS. Žalovaný zneužil v tom čase nepriaznivé psychické rozpoloženie žalobkyne, využil svoje znalosti a skúsenosti, ktoré získal ako predavač v pôvodnej prevádzke Ing. P. za obdobie 10 rokov a dal viac ráz po sebe zverejniť v novinách reklamu, v ktorej použil svoje označenie tak, ako na prevádzkarni obchodu a nechal zverejniť

text "!NOVÁ ADRESA! RELINGS, ložiská guferá, O - krúžky, tel./fax: 033 53 54 923." Vyššie uvedené malo vplyv na hodnotu goodwillu žalobkyne, pričom nie je sporné, že žalovaný mal vedomosť o svojom nekalosúťažnom konaní.

40. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru o stanovení výšky primeraného zadosťučinenia vo výške 16.596,96 EUR.

41. Súd zobral do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že návrhu žalobcu v časti primeraného zadosťučinenia možno vyhovieť v celom rozsahu.

42. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).