Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-106-2015.pdf
PDF · 118.7 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/106/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa X. J., E.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: A. D., E.. XX.X.XXXX, I. P. XX, D., zast. JUDr. Vincent Lechman, advokát so sídlom Košice, Popradská 80 a otec: K. J., E.. XX.X.XXXX, I. J. XX, Z., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Mal. X. J., E.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. X. J., E.. XX.X.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu od 1.12.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s mal. X. J., E.. XX.X.XXXX tretiu sobotu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že matka si mal. dieťa prevezme v stanovený deň a hodinu pred bytom otca, kde jej tento dieťa odovzdá a vráti mu ho na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.
Matka je o p r á v n e n á telefonicky kontaktovať mal. X. J., E.. XX.X.XXXX z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX na telefónne číslo mal. Rastislava XXXX XXX XXX každý utorok, piatok v čase od 18.00 hod. do 19.00 hod..
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 12P/4/2012 zo dňa 12.10.2012.
odôvodnenie:
1. Úrad práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach, dňa 17.6.2015 požiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by umiestnil mal. X. J., E.. XX.X.XXXX do Krízového strediska Dorka, Hemerkova 28, Košice zo strany matky a zo strany otca určil výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima. Návrh bol podaný z dôvodu opakovaného podnetu a žiadosti o prešetrenie o podozrení na domáce násilie doručené úradu dňa 16.6.2015 zo strany školského zariadenia Y. Š. G. K. D., ktorá vyjadrila obavu o možnom stupňovaní psychického a fyzického násilia možnej tragédie, ktorého kópiu spísanú s príslušníkmi polície bolo predložené. Vzhľadom na opakované zistenia školských pedagógov o známkach poukazujúcich na domáce násilie zo strany pána D. (súčasného manžela matky), voči mal. X. ako aj na skutočnosť, že rodičia nie sú schopní zabezpečiť ochranu mal. pred fyzickými útokmi pána D. a nie je možné potvrdiť a ani vyvrátiť prítomnosť domáceho násilia ak je dieťa ponechané v traumatizujúcom a život ohrozujúcom prostredí, kde je predpoklad a dôvodná obava aj z možnej
vyktimizácie, mal. sa sám obrátil dňa 15.6.2015 na pedagógov v škole a zveril sa im, že v poslednej dobe sa stáva často, že ho v noci otčim budí a bije ho. Vykonané sociálne zisťovanie v mieste bydliska mal. dňa 17.6.2015 potvrdilo, že mal. X. má viditeľné známky v tvárovej oblasti (nad obočím), ktoré mal sčasti zakryté šiltovkou a ktoré by mohli potvrdzovať jeho slová o fyzickom útoku p. D. voči nemu. V byte bola prítomná matka a mal. X., ktorý v ten deň nešiel do školy, nakoľko matka s ním z dôvodu prechladnutia navštívila pediatra. Na otázku sociálnych pracovníkov, či matka nechce oznámiť nejaké nové závažné skutočnosti týkajúce sa maloletého, matka odpovedala, že nie. Informovala sa iba na otázky týkajúce sa podania návrhu na zvýšenie výživného na mal. deti. Dňa 17.6.2015 bolo začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a) trestného zákona, Č.:F.-XXXX/ X-K.-D.-XXXX. Po objasnení prípadu v tresto-právnej rovine bude možné konzultovať s jednotlivými členmi rodiny možnosť návratu mal. späť do rodinného prostredia. Členovia rodiny v štádiu odhaľovania domáceho násilia nemohli toho času zabezpečiť bezpečnosť dieťaťa s prihliadnutím na všetky aspekty všetkých uvedených skutočností.
2. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 18.6.2015 sp. zn. 5 PPom 4/2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým mal. X. J., E.. XX.X.XXXX umiestnil do Krízového strediska, n.o. Dorka, Hemerkova 28.
3. Proti uzneseniu podala matka odvolanie.
4. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 10.7.2015 pod sp. zn. 8Cop Om 2/2015 potvrdil uzneseniu súd prvej inštancie.
5. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 30.7.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zveril mal. X. J., E.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca na čas do rozhodnutia vo veci samej.
6. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.8.2015.
7. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 4.9.2015 začal konanie bez návrhu o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností.
8. Otec písomným podaním doručeným súdu dňa 25.9.2015 požiadal o zverenie mal. X. J., E.. XX.X.XXXX do jeho osobnej starostlivosti.
9. Matka sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadrila.
10. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 15.10.2015 navrhol zveriť mal. X. do osobnej starostlivosti otca. Otázku vhodnosti či realizácie ďalšieho styku mal. s matkou úpravy na základe posúdenia znalca z oblasti pedopsychológie, nakoľko vzhľadom na traumatizujúce prostredie, ktorému bolo mal. dieťa vystavované v domácnosti matky, môže byť ďalší kontakt mal. s týmto prostredím traumatizujúcim faktorom, výšku výživného určiť na základe oprávnených potrieb mal. s prihliadnutím na majetkové možnosti a schopnosti matky.
11. Kolízny opatrovník v ďalšom uviedol, že mal. X. žije spoločne so svojim otcom v 3-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve starej matky. V uvedenej domácnosti býva aj jeho sestra spolu so svojim synom. Otec s mal. dieťaťom majú v domácnosti zariadenú samostatnú izbu, ktorá je vybavená štandardným nábytkom a vecami bežnej potreby. Mal. má k dispozícii svoje vlastné lôžko, kútik na hranie a prípravu do školy. Hygiena domácnosti je na požadovanej úrovni. Mal. dieťa má vytvorený dobrý vzťah ku všetkých členom v domácnosti, cíti sa u otca a u krstnej mamy dobre, rozumie si aj s bratrancom. Realizované sociálne zisťovanie v mieste bydliska otca preukázalo, že mal. X. má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky, otec aj ďalšia rodina sa mu snažia zabezpečiť všetko čo potrebuje pre ďalší zdravý, duševný a psychický vývin. Mal. X. riadne navštevoval 5. ročník základnej školy v Poprade. Podľa vyjadrenia otca sa mal. X. adaptoval na školský kolektív rovesníkov veľmi dobre, prostredie tamojšej základnej školy je mu známe. Matka syna do toho času nekontaktovala vôbec. Podľa slov otca mal. X. svoju matku vôbec nespomínal. Otec bol toho názoru, že syn by sa mal sám vyjadriť, či sa chce do budúcna so svojou matkou stretávať. Otec s ním túto tému na základe predchádzajúcich negatívnych zážitkov neotvára, rovnako mal. podľa slov otca o svojich nemilých zážitkoch a s tým súvisiacich pocitoch nerozpráva. V tejto súvislosti bolo otcovi opätovne odporúčané navštevovať miestny príslušný referát poradensko- psychologických služieb, za účelom poskytnutia odbornej pomoci pri zmierňovaní posttraumatickej
stresovej poruchy syndrómu GAS (generálny adaptačný syndróm) a syndrómu týranej osoby ako aj ich následkov, ktoré boli u mal. diagnostikované znaleckým vyšetrením zo dňa 19.6.2015.
12. Okresná prokuratúra Košice I písomným podaním doručeným súdu dňa 27.10.2015 vstúpila do konania vedeného pod sp. zn. 11P/106/2015.
13. Matka vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie manžela súhlasí s tým, aby bol mal. X. zverený do osobnej starostlivosti otca. Na výživu mal. je ochotná prispievať minimálnym výživným v rozsahu 30% zo sumy životného minima. Ohľadne úpravy styku navrhuje, aby bola oprávnená stretávať sa s mal. dieťaťom každú párnu nedeľu v čase od 10.00 do 18.00 hod. a aby mala možnosť telefonického kontaktu mal. v pracovné dni v pondelok, streda, piatok v čase od 19.00 hod. do 19,30 hod..
14. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa navrhol zveriť toto do osobnej starostlivosti otca, výšku výživného ponecháva na rozhodnutie súdu s prihliadnutím na predložené listinné dôkazy. Ohľadne úpravy styku navrhuje, aby bola matka oprávnená stretávať sa s mal. dieťaťom každý párny týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod..
15. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I do sp. zn. 12P 4/2012, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov mal. dieťaťa. Mal. X. J., E.. XX.X.XXXX a E. J., E.. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na ich výživu po 50 Eur mesačne. Súčasne bol upravený styk otca s mal. deťmi.
16. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.11.2012.
17. Z výpovede otca súd zistil, že mal. X. je v jeho starostlivosti od konca júla 2015. Matka na jeho výživu od uvedeného obdobia neprispela, s mal. sa nestretla. Okrem mal. X. má vyživovaciu povinnosť k dcére E., ktorá je v starostlivosti matky. V zmysle poslednej úpravy bol povinný prispievať na obe deti po 50 Eur mesačne. V súčasnosti si neplatia nič, nakoľko matka sa stará o dcéru a otec o syna.
18. Otec je zamestnaný s príjmom vo výške asi 500 Eur mesačne, býva u matky, ktorej na bývanie, stravu prispieva sumou 100 Eur mesačne. Iné mimoriadne výdavky nemá a spláca pôžičky.
19. Mal. X. má 11 rokov, je žiakom 6. triedy základnej školy. Výdavky má v súvislosti so zabezpečením stravy, oblečenia vo výške 70 - 80 Eur mesačne, rodičovský príspevok 8 Eur mesačne. Začiatkom školského roka školské potreby, pomôcky 40 Eur. Iné mimoriadne výdavky nemá, po zdravotnej stránke je v poriadku.
20. Z výpovede matky súd zistil, že pracuje na dohodu 4 hodiny v spoločnosti DM & I. M. s.r.o. s príjmom vo výške 84,30 Eur. Ďalšie výdavky má asi po 271 Eur mesačne, Magio 42,22 Eur, neskôr SWAN 56 Eur, kredit 10 Eur mesačne, lieky 15 Eur mesačne, drogéria 30 Eur mesačne, daň z nehnuteľností 13 Eur mesačne. Ako samoplátca Všeobecná zdravotná poisťovňa 56,78 Eur mesačne, dochádzka na vyšetrenia 6 Eur denne, infúzna liečba 2x po 50 Eur, oblečenie 42 Eur mesačne. V spoločnej domácnosti žije s manželom, ktorý je majiteľom spoločnosti B. &. I. M. S..X..F... Matka má exekúcie v celkovej výške 10.000 Eur. V ďalšom matka zabezpečuje starostlivosť o mal. E.. Výdavky mala nasledovné: škola v septembri 2016 = 105 Eur, pomôcky 100 Eur, karate poplatok 35 Eur mesačne, páskovanie 2x do roka 200 Eur, zápasový plán na rok 2016 = 142 Eur, cvičenie na trampolíne 24 Eur mesačne, športové oblečenie 25 Eur mesačne, krúžok od 10 Eur mesačne, štartovné na behy 10 Eur, vreckové 5 Eur týždenne, oblečenie vypočítané pre dve osoby zimné 400 Eur, jarné 200 Eur, letné 200 Eur, jesenné 300 Eur, kozmetika 30 Eur mesačne, krúžky v škole 20 Eur ročne, poplatok v škole 15 Eur, rodičovské združenie a cestovanie taxíkom z tréningov 6 Eur týždenné, ročná známka karate 15 Eur, ročné prehliadky zdravotné 30 Eur, ovčie kiahne jednorázové poplatok 180 Eur a letná príprava 200 Eur.
21. Matka uviedla, že na výživu mal. Rastislava otcovi neprispela.
22. Matka predložila listinné doklady týkajúce sa výdavkov na karate a iných bojových umení členský preukaz. Mal. X. bol členom klubu karate a bojových umení. Matka má výdaje v súvislosti so športovou činnosťou mal. Natálie ako aj iné, ktoré vo väčšej miere hradí jej manžel. Matka nevedela uviesť v akej výške je príjem manžela.
23. Podľa ust. § 38 ods. 1,2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
24. Súd pristúpil k výsluchu mal. X. J., E.. XX.X.XXXX. Mal. X. uviedol, že býva s otcom v Poprade, chcel by aj naďalej ostať s ním, je mu dobre, je spokojný. S matkou by sa rád stretával raz mesačne a to v sobotu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod.. Neodmieta ani telefonický kontakt. Matku má rád. Odkedy je s otcom prvýkrát ju videl dňa 7.12.2016. Stretol by sa aj so sestrou. V Poprade sa mu páči, v škole dosahuje dobré výsledky, učí sa a chodí na tréningy jiu - jitsu. Okrem toho na iné krúžky nechodí, nakoľko má veľa školských povinností, učí sa a pripravuje projekty. V škole má veľa kamarátov. Opakovane na otázky, či už súdu alebo Okresnej prokuratúry Košice I odpovedal, že s matkou sa chce stretávať raz mesačne v sobotu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod.. Pokiaľ by chcel aj dlhšie, otec mu určite v tom brániť nebude. Potvrdil, že má telefón a matka mu môže zavolať. Mal. potvrdil aj na inak položené otázky ohľadne stretávania sa s matkou svoje stanovisko. V ďalšom uviedol, že otčim ho bil viackrát do týždňa, pričom dôvod si vždy našiel.
25. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho príjem za obdobie od 10/2014 do 8/2015 bol vo výške 472,57 Eur za obdobie 9/2015 do 12/2015 vo výške 524,30 Eur netto. Za obdobie 1/2016 do 5/2016 vo výške 568,06 Eur netto, za obdobie 7/2016 do 9/2016 vo výške 402,84 Eur netto, za obdobie 9/2016 do 10/2016 vo výške 468,95 Eur netto.
26. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Poberá prídavok na dieťa aktuálne v sume 47,04 Eur. Menovaná nie je a ani nebola v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
27. Z pripojených výplatných pások matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem je 95 Eur brutto
- 86 Eur netto.
28. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
29. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
31. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
32. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
33. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
34. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u otca. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že otec bude schopný zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať majetok. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa v tom, že mal. X. sa nachádza od júla 2015 v starostlivosti otca.
35. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
36. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
37. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
38. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na mal. dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť otca o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a matka nemôže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Mal. dieťa navštevuje základnú školu. Vzhľadom na túto skutočnosť má otec náklady spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. V ďalšom súd zohľadnil skutočnosť, že otec je zamestnaný s príjmom vo výške do 500 Eur mesačne a príjem matky činí 86 Eur mesačne netto. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
39. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne je primerané.
40. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
41. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku matky s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
42. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s rodičom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť otca, aby v záujme maloletého dieťaťa na neho pozitívne vplýval a viedlol k pozitívnemu vzťahu k matke. Dôležitá úloha matky v živote maloletého je nepopierateľná, preto je úlohou otca, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom.
43. Podľa ust. § 24 ods. 2, Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
44. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletým dieťaťom.
45. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rešpektoval prejavenú vôľu mal. dieťaťa, ktoré sa chce s matkou stretávať raz mesačne v sobotu v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod.. Vzhľadom na to, aby bola naďalej zachovaná väzba medzi matkou a mal. dieťaťom, matka je oprávnená telefonicky kontaktovať mal. dieťa v priebehu týždňa v utorok a piatok v čase od 18.00 hod do 19.00 hod..
46. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.