Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-436-2015.pdf
PDF · 97.68 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/436/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: Y. M., A.. XX.XX.XXXX, A. W. H., W., S..Č.. Q. Ú. na Q. S. E. X., A. Š.S. O. X, D., o zaplatenie 248,95 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2015 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 248,95 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela s odporkyňou podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. dňa 11.11.2008 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo pripojenie žalovanej k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivácia SIM karty na predplatenú mobilnú službu FIX 300 a dňa 20.05.2011 Dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bola zmena programu služieb z FIX 300 na FIX 16. Žalovaná bola povinná si dobíjať mesačne dohodnutý zmluvný kredit na SIM karte počas doby viazanosti 24 mesiacov, pričom prvý krát bola povinná dobiť si ho najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zmluvný vzťah uzavretý. V súvislosti s uvedenými záväzkami predala spoločnosť žalovanej mobilný telefón SONY ERICSSON ZYLO v akciovej cene. Keďže žalovaná porušila vyššie uvedené záväzky, porušila tým Zmluvu o pripojení FIX 16, Všeobecné podmienky poskytovania predplatenej verejnej telekomunikačnej služby EASY a Osobitné podmienky pre poskytovanie služby FIX 16, za čo spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vyúčtovala žalovanej dohodnutú zmluvnú pokutu faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 25.11.2012 na sumu 248,95 €. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom, a.s. a žalobca medzi sebou uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 09.06.2014, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekom, a.s. k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanej. Slovak Telekom, a.s. svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas a riadne službu fakturoval. Keďže žalovaná zmluvu porušila tým, že si nedobíjala zmluvne dohodnutý kredit, vznikol na základe toho nárok na zmluvnú pokutu. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.
3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 09.05.2016, nevyjadrila.
4. V súlade s § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej ako "C.s.p.") súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania dňa 08.12.2016. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 14.09.2016.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav:
6. Zo zmluvy o pripojení Fix 300 vyplýva, že dňa 11.11.2008 ju podpísala žalovaná a spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
7. Z dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 20.05.2011 vyplýva, že žalovaná a spoločnosť sa dohodli na zmene programu služby z FIX 300 na FIX 16. Spoločnosť sa zaviazala zabezpečiť žalovanej predaj zľavneného mobilného telefónu. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť cenu služieb a dodržiavať svoje povinnosti, včas a riadne realizovať zmluvné dobíjanie SIM karty a v prípade porušenia povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok, je účastník (t.j. žalovaný) povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.
8. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej sumu 248,95 €, splatnú dňa 25.11.2012 a to za zmluvnú pokutu.
9. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 03.07.2014 vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky vo výške 248,95 € na žalobcu.
10. Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako "CSP") súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
11. Podľa § 188 ods. 2 prvá veta CSP súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné.
12. Podľa § 191 ods. 1 CSP súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
13. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách sa zmluvou o pripojení podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
14. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) citovaného zákona má podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
15. Podľa § 42 ods. 4 citovaného zákona je účastník povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní a používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods.4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
22. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
23. Súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno.
24. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)
25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná ako spotrebiteľ uzavrela zmluvu o pripojení so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľom. Súd má rovnako za preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky postupcom - Slovak Telekom, a.s. na postupníka, ktorým je žalobca. Žalobca však nijakým spôsobom súdu nepreukázal existenciu samotnej pohľadávky, resp. jej výšku a zloženie, t.j. nepreukázal, že žalovaná skutočne neplnil svoje záväzky riadne a včas, t.j. že si nedobíjal zmluvne dohodnutý kredit, na základe čoho mu postupca fakturoval zmluvnú pokutu. Súd nemôže pri rozhodovaní vychádzať len z ničím nepodložených tvrdení účastníka konania.
26. Je zodpovednosťou žalobcu, ktorý je v konaní právne zastúpený, aby v konaní preukázal tvrdenia, z ktorých pre seba vyvodzuje priaznivé právne dôsledky, teda dôkazy na preukázanie tvrdenia, že žalovaná porušila zmluvu, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Jediný dôkaz produkovaný žalobcom v konaní na podporu jeho tvrdenia o existencii a výške pohľadávky žalovanej bola faktúra č. XXXXXXXXXX. Tento dôkaz však súd nepovažuje za dostatočný na preukázanie tvrdení žalobcu, nakoľko samotná faktúra, ako ju
vyúčtoval právny predchodca žalobcu, nepreukazuje, že skutočne došlo k porušeniu zmluvy zo strany žalovanej. Žiaden iný dôkaz na podporu svojich tvrdení žalobca súdu nepredložil. Súdu preto nezostalo iné ako konštatovať, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, preto musí znášať procesné následky s tým spojené.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
28. Pre úplnosť súd uvádza, že aj keby žalobca uniesol v konaní dôkazné bremeno a preukázal by výšku a dôvodnosť svojho nároku voči žalovanej, považuje súd zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
29. Pokiaľ ide o úhradu zmluvnej pokuty, súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje od skutočnosti, že odporkyňa nemala plniť svoje záväzky riadne a včas, v dôsledku čoho musela byť jej SIM karta odpojená. Žalobca v konaní nijako nepreukázal, že došlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu vypojením SIM karty a už vôbec nie kedy sa tak malo stať a z akého dôvodu, hoci uvedené je v zmysle dodatku k zmluve o pripojení nevyhnutným predpokladom pre vznik nároku žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) na zaplatenie zmluvnej pokuty. Tieto skutočnosti zostali len v rovine ničím nepodložených všeobecných tvrdení žalobcu. Inštitút zmluvnej pokuty je právnym nástrojom slúžiacim k zabezpečeniu záväzkov a možno ju písomne dohodnúť pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti. Účastník konania, v tomto prípade žalobca, ktorý sa od žalovanej domáha zaplatenia zmluvnej pokuty je povinný riadne preukázať či a k akému porušeniu zmluvnej povinnosti došlo, pričom preukázanie porušenia primárnej povinnosti je nevyhnutným predpokladom pre priznanie nároku na zmluvnú pokutu. Žalobca napriek tomu len všeobecne uviedol, že žalovaná porušila zmluvné povinnosti, a to povinnosť plniť svoje záväzky riadne a včas v dôsledku čoho malo údajne dôjsť k vypojeniu SIM karty, čo však v konaní nepreukázal. Nepreukázal teda, že mu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanej vôbec vznikol.
30. Zo zmluvy o pripojení a jej dodatku uzavretých medzi právnym predchodcom postupcu a žalovanou je zrejmé, že sa jedná o zmluvu uzavretú so žalovanou v postavení spotrebiteľa. Zmluva o pripojení ako aj jej dodatky sú typickými štandardnými formulárovými zmluvami. V takejto zmluve nemôže spotrebiteľ zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu. Nakoľko zmluva o pripojení a dodatok k nej je spotrebiteľskou zmluvou, vzťahujú sa na ne ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorých spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
31. Súd poukazujúc na relevantnú judikatúru slovenských súdov v obdobných sporoch, v ktorých súdy zamietli návrhy telekomunikačných operátorov v časti požadovaných zmluvných pokút z dôvodu ich neprijateľnosti, považuje dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
32. Súd konštatuje nerovnovážne postavenie zmluvných strán vyplývajúce nielen z toho, že ide o typickú štandardizovanú formulárovú zmluvu, ktorú mal právny predchodca postupcu vopred pripravenú a v ktorej žalovaná nemohla zmluvné podmienky ovplyvniť, ale najmä z vyplývajúcu z ustanovení jej dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 20.05.2011 v bode 3 zaväzuje žalovanú k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo bode 2 Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty. Žalovaná sa zaviazala k zaplateniu zmluvnej pokuty v nezmenenej výške v prípade porušenia vyššie uvedených povinností počas celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov. To znamená, že v prípade, ak by si žalovaná plnila svoju povinnosť odoberať služby poskytované právnym predchodcom postupcu, riadne platila ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, aj tak by v dôsledku nezaplatenia poslednej úhrady mala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v celej výške (za predpokladu, že by došlo k vypojeniu SIM karty). Tieto ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a neprijateľnosť zmluvnej pokuty sa osobitne prejavuje najmä v spojení s časovým aspektom jej uloženia.
33. Súd v tomto smere poukazuje aj na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: "Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. "(čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a
ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ / O., bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľ je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (prov. Rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial S c 240/98- C 244/98). Preto je súd ako orgán členského štátu Európskej únie povinný pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
34. S poukazom na uvedené, súd žalobu o zaplatenie istiny (ktorú tvorila suma vo výške zmluvnej pokuty) spolu s príslušenstvom zamietol v celom rozsahu.
35. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Hoci bola v konaní žalovaná úspešná v celom rozsahu, súd jej náhradu trov nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).