Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Csp-20-2021.pdf
PDF · 91.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/20/2021
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobcu MINIHOTOVOST, SE, so sídlom T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, IČ: 04 355 211, právne zastúpeného Mgr. Zuzanou Bírovou, advokátkou so sídlom Americká 2, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 30 849 837, proti žalovanej J. H., nar: XX. X. XXXX, trvale bytom B. X. H.I. XXXX/X, I. T., právne zastúpenej JUDr. Evou Dorociakovou, advokátkou, so sídlom 1. Mája 697/26, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 351 189, o zaplatenie 361,80 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie sa zastavuje.
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 27. 4. 2021, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 361,80 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalobca je právnická osoba, žalovaná je fyzická osoba. Žalobca podal v zmysle Smlouvy o úvěru č. 524835 návrh na vydanie platobného rozkazu. Žalovaná sa prostredníctvom webovskej stránky A..T..U. registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 450 €. Pri registrácii uviedla svoje údaje: J. H., RČ XXXXXXXXXX , bytom B. X. H. XXXX/ X, XXXXX I. T.Š.. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so Smlouvou o úvěru, ako aj všeobecními podmínkami poskytnutí úvěru (dále jen "VPPÚ") a zároveň potvrdila, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o úvěru č. 524835 zo dňa 3. 4. 2018 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanej, ako dlžníčke, úver vo výške 450 €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 128 €, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o úvěre č. 524835 sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 128 €. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o úvěru, stal sa jej dlh splatným, a to dňom 2. 5. 2018. V zmysle bodu IV. Smlouvy a čl.19. VVPÚ je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 € za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov. Na upomienky nereagovala, telefonicky sa s ňou nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi 12 € za zaslané upomienky. Upomienky zaslané e-mailom boli zaslané v súlade s ustanovením čl. 4 zmluvy o úvere v zmysle ktorého „Spotrebiteľ dáva výslovný súhlas k tomu, aby mu Veriteľ zasielal upomienky formou SMS alebo emailovej správy na mobilné telefóny alebo e-mailové adresy. Žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie nároku dňa 2. 3. 2021, tento návrh je teda prípustný v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 písm. d) zákona 307/2016 Z. z. zákona o
upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Dňa 1. 2. 2021 bola žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanej zákonný úrok z omeškania. Žalobca je zapísaný do obchodného registra Českej republiky a má registrované sídlo v Českej republike. Žalobca je nositeľom povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v Českej republike, ktoré mu udelila Č. B. X., ktorej výlučnému dohľadu podlieha. Žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere v českom jazyku a podľa právneho poriadku Českej republiky, na ktorý v zmluve o úvere nielen odkázali, ale na použití ktorého sa aj dohodli. Aplikácia českého právneho poriadku v danom prípade nie je a ani nemôže byť pre žalovanú ako spotrebiteľa menej výhodná. Ide totiž o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom právna úprava poskytovania spotrebiteľských úverov je v EÚ plne harmonizovaná v podobe smernice 2008/48/ES (ďalej len "Smernica"). Podľa recitálu č. 9 Smernice úplná harmonizácia je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice. To teda znamená, že Smernica predstavuje koncept úplného zakomponovania do národných poriadkov členských štátov, a nie akýsi minimálny štandard ochrany. V tomto zmysle teda právna ochrana v prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere musí byť v každom členskom štáte EÚ rovnaká. Dotýka sa to teda celého rozsahu žalovaného nároku, a to vrátane jeho príslušenstva, pretože v zmysle čl. 10 ods. 2 písm. d), f) a l) špecifikácia istiny, úroku a ďalších poplatkov a aj úrokov z omeškania sú povinnou obsahovou náležitosťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedeného je teda súd povinný aplikovať vo veci české právo v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a podľa neho posúdiť žalovaný nárok.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz, sp. zn. 13Up/494/2021 zo dňa 3. 6. 2021. Platobný rozkaz sa súdu nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk. Okresný súd Banská Bystrica dňa 6. 7. 2021 postúpil vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš ako súdu príslušnému na jej prejednanie z dôvodu, že žalobca v zákonnej lehote navrhol pokračovanie v konaní.
3. Predmetom konania je pohľadávka žalobcu proti žalovanej, vyplývajúca zo zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou ako fyzickou osobou a žalobcom ako dodávateľom, ktorá tak má charakter spotrebiteľského vzťahu v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252352'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.
4. Žalobca označil žalovanú ako osobu s adresou pobytu Nábr. 4. apríla 1040/1, Liptovský Mikuláš. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši zo dňa 18. 8. 2021 súd zistil, že žalovaná je prihlásená k pobytu na adrese B.. X. H. XXXX/X, I. T.. Vykonaným šetrením bolo zistené, že po smrti manžela sa v súčasnosti nachádza v Egypte, kde prekonala niekoľko operácií a ďalších 5 mesiacov nemôže lietať. Po príchode domov bude poštu preberať na adrese trvalého bydliska. Z vyjadrení rodičov žalovanej vyplynulo, že im nie je známa adresa pobytu dcéry. V súčasnej dobe by sa mala zdržiavať v zahraničí mimo miesta svojho trvalého bydliska, pravdepodobne v Egypte, Hurghade. Žalovaná v emailovom podaní zo dňa 7. 10. 2021 na výzvu súdu oznámila, že sa momentálne dlhodobo nachádza v Egypte, kde má aj prechodný pobyt. Zo zdravotných dôvodov nemôže letieť na Slovensko. Jediná adresa, kde môže preberať poštu je I. S. - B. W., XXX XX V. - G. U., Q. H. G..
5. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 12. 7. 2022 uviedla, že žalovaná je v zahraničí nepretržite od roku 2020. Mala za manžela občana Egyptskej arabskej republiky, s ktorým žila od roku 2008. Približne v roku 2013 sa vrátili na Slovensko, kde aj žili. Na prelome rokov 2019/2020 sa vrátili manželia do Egypta, za účelom trvalého žitia. Presne to uviesť nevedela, zrejme to bolo koncom roku 2019, kedy sa vrátili na územie Egypta. To usúdila pretože v júni 2020 manžel žalovanej zomrel. Žalovaná mala na území Egypta pracovať pre cestovnú kanceláriu. Trvalý pobyt má na území Slovenska, ale zdržiava sa na území Egypta, v súčasnej dobe má tam aj priateľa. Na Slovensko sa vrátila aj napríklad v čase, keď ju splnomocnila na konanie v spore a má snahu si nájsť zamestnanie. Ak by si našla zamestnanie na území Slovenska, tak by sa vrátila, ale v súčasnej dobe je v Egypte. V čase začatia konania bola žalovaná prechodne na území Slovenskej republiky, avšak ako bola na Slovensku nevedela. Mala za to, že je daná príslušnosť na základe skutkových tvrdení súdov Slovenskej republiky. Počas rokov 2020/2021 sa žalovaná zdržiavala v Egypte, na Slovensko prišla až koncom roku 2021, nakoľko v tomto období platili pandemické opatrenia, ešte aj z tretej krajiny, takže tie boli sprísnené a prišla na Slovensko až v roku 2021. Pokiaľ bola na Slovensku, tak to bolo nejaké dva a pol, tri mesiace
s tým, že prišla na návštevu a taktiež si hľadala zamestnanie. Na Slovensku bola približne v období pred vianočnými sviatkami, v januári jej udelila plnú moc a bola tu približne do februára 2022, potom išla opätovne do Hurghady, kde je doposiaľ. Pokiaľ sa zdržiavala žalovaná na Slovensku v období od decembra 2021 do februára 2022, zdržiavala sa na adrese trvalého pobytu v rodinnom dome rodičov. Rodinný dom je vo vlastníctve rodičov. Podľa jej vedomostí žalovaná nevlastní žiaden majetok na území Slovenskej republiky.
6. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
7. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesne podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 37 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
10. Podľa § 37a písm. c) Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.
11. Podľa § 37e ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonník <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252352'&ucin-k-dni='30.12.9999'>a, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %252352'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %252352'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa Čl. 1 Civilného sporového poriadku, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
16. Podľa Čl.1 Civilného sporového poriadku, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
17. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z. %25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
18. Podľa § 4 Civilného sporového poriadku, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
19. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
20. Z vyššie uvedeného zistenia vyplýva, že žalovaná je stranou s bydliskom v cudzine. Hoci má evidovaný trvalý pobyt na území SR, na tejto adrese sa dlhodobo nezdržiava, adresa trvalého pobytu má prakticky len evidenčný charakter, jej skutočné bydlisko, teda miesto, kde sa nachádza v úmysle sa tam trvalo zdržiavať je v Egypte a kde má aj podľa jej tvrdenia prechodný pobyt. Na Slovensko prichádza len príležitostne na návštevu a krátkodobý pobyt. Pokiaľ aj bol právnou zástupkyňou prezentovaný záujem prácu na Slovensku, zo správania sa žalovanej jednoznačne vyplýva, že má úmysel trvale sa zdržiavať v zahraničí, mimo územia Slovenska, ňou prezentovaný záujem hľadať si prácu na území Slovenska je len formálny. Z uvedeného dôvodu preto ide o konanie s cudzím prvkom a súd prioritne musel skúmať, či slovenský súd má právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
21. Jednou z podmienok súdneho konania je právomoc. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Právomoc súdu je jednou z procesných podmienok, ktoré musia byť splnené pre to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť a jej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania. Ustanovenie § 9 Civilného <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%25239'&ucin-k- dni='30.12.9999'> sporového poriadku explicitne uvádza, že ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastaví. Keďže súd na splnenie podmienok konania prihliada kedykoľvek počas konania, je irelevantné, v ktorom štádiu konania súd nedostatok svojej právomoci zistí.
22. Konanie pred súdom začalo dňa 27. 4. 2021, kedy bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu na Upomínacom súde. Už v čase začatia konania sa žalovaná dlhodobo zdržiavala v zahraničí, konkrétne v Egypte. Pri skúmaní právomoci súd zisťoval existenciu dvojstrannej, príp. viacstrannej medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Egyptskou arabskou republikou upravujúcu otázku právomoci justičných orgánov v danom prípade, pričom jej existenciu nezistil. Súd preto skúmal, či možno aplikovať § 37 a nasledujúce zákona 97/1963 Zb. <aspi:// module='ASPI'&link='97/1963%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. V konaní neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu § 37 a nasledujúcich citovaného zákona, preto dospel k záveru, že slovenské súdy nemajú právomoc v predmetnej veci konať a rozhodnúť, nakoľko žalovaná ako osoba, proti ktorej smeruje žaloba, na území Slovenskej republiky bydlisko v súčasnosti a ani v čase začatia konania nemala a nemá, pretože žalovaná v Egypte žije od konca roku 2019, resp. začiatku roka 2020. Žalovaná na území Slovenskej republiky nemá majetok. Súčasne nie sú splnené ani podmienky § 37a písm. c), Zákona č. 97/1963 Zb., hoci spor má spotrebiteľský charakter, avšak podľa tohto ustanovenia je daná právomoc súdu v prípade, ak je spotrebiteľ žalobcom, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, čo v danom prípade nebolo splnené. Taktiež strany si písomne nedohodli právomoc slovenského súdu podľa § 37e Zákona č. 97/1963 Zb.
23. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia jednoznačne vyplýva, že predmetná vec nespadá do právomoci súdu Slovenskej republiky. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a preto súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 9 Civilného sporového poriadku konanie vo veci zastavil.
24. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sporového poriadku tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán sporu, keďže konanie bolo zastavené a zavinenie
na zastavení nemožno pričítať žiadnej zo strán sporu (§ 256 ods. 1 a contrario CSP <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 Civilného sporového poriadku).
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 2 písomných vyhotoveniach (§ 239 ods. 1, § 242 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 239 ods. 2 Civilného sporového poriadku: Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Podľa § 240 Civilného sporového poriadku: Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Podľa § 243 Civilného sporového poriadku: V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Podľa § 244 Civilného sporového poriadku: Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.