Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/174/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921 proti žalovaným v 1. rade: W. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. J. XXX, v 2. rade: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX o zaplatenie XX XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. rade a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 20 877,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 16 447,07 eur od 03.05.2016 do zaplatenia, všetko v splátkach po 150,- eur mesačne, zročných vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. rade a v 2. rade vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. rade a v 2. rade zaplatenia sumy 20 877,74 eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru.

2. Žalovaný v 1. rade so žalobou žalobcu súhlasil len sčasti a na pojednávaní dňa 06.10.2016 uznal nárok žalobcu čo do základu a do výšky 10 438,87 eur istiny, spolu s úrokom vo výške 6,25 % ročne zo sumy 6 167,01 eur od 03.05.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 8 223,54 eur od 03.05.2016 do zaplatenia, čo znamená, že nárok žalobcu uznal v rozsahu 1 s odôvodnením, že druhú polovicu pohľadávky žalobcu by podľa jeho názoru mala zaplatiť žalovaná v 2. rade.

3. Žalovaná v 2. rade sa k veci v priebehu celého konania záväzne nevyjadrila.

4. Na pojednávanie konané dňa 06.12.2016 sa žalovaná v 2. rade nedostavila, doručenie predvolania mala riadne vykázané, svoju neprítomnosť neospravedlnila a preto súd pojednával v jej neprítomnosti podľa § 180 C.s.p..

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade, oboznámením

pripojených správ a dokladov, zmluvy o poskytnutí úveru, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, oznámenia o zosplatnení úveru, začatie výkonu záložného práva, písomnej správy o výkone záložného práva, vyčíslenia pohľadávky a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

Na pojednávaní konanom dňa 06.12.2016 žalovaný v 1. rade ozrejmil, že so žalovanou v 2. rade uzatvorili manželstvo v roku 2001, no rozvedení boli v roku 2010. Z ich manželstva pochádza maloletý Zoltán Karvanský, nar. 2004. Obaja žalovaní sa ešte ako manželia rozhodli zakúpiť si dom od matky žalovaného v 1. rade, čo bolo dôvodom, že požiadali žalobcu o poskytnutie úveru (výpoveď žalovaného v 1. rade). Dňa 20.03.2016 bola medzi žalobcom ako bankou a žalovanými v 1. a v 2. rade ako dlžníkmi uzatvorená zmluva o poskytnutí úveru, keď podľa článku II. sa banka zaviazala poskytnúť dlžníkom úver 900 000,- Sk a dlžníci sa zaviazali úver splatiť, zaplatiť úroky a ďalšie príslušenstvo úveru a to za podmienok uvedených nižšie. Časť úveru vo výške 150 000,- Sk bola poskytnutá bez uvedenia účelu a časť úveru vo výške 750 000,- Sk bola použitá na účel kúpy nehnuteľnosti a to rodinného domu so súpisným číslom 502 na adrese Kamenný Most 502, vedenom na LV č. 551, k.ú. Kamenný Most. Úver bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 6,25 % ročne, ktorá bude platná do 20.03.2009. Zmluvné strany sa dohodli, že vždy pred dňom skončenia platnosti úrokovej sadzby, banka potvrdí dlžníkom jej novú výšku a dobu platnosti, čo bude realizované v súlade s obvyklou úrovňou úrokových sadzieb pre daný typ úveru v banke a podľa vyhodnotenia osobnej a finančnej situácie dlžníkov. Táto zmena, ako aj jej dopad na výšku splátky úveru, budú bankou potvrdené formou jej oznámenia, najneskôr tri týždne pred dňom ukončenia platnosti úrokovej sadzby. RPNM predstavuje 2,74 % (článok III. body 1, 2, 5). Posledný možný termín čerpania úveru bol určený na 19.09.2006. Podmienky čerpania úveru do výšky 900 000,- Sk na účel kúpy objektu úveru boli uvedené v článku V.. Podľa článku VI. bod 1, 2 zmluvy bolo účastníkmi dohodnuté, že dlžníci splatia úver najneskôr do 30 rokov od termínu jeho dočerpania, pričom splácanie mali vykonávať formou anuitných splátok, vždy do 20. dňa v mesiaci po 5 541,- Sk. Napokon podľa článku VII. bol úver zabezpečený zriadením záložného práva v prospech banky k nehnuteľnosti bližšie vymedzenej v citovanom článku bod. 1. Toho istého dňa bola medzi žalobcom, ako záložným veriteľom a Veronikou Gulyás, trvale bytom Kamenný Most 502, Zoltánom Karvanským, trvale bytom Strekov 56, ako záložcami a žalovanými v 1. a v2. rade, ako budúcimi vlastníkmi nehnuteľnosti a dlžníkmi uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 8264/284039/2006/ KSÚ70, podľa ktorej si zmluvné strany zriadili záložné právo k nehnuteľnostiam uvedených v článku III. záložnej zmluvy, na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkom, vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 20.03.2006. Realizáciu záložného práva upravuje článok VI. záložnej zmluvy. Rozhodnutím Správy katastra Nové Zámky V1299/06 zo dňa 21.06.2006 bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností v prospech záložného veriteľa. Listom zo dňa 25.04.2014 žalobca oznámil žalovaným v 1. a v 2. rade, že napriek predchádzajúcim výzvam nebolo možné čerpať prostriedky z bežného účtu žalovaných k úhrade splátok úveru, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere zo dňa 20.03.2006. Žalobca konštatoval, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú v omeškaní s plnením svojich záväzkov a z toho dôvodu bola vyhlásená splatnosť celej pohľadávky k 22.04.2014. Zároveň boli žalovaní upozornení, že pokiaľ nebude záväzok 27 769,66 eur do 05.05.2014 uhradený, pristúpi žalobca k vymáhaniu pohľadávky výkonom záložného práva alebo si uplatní pohľadávku súdnou cestou. Oznámenie o zosplatnení bolo adresované žalovaným v 1. a v 2. rade, pričom žalovaný v 1. rade potvrdil, že uvedená listina mu bola poštovou prepravou doručená. Ďalším listom zo dňa 18.02.2016 žalobca oznámil žalovaným, že dňa 18.11.2015 Dražobná spoločnosť a.s. vydražila nehnuteľnosť, na ktorú bolo zriadené záložné právo v prospech žalobcu, ako záložného veriteľa, za cenu 16 500,- eur, z čoho 2 101,62 eur bolo použitých na náklady dražby a odmenu dražobnej spoločnosti a suma 14 398,38 eur bola čiastočne použitá na úhradu poskytnutého úveru. Na základe toho ku dňu 18.02.2016 predstavovala pohľadávka 20 438,66 eur a pozostávala z nesplatenej istiny 12 334,01 eur, zmluvných úrokov 3 809,66 eur, poplatkov 140,- eur a úrokov z omeškania 4 154,99 eur, pričom nesplatená istina a nesplatený úrok sa ďalej úročia v zmysle zmluvy. Táto listina bola odoslaná žalovaným v 1. a v 2. rade, keď pred súdom žalovaný v 1. rade potvrdil, že mu bola doručená poštovou prepravou.

6. Podľa § 52 ods.1 v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8 časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods.1, 2 a 4 (v znení účinnom k 20.03.2006) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet alebo cenu plnenia.

Podľa § 54 ods.1, 2 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 517 ods.2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c citovaného nariadenia vlády, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

7. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je v prevažnej časti dôvodná. Je pravdou, že záväzkový vzťah medzi žalovanými v 1. a v 2. rade a žalobcom, vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 20.03.2006 bol uzatvorený podľa § 497 nasledujúce Obchodného zákonníka. Z tohto pohľadu by sa mohlo javiť, že ide o výlučne obchodný záväzkový vzťah, takzvaný absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. Pred touto úpravou má však prednosť všeobecná úprava spotrebiteľských vzťahov, pokiaľ prichádza vôbec do úvahy v zmysle § 52 nasledujúce OZ, prípadne úprava podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 20.03.2006. Spotrebiteľská zmluva je vymedzené v § 52 ods. 1 vyššie, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ, bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva. Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter. V tejto veci bola veriteľom banka, teda dodávateľ podľa § 52 ods. 3 a dlžníci sú spotrebiteľmi podľa § 52 ods. 4 OZ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri týchto úvahách a zároveň pri zistení, že vylúčenie použitia citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch podľa jeho § 1 ods. 1, 2, 3 neprichádza do úvahy, je potrebné konštatovať, že citovaná zmluva o poskytnutí úveru musí na svoju platnosť spĺňať predpoklady uvedené v § 4 ods. 1 až 5 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch. Posudzovaním bolo zistené, že uvedené náležitosti zachované sú a preto označenú zmluvu zo dňa 20.03.2006 je potrebné považovať za platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri zistení, že žalovaní v 1. a v 2. rade si prestali plniť svoje povinnosti a to predovšetkým riadne a včas platiť jednotlivé splátky úveru, čo napokon pred súdom žalovaný v 1. rade ani nespochybnil a žalovaná v 2. rade k tomu v priebehu celého konania nezaujala žiadne stanovisko, žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru. Celková pohľadávka žalobcu voči žalovaným v 1. a v 2. rade z označeného úveru ku dňu 02.05.2016 predstavovala sumu 20 877,74 eur a pozostáva z nezaplatenej istiny úveru 12 334,01 eur, úroku z úveru 3 973,06 eur, úroku z omeškania vo výške 4 430,67 eur a poplatkov vo výške 140,- eur. K tomuto vyčísleniu pohľadávky zo zmluvy o úvere súd výhrady nemá. Výhrady však boli vzhliadnuté súdom v časti uplatneného úroku vo výške 6,25 % ročne zo sumy 12 334,01 eur od 03.05.2016 do zaplatenia a súd žalobu aj

v tejto časti zamietol z nasledovných dôvodov. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. V danej veci uplatňuje žalobca svoj nárok na úrok vo výške 6,25 % ročne v súlade s obchodnými podmienkami. Žalobca vyhlásil svoju pohľadávku za splatnú ku dňu 22.04.2014. Súd je toho názoru, že dohodnuté zmluvné úroky patria žalobcovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Záväzok vrátiť dlh je hlavným záväzkovým vzťahom. Úrokový záväzkový vzťah je vedľajším, akcesorickým záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho zániku, zaniká i akcesorický záväzok týkajúci sa úrokov (rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo143/1998). Súd vo veci skúmal i aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v 1. a v 2. rade. Aktívna vecná legitimácia žalobcu vo veci daná je a vyplýva z vyššie označenej zmluvy o poskytnutí úveru, rovnako aj pasívna vecná legitimácia žalovaných v 1. a v 2. rade.

8. Napokon, čo sa týka úroku z omeškania, súd uvádza, že žalovaní v 1. a v 2. rade sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods.2 v spojení s § 3 ods.1 k § 10c nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. V čase prvého dňa omeškania žalovaných v 1. a v 2. rade s plnením svojho záväzku žalobcovi bola platná základná úroková sadzba stanovená ECB vo výške 0,25 %, po zvýšení o 8 percentuálnych bodov je 8,25 % a žalobcom uplatnený nárok v tejto časti preto zodpovedá právnej úprave.

9. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného vyplýva, že rozhodovanie o trovách bude oproti doterajšej právnej úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné, a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p. a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

11. Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 05.05.2016, Občiansky súdny poriadok (ďalej aj O.s.p.) bol účinný do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok, ktorý zároveň zrušil O.s.p.. Dôležité je prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda na konania začaté do 30.06.2016, to znamená aj na súdenú vec. Úprava trov konania podľa C.s.p. je diametrálne odlišná od úpravy podľa O.s.p.. Vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie, sa bolo potrebné zaoberať nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p.. Súd pritom vychádza z ustanovení § 255 až § 256 C.s.p. a rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p., pri zohľadňovaní kritérií uvedených v § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca vo veci mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti a preto dospel súd k záveru, že mu je potrebné priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Úplným záverom sa dodáva, že po právoplatnom doriešení nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p., sa súd bude zaoberať výškou náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

12. Ustanovenie § 232 ods. 3, 4 C.s.p. upravuje lehotu na plnenie povinnosti, ktorú súd v rozsudku uložil. Bude sa týkať iba sporových konaní o uloženie určitej povinnosti. V zásade platí, že ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je strana, ktorej bola táto povinnosť uložená, povinná splniť ju do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu. Peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne ako pri určení dlhšej lehoty. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na pomery žalobcu príliš ťaživé.

13. Súd sa zaoberal žiadosťou žalovaného v 1. rade o plnenie v splátkach. Dôvody jeho žiadosti sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia a rovnako aj jeho pomery sú konkretizované vyššie. Pri zohľadnení predpokladov uvedených v § 232 ods. 4 C.s.p. a za situácie, keď žalovaný je zamestnaný, no jeho príjem je nízky a na úrovni minimálnej mzdy. Súd sa zaoberal aj pomermi žalovanej v 2. rade, pri ktorej bolo zistené, že pracuje v dvojtýždňových intervaloch v zahraničí, s bližšie nezisteným príjmom. Žalovaní v 1. a v 2. rade majú spoločnú vyživovaciu povinnosť k maloletému Zoltánovi Karvanskému, nar. 2004. Okrem toho žalovaný v 1. rade má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Patrikovi Karvanskému, nar. 2012. Záverom bolo prihliadnuté na snahu žalovaného v 1. rade postupne riešiť svoj dlh voči žalobcovi a v neposlednom rade aj na skutočnosť, aby medzi dlhom žalovaných v 1. a v 2. rade a výškou určených splátok nebola neprimeranosť, tak dospel súd k záveru, že mesačnou splátkou, ktorú žalovaní v 1. a v 2. rade musia byť schopní aj splácať je vo výške 150,- eur mesačne.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).