Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/311/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu R., zastúpeného P. proti žalovanej B., zastúpenej I., o zaplatenie 6.656,44 Eur a prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 4C/94/2014-166 zo dňa 21. januára 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol návrh žalobcu na zaplatenie 6.656,44 Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.04.2010 do 11.08.2013 vo výške 423,37 Eur a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 6.656,44 Eur od 12.08.2013 do zaplatenia. Rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 2.189,75 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že medzi predchodcom žalobcu - D. a žalovanou bola dňa 19.09.2007 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, s výškou úveru 150.000,- Sk (4.979,09 Eur), z ktorej žalovaná uhradila sumu 2.321,67 Eur. Právny predchodca žalobcu - D. listom zo dňa 22.03.2010 oznámila žalovanej, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 28.02.2010 a vyzval žalovanú, aby dlžnú sumu uhradila do 10 dní od doručenia výzvy. Dňa 20.05.2013 oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predmetného úveru ku dňu 17.05.2013 a žalovanú vyzval na zaplatenie celej pohľadávky, vyčíslenej ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 7.046,39 Eur, do 10 dní od prevzatia oznámenia. Dňa 27.06.2013 bola uzatvorená medzi postupcom D. a žalobcom zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola postúpená pohľadávka voči žalovanej. S prihliadnutím na námietku žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pre nedodržanie postupu pri postúpení predmetnej pohľadávky D. podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a pre nedodržanie postupu D. podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca nadobudol platne predmetnú pohľadávku D. voči žalovanej z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, preto žalobný návrh pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu zamietol. Mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, nakoľko postupník (žalobca) sa nestal majiteľom pohľadávky, a teda ani veriteľom dlžníka. Mimoriadna splatnosť úveru mala nastať podľa listu D. ku dňu 17.05.2013, ktorá skutočnosť mala nastať ešte pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013. V tomto liste zo dňa 20.05.2013 D. vyzvala žalovanú na zaplatenie pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere v celom rozsahu do 10 dní od prevzatia oznámenia. Pokiaľ právny predchodca žalobcu považoval peňažný záväzok žalovanej za splatný v celom rozsahu z dôvodu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru ku dňu 17.05.2013, postúpeniu predmetnej pohľadávky malo predchádzať omeškanie žalovanej nepretržite dlhšie ako 90 dní, ktoré, vzhľadom na dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 27.06.2013, neuplynulo. Zároveň

konštatoval, že doručenie písomnej výzvy - listu zo dňa 20.05.2013, ani výzvy zo dňa 22.03.2010, žalovanej nebolo preukázané. Žalobca nedisponuje doručenkou k výzve zo dňa 22.03.2010, ani k listu zo dňa 20.05.2013. K obrane žalovanej v súvislosti s nedodržaním postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uviedol, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.05.2013 oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predmetného úveru ku dňu 17.05.2013, listom zo dňa 22.03.2010 právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanej, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 28.02.2010. Z týchto listín nie je preukázané, že právny predchodca žalobcu v súvislosti s uplatnením práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka si splnil svoju povinnosť, t. j. že by upozornil žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, t. j. pred dňom 20.05.2013. List zo dňa 22.03.2010 takýmto upozornením na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka nie je.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. V podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanej, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. K tomu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4Obo/210/01 a uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/133/2013. Zastával názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky, uvedené v predmetnom ustanovení, podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Táto norma nezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť, postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Znamená to, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, ale nie sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách s poukazom na to, že omeškanie žalovanej trvalo nepochybne viac ako rok, zastával názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanej nezasielal. Napokon žalobca uviedol, že v konaní predložil súdu výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 22.03.2010, ktorou právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok. Predložil súdu aj platobnú históriu úveru, v ktorej sa opakovane vyskytujú položky „poplatok za upomienku“, čím bolo v konaní preukázané, že žalovaná bola opakovane právnym predchodcom žalobcu vyzývaná na úhradu dlžných splátok, a teda v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách a nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Nesúhlasil s tým, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka, alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými. Uviedol, že takýto záver z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva. Zastával názor, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Pre úplnosť uviedol, že oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť s postúpením pohľadávky prešlo na žalobcu, ktorý bol oprávnený mimoriadnu splatnosť vyhlásiť. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené žalobca zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť žalobca preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany

postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania. Vo veci namietanej aktívnej legitimácie pre nedodržanie § 92 ods. 8 zákona o bankách poukázala na závery rozhodnutí krajských súdov, z ktorých citovala podstatné časti odôvodnenia. Poukázala tak na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/119/2013, sp. zn. 4Co/145/2014, sp. zn. 19Co/177/2014, Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6Co/203/2015, Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 5Co/36/2016.

4. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo veci samej potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (účinnosť od 01.07.2016). Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu D. na žalobcu na základe zmluvy o postúpenie pohľadávky, a to v nadväznosti na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a ustanovenia § 524 a nasl. a § 565 Občianskeho zákonníka.

7. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. Nedôvodná je preto námietka žalobcu, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 4Obo/210/01). Odklon od uvedeného rozhodnutia totiž vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnení neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že by dlžník nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

8. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasí s výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách súdom prvej inštancie a zastáva názor, že uvedené ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky, uvedené v tomto ustanovení, splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon by bol absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd prihliadať ex offo. Dôvodne preto súd prvej inštancie

zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné.

9. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je splatná, a to za predpokladu, že ide o pohľadávku alebo jej časť, u ktorej je klient aj napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splatením svojho záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

10. V danom prípade sa žalobca ako postupník domáhal voči žalovanej zaplatenia 6.656,44 Eur s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 od postupcu D.. Pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi D. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou dňa 19.09.2007. Na základe uvedenej zmluvy D. ako veriteľ poskytla žalovanej úver v sume 150.000,- Sk (4.979,09 Eur). Žalobca, tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, mal riadne preukázať splnenie podmienok platného postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo je predpokladom na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca v konaní nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., v dôsledku čoho nemožno považovať postúpenie pohľadávky za platné. Dôvodne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá na neho nebola platne postúpená. Žalobca totiž nepredložil súdu žiaden dôkaz o splnení povinnosti, vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to dodržanie písomnej formy výzvy postupcu, adresovanej klientovi, že je v omeškaní a následne dodržanie 90-dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe. Žalobca predložil list D. zo dňa 20.05.2013, ktorým žalovanej oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predmetného úveru ku dňu 17.05.2013 s poukazom na bod 7.6.1 písm. a) VOP a vyzval žalovanú na zaplatenie celej pohľadávky, vyčíslenej ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 7.046,39 Eur, do 10 dní od prevzatia oznámenia. Žalovaná prevzatie, resp. doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.05.2013 nepotvrdila a žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a doručenie tohto listu nepreukázal. Pripája doručenku, ktorá nebola adresátom (žalovanou) prevzatá. Pokiaľ žalobca až v podanom odvolaní predkladá súdu podacie hárky, ktorými mienil preukázať doručovanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti predmetného úveru, na tento dôkaz s poukazom na § 205a ods. 1, ods. 2 O.s.p. nemožno prihliadať, pretože žalobca bol o tomto procesnom postupe riadne poučený (zápisnica o pojednávaní zo dňa 21.01.2016). Rovnako žalobca nepreukázal ani doručenie výzvy zo dňa 22.03.2010. Doručovanie akýchkoľvek výziev na zaplatenie pohľadávky žalovaná poprela. Nakoľko žalobca nepreukázal dodržanie písomnej formy výzvy a následne dodržanie 90-dňovej lehoty (lehoty na omeškanie dlžníka) pred postúpením pohľadávky tretej osobe, nemožno dospieť k záveru, že žalobca nadobudol platne pohľadávku od D. voči žalovanej zo zmluvy úveru, preto súd prvej inštancie dôvodne žalobný návrh z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu zamietol.

11. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta, že omeškanie žalovanej trvalo viac ako rok a v takom prípade by jeho právny predchodca konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, aj keby písomnú výzvu žalovanej nezasielal, odvolací súd uvádza, že z citovaného ustanovenia takýto záver nemožno vyvodiť. Dovetok v znení: „To neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahlo jeden rok“, je pripojený k druhej vete citovaného ustanovenia (za bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje len na túto druhú vetu - jej časť pred bodkočiarkou. Táto veta ustanovuje, že banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu klienta, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to (t. j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak klient už uhradil omeškaný peňažný záväzok) neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje medzi pohľadávkou a omeškaným peňažným záväzkom). Ak by časť druhej vety, začínajúca sa slovami „to neplatí, ak...“ mala predstavovať výnimku aj z prvej vety (teda z prvej aj z druhej vety), muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by legislatívno-technicky musela tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam sa (táto výnimka) vzťahuje.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý a rozhodnuté o náhrade trov, potvrdil.

13. V odvolacom konaní mala procesný úspech žalovaná, preto jej bol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

14. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .