Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/100/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu BANE Spišská Nová Ves, štátny podnik v likvidácii, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 4, IČO: 31 705 405, práv. zast. JUDr. Martinom Salokom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zvonárska č. 8, proti žalovanému Prvá banská s. r. o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Za Hornádom 8/13, IČO: 36 766 933, práv. zast. JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka, so sídlom Spišská Nová Ves, Zimná 59, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd určuje, že spoločnosť Bane Spišská Nová Ves, štátny podnik v likvidácii, IČO: 31705405, so sídlom Štefánikovo námestie 4, Spišská Nová Ves, 05254, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I., oddiel: Pš, Vložka č.: 490/V, je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G., ktorá je vedená Okresným úradom Rožňava, odborom katastrálnym, zapísaná na LV č. XXXX, ako parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 28364 m2, druh pozemku: ostatné plochy, v podiele 1/1 k celku.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

Žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu v sume 54,39 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Rožňava.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v zmysle ktorého mal súd zakázať žalovanému scudzovať, nakladať a akýmkoľvek spôsobom zaťažovať, najmä zriadiť záložné právo, vecné bremeno, na nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v k. ú. G., vedený Správou katastra Rožňava, zapísaný na LV č. XXXX, parcela registra „ C“ č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 28364 m2. Svoj návrh odôvodnil tým, že v čase predaja nehnuteľnosti, bola skutočná trhová hodnota nehnuteľnosti v extrémnom nepomere s kúpnou cenou, za ktorú bola nadobudnutá nehnuteľnosť v dražbe, čo vyplynulo zo znaleckých posudkov (ZP) T.. T. I. ,vypracovaných T.. B. Y. Q. T.. M. W.. Znalecký posudok pre účely dražby vypracoval T.. T. I., kde stanovil všeobecnú hodnotu predmetného pozemku vo výške 48.900,- Sk, ktorá bola súčasne aj vyvolávacou cenou. Za uvedenú cenu bol udelený príklep na dražbe nadobúdateľovi B. L., G.. XX.XX.XXXX, K. C.U. XX, A. G. Z.. Rozdiel medzi všeobecnými hodnotami nehnuteľnosti určenými vyššie označenými ZP, znamenal výrazný nepomer hodnoty nehnuteľnosti predávanej v dražbe, oproti zistenej hodnote nehnuteľnosti vypracovanej J. T.. Y. Q. T.. W.. Cena nehnuteľnosti podľa T.. Y. Q. T.. W. sa pohybovala vo výške cca 10.000.000,- Sk. 2. Žalobca návrh odôvodnil aj tým, že od nadobudnutia nehnuteľnosti pôvodným vydražiteľom, došlo už k ďalším prevodom nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX/X o výmere 28364 m2, ostatné plochy, nachádzajúcej sa v k. ú. G., pôvodný LV č. XXX, v súčasnosti LV č. XXXX. Z obáv, aby žalovaný (ktorý

je v súčasnosti vlastníkom nehnuteľnosti) nepreviedol nehnuteľnosť na tretiu osobu, navrhol nariadiť predbežné opatrenie ( ďalej len „PO“ ).

3. Súd uznesením č. k. 12C/100/2011 - 33 zo dňa 09.08.2011 nariadil PO v zmysle ktorého zakázal žalovanému scudzovať, nakladať a akýmkoľvek spôsobom zaťažovať, najmä zriadiť záložné právo, vecné bremeno, na nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v k. ú. G., vedený Správou katastra Rožňava, zapísaný na LV č. XXXX, parcela registra „ C“ č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 28364 m2. Súčasne mu uložil, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia o nariadení PO podal návrh na začatie konania vo veci samej a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 30.11.2011.

4. Súd druhej inštancie uznesením č. k. 3Co/343/2011 - 124 zo dňa 16.11.2011 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a III., zmenil uznesenie v II. výroku tak, že uložil žalobcovi podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2011.

5. Žalobca písomným podaním zo dňa 13.09.2011 podal žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že spoločnosť Bane Spišská Nová ves, š. p. v likvidácii, IČO: 31705405, so sídlom Štefánikovo nám. 4, Spišská Nová Ves, zapísaná v OR Košice I., Oddiel: Pš, Vložka č. 490/V, je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G., ktorá je vedená Správou katastra Rožňava, na LV č. XXXX, ako parc. č. XXX/X o výmere 28364 m2, druh pozemku: ostatné plochy, v podiele 1/1 k celku a náhrady trov konania ( ďalej len „Nehnuteľnosť“ v príslušnom gramatickom tvare ).

6. Žalobu odôvodnil tým, že v súvislosti so vstupom žalobcu do likvidácie, došlo k speňažovaniu majetku, a v rámci toho aj uvedenej nehnuteľnosti. Verejná dražba nehnuteľnosti sa konala dňa 05.10.2006, v danom období bol likvidátorom žalobcu M.. O. P.. V tejto dražbe vydražil Nehnuteľnosť B. L., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XX, A. G. Z.. Správa katastra Rožňava, povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola vo verejnej dražbe dňa predaná za kúpnu cenu 48.900,- Sk /1623,18 Eur/, cena bola určená č. 16/2006, vypracovaným T.. T. I., zo dňa 19.09.2006. Znalec v rozpore so zápismi na LV č. XXX (pôvodný LV), preklasifikoval údaj o druhu nehnuteľnosti z ostatnej plochy na ornú pôdu a rovnako aj údaj o umiestnení nehnuteľnosti, keďže Nehnuteľnosť bola a je umiestnená v zastavanom území obce. Znalec ju situoval do územia mimo zastaveného územia obce. V dôsledku toho aplikoval na ocenenie predmetnej nehnuteľnosti Zákon č. 582/2004 Z. z., v zmysle ktorého je hodnota nehnuteľnosti 9,32 Sk za m2. Táto suma sa vzťahovala len na ornú pôdu a na trvalé trávne porasty mimo zastavaného územia obce. Znalec takto postupoval v zjavnom rozpore s oprávneniami a povinnosťami znalca. Predmetné závažné pochybenie, ktoré sa prejavilo v cene nehnuteľnosti malo a muselo byť zrejmé pôvodnému likvidátorovi žalobcu, M.. O. P., ako aj nadobúdateľovi B. L., pri vynaložení odbornej starostlivosti. Znalec mal postupovať pri ohodnocovaní nehnuteľnosti podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. V prípade aplikácie tejto vyhlášky, by hodnota nehnuteľnosti predstavovala sumu 356.000,- Eur (10.724.856,- Sk). 7. Extrémny nepomer kúpnej ceny vo vzťahu k jej skutočnej všeobecnej hodnote vyplynul aj zo ZP, ktorý bol súčasťou trestného spisu ČVS: KRP-40/OEK-KE-2011 Krajského riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Košice. Žalobca sa domnieval, že podhodnotenie Nehnuteľnosti bolo zámerne tolerované z dôvodu, aby sa nehnuteľnosť dostala prostredníctvom dražby, do vlastníckej sféry súkromnej spoločnosti, majetkovo, resp. personálne prepojenej so samotnou osobou bývalého likvidátora M.. O. P.. Likvidátor žalobcu vyhlásil verejnú dražbu na deň 05.10.2006, na majetok vedený v k. ú. G., O.. Č.. XXX/X - ostatná plocha o výmere 28364 m2, zapísané na LV č. XXX. Oznámenie verejnej dražby bolo uverejnené len v denníku Uj Szó dňa 21.06.2006. Bolo síce publikované v periodiku s celoštátnou pôsobnosťou, avšak len v maďarskom jazyku. Zrejme sa tak stalo v snahe minimalizovať okruh potencionálnych záujemcov o kúpu nehnuteľnosti, čo rovnako vedie k záveru, že likvidátor sa nesprával s náležitou odbornou starostlivosťou. Objednávateľom inzerátu bol likvidátor, pričom adresa na doručovanie pre potencionálnych záujemcov, bola súkromnou adresou likvidátora. Žalobca považoval prevod vlastníckeho práva nehnuteľností na verejnej dražbe za absolútne neplatný prevod a z toho dôvodu aj každý následný prevod tejto nehnuteľnosti bol neplatným prevodom. Dôvody absolútnej neplatnosti žalobca videl v tom, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti za kúpnu cenu 48.900,- Sk bol v extrémnom nepomere k vtedajšej hodnote nehnuteľnosti, pričom likvidátor ako aj vydražiteľ vzhľadom na dostupné informácie o Nehnuteľnosti museli o tomto nepomere vedieť. Likvidátor musel vedieť, že v predmetnom prípade sa nejedná o ornú pôdu, ale o nehnuteľnosť, ktorá bola vedená v

intraviláne v meste P.. Aj naznačené personálne prepojenie následných nadobúdateľov vo vzťahu k vtedajšiemu likvidátorovi M.. P. nasvedčuje tomu, že postup likvidátora je možné charakterizovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré vykazuje všetky znaky tzv. tunelovania. 8. Na dražbe sa zúčastnil jediný dražiteľ p. B. L., ktorému bola nehnuteľnosť predaná za vyvolávaciu cenu 48.900,- Sk ( 1.660,- Eur). Personálne prepojenie žalobca videl v tom, že dražiteľ dňa 16.01.2007 predal nehnuteľnosť p. T. C., K. A. G. Z. Q. O.. M. L., K. V. XX, za rovnakú sumu. T. C. je švagrinou M.. O. P., bola zamestnaná v rovnakej obchodnej spoločnosti ako B. L.. M. L. je synovcom T.. M. M., ktorý bol v čase dražby zástupcom likvidátora M.. O. P.. Dňa 28.05.2007 došlo k prevodu vlastníckeho podielu z p. L. na p. T. C., ktorá sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Dňa 28.05.2010 došlo k prevodu predmetnej nehnuteľnosti do spoločnosti Prvá banská s.r.o., Spišská Nová Ves -žalovaného na základe kúpnej zmluvy č. V 125/09. Od 28.07.2011. Bývalý likvidátor M.. O. P. sastal jediným konateľom žalovaného.

9. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou a subjektom, ktorý je v súčasnosti evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti.

10. Osoba poverená likvidáciou časti majetku štátneho podniku znáša zodpovednosť za konanie, ktoré je v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou, so Zákonom č. 111/1990 Zb. spojený so Zákonom č. 317/1996 Z. z. , Dražobným poriadkom, Zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. a v neposlednom rade bolo konanie aj v rozpore s dobrými mravmi. Aj v prípade, že by sa odvolávali nadobúdatelia na existenciu dobrej viery, resp. na ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere, žalobca poukázal na to, že práve v súvislosti s personálnymi prepojeniami, nadobúdatelia vedeli o okolnostiach spôsobujúcich neplatnosť takéhoto prevodu. Z týchto dôvodov žalobca trval na tom, že prevod vlastníckeho práva je absolútne neplatným prevodom, ktorým je žalobca priamo dotknutý.

11. Keďže iným relevantným spôsobom žalobca nevie preukázať svoj vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti, jediným možným riešením je uplatniť si nárok prostredníctvom súdu, pretože zmenu v katastri nehnuteľností v tejto situácii žalobca nemôže dosiahnuť. Týmto žalobca odôvodnil aj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

12. Súd v danej veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi, oboznámením sa so č. 16/2006, 162/2009, 98/2011 a zistil nasledovným skutkový stav veci.

13. Žalobca trval v celom rozsahu na podanej žalobe a dôvodoch v žalobe uvedených .

14. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Podľa jeho názoru, rozdiely v ocenení nehnuteľností nie sú v rozpore so zákonom, s poukazom na to, že ďalšie označené ohodnocujú predmetnú nehnuteľnosť v rôznych časových obdobiach, pričom je bez akýchkoľvek pochybností, že pozemok sa nachádzal v k. ú. G.. Odôvodnenie znalca T.. T. I., z akých dôvodov ohodnotil pozemok takou cenou v ZP, považoval za presvedčivé. vypracovaný T.. M. W. bol vypracovaný pre potreby záložného práva na bankový úver, ktorý mal byť poskytnutý p. C. a jeho priateľke, ktorá bola spoločníčkou žalovaného (O. J.). Tieto osoby potrebovali mať čo najvyššiu hodnotu nehnuteľnosti, v záujme získania úveru. Zdôraznil, že v danom prípade prevod vlastníckeho práva na základe neprimeranej ceny nemôže byť postihnutý absolútnou neplatnosťou, ale je možné sa dovolať v tomto prípade relatívnej neplatnosti v zákonom stanovenej lehote. Namietol absenciu naliehavého právneho záujmu a vzniesol námietku premlčania s poukazom na tvrdenie, že v danom prípade sa môže jednať len o relatívnu neplatnosť právneho úkonu a to v rozsahu týkajúceho sa výšky ceny, za predpokladu že by bola cena určená ako nesprávna. Žalobcovi podľa názoru žalovaného uplynula lehota na uplatnenie nároku s poukazom na obdobie, kedy sa dozvedel o výške ceny a obdobie kedy bola podaná žaloba. 15. Trval na tom, že ako vtedajší likvidátor štátneho podniku - žalobcu postupoval v súlade s právnymi predpismi, pred vyhlásením dražby oznamoval jej vyhlásenie Ministerstva hospodárstva SR, kde pripojil údaje týkajúce sa dražby, doručil aj oznámenie o dražbe celorepublikovému periodiku. Výňatok z inzercie ministerstvu neposielal, nemal ho v tom čase k dispozícii. Pokiaľ by ministerstvo malo pochybnosti o správnom postupe pri dražbe, mohlo kedykoľvek dražbu zastaviť, čo sa nestalo. Ministerstvo vedelo cenu, výmeru a lokalitu nehnuteľnosti. Pripustil, že oznámenie o dražbe bolo uverejnené len v periodiku Uj Szó, v maďarskom jazyku, z toho dôvodu, že sa jednalo o oblasť, kde prevažovalo obyvateľstvo maďarsky hovoriace. Už aj v minulosti mali dobrú spoluprácu s týmto periodikom, preto inzerovali v tomto periodiku. Slovensky hovoriace obyvateľstvo, sa mohlo v prípade záujmu kedykoľvek informovať priamo

u poverených pracovníkov štátneho podniku, o podmienkach dražby. Konateľ žalovaného (bývalý likvidátor žalobcu v čase spornej dražby) považoval T.. I. za správny, resp. nevzbudil u neho žiadne pochybnosti. Znalec bol zamestnancom pozemkového úradu a teda predpokladal, že jeho hodnotenie je správne. Znalca pred podaním nepoznal, osobne sa s ním nestretol a vybral ho z dôvodu, že aj v minulosti pre Bane Spišská Nová Ves vypracoval ZP. K cene nehnuteľnosti uviedol, že pri speňažovaní sa často stávalo, že bol problém majetok speňažiť, pretože sa nachádzal v problematickej lokalite. V čase, kedy mienili uvedený pozemok odpredať, komunikovali aj s Mestom P., mesto však nemalo záujem o túto nehnuteľnosť, zrejme nebola pre mesto zaujímavá. Vzhľadom na tento nezáujem neprekvapila ani cena nehnuteľnosti ohodnotená ZP. Je nesprávne, aby sa vychádzalo zo súčasného stavu nehnuteľnosti a jej ceny, pretože v čase ohodnocovania posudkov ďalšími znalcami, pozemok bol už upravený a vyzeral inak ako v roku 2006. Naviac mal informácie, že v roku 2005 bol v štátnom podniku k dispozícii ZP, ktorým boli hodnotené všetky pozemky tvoriace priemyselný park, presne v tejto lokalite. Tento stanovil hodnotu týchto nehnuteľností vo výške 13.000.000,- Sk, pričom parc. č. 583/1 bola len zlomkom týchto nehnuteľností.

16. Žalobca v súvislosti s námietkou nedostatku naliehavého právneho záujmu na určenie vlastníckeho práva poukázal aj potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo nariadené PO, a súd druhej inštancie vyslovene uložil žalobcovi podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Nesúhlasil s tým, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože z označených dôvodov v žalobe je zrejmé, že konanie likvidátora štátneho podniku bolo v rozpore s dobrými mravmi a takéto konanie je postihnuté absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Tvrdenie žalovaného, že nemal dôvod pochybovať o správnosti T.. I., považoval za tendenčné, pretože uvedený znalec svojvoľne zmenil kategorizáciu druhu pozemku bez komplexnejšieho zdôvodnenia, výlučne s poukazom na to, že ohodnocovaný druh pozemok po rekultivácii môže byť ornou pôdou. Takéto hodnotenie znalca nesie znaky svojvôle. Napokon aj zo T.. Y. vyplynulo, že T.. I. nepostupoval v súlade s platnými oceňovacími právnymi predpismi.

17. V prípade konštatovanej relatívnej neplatnosti žalobca uviedol, že v zmysle znenia ust. § 40a je zrejmé, že adresátom ochrany je adresát právneho úkonu a to len v prípade, ak navrhovaná cena je v rozpore s cenovými predpismi a to tak, že je vyššia ako cena podľa právnych predpisov. Len v takom prípade sa napĺňa účel relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Chráni sa len ten komu bola adresovaná cena, určená v rozpore s právnymi predpismi, nie je to však daný prípad. Žalobca zotrval na tom, že postup likvidátora pri dražbe a pred ňou, sa vyznačoval s postupom ktorý bol v rozpore s dobrými mravmi, už aj s poukazom na spôsob organizácie dražby, jej priebeh a výsledok a následné personálne prepojenie medzi účastníkmi dražby a s príbuznými osobami likvidátora a jeho zástupcu.

18. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I. oddiel: Sro, Vložka č.: 19707/V bolo zistené, že žalovaný - Prvá banská s.r.o., vznikol dňom zápisu 20.04.2007. Od uvedeného obdobia boli spoločníkmi v spoločnosti T. C., M. L., O. J.. Konateľmi spoločnosti boli T. C. od 20.04.2007 do 28.07.2011, O. J. od 20.04.2007 do 06.10.2010 a M.. O. P. od 29.07.2011 doposiaľ.

19. Z predloženého T.. T. I. č. 16/2006, znalca z odboru poľnohospodárstva, odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, vypracovaného dňa 05.09.2006, vyplynulo, že predmetom znaleckého hodnotenia bola nehnuteľnosť v k. ú. G., parc. č. XXX/X, vedená na LV č. XXX. Účelom posudku bol prevod vlastníckeho práva nehnuteľnosti - predajom. Rozhodujúcim dátumom pre stanovenie všeobecnej hodnoty bol september 2006. Znalec použil pri vypracovaní posudku Vyhl. MS SR č. 492/2004 Z. z., Zákon č. 582/2004 Z. z. a vlastnícke a evidenčné údaje k nehnuteľnosti. Všeobecnú hodnotu nehnuteľností stanovil na sumu 48.853,- Sk, pričom vychádzal z toho, že oceňovaná nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavaného územia Mesta P. a zistil v katastri nesúlad druhu pozemkov s registrom „C“. Kataster registroval pozemky „E“, na mape určeného operátu ako orná pôda. Z dôvodu nesúladu druhu pozemku, bol uvedený na LV kód nesúladu č. 4508. Znalec z uvedeného dôvodu, po ohliadke nehnuteľnosti a zistení skutkového stavu v teréne sa rozhodol ohodnocovať pozemky ako trvalé trávne porasty vedené v registri „C“. V časti analýza využitia nehnuteľnosti konštatoval súčasne, že nehnuteľnosti sú silne zarastené samonáletom, ide o odkalisko a skládku odpadu. Nedá sa využívať ako poľnohospodárska pôda , avšak znalec z dôvodu nesúladu druhu pozemku uviedol, že ju bude ohodnocovať ako ornú pôdu. Konštatoval tiež, že na pozemkoch bude potrebné previesť rekultivačné a zúrodňovacie práce.

20. Na ohodnotenie Nehnuteľnosti bol spracovaný č. 162/2009 znalkyňou T.. M. W., zo dňa 08.11.2009. Všeobecná hodnota sporného pozemku, a to parc. KN č. XXX/X nachádzajúcej sa v k. ú. G., bola 12.502.290,- Sk /415.000,- Eur/. Uvedený posudok bol vypracovaný za účelom zriadenia záložného práva pre prípad poskytnutia úveru. Nehnuteľnosť bola ohodnocovaná ku dňu 07.11.2009. Zo tiež vyplynulo, že pozemok má charakter ostatné plochy v zastavanom území, na okraji mestskej časti, v priemyselnej zóne. Počas prevádzky baní slúžil na uskladnenie banskej jaloviny. Na pozemku sa plánuje ťažba uskladneného materiálu, triedenie. Pozemok je v územnom pláne vedený ako nelesná drevinná vegetácia, jedná sa o terén rovný, avšak navozený banskou jalovinou, vytvorený umelý svah.

21. č. 98/2011 zo dňa 20.05.2011, bol vypracovaným znalcom T.. B. Y. O.., pre účely trestného konania, kde sa súčasne vyjadroval aj k vyhotoveným T.. I. Q. T.. W.. Znaleckým posudkom T.. Y. bola stanovená všeobecná hodnota pozemku, parc. KN č. XXX/X v k. ú. G., U. P., v hodnote 356.000,- Eur. Zo záverov okrem iného vyplynulo, že č. 16/2006 T.. I. bol vypracovaný v rozpore s ohodnocovanou vyhl. č. 492/2004 Z.z., pretože sa jedná o ostatnú plochu nachádzajúcu sa v zastavanom území miestnej časti G. - P.. Dôkazom toho bol aktuálny stav na LV č. XXXX. č. 162/2009 vypracovaný T.. W. bol vypracovaný podľa platnej vyhlášky na stanovenie všeobecnej hodnoty, pretože pozemok bol umiestnený v zastavanej miestnej časti G., Mesta P., z toho dôvodu bolo potrebné vychádzať z hodnoty pozemku mesta P. a na základe koeficientu vypočítať jeho všeobecnú hodnotu. Prekvalifikovanie pozemku z hľadiska druhu znalcom nie je možné, je to výlučne v kompetencii pozemkového alebo katastrálneho úradu, na základe jeho umiestnenia, tzn. či sa jedná o intravilán alebo o extravilán. Z uvedeného dôvodu T.. I.C. vykonal znalecký úkon nad rámec svojho znaleckého oprávnenia. Stav na LV č. XXXX bol totožný aj ku dňu 20.05.2011, kedy znalec vykonával znalecké dokazovanie.

22. Žalovaný trval na nariadení znaleckého dokazovania so zameraním na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti k októbru 2006. Komunikáciou súdu s vyšetrovacím orgánom bolo zistené, že na stanovenie hodnoty Nehnuteľnosti k obdobiu október 2006, bol nariadený v trestnom konaní vedenom proti likvidátorovi M.. P. Q. T.. I.Ň.. Súdu bolo doručené, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Spišská Nová Ves č. k. ČVS:ORP-664/OEK-SN-2012, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Z týchto dôvodov súd už osobitne nenariaďoval znalecké dokazovanie týmto ústavom, pretože by to znamenalo nehospodárny postup v konaní.

23. Súdu bol doručený na základe predchádzajúcej komunikácie aj ďalší T.. B. Y. č. 182/2012, spracovaný pre účely trestného konania, týkajúci sa spornej Nehnuteľnosti, dátum ku ktorému sa nehnuteľnosť ohodnocovala, sa vzťahoval k roku 2006. Zo záveru predmetného vyplynuli rovnaké závery poukazujúce na nedostatok kompetencie T.. I. na prekvalifikovanie druhu pozemku, ako aj na postup v rozpore s ohodnocovacou vyhláškou s poukazom na to, že T.. T. I. bol kompetentný výlučne na odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy v zmysle Inštrukcie č. 12/2005 MS SR platnej od 01.08.2005. Týmto bola stanovená všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti v roku 2006 sumou 216.000,- Eur.

24. T.. Y. predložil pre účely konania aj vyjadrenie orgánu územného plánovania k využitiu parc. KN- C č. XXX/X C..Ú.. G. v roku 2006, z ktorého vyplynulo, že uvedený znalec požiadal Mesto P., Mestský úrad, odbor výstavby územného plánovania, životného prostredia a mestských komunikácii, o využitie uvedenej parcely vo vzťahu k roku 2006. Mesto P. oznámilo, že podľa územného plánu sídelného útvaru Mesta P. schváleného v januári 1995, platného aj v roku 2006, bol pozemok par. KN-C č. XXX/X o výmere 28364 m2, druh pozemku - ostatná plocha, nachádzajúci v zastavanom území severozápadnej časti Mesta P., v k.ú. G., vo vlastníctve spoločnosti Prvá banská s.r.o., Spišská Nová Ves, zaradený do plochy priemyslu, stavebnej výroby a miestneho priemyslu. Jednalo sa o správu zo dňa 18.07.2012.

25. Vzhľadom na spochybňovanie záverov predložených stranami sporu, súd vypočul znalcov T.. T. I., T.. M. W. Q. T.. B. Y. O.., spoločne na jednom pojednávaní, aby mohli vzájomne reagovať.

26. T.. B. Y. O.. uviedol, že bol ustanovený v trestno-právnom konaní ako znalec. vypracoval v roku 2012 a ohodnocovanie sa týkalo spornej Nehnuteľnosti, prevod ktorej sa realizoval v roku 2006. Pred spracovaním si vyžiadal stanovisko Mesta Rožňava, oboznámil sa s platným právnym stavom. Zdôraznil, že T.. I. posudzoval nehnuteľnosť ako poľnohospodársky pozemok, pričom pri

poľnohospodárskych pozemkoch sa vychádza z bonitnej jednotky, ktorá je výrazne nižšia ako hodnota pozemku určeného na výstavbu v zastavanej časti obce. V prípade pozemku parc.č. XXX/X , C..Ú.. G. sa nejednalo o ornú pôdu, a to ani v roku 2006. Išlo o pôdu, ktorá bola určená na priemyselnú a stavebnú výrobu. Pokiaľ došlo k odlišnostiam v hodnote pozemku medzi T.. W. Q. T.. I.Ň., bolo to spôsobené tým, Ž. T.. W. postupovala v zmysle zákona, ohodnocovala pozemok v zastavanej časti. Odchýlky oproti jej posudku a posudku T.. Y., sú spôsobené možnými odchýlkami, ktoré vznikajú pri úprave polohovej diferenciácie. V zmysle posudku č. 182/2012, kde bola určovaná hodnota pozemku k obdobiu roku 2006, bola určená táto hodnota vo výške 216.133,- Eur. Zdôraznil, že v prípade ohodnocovania nehnuteľnosti, musí znalec, dôsledne rozlišovať či sa jedná o nehnuteľnosti, kde je kompetentný ohodnotiť nehnuteľnosť, pretože pozemok pre výstavbu ohodnocuje zásadne znalec z odboru stavebníctva, nie znalec z odboru odhadu hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Vzhľadom k tomu, že predmetnú nehnuteľnosť ohliadal až v neskoršom období, nie v roku 2006, vychádzal z dostupných podkladov, ktoré uviedol v ZP. V prípade námietok týkajúcich sa uplatnenia, resp. neuplatnenia redukujúcich faktorov uviedol znalec, že o ekologických záťažiach rozhodujú kompetentné orgány Ministerstvo zdravotníctva SR a Ministerstvo životného prostredia SR. Pokiaľ je určená záťažová alebo ekologická záťaž, len v takom prípade sa zahŕňajú do ohodnotenia redukujúce faktúry, napr. ochranné pásma zdroja pitnej vody. Aj za stavu pokiaľ sa nachádzal na pozemku nejaký porast, je podstatné ako je pozemok vedený z hľadiska jeho druhu na liste vlastníctva.

27. T.. M. W. uviedla, že vo svojom ohodnocovala sporný pozemok v zmysle Vyhl. č. 492/2004 Z. z., pričom vychádzala z toho, že pozemok sa nachádza v zastavanom území obce. V prípade, že by sa nachádzal mimo zastavaného územia obce, by mala oprávnenie ohodnocovať len tie pozemky, ktoré boli určené na výstavbu. Určovala cenu za m2 vo výške 9,96 Eur/m2, pričom pri určovaní je možné použiť 5 koeficientov na určenie ceny. Na základe použitia koeficientov dospela k hodnote (v G.), ktorá sa pohybovala v rozpätí od 5 do 33,- Eur/m2. Vychádzala zo sumy 14,65 Eur, čo nepredstavuje ani polovicu uvedeného rozpätia. Pokiaľ boli nejaké rozdiely v hodnote sporného pozemku medzi J. T.. Y. a jej ZP, bolo to ovplyvnené použitím metódy polohovej diferenciácie. Pri spracovaní svojho v roku 2009, vyžiadala podklady, z ktorých vyplynulo, že v tom období žalovaný pripravoval projekty na začiatok ťažby. V čase ohodnocovania sa robili prípravy na ťažbu. Mala vedomosti o tom, že v roku 2010 sa ťažba realizovala. Keďže jedným z kritérií ohodnocovania pozemku je aj využitie pozemku, je možnosť zvážiť použitie výnosovej metódy, ktorú však v roku 2009 nepoužila, pretože bol potrebný pre účely hodnotenia pre banku. Územný plán Mesta P. poznala, pretože pracovala na Mestskom úrade P.. Zmeny územného plánu nastali po roku 2009. Je možné sa s územným plánom oboznámiť prostredníctvom internetu. Pokiaľ použila vo svojom pojem „nelesná drevinná vegetácia“, jednalo sa o porasty, ktoré začali rásť na základe samonáletov. V čase ohodnocovania neohodnocovala pozemok s perspektívou, že sa bude na pozemku stavať. Čo však bolo možné v danom období bez akýchkoľvek pochybností zistiť, že na spornom pozemku, poľnohospodárska pôda nebude, pretože sa tam nachádzali časti banských budov, plochy, ktoré ostali po zbúraní budov a navážala sa tam do roku 1995 banská hlušina.

28. T.. T. I. v súvislosti so spracovaním č. 16/2006 uviedol, že podľa jeho názoru sa jednalo o pozemok v k. ú. G., nie Mesta P.. Pred spracovaním zisťoval vlastnícky stav v katastri, z ktorého vyplynulo, že uvedená nehnuteľnosť bola označená špecifickým kódom 14700 ako iné pozemky. Z pozemnoknižnej mapy však vyplynulo, že tento pozemok bol pôvodne vedený ako lúka, neskôr ako trvalý trávny porasť. Na pozemok bane navozili haldy, a preto podľa názoru T.. I. došlo k zmene druhu pozemku, na základe žiadosti baní. Informácie o tom, kedy došlo k zmene druhu pozemku nemal, ale je možné, že sa to realizovalo len tzv. hlásenkou zmien. Okrem toho v minulosti sa za pozemky vedené inak, platila nižšia daň. Ako znalec vychádzal z pôvodného stavu pozemku, ktorý sa nachádzal medzi futbalovým ihriskom a železničnou traťou, bez akýchkoľvek inžinierskych sietí. Bol zarastený porastom, čo bolo zrejmé aj ortofotomapy, ktorú mal k dispozícii. Trval na tom, že sa nejednalo o pozemok Mesta P. ale G. a má tzv. špecifické postavenie označované katastrálnym termínom „ostrov“. Keďže pôvodné pozemnoknižné podklady označovali ako pozemok ako poľnohospodársku pôdu, ohodnocoval tento pozemok ako poľnohospodársky pozemok v zastavanom území obce, na čo mal oprávnenie. vypracoval na základe objednávky č. 22/BL/2006, podanej subjektom - Bane Spišská Nová Ves, š.p. v likvidácii. Uviedol, že mal poznatky o tom, že v pôde sa nachádzajú ťažké kovy, v to však neuvádzal a vychádzal z bonitnej jednotky podľa vyhl. č. 465/1991 Zb. Rozhodne poprel, že by pred vypracovaním ZP, v čase podanej objednávky, komunikoval s M.. P., vôbec ho ani nepoznal. Mal dostačujúce poznatky o riešení hodnoty pozemkov aj z toho dôvodu, že pôsobil ako zamestnanec Obvodného pozemkového úradu P. a zaoberal sa pozemkovými úpravami.

29. Pri vzájomnej konfrontácii T.. I. trval na svojom názore, že mal oprávnenie ohodnocovať sporný pozemok, pričom T.. W. spochybňovala jeho tvrdenie, aj s poukazom na to, že ako bývalá zamestnankyňa Mestského úradu P., ktorá pôsobila na odbore výstavby, mala informácie o tom, že do územného plánu Mesta P., boli od roku 1976 začlenené viaceré okolité obce, napr. K., C. O., B., čo však neznamená, že ohodnocovanie pozemkov v týchto oblastiach by sa nemalo odvíjať od Mesta P..

30. Z listinných dôkazov, a to z oznámenia o verejnej dražbe zo dňa 12.09.2006 bolo zistené, že miesto a dátum dražby bol oznamovaný Ministerstvu hospodárstva SR, odboru výkonu vlastníckych práv Bratislava. Oznámenie bolo realizované likvidátorom M.. O. P..

31. Zápisnica z verejnej dražby bola spísaná dňa 05.10.2006 v priestoroch štátneho podniku Bane Spišská Nová Ves, v likvidácii. Vydražiteľom Nehnuteľnosti sa stal B. L., za cenu 48.900,- Sk.

32. Z predloženej faktúry č. 69100727 zo dňa 19.09.2006, ako aj z pripojeného výňatku z časti periodika Uj Szó zo septembra 2006, s maďarským textom, vyplynulo, že bol uverejnený v uvedenom periodiku inzerát, výlučne v maďarskom jazyku, predmetom ktorého bolo oznámenie o predaji spornej nehnuteľnosti za vyvolávaciu cenu 48.900,- Sk. Za realizovanú inzerciu bola fakturovaná Baniam Spišská Nová Ves, š. p., v likvidácii, sumu 4.407,80 Sk, pričom faktúra bola doručovaná na adresu likvidátora M.. O. P..

33. Spoločnosť Petit Press, a.s., so sídlom v Bratislave na výzvu súdu podala správu, doručenú súdu dňa 03.06.2013, ohľadne inzercie BR-6-14476 zo dňa 21.09.2006, uverejnenej v denníku Uj Szó. Predmetné periodikum bolo v rozhodnom čase distribuované na dennej báze celoslovensky. V rámci okresov do ktorých bolo periodikum distribuované, bol aj okres P.Ň.. K správe bol pripojený aj scan inzerovaného oznamu, ktorý bol totožný s listinným dôkazom, ktorý predkladal aj žalovaný.

34. Uznesením Krajského riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície, so sídlom Košice, ČVS:KRP-40/ OEK-KE-2011 zo dňa 15.06.2011 bolo začaté trestné stíhanie voči T.. T. I., obvineného zo zločinu nepravdivého ZP, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu, z dôvodu, že v septembri 2006 ako súdny znalec z odboru poľnohospodársku vypracoval pre Bane Spišská Nová Ves, š.p. v likvidácii, č. 16/2006, ktorého cena bola podkladom pre vyhlásenie verejnej dražby. vypracoval v rozpore s platnou ohodnocovacou vyhláškou, použil nesprávne predpisy na ohodnocovanie nehnuteľnosti parc. č.XXX/X o výmere 28364 m2, zapísanej v LV č. XXX. Hodnota pozemku bola určená na 48.853,- Sk (1.600,- Eur) , pričom reálna hodnota pozemku bola cca 356.000,- Eur.

35. V zmysle správy KR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality, ČVS:KRP-40/OEK-KE-2011 zo dňa 01.10.2012 bolo súdu oznámené, že uznesením uvedeného orgánu zo dňa 23.02.2012 bolo dňom 19.03.2012 vznesené obvinenie proti T.. T. I. za zločin nepravdivého ZP, tlmočníckeho a prekladateľského úkonu a tiež voči M.. O. P., pre obzvlášť závažný zločin sprenevery. Súčasne bolo oznámené že obe trestné veci dozoruje prokurátor v Spišskej Novej Vsi.

36. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v znaleckom posudku č. 209/2014 zo dňa 18.08.2014 dospel k záveru, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, týkajúca sa pozemku parc. č. XXX/X k obdobiu 2006, bola 5.360.796,- Sk, zaokrúhlene 5.400.000,- Sk (179.247,- Eur). Posudok T.. I. obsahoval výrazné formálne aj metodické pochybenia, ktoré výrazne ovplyvnili všeobecnú hodnotu pozemku. Hlavné metodické pochybenia spočívali v tom, že jednotková východisková hodnota pozemku mala byť znalcom stanovená ako všeobecná hodnota pozemkov v zastavanom území obce, nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov. V čase ohodnotenia, september 2006, bol pozemok umiestnený v zastavanom území obce P., v k. ú. G., pričom jednotková východisková hodnota v obci P., bola 300,- Sk/m2, pričom T.. I. stanovil východiskovú jednotkovú hodnotu na úrovni 9,32 Sk/m2, v zmysle prílohy Zákona č. 582/2004 Z.z.. V dôsledku tohto postupu znalca, bola východisková hodnota pozemku - orná pôda v rozpore s údajom uvedeným v popisných údajoch katastra nehnuteľností (druh pozemku). Použitie jednotlivých faktorov nezdôvodnil, rozmedzie časti koeficientov použitých vo výpočte bolo v rozpore s vyhláškou. Celkový výpočet je zmätočný a nepreskúmateľný. Znalec nezdôvodnil, prečo sporný pozemok oceňoval ako ornú pôdu.

37. Po doručení uvedeného Ústavu vyjadril žalovaný pochybnosti k účasti niektorých osôb pri ohliadke Nehnuteľnosti, pretože pri ohliadke bol len vyšetrovateľ, bývalá konateľka žalovaného T.. O. J. Q. Q. C. Q. T.. U. -súčasný likvidátor žalobcu. Ústav sa vyjadroval k stavu pozemku z roku 2006, napriek tomu, že nemal informácie ako pozemok v tom čase vyzeral. Rovnako mal výhrady aj k hodnote, ktorú určil Ústav predovšetkým s poukazom na to, že hodnoty stanovené znaleckými posudkami boli rôzne. Konateľ žalovaného potvrdil, že v septembri 2014 bola voči nemu podaná obžaloba na Okresný súd Spišská Nová Ves, a to aj voči T.. I., za zločin nepravdivého ZP. Poukázal pritom na to, že T.. I. vypracovával aj pre účely iných dražieb, avšak len v tomto jednom prípade bolo zahájené trestné stíhanie, bola podaná obžaloba, pričom aj ďalšie pozemky sa nachádzali v k.ú. P. a vyvolávacia cena bola tiež nízka. Žalovaný neoznačil, konkrétne o aké prevody a dražby sa malo jednať, čo napokon nebolo podstatné pre účely tohto konania.

38. Do konania bolo pripojené Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Rožňava, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-397/OEK-RV-2012 zo dňa 23.12.2013. Z uznesenia vyplynulo, že bolo zastavené trestné stíhanie voči T.. T. I., ktoré sa však týkalo iných znaleckých posudkov, vyhotovených na základe žiadosti Bane Spišská Nová Ves, š.p. v likvidácii, vypracovaných v období od 31.03.2005 do 07.02.2008. Jednalo sa o posudky č. 5/2005, 15/2006, 19/2006, 20/2007, 21/2007 a 1/2008 s nesprávnym hodnotením nehnuteľností. Dôvodom pre zastavenie trestného stíhania bolo zistenie, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že T.. I. bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov dňa 09.10.2009 na základe rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 31.08.2009 z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky odborného minima a odbornej skúšky znalca.

39. Žalovaný navrhol výsluch T.. M. M., zástupcu likvidátora v čase spornej dražby. Tiež navrhol , aby súd preveril, či sa žalobca domáha náhrady škody v sume, ktorá vyplynula zo ZP, tzn. v sume 5.400.000,- Sk v rámci trestného konania, aby nedošlo k duplicitnej náhrade škody. V súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním, zvažoval prerušenie civilného konania do právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní. V súvislosti s oboznamovaním sa súdu s priebežnými výsledkami dokazovania aj v trestnom konaní, konateľ žalovaného, M.. P., potvrdil, že odkupoval Nehnuteľnosť od Prvej banskej, s.r.o.. Bol podaný aj návrh na vklad do katastra konateľkou T. C., ktorý bol následne vzatý späť. Mala sa tam nachádzať nejaká chyba v označení parciel. Po tomto období, bola z funkcie konateľky žalovaného odvolaná v júni 2010 O. J. a následne sa stal jediným konateľom žalovaného, M.. P..

40. Žalobca potvrdil, že si v rámci trestného konania uplatnil nárok na náhradu škody v sume 5.400.000,- Sk (179.247,16 Eur). Za predpokladu, že by bola v trestnom konaní priznaná žalobcovi náhrada škody, žalobca by v civilnom konaní upustil od uplatneného nároku. Súčasne uviedol, že z obžaloby nevyplýva priamo, že náhrada škody je podmienená výsledkom rozhodnutia v tomto konaní (12C/100/2011). Trestné konanie sa viedlo na Okresnom súde Spišská Nová Ves, č. k. 2T/83/2014.

41. Súd pokračoval v dokazovaní Žalovaný síce zvažoval návrh na prerušenie konania, pričom odôvodnený návrh na prerušenie nepodal.

42. Bol vypočutý svedok T.. M. M., ktorý pôsobil u žalobcu aj v roku 2006, ako referent a podľa jeho výpovede, ako nepísaný zástupca likvidátora. O veci mal nejaké poznatky pretože dražba, riešená v tomto konaní bola už na rôznych miestach pertraktovaná. Vykonaním dražby bol poverený Ministerstvom hospodárstva likvidátor. Predmetná dražba sa vykonávala štandardne, ako aj iné dražby. Pred dražbou bolo povinnosťou likvidátora v určitom čase pred termínom dražby, oznámiť predmet dražby a jej podmienky Ministerstvu hospodárstva, uverejniť podmienky dražby v celonárodnom denníku. Svedok uviedol, že pozemok bol osobne pozrieť. Nachádzal sa medzi futbalovým ihriskom, poľnohospodárskou pôdou a cestou. Bola tam celá plocha, kde sa nachádzali pozostatky banskej činnosti, hlušiny, odpady. Časť týchto pozemkov bola odkúpená Mestom Rožňava, bola zrekultivovaná. Na zrekultivovanej časti sa vybudoval priemyselný park. Pred nariadením dražby bolo potrebné osloviť znalcov na ohodnotenie nehnuteľností. V tom čase spolupracovali s T.. L., T.. W. Q. T.. I.. T.. I.Ň. oslovili, pretože na LV pri tomto pozemku sa vyskytoval nesúlad druhu pozemku a keďže mali informácie o tom, že T.. I. pôsobil v takej pozícii, kde mal mať poznatky o pomeroch v tejto oblasti, objednali si vypracovanie u neho. Povinnosťou svedka bolo pripravovať podklady pre dražbu, bolo tam pomerné striedanie likvidátorov, pretože Ministerstvo hospodárstva SR malo snahu zrýchliť predaj majetku a pokiaľ sa rýchlosť speňažovania nezdala ministerstvu, malo to dopad na likvidátora. Príprava podkladov zahŕňala

informácie o záujme kupujúcich, informácie o konkrétnych nehnuteľnostiach. Pri samotnej dražbe mal svedok povinnosť predstaviť osoby, ktoré dražili a osôb ktoré vykonávali dražbu. V prípade oslovenia T.. I.Ň. uviedol, že svedok podával písomnú objednávku, nekomunikoval s ním osobne. Uverejnenie informácie o vyhlásení dražby a komunikáciu s ministerstvom mal na starosti likvidátor. Na osobu vydražiteľa sa nepamätal, vzhľadom na množstvo dražieb, ktoré v tom čase prebiehali. O túto konkrétnu dražbu sa podľa poznatkov svedka začal zaujímať likvidátor T.. U. v súvislosti s požadovanými informáciami od polície. Vtedy nahliadal do týchto dokumentov. Svedok uviedol, že pokiaľ by ministerstvo malo pochybnosti o postupe dražby, mohlo ju kedykoľvek zastaviť. K uverejneniu vyhlásenej dražby v denníku Uj Szó uviedol, že dôvodom bola tá skutočnosť, že baníci, ktorí pracovali v P., boli z veľkej časti maďarsky hovoriaci, pretože v minulosti boli bane podriadené M.. Chceli im dať príležitosť a možnosť zaujímať sa o danú nehnuteľnosť. V minulosti uverejňovali dražby aj v celoslovenských denníkoch, ale z dôvodu, že tieto denníky, resp. vydavateľstvá začali zvyšovať ceny za inzercie a Národná obroda zanikla, zvolili si takúto lacnejšiu verziu.

43. Žalobca uviedol, že celé konanie začalo nie na podnet T.. U. ale práve T.. U. bol vyzvaný orgánmi činnými v trestnom konaní aby sa vyjadril, to bol dôvod, prečo sa uplatnil nárok v tomto konaní.

44. Mesto P. oznámilo na výzvu súdu dňa 13.05.2016, že v roku 2006 neboli vynaložené zo strany mesta žiadne finančné prostriedky na sanáciu banských háld v obvode Mesta P., k. ú. P. Q. G.. Finančné prostriedky na tento účel boli vynaložené až v roku 2008 až 2010, v rámci realizácie stavby „Priemyselná zóna P.“, z verejných prostriedkov štátneho rozpočtu. Tieto prostriedky boli vynaložené na sanáciu banských háld, výlučne na pozemkoch Mesta P., ktoré boli odkúpené za účelom realizácie uvedenej stavby v roku 2008 od Rudohorskej investičnej spoločnosti a.s., na základe kúpnej zmluvy č. 2/2008.

45.Žalobca pred vytýčeným pojednávaní doručil súdu neprávoplatný trestný rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 2T/83/2014 - 2067 zo dňa 30.08.2016. V zmysle uvedeného rozsudku boli obžalovaní T.. T. I. Q. M.. O. P. uznaní vinnými.V prípade T.. T. I. za zločin nepravdivého podania ZP, tlmočníckeho a prekladateľského úkonu podľa uist. § 347 ods. 1 písm.b.), ods. 3 Trestného zákona a v prípade M.. O. P. za obzvlášť závažný čin podvodu podľa ust. § 221 ods. 1,4 Trestného zákona. Obžalovaný T. I. bol odsúdený s podmienečným odkladom trestu odňatia slobody, spojení so zákazom znaleckej činnosti v trvaní 6 rokov. M.. O. P. bol odsúdený nepodmienečne so súčasným trestom zákazu činnosti funkcie likvidátora v trvaní 6 rokov. V zmysle ust. § 288 ods. 1 Trestného poriadku bola odkázaná poškodená strana, Bane Spišská Nová Ves, š.p. na náhradu škody na civilné konanie.

46. V čase rozhodovania súdu v tejto veci, nenadobudol trestný rozsudok právoplatnosť. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku si súd osvojil len dokazovanie vykonané časťou listinných dôkazov, ktoré boli založené do trestného spisu, pre účely trestného konania. Jednalo sa o totožné ZP, oboznámené aj v tomto civilnom konaní a nasledovné listinné dôkazy : 47. Kúpna zmluva zo dňa 16.01.2007 uzavretá medzi predávajúcim B. L. a kupujúcimi T. C. Q. M. L., ktorí nadobudli spoluvlastnícky podiel v 1 -ici. 48. Dňa 17.04.2007 bol na Okresný súd Košice I. podaný návrh na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným - Prvá banská s.r.o., so sídlom Za Hornádom č. 8/13, Spišská Nová Ves, do Obchodného registra. V tom čase boli navrhovateľmi T. a M. a O. (spoločníci) a konateľmi boli T. a O. v zmysle spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 23.03.2007. 49. Kúpnou zmluvou zo dňa 26.04.2007 predávajúci T. a M., zastúpení pri tomto úkone M., na základe plnomocenstva, predali Prvej banskej s.r.o. Spišská Nová Ves ostatnú plochu o výmere 28364m2 v k. ú. G., LV č. XXXX za sumu 48.900,- Sk. 50. V zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 26.03.2008 uzavretej medzi Prvou banskou s.r.o., v zastúpení konateľkou T. a kupujúcou M. bol predaný tento pozemok za dohodnutú cenu 49.500,- Sk. 51. Dňa 28.01.2009 bol podaný návrh M. na povolenie vkladu ohľadne pozemku parc. č. XXX/X,. v totožnej výmere ako vyššie, pre Prvú banskú s.r.o., za dohodnutú cenu 1.677,- Eur. 52. Z plnomocenstva zo dňa 15.03.2010 vyplynulo, že T. splnomocnila M., aby ju zastupoval na rokovaniach na VZ spoločnosti Prvá banská s.r.o. a pri všetkých dôležitých otázkach týkajúcich sa spoločnosti, bankových transakciách a dispozíciách na účtoch, vrátane podpisovania dodatkov o zmene spoločenskej zmluvy. 53. Plnomocenstvom zo dňa 27.03.2007 M. splnomocnil na zastupovanie pri všetkých úkonoch, ktoré súvisia so zastupovaním spoločnosti Prvá banská s.r.o., M..

54. Podľa zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti Prvá banská s.r.o. zo dňa 26.05.2010, za účasti O. /zastupujúceho M. L./ a M.. O. P. /zastupujúceho T. C./ bolo schválené prevedenie pozemku v celku na inú osobu za kúpnu - nadobúdaciu cenu. Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2010 uzavretej medzi Prvou banskou s.r.o., zastúpenou konateľkou T. C. a kupujúcim M.. O. P. vyplynulo, že predmetom predaja kúpy bol sporný pozemok parc. č. XXX/X v totožnej výmere, zapísané na LV č. XXXX. Cena predávajúcej nehnuteľnosti bola 1.660,- Eur. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný Správe katastra Rožňava v deň uzavretia kúpnej zmluvy v prospech M.. O. P.. Dňa 10.06.2010 došlo k späťvzatiu tohto návrhu T. C. a M.. P..

55. Konateľ žalovaného, M.. P. sa vyjadril na výzvu súdu k otázke kontaktov s Q. C., vo veci využitia spornej Nehnuteľnosti, ktoré vyplynuli z trestného konania, keďže Q. mal jednať s T.. M. a stretol sa aj s bývalým likvidátorom M.. P.. M.. P. potvrdil, že dával splnomocnenie p. C., aby zabezpečil sprístupnenie pozemku pre potrebu dražby a zabezpečoval komunikáciu s Mestom Rožňava. Zo svedeckej výpovede Q. C. v trestnom konaní však vyplynulo, že likvidátor mal dať v príkaz T.. M., pripraviť haldu na predaj, lebo bol o ňu záujem. Potencionálnym záujemcom bol aj Q. C., ktorý čakal kedy dajú Bane informácie do novín o dražbe. Informácie o dražbe sa dozvedel až v čase, keď bol predmetný pozemok predaný už druhýkrát. V tom čase dostal ponuku od T.. M., že môže odkúpiť od majiteľov - súkromníkov 1/3 - inu Nehnuteľnosti, ak založia firmu Prvá banská, ktorú oni vymysleli. Spoločníkmi Prvej banskej sa stali p. J., C., švagriná obžalovaného P., a synovec p. M.. Svedok pre bane robil už v minulosti, kedy pripravoval pozemok na ťažbu a mal plnú moc od p. P., ktorú mu doniesol p. M.. Plná moc ho splnomocňovala na práce na halde, na zabezpečovanie odbytiska, triedenia. Podľa svedka sa vyťažilo obrovské množstvo jaloviny a piesku. Prístup k účtom spoločnosti mal M.. P., ktorý nimi disponoval a vyberal z účtov väčšie množstvo peňazí. V tej súvislosti boli s p. J. nútení vybaviť úver pre spoločnosť, na zakúpenie bagra. Dali si vypracovať T., úver im nebol poskytnutý.

56. Žalovaný navrhol na pojednávaní dňa 07.11.2016 vykonanie ďalšieho dôkazu , a to vyžiadanie Delimitačného protokolu, jeho časti, na základe ktorého bola aj predmetná Nehnuteľnosť prevedená zo Železorudných baní š.p. do vlastníctva žalobcu. V delimitačnom protokole z roku 1996 sú uvedené ceny a hodnoty prevádzaných nehnuteľností. Súd uvedený dôkaz nevykonal, nakoľko cena a hodnota spornej Nehnuteľnosti uvedená v Protokole z roku 1996, nemôže mať zásadný, ani podporný vplyv na ohodnotenie nehnuteľnosti v roku 2006. Nehnuteľnosti určené na predaj dražbou sú hodnotené znaleckým posudkom, ktorý sa má riadiť platnými právnymi predpismi na ohodnocovanie nehnuteľností v čase jej predaja / dražby.

57. Povinnosťou súdu je pri určovacej žalobe zistiť, či je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, v zmysle ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, a v čase rozhodnutia vo veci aj v zmysle ust. § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami sporu a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára základ pre jeho usporiadanie. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, či zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ďalšie súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).

58. V predmetnej veci je nesporné, že v súčasnosti je vlastníkom Nehnuteľnosti žalovaný, čo vyplýva z LV č. 2391, pričom platnosť alebo neplatnosť predaja Nehnuteľnosti v dražbe v roku 2006 je súčasťou rozhodovania súdu v tomto konaní vo forme prejudiciálnej otázky. Za danej situácie nie je možné dosiahnuť zmenu vlastníckeho stavu v katastri nehnuteľnosti iným spôsobom, len určovacím výrokom rozsudku ktorým bude určené vlastnícke právo k nehnuteľnosti a ktorý je podkladom pre zápis zmeny vlastníctva v katastri nehnuteľnosti.

59. Podľa Čl. II ods. 1 Dražobného poriadku pre dražbu veci štátnych podnikov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 317/1996 Z.z. o štátnom podniku, organizátorom dražby je likvidátor štátneho podniku v

likvidácii alebo ním poverená fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorej predmetom podnikania je výkon dražieb. Likvidátor riadi prípravu, priebeh a realizáciu výsledkov dražby v súlade s platnými predpismi a s týmto dražobným poriadkom. 60. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, likvidátor vydá ku každej dražbe osobitné oznámenie o vyhlásení dražby (ďalej len "oznámenie"), ktoré obsahuje najmä a) názov a sídlo štátneho podniku v likvidácii, ktorý má majetok v správe, b) špecifikáciu nehnuteľného majetku s uvedením identifikačných údajov z katastra nehnuteľností a prípadných záväzkov, ktoré viaznu na nehnuteľnostiach (vecné bremená), c) súpis hnuteľného majetku, d) vyvolávaciu cenu určenú znaleckým posudkom, e) miesto, dátum a čas konania dražby, f) výšku dražobnej zábezpeky, miesto a spôsob jej zloženia, g) podmienky, za ktorých môže záujemca vykonať obhliadku draženého majetku a nahliadnuť do majetkovoprávnej dokumentácie a do dražobného poriadku , h) osoby oprávnené dražiť, ch) lehotu na zaplatenie ceny dosiahnutej vydražením pod následkom prepadnutia dražobnej zábezpeky. 61. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia Oznámenie sa musí zverejniť najneskôr 14 dní pred dňom konania dražby v dennej tlači distribuovanej celoštátne. V rovnakej lehote musí o dražbe informovať zakladateľa a Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.

62. Podľa odseku 4 písm. a/ uvedeného ustanovenia, vyvolávacia cena je cena nehnuteľností a trvalých porastov určená znaleckým posudkom.

63. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 05. 10. 2006 sa konala dražba Nehnuteľnosti, v tom čase vo vlastníctve žalobcu. Dražba bola vykonaná po predchádzajúcom oznámení termínu a podmienok dražby Ministerstvu hospodárstva SR, inzercii v denníku Uj Szó. Cena nehnuteľnosti bola určená znaleckým posudkom č. 16/2006 vypracovaným T., ktorá bola súčasne vyvolávacou cenou, vo výške 48.900,- Sk. Žalobca získal informácie o nezrovnalostiach pri realizácii uvedenej dražby v období, kedy sa o postup znalca, ako aj likvidátora žalobcu začala zaujímať polícia, ktorá mala k dispozícii ZP, kde bola cena Nehnuteľnosti niekoľkonásobne vyššia. V priebehu konania boli predložené ďalšie ZP, ktoré určovali cenu nehnuteľnosti. T.. Spracoval dva znalecké posudky pre účely trestného konania, kde sa súčasne vyjadroval aj k T. a T.. I.. Zo záverov znaleckého posudku T. bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že pri ohodnocovaní Nehnuteľnosti postupovala v súlade s ohodnocovacím predpisom Vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z. z. T., ktorá nehnuteľnosť hodnotila, ako pozemok v zastavenom území obce. Ing. Hrivňák posudzoval pozemok v rozpore s právnymi predpismi, ako aj v rozpore s katastrálnymi údajmi o druhu pozemku, pretože pozemok ohodnocoval ako poľnohospodársku pôdu. V prípade pozemku p.r. 583/1 , kú. Nadabula sa nejednalo o ornú pôdu, a to ani v roku 2006. Išlo o pôdu, ktorá bola určená na priemyselnú a stavebnú výrobu, čo napokon vyplynulo aj zo správy a vyjadrenia Mesta Rožňava a z príslušného LV č. XXX( pôvodne LV ), v súčasnosti LV č. XXXX kú. G.. Nesprávnosť postupu T. je zrejmá aj so vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v č. 209/2014 zo dňa 18.08.2014, ktorý dospel k záveru, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, týkajúca sa pozemku parc. č. XXX/X k obdobiu 2006, bola 5.360.796,- Sk, zaokrúhlene 5.400.000,- Sk (179.247,- Eu). Zo záverov Ústavu okrem toho vyplynuli výrazné formálne aj metodické pochybenia znalca T., ktoré výrazne ovplyvnili všeobecnú hodnotu pozemku. 64. Cena ohodnocovanej Nehnuteľnosti vyplývajúca zo znaleckých posudkov, bola rôzna, čo bolo spôsobené jednak rozdielom v čase ohodnocovania Nehnuteľnosti ( T. určovala aktuálnu cenu roku 2009 ), jednak použitím rôznej metódy ohodnotenia. Súd však pre účely konania vychádzal z ceny zistenej Ústavom, ktorý už mal k dispozícii kompletné podklady, vrátane všetkých vyššie označených znaleckých posudkov a ohodnocoval pozemok k októbru 2006. Námietku žalovaného, že ohodnotenie vykonal Ústav v čase, keď boli pomery na pozemku už iné, súd považuje za irelevantnú, pretože pokiaľ Ústav ohodnocuje pozemok, musí vychádzať z podkladov a situácie aktuálnej v roku 2006. Ani námietky ohľadne redukujúcich faktorov pre ohodnotenie pozemku v dôsledku záťažových faktorov z hľadiska životného prostredia súd nepovažoval za relevantné, pretože v konaní nebolo predložené žiadne rozhodnutie kompetentného orgánu, ktorý by zaťaž konštatoval a už vôbec nie v čase ohodnocovania pozemku T.. Porovnaním ceny určenej Ústavom súdneho inžinierstva vo výške 179.247,- Eur a ceny určenej T.. I. vo výške 1.623,18 Eur ( 48.900 Sk ) je zrejmé, že cena Nehnuteľnosti bol podhodnotená cca

110 násobne, čo predstavuje rozdiel v neprospech pôvodného vlastníka ( žalobcu ) v sume 177.623,82 Eur.

65. Postup znalca, ktorý ohodnocoval pozemok napriek tomu, že nemal oprávnenie tak učiniť, pozemok podhodnotil v neprospech Bane Spišská Nová Ves š.p. v likvidácii, mal likvidátor, M.. P. podrobiť náležitej kontrole, s ohľadom na druh pozemku, jeho charakter, lokalitu, kde sa pozemok nachádzal a výmeru, zvlášť pokiaľ nesúlad druhu pozemku bol známy už pred objednávkou znaleckého posudku. Stav nehnuteľnosti mu bol známy, vedel , kde sa nehnuteľnosť nachádza a predpokladal aj budúci ekonomický prínos, čo bolo zrejmé aj z aktivít súvisiacich so spracovaním banských odpadov v období pred dražbou. Tieto aktivity, ako aj znalosť pomerov týkajúcich sa Nehnuteľnosti potvrdil svedok T.. M..Domnienka o predpokladanej spôsobilosti znalca na ohodnotenie Nehnuteľnosti, bez preverenia si podkladov, je v prípade likvidátora pri speňažovaní majetku štátneho podniku minimálne zarážajúca, zvlášť pokiaľ mal likvidátor a jeho zástupca poznatky o nesúlade druhu pozemku. Znalec totiž nie je subjektom, ktorý má priamu kompetenciu rozhodovať o zmene druhu pozemku, a to aj keď je zamestnancom Pozemkového úradu. Likvidátor sa okrem nedostatočného overenia ohodnotenia Nehnuteľnosti dopustil aj ďalšieho pochybenia keď inzeroval oznámenie o dražbe len v maďarskej dennej tlači. Uvedené evokuje zámer zúžiť výrazne počet možných záujemcov o kúpu Nehnuteľnosti. V čl. II ods. 3 Dražobného poriadku je uvedené , že Oznámenie o dražbe musí zverejniť likvidátor v určenom čase pred termínom dražby v dennej tlači distribuovanej celoštátne. Čo však rozhodne neznamená, že si likvidátor vyberie len periodikum, ktoré uverejňuje inzerciu v jazyku maďarskom. Zákonodarca určite nemal úmysel tým, že nešpecifikoval jazyk v ktorom sa má oznámenie uverejniť, vyčleniť z tejto možnosti osoby hovoriace štátnym jazykom na území Slovenskej republiky. Pokiaľ išlo o oblasť, kde sa hovorí maďarsky, mohol likvidátor samozrejme uverejniť oznámenie aj v tomto jazyku, avšak nielen v tomto jazyku. Pokiaľ tak učinil postupoval v rozpore s Dražobným poriadkom.

66. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

67. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nie je dovolený. 68. V zmysle § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 69. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). 70. Súd posudzoval úkon súvisiaci s výkonom dražby konanej dňa 05.10.2006 v zmysle ust. § 39 OZ, v spojitosti s ust. § 3 ods. 1 OZ. Dražba sa mala riadiť Dražobným poriadkom, ktorý tvorí prílohu Zákona č. 317/1996 Z. z. o štátnom podniku. Z Dražobného poriadku vyplývali konkrétne povinnosti pre likvidátora, ako osobu, ktorá je poverená organizovaním dražby majetku štátneho podniku. Likvidátor zodpovedá za celú prípravu, priebeh aj realizáciu výsledkov dražby, aby bola v súlade s právnymi predpismi a Dražobným poriadkom. V zmysle Dražobného poriadku, z čl. II. ods. 4 písm. a.), je vyvolávacia cena nehnuteľnosti a trvalých trávnych pozemkov, určená znaleckým posudkom. Znalecký posudok je hlavným nástrojom na posúdenie hodnoty nehnuteľnosti, Pri jeho vypracovaní musia byť dodržané príslušné zákony a vyhlášky. Vypracovať ho môže iba znalec podľa vymedzeného odboru a odvetvia, zapísaný v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR.

71. Z dokazovania je zrejmé, že znalecký posudok pre účely vyhlásenej dražby, bol vypracovaný znalcom T.. T. I., ktorý bol v danom období znalcom z odboru odhadu poľnohospodárskej pôdy. Rovnako bolo preukázané, že uvedený znalec postupoval v rozpore s platnými právnymi predpismi, ohodnocoval nehnuteľnosť, na ktorú nemal oprávnenie a túto nehnuteľnosť výrazne podhodnotil. Teda pre účely dražby bola určená cena nehnuteľnosti ZP, ale nesprávne. Cena určená týmto znaleckým posudkom bola niekoľkonásobne znížená oproti skutočnej cene. Táto skutočnosť by spôsobovala pravdepodobne len rozpor právneho predpisu s cenovým predpisom, čo by mohlo viesť k záveru, že sa jedná len o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, avšak ďalší postup likvidátora nasvedčoval úmyslu odpredať

Nehnuteľnosť za podhodnotenú cenu s cieľom dostať Nehnuteľnosť do dispozície vopred určených osôb.Táto skutočnosť vyplynula z dokazovania, ktorým bolo preukázané, že po udelení príklepu na dražbe B. L., nasledovali postupné prevody Nehnuteľnosti. B. L. odpredal dňa 16.01.2007 Nehnuteľnosť T. C. a M. L., príbuzným likvidátora a jeho zástupcu.Postupne sa dostala Nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného.. V roku 2010 sa realizoval aj predaj nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva M.. P., pričom kúpnu zmluvu podpisovali T. C., ako konateľka za predávajúceho žalovaného a kupujúci M.. P.. Podaný návrh na zápis vlastníckeho práva však vzali účastníci zmluvy späť.. Nie je však vylúčené, že sa tak stalo v období začatého trestného stíhania T. C. v konaní KRP-96/OEK-KE-2010.

72. Konanie likvidátora, ako osoby zodpovednej za speňažovanie majetku štátneho podniku, nemalo zasahovať pri výkone práva do práv iných, resp. likvidátor bol povinný dbať, aby neznemožnil, či nerušil výkon práv iných, nezasahoval bez právneho dôvodu do oprávnených záujmov iných osôb. Zásada výkonu práva a povinnosti je zásadou zákazu zneužitia práva, tzn. že nie je možné priznať ochranu takému výkonu práva, v dôsledku ktorého iný stratí práva, ktoré by mohol za určitých okolností mať, alebo ktorým došlo k neodôvodnenému, neprimeranému a jednostrannému zvýhodneniu oproti inému subjektu. Práve takýmto konaním, v rozpore s dobrými mravmi sa vyznačovalo konanie likvidátora súvisiace s dražbou Nehnuteľnosti dňa 05.10.2006. 73. Konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi je postihnuté absolútnou neplatnosťou takého úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň akoby neexistoval. Absolútnej neplatnosti sa môže dovolať každý bez ohľadu na to, či bol účastníkom právneho úkonu. Premlčanie absolútne neplatného úkonu nie je možné. 74. Keďže prevod vlastníckeho práva v dôsledku vydraženia na uvedenej dražbe bol postihnutý absolútnou neplatnosťou, všetky ďalšie prevody vlastníckeho práva predmetnej Nehnuteľnosti, sú rovnako neplatné, pretože následné prevody vlastníctva realizovali osoby, ktoré neboli vlastníkmi nehnuteľnosti a teda nemohli previesť viac práv na iného, ako mali.

75. Za stavu, kedy bola vyslovená absolútna neplatnosť týchto úkonov, vlastníkom predmetnej Nehnuteľnosti je žalobca, ktorý pôvodne Nehnuteľnosť pred vykonaním dražby vlastnil.

76. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k. ú. G., vedenej Správou katastra Rožňava, zapísanej na LV č. XXXX, parcela registra „ C“ č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 28364 m2, z toho dôvodu žalobe vyhovel.

77. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

78. V konaní bol úspešný žalobca v plnom rozsahu, z toho dôvodu mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný nahradiť žalovaný. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške o náhrade trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

79. O náhrade trov, ktoré boli vynaložené štátom, súd rozhodol v zmysle ust. § 259 s použitím čl. 4 ods. 1 CSP.

80. V zmysle Čl.4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

81. Podľa ust. § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

82. V priebehu konania bolo uhradené zo štátnych prostriedkov svedočné priznané T., uznesením č. k. 12C/100/2011 - 294 zo dňa 16.05.2014, v sume 45,79 Eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

17.06.2014. Okrem uvedeného súd priznal svedočné aj svedkovi T.. M. M. vo výške 8,60 Eur - cestovné za cestu vykonanú zo A. do P. a späť, za účasť na pojednávaní dňa 14.03.2016. Spolu trovy vynaložené štátom predstavujú sumu 54,39 Eur.

83. Vzhľadom k tomu, že úspech v konaní mal žalobca, neúspešný bol žalovaný, súd uložil povinnosť nahradiť trovy štátu žalovanému ako neúspešnej strane v konaní.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.