Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cb-2-2015.pdf
PDF · 104.92 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/2/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005, proti žalovanému: Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo Nižný Lanec, 044 73 Nižný Lanec, IČO: 00691151, o zaplatenie 466.133,98 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa podanou žalobou zo dňa 30.8.1995 domáhal proti pôvodným žalovaným v 1. až 5. rade (1/ Poľnohospodárske obchodné družstvo Buzica, 044 73 Buzica, IČO: 00 193 569, 2/ Poľnohospodárske družstvo Cestice, 044 71 Cestice, IČO: 31 668 691, 3/ Poľnohospodárske družstvo Komárovce, 044 55 Komárovce 66, IČO: 31 668 666, 4/ Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo Nižný Lanec, 044 73 Nižný Lanec, IČO: 00 691 151, 5/ Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo REŠICA, Rešica, IČO: 00 691 143) zaplatenia pohľadávky z úverov vo výške 16.169.674,27 Sk /536.734,85 eur / s 32,5 % úrokom odo dňa podania návrhu a trov konania, čo odôvodnil tým, že ako veriteľ na základe úverových zmlúv (úverová zmluva o investičnom úvere zo dňa 27.12.1982, úverová zmluva č. 2/86 zo dňa 8.7.1986, úverová zmluva č. 3/85 zo dňa 16.11.1985, úverová zmluva č. 5/90 zo dňa 29.12.1990) boli poskytnuté právnemu predchodcovi žalovaných - JRD „1. mája“ v Buzici peňažné prostriedky, ktoré ku dňu podania návrhu neboli v plnom rozsahu žalovanými, na ktorých prešli všetky práva a záväzky zo zaniknutého JRD „1. mája“ v Buzici, vrátené. Konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 4Cb/3577/1995.
2. Pôvodný žalobca oznámil, že k 1.1.1996 zastavil úročenie vymáhaných úverov z dôvodu novely zákona č. 286/1992 Zb., podľa ktorej nebolo nutné účtovať narastajúce fiktívne úroky. Z tohto dôvodu došlo aj k stornovaniu úrokov, ktoré boli uplatnené návrhom zo dňa 30.8.1995. Uviedol, že k 30.6.2000 predstavuje záväzok žalovaných 14.042.752,55 Sk /466.133,98 eur/ a v prevyšujúcej časti nad 14.042.752,55 Sk s 32,5 % úrokom odo dňa podania návrhu do zaplatenia zobral žalobu späť. Ďalej oznámil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2000 postúpil uplatnený nárok na Slovenskú konsolidačnú, a.s. a navrhol aby súd pokračoval v konaní s novým veriteľom.
3. V priebehu sporu bolo konanie proti žalovaným v 1., 2., 3. a 5. rade právoplatne zastavené uzneseniami tunajšieho súdu; proti žalovanému v 5. rade uznesením zo dňa 7.11.2013, č.k. 4Cb/3577/1995 - 272, proti žalovaným v 1. a 3. rade uznesením zo dňa 21.1.2014, č.k. 4Cb/3577/1995
- 279 a proti žalovanému v 2. rade uznesením zo dňa 26.5.2014, č.k. 4Cb/3577/1995 - 287.
4. Súd uznesením zo dňa 19.11.2015, č.k. 4Cb/3577/1995 - 292 pripustil čiastočné späťvzatie žaloby nad 14.042.752,55 Sk s 32,5 % úrokom a konanie v tejto časti zastavil. Zároveň zvyšok nároku o zaplatenie 14.042.752,55 Sk a 500.000,- Sk, titulom trov konania (súdneho poplatku) vylúčil na samostatné konanie. Vylúčený nárok je vedený pod sp. zn. 5Cb/2/2015.
5. Súd uznesením zo dňa 5.4.2022, č.k. 5Cb/2/2015 - 13 pripustil zmenu strany sporu tak, že do konania na strane žalobcu vstúpila Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.
6. Žalobca ako prostriedky procesného útoku predložil Protokol o rozdelení majetku JRD „1. mája“ Buzica ku 1.1.1991 zo dňa 18.12.1991, úverovú zmluvu o investičnom úvere zo dňa 27.12.1982; úverovú zmluvu č. 2/86 zo dňa 8.7.1986; úverovú zmluvu č. 3/85 zo dňa 16.11.1985; úverovú zmluvu č. 5/90 zo dňa 29.12.1990; výpisy z úverových účtov; zmluvy o postúpení pohľadávok.
7. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, keďže nie je dlžníkom žalobcu. Žalovaný bol založený na ustanovujúcej členskej schôdzi dňa 18.12.1990 podľa § 3 zákona č. 162/1990 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve a k 3.1.1991 bol zapísaný do podnikového registra. Nevznikol teda rozdelením JRD 1. mája Buzica, ktorého členská schôdza ani nerozhodovala o rozdelení majetku a záväzkov. Žalovaný sa nestal dlžníkom ani podľa § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý nadobudol účinnosť až 1.1.1992. Žalovaný neuzatvoril úverové zmluvy, nesúhlasil a neprevzal žiaden záväzok JRD 1. mája Buzica. Členská schôdza JRD 1. mája Buzica o takomto záväzku nikdy nerozhodovala, preto žalovaný odmietol podpísať akúkoľvek dodatočnú dohodu, ktorou by prevzal dlh zaniknutého JRD 1. mája Buzica. Nebola splnená ani zákonná podmienka uvedená v § 9 ods. 3 zákona č. 162/1990 Zb., podľa ktorého rozdeľované družstvo zaniká a jeho majetok a záväzky prechádzajú na nové družstvá dňom, ku ktorému boli zapísané do podnikového registra a to v rozsahu určenom členskou schôdzou rozdeľovaného družstva.
8. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach, že žalovaný participoval na rozdelenom majetku a záväzkoch zaniknutého JRD 1. mája Buzica, ku ktorému rozdeleniu došlo v 12/1990 na základe Zákona o poľnohospodárskom družstevníctve, podľa ktorého § 9 ods. 1 členská schôdza určí, ako sa družstvo rozdelí, ako sa rozdelí jeho majetok a záväzky. Členská schôdza rozdelenie majetku a záväzkov neurčila, stalo sa to až na základe Protokolu o rozdelení majetku JRD zo dňa 18.12.1991, ktoré nespĺňa podmienky určené zákonom, nemá relevantnú právnu silu. Pokiaľ v zápisnici z členskej schôdze nie je určený rozsah prechádzajúceho majetku a záväzkov na nové subjekty, tieto prešli na nich dňom, ku ktorému boli zapísané do obchodného registra a zodpovedajú za záväzky spoločne a nerozdielne podľa § 74 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v roku 1990. Ďalej uviedol, že uplatnený nárok s poukazom na §§ 131a, 384 Hospodárskeho zákonníka nie je premlčaný, keďže premlčacie lehoty neplynuli a to z dôvodu, že na účtoch pôvodného subjektu sa nenachádzalo dostatku finančných prostriedkov na inkaso splátok, na ktoré mala banka právo /č.l. 71 - 73 pripojeného spisu sp.zn. 4Cb/3577/1995/.
9. Na opakované výzvy súdu zo dňa 10.12.2019 a dňa 14.5.2021 žalobca podaním zo dňa 26.5.2022 oznámil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.5.2014 bola pohľadávka postúpená zo žalobcu na Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, a.s., vrátane čiastky vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 5/1990. Zároveň žalobca uviedol, že eviduje voči žalovanému len pohľadávku postúpenú na základe zmluvy o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2021 zo dňa 16.11.2021, uzatvorenú medzi Finančným riaditeľstvom SR a žalovaným.
10. Na pojednávaní dňa 12.7.2022 žalobca ozrejmil súdu, že postúpil pohľadávky, ktoré sú predmetom konania na Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, a.s., IČO: 00 682 420 a zároveň navrhol aby súd v zmysle § 80 C.s.p. pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu a to na Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, a.s. ako veriteľa uplatnených pohľadávok. Keďže žalobca nedisponoval súhlasom nového veriteľa na vstup do konania, žiadal za týmto účelom o poskytnutie primeranej lehoty. Zároveň výslovne uviedol, že žalobca už nie je veriteľom pohľadávky uplatnenej v tomto konaní voči žalovanému, preto navrhol zmenu strany sporu.
11. Podľa § 80 C.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho
miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli (ods. 1). Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované (ods. 2).
12. Podľa článku 5 základných princípov C.s.p., zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
13. Podľa článku 17 základných princípov C.s.p., súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
14. Podľa § 179 ods. 1 C.s.p., pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
15. Súd uznesením vyhláseným na predmetnom pojednávaní nevyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na nového žalobcu Slovenská záručná a rozvojová banka a.s. a to z dôvodu absencie súhlasu tohto subjektu na vstup do konania na strane žalobcu ako obligatórnej náležitosti podľa § 80 ods. 2 C.s.p. Čo sa týka žiadosti žalobcu prednesenej na pojednávaní o poskytnutie lehoty 30 dní na zabezpečenie takéhoto súhlasu, súd žalobcovi nevyhovel, keďže by musel odročiť pojednávanie, čo je v rozpore s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania uvedeného v článku 17 základných princípov C.s.p. a § 179 ods. 1 C.s.p. Súd zároveň aplikoval článok 5 základných princípov C.s.p., podľa ktorého súd môže odmietnuť procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
16. Súd zvolený postup a aplikáciu základného článku 5, 17 a § 179 ods. 1 C.s.p. odôvodňuje tým, že žalobca mal vytvorený dostatočný časový priestor aby zabezpečil súhlas nového veriteľa so vstupom do konania už skôr a to s poukazom, že zmluva o postúpení pohľadávok medzi žalobcom ako postupcom a Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou a.s. ako postupníkom vo forme notárskej zápisnice N 489/2004 bola uzatvorená už dňa 13.5.2004, teda pred viac ako 18 rokmi, pričom žalobca o spisovej značke konania o vylúčenom nároku mal vedomosť minimálne od 12.12.2019, keď mu bola doručená výzva súdu na zaujatie stanoviska zo dňa 10.12.2019, teda pred viac ako 2 rokmi. Nič nebránilo žalobcovi najneskôr ku dňu pojednávania 12.7.2022 zabezpečiť takýto súhlas od nového veriteľa. Neobstojí ani argumentácia žalobcu, že vylúčením nároku na samostatné konanie nemal vedomosť o novej spisovej značke pod ktorým sa vedie konanie, keďže z obsahu výzvy zo dňa 10.12.2019 vyplýva, že predmetom konania vedeného pod sp.zn. 5Cb/2/2015 je nárok vylúčený zo spisu sp.zn. 4Cb/3577/1995. Napokon súd udáva, že nič nebránilo žalobcovi doložiť súhlas nového veriteľa so vstupom do konania prípadne aj k pôvodnej spisovej značke 4Cb/3577/1995, keďže súd posudzuje každé podanie podľa jeho obsahu. Na uvedenom nie je spôsobilé zmeniť nič ani to, že súd procesne rozhodol o zmene pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. na Slovenská konsolidačná, a.s. až dňa 5.4.2022, ktoré uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 13.4.2022, keďže z pripojeného spisu sp.zn. 4Cb/3577/1995 vyplýva, že súd konal so žalobcom už odo dňa 22.9.2003 /č.l. 210 pripojeného spisu sp.zn. 4Cb/3577/1995/.
17. Medzi stranami nebolo sporné, že JRD 1. mája Buzica ako dlžník uzatvoril so Štátnou bankou Československou ako veriteľom úverovú zmluvu o investičnom úvere zo dňa 27.12.1982, úverovú zmluvu č. 2/86 zo dňa 8.7.1986, úverovú zmluvu č. 3/85 zo dňa 16.11.1985 a úverovú zmluva č. 5/90 zo dňa 29.12.1990, na základe ktorých boli poskytnuté peňažné prostriedky, ktorých neuhradený zostatok uplatnený v konaní je 466.133,98 eur ako aj to, že pôvodný dlžník zanikol výmazom z podnikového registra dňa 13.3.1991. Nesporné medzi stranami bolo aj to, že členská schôdza JRD 1. mája Buzica rozdelenie majetku a záväzkov neurčila.
18. Medzi stranami bolo sporné, či žalovanému vznikla povinnosť vrátiť zvyšok uvedených nesplatených úverov.
19. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín založených v spise, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
20. Z úverových zmlúv vyplýva, že na základe úverovej zmluvy o investičnom úvere zo dňa 27.12.1982 bolo JRD 1. mája Buzica poskytnutý investičný úver na financovanie investičnej akcie „Rekonštrukcia farmy dojníc Cestice“; na základe úverovej zmluvy č. 2/86 zo dňa 8.7.1986 investičný úver na financovanie investičnej akcie „čl. podielu pre ŠMS“, na základe úverovej zmluvy č. 3/85 zo dňa 16.11.1985 investičný úver na financovanie investičnej akcie „Rekonštrukcia mliečnej farmy Rešica“ a na základe úverovej zmluvy č. 5/90 zo dňa 29.12.1990 strednodobý úver na zásoby.
21. Z protokolu o rozdelení majetku JRD 1. mája Buzica zo dňa 18.12.1991 predloženej žalobcom vyplýva, že bolo schválené rozdelenie JRD 1. mája Buzica k 1.1.1991 medzi novovytvorenými poľnohospodárskymi družstvami, kde je uvedený aj žalovaný. Z obsahu protokolu vyplýva spôsob rozdelenia majetku a záväzkov, vrátane bankových úverov, pričom protokol nie je podpísaný žalovaným.
22. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.5.2004 vo forme notárskej zápisnice N 489/2004 vyplýva, že žalobca ako postupca postúpil na Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, a.s. ako postupníka mimo iného aj pohľadávku voči žalovanému z úverovej zmluvy č. 5/90 zo dňa 29.12.1990.
23. Podľa § 382a Hospodárskeho zákonníka, banka poskytuje úver spravidla na základe úverovej zmluvy (ods.1). Úverovou zmluvou sa banka zaväzuje poskytnúť organizácii úver na dohodnutý účel a v dohodnutom čase. Organizácia sa zaväzuje použiť poskytnutý úver na dohodnutý účel, zaplatiť určený úrok a úver v určenom čase splatiť (ods. 2). V úverovej zmluve sa dohodnú podmienky úverovania, najmä rozsah poskytnutého úveru, spôsob a časový plán jeho čerpania a splácania, spôsob a formy predkladania vzájomných informácií a podkladov, záruky na úver, pravidlá úrokovania a úverové sankcie (ods. 3). Úverová zmluva vznikne dohodou o jej celom obsahu (ods. 4). Podrobnejší obsah zmluvy, ako aj druhy úverových zmlúv môže upraviť vykonávací predpis (ods. 5).
24. Podľa § 384 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka, lehota pre zánik práv banky z poskytnutých úverov a práv proti ručiteľovi neprebieha ďalej, prípadne ani nezačína, pokiaľ na účte, z ktorého sa môžu tieto pohľadávky uhradiť, nie je dostatok prostriedkov použiteľných na ich úhradu.
25. Podľa § 763 Obchodného zákonníka, týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté pred dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých pred dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi. Zmluvy o bežnom účte, zmluvy o vkladovom účte, zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt sa však spravujú týmto zákonom odo dňa jeho účinnosti, aj keď k ich uzavretiu došlo pred týmto dňom (ods. 1). Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť predo dňom účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv, ktoré sa podľa predchádzajúceho odseku spravujú doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona (ods. 2).
26. Podľa § 68 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.1991, so súhlasom veriteľa možno dlh prevziať písomnou zmluvou, ktorú občan alebo organizácia uzavrú s dlžníkom.
27. Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.1991, ak je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, že viacerí dlžníci majú tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
28. Podľa § 9 zákona č. 162/1990 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, členská schôdza rozdeľovaného družstva určí, ako sa družstvo rozdelí, ako sa rozdelí jeho majetok a záväzky (ods. 1). Družstvo sa rozdelí aj vtedy, ak o to požiada menšina jeho členov, ktorí majú záujem vytvoriť družstvo podľa tohto zákona (ods. 2). Rozdeľované družstvo zaniká a jeho majetok a záväzky prechádzajú na nové družstvá dňom, ku ktorému boli zapísané do podnikového registra, a to v rozsahu určenom členskou schôdzou rozdeľovaného družstva. Týmto dňom sa členovia rozdeľovaného družstva stávajú členmi nových družstiev (ods. 3).
29. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému (ods. 1). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (ods. 2).
30. Podľa článku 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
31. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
32. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.
33. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
34. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v uvedenom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, inak sa takéto popretie považuje za neúčinné.
35. Stranami konania sú žalobca a žalovaný (§ 60 C.s.p.). Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva stranou konania, je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu. Kto je vecne legitimovaný, vymedzuje výlučne hmotné právo. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého strana, určitá osoba je subjektom práv a povinností, ktoré sú predmetom konania.
36. Pokiaľ ide o otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd poukazuje na to, že žalobca v konaní uviedol, že nie je veriteľ pohľadávok uplatnených v konaní a zároveň uviedol, že voči žalovanému eviduje len pohľadávku postúpenú na základe zmluvy o postúpení daňových a colných nedoplatkov č. 2/2021 zo dňa 16.11.2021, uzatvorenú medzi Finančným riaditeľstvom SR a žalovaným, čo zjavne nie sú pohľadávky uplatnené v prejednávanom spore.
37. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.5.2004 vyplýva, že žalobca pohľadávku uplatnenú voči žalovanému z úverovej zmluvy č. 5/90 zo dňa 29.12.1990 postúpil na Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, a.s., ktorá nadobudla postavenie veriteľa. Pri postúpení pohľadávky dochádza k trvalej zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa súčasne zmenil obsah doterajšieho záväzkového vzťahu. Postupník nastupuje do právnej pozície doterajšieho veriteľa a požíva všetky práva postupcu. Postupník ako nový veriteľ, nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie súdnou cestou. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Súd preto uzatvára, že v prípade platnej cessie prechádza na postupníka i aktívna legitimácia na pokračovanie v spore. Z uvedeného dôvodu v prípade pohľadávky z úverovej zmluvy č. 5/90 zo dňa 29.12.1990 nesvedčí žalobcovi aktívna legitimácia v spore.
38. Uvedené rovnako platí aj v prípade ďalších pohľadávok uplatnených v konaní na základe úverovej zmluvy o investičnom úvere zo dňa 27.12.1982, úverovej zmluvy č. 2/86 zo dňa 8.7.1986 a úverovej zmluvy č. 3/85 zo dňa 16.11.1985, keďže žalobca jednoznačne uviedol, že nie je veriteľom žalovaného, pričom žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel, preto sa považuje za nesporné. Je pritom už nerozhodné, či aj v prípade týchto pohľadávok došlo k postúpeniu na iného veriteľa alebo prípadnému zániku záväzku, dôsledkom tejto nespornej skutočnosti je to, že žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia v spore ani u týchto žalobou uplatnených pohľadávok.
39. Súd sa stotožňuje aj s obranu žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o pasívnej legitimácii žalovaného v konaní, keďže nepreukázal, že na žalovaného prešli záväzky zodpovedajúce uplatneným pohľadávkam v spore. Žalobca nepreukázal, že bol dodržaný zákonný postup uvedený v § 9 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1990 Zb. a to, že členská schôdza rozdeľovaného družstva určila ako sa rozdelili jeho záväzky. Takýmto dôkazom nie je ani protokol zo dňa 18.12.1991, ktorý nie je podpísaný žalovaným. Žalovaný pritom tieto skutočnosti v konaní namietal, čo žalobca nepoprel.
40. Žalobca v spore nepreukázal prechod záväzkov z pôvodne zrušeného subjektu JRD 1. mája Buzica na žalovaného, ktoré by zodpovedali uplatneným pohľadávkam v spore. Prechod takýchto záväzkov nevyplýva ani zo zákona a ani z platne uzatvoreného záväzkového vzťahu so žalovaným, keďže na platné prevzatie dlhu sa vyžaduje písomná zmluva, pričom žalovaný protokol zo dňa 18.12.1991 nepodpísal. Podľa názoru súdu žalobou uplatnené pohľadávky nezodpovedajú záväzku žalovaného, keďže z jednotlivých úverových zmlúv vyplýva, že úvery boli poskytnuté na nadobudnutie majetku, ktorý prešiel na subjekty odlišné od žalovaného, čo vyplýva zo samotného účelu poskytnutých peňažných prostriedkov na základe jednotlivých úverových zmlúv („Rekonštrukcia farmy dojníc Cestice“; „čl. podielu pre ŠMS“; „Rekonštrukcia mliečnej farmy Rešica“, „strednodobý úver na zásoby“). Z uvedeného dôvodu žalovanému nesvedčí pasívna legitimácia v spore.
41. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia a žalovanému pasívna legitimácia v spore, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
44. Súd žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a princípu zavinenia zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ktoré trovy konania je povinný uhradiť neúspešný žalobca.
45. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Krajskom súde v Košiciach v dvoch vyhotoveniach (§ 362 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 C.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.